Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-10-2015.pdf
PDF · 97.66 KB
No categories available
21CoP/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci mal. N. H., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, na návrh otca A. L., nar. X. X.. XXXX v D., trvale bytom E., ul. L.. U. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Karolom Orolínom, advokát A.K., Námestie sv. Egídia 17, Poprad v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností , a na návrh matky C. H., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom E. R. - E., L. G. XXXX/ XX, právne zastúpená JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou A. K., Štúrova 29, Levoča v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P/23/2013-136 zo dňa 29.10.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I. a II.
II. M e n í sa rozsudok vo výroku III. o úprave styku otca s mal. N. tak, že je oprávnený sa stretávať so synom každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., pričom otec je povinný maloletého prevziať a vrátiť matke syna pred bydliskom matky.
III. V prevyšujúcej časti sa rozsudok p o t v r d z u j e vo veci samej.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd zveruje mal. N. H., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky C. H. a otca zaväzuje prispievať na výživu mal. N. mesačne sumou 100,- Eur odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 - tého dňa v mesiaci vopred, do rúk matky.
II. Súd upravuje styk otca s mal. N. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom od právoplatnosti tohto rozsudku až do 25. 12. 2014 každú sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., pričom prvý styk, t.j. prvú sobotu po právoplatnosti tohto rozsudku sa uskutoční v prítomnosti matky. Otec je oprávnený si mal. N. prevziať pred bydliskom matky a povinný matke dieťa v určenú hodinu na rovnakom mieste vrátiť. Matka je povinná otcovi v rovnakom rozsahu dieťa odovzdať a oprávnená dieťa v určenom rozsahu prijať.
III. Súd upravuje styk otca s mal. N. od 01. 01. 2015 do budúcna tak, že je oprávnený s dieťaťom sa stýkať každý druhý víkend v mesiaci od soboty od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom otec je oprávnený si dieťa si vyzdvihnúť v určenú hodinu pred bydliskom matky a povinný matke dieťa na
rovnakom mieste v určenú hodinu vrátiť a matka je povinná v určenú hodinu dieťa otcovi vydať a oprávnená v určenú hodinu na určenom mieste dieťa od otca prijať.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že obaja rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matka má vytvorené priaznivé rodinné prostredie na výchovu dieťaťa a otec v priebehu konania súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené matke do osobnej starostlivosti. Poukázal na závery znaleckého dokazovania z odvetvia klinická psychológia detí, na závery vyplývajúce z výpovede súdnej znalkyne PhDr. G. C. a zistil, že mal. N. vyrastal v spoločnej domácnosti s otcom a teda neexistujú žiadne prekážky v tom, aby dieťa nemohlo stráviť noc u otca.
Poukázal na ustanovenia § 36 ods.1, § 65 ods.1,2, § 62 ods.1, 2, 4 Zákona a rodine a § 163 ods.1 O.s.p.
Na takto zistený skutkový stav prijal záver, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zároveň je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- Eur. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom poukázal na to, že prakticky sa obaja rodičia dohodli na tom, že od 01.01.2015 sa otec bude stretávať s maloletým aj počas noci každý druhý víkend v mesiaci, pretože aj zo znaleckého dokazovania mal za preukázané, že dieťa sa otca nebojí a takýto styk je upravený aj v záujme dieťaťa, pretože dieťa by mali vychovávať obaja rodičia.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. V odvolaní navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalej uviedla, že považuje rozsudok za právne zmätočný, nezákonný a nesprávny. Poukazuje na to, že text tretieho výroku napadnutého rozsudku je vnímaný až ako arbitrárna úprava bez akéhokoľvek podkladu. Poukazuje ďalej na to, že došlo v konaní k vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to okolnosť, kedy samosudca nedodržal procesne upravujúci priebeh konania, neprijal uznesenie, podľa ktorého končí dokazovanie, nevykonal poučenie účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a neumožnil účastníkom predniesť záverečnú reč, v ktorej sa vyjadria ku dokazovaniu, ku skutkovej a právne stránke veci. Nevykonal oboznámenie sa so spisom. Bol zamietnutý návrh na kontrolné znalecké dokazovanie napriek tomu, že obaja účastníci konania, ako aj kolízny opatrovník takýto návrh podali.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu matky a uviedol, že zotrváva na vyjadrení zo dňa 29.10.2014.
Otec maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovania výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, doplnil dokazovanie o listinné dôkazy a to výplatné pásky otca za obdobie január až august 2015, príjmové doklady od R. L. za obdobie od január až august 2015 a zistil, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne.
Rozhodnutie prvostupňového súdu vzťahujúce sa k výroku, ktorým súd zveril mal. N. do osobnej starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca považuje odvolací súd za vecne správne. Prvostupňový súd v tomto smere správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru. V súvislosti s odvolacími námietkami matky vo vzťahu k tomuto výroku rozsudku dodáva.
Odvolateľka v podanom odvolaní vo vzťahu k predmetnému výroku neuvádza žiadne konkrétne dôvody. Zverenie mal. syna do jej osobnej starostlivosti je plne s jej návrhom a dohodou rodičov, ktorá vyplýva z
dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. Určené výživné prvostupňovým súdom zo strany otca k maloletému synovi zodpovedá zákonným kritériám. Náklady na výživu sú primerané jeho potrebám. Výživným sa nerozumejú iba náklady na stravu, oblečenie, školské potreby, ale aj náklady na kultúrny, športový, ako aj celkový spoločenský život. Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti oboch rodičov a určené výživné zodpovedá zákonným kritériám.
Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Aj po doplnení dokazovania odvolacím súdom, po oboznámení sa s výškou mesačného príjmu otca z pracovného pomeru vyplývajúceho z predložených listín otcom preukazujúcich výšku jeho mesačného príjmu a s prihliadnutím na jeho výdaje nedospel odvolací súd k inej výške výživného než ako ho stanovil prvostupňový súd. Odvolací súd konštatuje, že náklady na výživu mal. dieťaťa zodpovedajú jeho veku a potrebám. Výdavky nie sú nadmerné ani neprimerané a korešpondujú so súčasným charakterom doby. Výživné je osobným právom dieťaťa a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka sa o maloletého stará, zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť.
V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom malol. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého.
Za danej situácie tak odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového súdu o úprave styku otca s maloletým synom odvolací súd konštatuje, že po doplnení dokazovania a zopakovaní dokazovania pred odvolacím súdom považuje odvolanie matky za čiastočne dôvodné.
Prvostupňový súd upravil styk otca so synom v rozsahu určenom vo výroku II. III. s tým, že vychádzal zo záverov znaleckého posudku PhDr. G. C. a nezistil dôvod pre nemožnosť otca mať u seba syna aj počas nocí.
Matka má námietky dotýkajúce sa prespávania syna u otca s uvedením konkrétneho dôvodu.
Podľa § 24 ods. 4 zákonač. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu dieťaťa. Mal. N. nemá vytvorený negatívny vzťah k otcovi.
Aj zo záverov súhrnnej správy klinického psychológa PhDr. D. M. (č.l. 91) vyplýva, že maloletý je u nej vedený v psychoterapií od 6.mesiaca 2013 s cieľom vyrovnania sa s matrimonionálnymi konfliktmi. N. sa pravidelne dostavuje na psychoterapiu, v rámci terapie pracuje na vyrovnaní sa s faktom s rozpadom rodiny, zmenami v kontakte s otcom, adaptáciou na zmenu bydliska, spolužiakov a čiastočne sa zaoberajú aj školskými problémami. Počas sedení N. pravidelne spomína sestru a popisuje i spoločné hry. V rozhovoroch spomína i otca. Podľa jeho slov je nepochybné, že citový vzťah dieťaťa k otcovi je veľmi dobrý, je isté, že ho má rád, ale otec mu chýba, často vyjadroval ľútosť, že tatík za ním neprišiel. Podľa údajov z posledného stretnutia v 11.mesiaci 2013: „Ocko nebol za nami už od leta“. Správa bola vypracovaná dňa 14.01.2014.
Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na vytvorenie čo najlepších podmienok, s prihliadnutím predovšetkým na prvoradý záujem maloletého dieťaťa je potrebné vytvoriť časový priestor a podmienky na to, aby si mal. N. zvykol na stretávanie sa s otcom, bez matky, zatiaľ bez sestry, nadobudol pocit istoty, bezpečia aj na strane otca, aby precítil a zistil, že zo strany otca ide o záujem , aby sa s ním stretával. Vzhľadom na pomerne dlhú dobu, ktorá uplynula od rozpadu vzťahu rodičov, s prihliadnutím na problémy mal. N., ktoré súvisia nielen s rozpadom vzťahu jeho rodičov dospel odvolací súd k záveru, že je najvhodnejším riešením pri úprave styku otca so synom ponechať túto úpravu styku počas víkendov v mesiaci v rozsahu každý druhý víkend avšak s tým, že zatiaľ maloletý nebude u otca prespávať. Odvolací súd nepochybuje o snahe otca, o jeho dobrom citovom vzťahu, či láske k maloletému, avšak je potrebné podotknúť, že vzhľadom na pomerne dlhú dobu okrem listov, ktorými vyzýval matku k stretávaniu sa nepoužil možnosti aj prostredníctvom súdu v starostlivosti o maloletého, aby došlo k stretávaniu sa so synom. Pričom je potrebné uvedomiť si, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Táto zodpovednosť je prvoradá a jej základným zmyslom je záujem dieťaťa.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. Prirodzene, že splnenie všetkých uvedených povinností a predovšetkým riadna výchova maloletých detí po rozpade rodiny vyžaduje od obidvoch rodičov primeraný a zodpovedný prístup nielen k sebe navzájom ale predovšetkým k starostlivosti o citový rozumový a mravný vývoj dieťaťa (porovnaj nález ÚS ČR sp.zn. III. 125/ 1998).
Právom dieťaťa je aj právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi a sú v záujme dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 4 Dohovoru o styku s deťmi). Podmienka
záujmu dieťaťa je potom podľa ustálenej judikatúry európskeho súdu hľadiskom kľúčovým pri hodnotení povinností štátnych orgánov použiť všetky vhodné formy donucovacích prostriedkov za účelom nadviazania a udržania styku medzi rodičom a dieťaťom (porovnaj Ignaccolo-Zenide proti po Rumunsku).
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloleté dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápanie ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery“ (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.01.2005).
Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
Ak má otec záujem sa s mal. stýkať, ďalej že jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk realizovať, čo v najširšom rozsahu. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
Odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby si uvedomili, že sú v živote syna dôležití obaja. Dôležitá úloha otca v živote mal. N. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Obaja rodičia nesú zodpovednosť za svoje dieťa aj v citovej oblasti, nesmú zabúdať, že dieťa nenesie vinu za rozpad ich vzťahu a práve ono po rozpade rodiny potrebuje pocit istoty, bezpečia a milujúcich rodičov. Konflikty rodičov mal. dieťa nepotrebuje. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj. Je preň bez pochybností prínosom.
Je nutné si uvedomiť, že pre stanovenie rozsahu styku rodiča s dieťaťom je potrebné prihliadnuť na mnoho okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa. S prihliadnutím na vek dieťaťa a na zistený vzťah dieťaťa k otcovi je nevyhnutné, aby otec prejavil synovi v citovej a osobnostnej rovine svoju lásku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku III. a rozsah styku určil bez prespávania syna u otca. Takto určený rozsah umožní otcovi pravidelne sa stretávať s maloletým, tráviť s ním čas, podieľať sa na jeho výchove a hlavne vytvárať vzájomný vzťah medzi otcom a synom. Dôležité je, aby otec dodržiaval súdom určenú úpravu styku a predovšetkým prejavoval o dieťa záujem.
Poukazuje odvolací súd na to, že podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku má rodič právo kedykoľvek podať návrh na začatie nového konania o úprave styku so svojim dieťaťom, ak sa zmenia pomery. Odvolací súd je zástancom pomerne intenzívneho styku rodiča s dieťaťom, ktorému nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, preto po zmene pomerov nič nebráni otcovi, ak nedôjde k dohode s matkou podať nový návrh na začatie konania o zmene takto určeného styku. Styk určený styk vo výroku II. považuje odvolací súd za správe určený, a preto potvrdil rozsudok ako vecne správne v tomto napadnutom výroku (§ 219 O.s.p.).
Na záver odvolací súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku, so zreteľom na jeho potreby. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich syna.
V prípade zistenia, že dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s mal.dieťaťom, súd starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (§ 25 ods. 5 Zákona o rodine).
Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu dieťaťa a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci takto určený rozsah styku považuje za primeraný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.