Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/765/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V.. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. XXXX/XX, XXX XX K. - O., proti povinnému: V.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX 01 Prešov, štátny občan SR v konaní zastúpený: AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom: Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, adresa pracoviska: Chľaba 85, 943 65 Chľaba, pôvodne poskytujúca právne služby ako JUDr. Zuzana Pitoňáková, advokátka so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, o vymoženie 26.555,14 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislavom Moskvičom, so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, pod č. 119EX 156/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti výroku II a III Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í výrok II. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019 tak, že

„II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.“

II. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku III Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019 z a m i e t a.

V ostatných častiach zostáva Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019 nezmenené.

odôvodnenie:

1. Dňa 05.12.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zastavil exekúciu v celom rozsahu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), vo výroku II uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 657,54 Eur k rukám právneho zástupcu povinného, do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia a vo výroku III. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 72,- Eur do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.04.2018 domáhal od povinného vymoženia 26.555,14 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn.: XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku I. vykonateľným dňa 24.12.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 14.05.2018 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, ktorý exekúciu vedie pod č. 119EX 156/18. V priebehu konania

predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd kontrolou doručeniek zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, listín ktoré tvoria obsah spisu ako aj po preštudovaní spisu zo základného konania dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Exekučný súd zistil, že povinný (žalovaný) podal včas odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.: XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol v tomto konaní predložený ako exekučný titul. Bolo zistené, že uvedený rozsudok mu nebol riadne doručený poštovým doručovateľom a teda nemohli nastať účinky spojené s jeho doručením. Povinný nahliadol do súdneho spisu až dňa 08.01.2018. Až týmto momentom sa teda mohol oboznámiť s napadnutým rozhodnutím. Povinný (žalovaný) nebol preukázateľne poučený o možnosti podania odvolania tak ako to stanovuje ust. , v dôsledku čoho plynula povinnému (žalovanému) lehota troch mesiacov na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie ( ), počítajúc jej počiatok dňom 09.01.2018, teda odo dňa nasledujúceho po dni nahliadnutia do súdneho spisu. Povinný podal odvolanie dňa 29.01.2018 a odvolací súd ho vyhodnotil ako podané včas. Navyše exekučný súd z pripojeného súdneho spisu zistil, že Okresný súd Prešov zrušil dňa 24.05.2019 doložku právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného exekučného titulu. Z dôvodu absencie formálnej vykonateľnosti exekučného titulu súd dospel k záveru, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

3. O trovách konania súd rozhodoval podľa zásady úspechu v konaní. Vyhodnotil, že povinný bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Povinný žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov exekučného konania vo výške 682,44 Eur za tri úkony právnej služby po 218,27 Eur a tri režijné paušály po 9,21 Eur (1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ návrh na zastavenie exekúcie, 3/ sťažnosť proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčke). Nakoľko mal povinný plný úspech vo veci súd podľa a v spojení s a c Exekučného poriadku povinnému priznal náhradu trov exekučného konania a zaviazal oprávneného na náhradu trov, nakoľko možno oprávnenému pričítať dôvod zastavenia exekúcie. Na základe toho súd priznal povinnému náhradu trov exekučného konania a to za tri polovičné úkony právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu. Trovy povinného v exekučnom konaní za jeden polovičný úkon predstavuje: 209,97 Eur (209,97 x 3 polovičné úkony = 629,91 Eur) + režijný paušál za rok 2018 vo výške 9,21 EUR (9,21 x 3 režijné paušály = 27,63 Eur), čo spolu predstavuje sumu 657,54 Eur. Na základe toho priznal súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súlade s Vyhláškou ust. vo výške 657, Eur, ktoré zaviazal zaplatiť oprávneného v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72,- Eur. Uviedol, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie (§ 51 ods. 1 Exekučného poriadku) bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že k ukončeniu exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. V prípadoch, keď dochádza k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. V tejto veci súd uvádza, že zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z dôvodu nesprávneho doručenia exekučného titulu zo strany súdu nie je dôvodom, ktorý možno oprávnenému de facto pričítať, nakoľko súd nemá za preukázané, že jej zrušenie zapríčinil oprávnený, avšak pre potreby konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie, a to aj bez zapríčinenia povinného resp. oprávneného. Nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu, že rozsudok, na podklade ktorého oprávnený žiadal vydanie poverenia na vykonanie exekúcie stratil vykonateľnosť, a teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie so zreteľom na túto skutočnosť neoprávnene (hoci v čase podania bol dobromyseľný v tom, že exekučný titul je vykonateľný) musel súd so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov.

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť voči výrokom II a III napadnutého uznesenia. Voči výroku I. napadnutého uznesenia sťažnosť nepodal, preto výrok I. nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2019.

6. Oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil, pretože napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávneného mu nemožno automaticky pričítať procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie, keďže zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z dôvodu nesprávneho doručenia exekučného titulu povinnému v základnom konaní nie je dôvodom, ktorý možno oprávnenému de facto pričítať, nakoľko ani súd sám nemal za preukázané, že jej zrušenie zapríčinil oprávnený. V danom prípade považoval exekučný súd povinného za viac hodného ochrany ako oprávneného, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal v domnení, že exekučný titul je spôsobilý na vykonanie exekúcie. Uvedený postup považuje oprávnený za v rozpore s základných princípov , podľa ktorého: „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.“ Podľa jeho názoru by bolo spravodlivé, aby žiadna strana nemala právo na náhradu trov konania. A rovnako to platí aj vo vzťahu ku trovám exekúcie súdneho exekútora, na ktorých náhradu bol oprávnený rovnako zaviazaný. Podporne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. zo dňa 16.10.2017.

7. Po podaní sťažnosti došlo dňa 29.05.2021 k úmrtiu oprávneného. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd konanie o sťažnosti prerušil uznesením sp.zn. zo dňa 06.08.2021. Pričom rozhodol, že konanie bude prerušené do právoplatného skončenia konania o dedičstve vedenom na Okresnom súde Košice I sp.zn. .

8. Dňa 08.07.2022 došlo k vydaniu dedičského rozhodnutia - L. Y. súdu K. I č.k. -72, , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2022. V dedičskom konaní došlo k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že pohľadávku pôvodného oprávneného, ktorá bola vymáhaná v tejto exekúcii, nadobudol dedič - Mgr. Eugen Povchan. Tým, že došlo k právoplatnému ukončeniu dedičského konania odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, a z tohto dôvodu súd i bez návrhu pokračuje v konaní o prejednaní sťažnosti oprávneného voči napadnutému uzneseniu. Zároveň súd poučuje, že počas prerušeného konania sa nevykonávali procesné úkony a plynúce procesné lehoty boli prerušené. Po pokračovaní v konaní lehoty začnú plynúť znova. M. k uvedenému, súd dňa XX.XX.XXXX vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, v ktorom do konania vstúpil nový oprávnený - V.. Z. W.. Pre umožnenie výkonu jeho práv a povinností v konaní ako aj na zabezpečenie jeho postavenia ako strany v konaní, súd ho vyzval na vyjadrenie sa k podanej sťažnosti pôvodného oprávneného v lehote 15 dní. Dňa 12.09.2022 zaslal oprávnený mailom svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa vzdal vymáhanej pohľadávky.

9. Podľa Z. poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 202 ods. 1 Z. poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

11. Podľa § 202 ods. 2 Z. poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

17. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Z. poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

18. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola právnym zástupcom oprávneného podaná do dátovej schránky súdu dňa 16.12.2019 a smeruje voči výrokom II. a III. napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu oprávneného doručené dňa 13.12.2019, bola sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal výroky II. a III. napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného voči výroku II. je dôvodná a sťažnosť voči výroku III. nie je dôvodná. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zobral na vedomie, že oprávnený sa vzdal pohľadávky voči povinnému. Uvedené však nemá na túto exekúciu vplyv, keďže predmetom rozhodovania zostali len trovy právneho zastúpenia povinného, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením jeho práv v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie a náklady súdneho exekútora, ktoré vznikli v dôsledku zastavenia exekúcie v celom rozsahu. Z tohto dôvodu je pre rozhodovanie irelevantné aký bol výsledok sporu v základnom konaní, tzn. či došlo k meritórnemu rozhodnutiu o pohľadávke alebo došlo k vzdaniu sa tohto nároku zo strany dediča pôvodného oprávneného. Uvedené má vplyv pre vedenie základného konania. Totižto v danom prípade je pre oprávnenosť nároku na trovy exekučného konania podstatné, či došlo k dôvodnému alebo nedôvodnému podaniu návrhu na vykonanie exekúcie zo strany pôvodného oprávneného. Pričom bolo rozhodnuté, že k dôvodnému návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo pre identifikovaný nedostatok formálnej vykonateľnosti predloženého rozhodnutia, z dôvodu podania riadneho opravného prostriedku voči nemu zo strany povinného (žalovaného). Na tento nedostatok predloženého exekučného titulu musel exekučný súd prihliadnuť ex offo, v dôsledku čoho musel exekúciu zastaviť. Uvedený skutkový stav však musel byť podriadený prieskumu z pohľadu, či dôvod zastavenia exekúcie mohol byť pričítaný oprávnenému, keďže toto je skutočnosť, ktorá musí byť naplnená pri priznávaní nároku na náhradu trov exekúcie povinnému.

20. V prvom rade súd musí uviesť, že exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň je jeho druhým štádiom. je teda v pozícii lex specialis a vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania. Týmito subjektmi sú súdny exekútor, účastníci konania a štát. Jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje zákon taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich platenie a (prípadnú) náhradu. M. na uvedené, iné náklady nemožno považovať za trovy exekučného konania.

21. Exekučné konanie je zásadne návrhovým konaním. Preto v danom prípade platí zásada úspechu v spore, ktorá je kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Čiže podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania je rizikom žalobcu (v exekúcii označovaného ako oprávneného). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Z. poriadku. Súd teda správne pristúpil k tomu, keď vo výrokovej časti napadnutého uznesenia rozhodoval aj o trovách exekúcie a ich výške.

22. Podľa § 195 Z. poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

23. Podľa § 199a ods. 2 Z. poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 2 Z. poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25. Podľa § 199e vety prvej Z. poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

26. Podľa § 9 ods. 1 advokátskej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) advokátskej vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

28. Sudca pri posudzovaní náhrady trov povinného nad rámec skutočností uvedených v napadnutom uznesení uvádza, že súd správne vychádzal zo základných princípov uplatňovaných pre sporové konanie, ktorým je zásada úspechu v spore. Výsledkom sporu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. To znamená, že povinný bol v spore úspešnou stranou a oprávnený bol v spore neúspešnou stranou. však pre stanovenie povinnosti hradiť trovy exekúcie oprávnenému stanovuje ešte jednu podmienku, a tou je pričítateľnosť dôvodu pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie oprávnenému. V tomto exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že následne resp. dodatočne po tom ako bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, táto bola zrušená (dňa 24.05.2019), avšak, čo je podstatné, k jej zrušeniu došlo až ex post po tom, ako začalo toto exekučné konanie, t.j. po tom, ako v čase začatia tohto exekučného konania nebola o správnosti a platnosti doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu žiadna pochybnosť. Inými slovami povedané, súd po posúdení zisteného skutkového stavu veci týkajúceho sa vyznačovania vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, dospel k právnemu záveru, že oprávnenému objektívne, vzhľadom na to, že sa o nesprávne vyznačenej vykonateľnosti exekučného titulu dozvedel až v priebehu exekučného konania nemožno vo všeobecnosti pričítať predmetný dôvod zastavenia exekúcie. Iná situácia by nepochybne nastala, keby oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď by sám nedisponoval žiadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, čo však nebol tento prípad. M. na absenciu splnenia podmienky pričítateľnosti dôvodu, pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie zo strany oprávneného, sudca výrok II. napadnutého uznesenia zmenil tak, že povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok I. tohto uznesenia).

29. Podľa § 196 Z. poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 197 ods. 1 Z. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 197 ods. 2 Z. poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

32. Podľa § 198 ods. 2 Z. poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

33. Podľa § 199c ods. 1 Z. poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z

dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

34. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

35. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

36. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

37. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

38. V otázke trov súdneho exekútora súd opätovne uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd v rámci rozhodovania o nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov preto pristúpil k posudzovaniu, ktorý z účastníkov konania bude povinným subjektom na ich úhradu. upravuje, že náhradu paušálnych výdavkov znáša ten účastník konania, ktorý je povinný platiť trovy. Teda bolo nevyhnutné zistiť, či je týmto subjektom oprávnený alebo povinný. V danom prípade je nesporné, že došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu. Preto je možné konštatovať, že v predmetnej exekúcii je neúspešnou stranou oprávnený. však stanovuje ešte jednu podmienku, a tou je pričítateľnosť dôvodu pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie.

39. Súd uvádza, že pri posudzovaní nároku na náhradu trov súdneho exekútora, konkrétne náhrady paušálnych výdavkov, je nutné ísť ďalej. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje v tom čase vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Z. poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (pozri formuláciu „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania,....), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Všeobecne možno uviesť, že pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý ich má mať nahradené. Súdny exekútor nie je oprávnený bez ďalšieho poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal. K tvrdeniam oprávneného, že oprávnenému nemožno za žiadnych okolností pričítať procesné pochybenia súdu, ktorý exekučný titul vydal súd uvádza, že s ním je možné súhlasiť, ale uvedené procesné pochybenie súdu, ktorý exekučný titul vydal možno ešte menej pričítať súdnemu exekútorovi, ktorému vznikli náklady spojené s vedením exekúcie iba z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Čiže pri porovnaní miery zavinenia vzniku týchto nákladov v konaní, súd dospel k záveru, že dôvod pričítateľnosti a miera zavinenia ich vzniku je väčšia u oprávneného, pretože podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou. Súčasťou tejto procesnej zodpovednosti oprávneného je aj jeho povinnosť niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Na základe vyššie uvedených skutočností odôvodňujúcich

zastavenie exekúcie má exekučný súd za to, že oprávnenému je možné vo vzťahu k náhrade paušálnych výdavkov súdneho exekútora pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorý je nevykonateľný a teda v dôsledku nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nastali iné skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti. Uvedené teda znamená neúspech oprávneného v tomto konaní.

40. Ďalej sa súd zaoberal právnym nástupníctvom oprávneného po jeho predchodcovi. Z právoplatného dedičského rozhodnutia vyplýva, že oprávnený zdedil aktíva, a teda majetok vo výške 102.071,94 Eur. Po posúdení dlhov poručiteľa vyplýva, že oprávnený nadobudol majetok vo väčšej miere a z tohto dôvodu podľa oprávnený ako dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a teda aj za priznané trovy tohto konania.

41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bola sťažnosť oprávneného týkajúca sa výroku III. napadnutého uznesenia vyhodnotená ako nedôvodná a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, keď ju zamietol. (výrok II. tohto uznesenia)

42. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v tomto sťažnostnom konaní riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Z. poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci sťažnostného konania, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).