Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-69-2021.pdf
PDF · 114.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., o zaplatenie 538,34 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 415,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 81,62 Eur od 19.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 168,11 Eur od 19.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 107,80 Eur od 21.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od 19.6.2019 do zaplatenia a zo sumy 28,- Eur od 19.7.2019 do zaplatenia to všetko to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 5.6.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 538,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81,62 Eur od 19.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 173,10 Eur od 19.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 126,70 Eur od 21.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od 19.6.2019 do zaplatenia a zo sumy 29,44 Eur od 19.7.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu ním poskytnuté služby fakturoval, avšak žalovaná si svoj záväzok riadne a včas neplnila, hoci ju na úhradu dlžných faktúr Slovak Telekom a.s. opakovane vyzýval. Žalobcovi tak vznikla nezaplatením faktúr pohľadávka, s ktorou je žalovaná v omeškaní. Právne svoj nárok odôvodnil § 369 a nasl. Obchodného zákonníka, § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a § 53 ods. 4 písm. k) a s) Občianskeho zákonníka. Ďalej tvrdil, že právny predchodca žalobcu pohľadávku proti žalovanej postúpil žalobcovi zmluvou z 3.12.2020. Žalovaná zmluvná pokuta spolu v sume 97,48 Eur bola vypočítaná podľa vzorca: základ zmluvnej pokuty – (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní od viazanosti * základ zmluvnej pokuty).
Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 28Up/1001/2021 z 29.7.2021, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca podaním doručeným 2.10.2021 navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. V zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak došlo k zrušeniu platobného rozkazu a postúpeniu veci súdu miestne príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.
Po postúpení veci Okresnému súd Bardejov na základe žiadosti žalobcu o pokračovanie v konaní, bola žaloba spolu s prílohami a procesnými poučeniami v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) žalovanej účinne doručená do vlastných rúk dňa 11.10.2022 a to postupom podľa § 116 ods. 1 a 2 C.s.p. potom, ako sa aj napriek rozsiahlemu prešetrovaniu súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej. Žalovaná sa do vyhlásenia tohto rozhodnutia k žalobe a jej prílohám žiadnym spôsobom nevyjadrila.
S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur, konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvami o poskytovaní verejných služieb z 31.8.2018 a 8.2.2019 spolu s dodatkami k nim, jednotlivými faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávok z 21.12.2020 a ostatnými do spisu predloženými listinnými dôkazmi. Vo veci bol zistený tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzavreli dňa 31.8.2018 zmluvy o poskytovaní verejných služieb – balík služieb, na podklade ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej službu Magio Televízia s programom služby Magio Televízia L – Sat. Na to nadväzujúcimi zmluvami uzavretými toho istého dňa právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzavreli aj zmluvy o poskytovaní služieb Magio Televízia cez internet, na podklade ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej službu program služby: Magio GO. Doba viazanosti týchto zmlúv bola dohodnutá v dĺžke 24 mesiacov. Zmluvou o poskytnutí verejných služieb z 8.2.2019 a na to nadväzujúcou zmluvou o prenose čísla vo verejnej mobilnej sieti sa právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a.s. a žalovaná dohodli na poskytovaní hlasovej služby s programom Áno L vo vzťahu k tel. č. XXXXXXXXXX, taktiež s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Vo vzťahu ku vyššie označeným zmluvám o poskytovaní verejných služieb bolo okrem iného v bodoch 5. zmluvných podmienok dohodnuté, že žalovaná sa ako účastník zaviazala po dobu viazanosti (24 mesiacov) využívať služby podniku podľa zmluvy, teda nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania služby podniku pred uplynutím tejto doby ako aj riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Podľa zmluvy bolo porušením viazanosti ukončenie využívania služieb pred uplynutím doby v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, ako aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby počas doby viazanosti do 45 dní po splatnosti, v dôsledku ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb. Porušením záväzku viazanosti malo vzniknúť Slovak Telekom, a.s. právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody spôsobenú Slovak Telekom a.s. pozostávajúcu z celkovej sumy zľavy, štandardných poplatkov za služby, neakciovej ceny KZ poskytnutej na základe zmluvy ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa v zmluve uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia
doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti a bola špecifikovaná vzorcom uvedeným v zmluve.
Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a.s. dňa 21.1.2020 odstúpil od zmlúv o poskytovaní verejných služieb č. 9920651951 vo vzťahu k tel. č. XXXXXXXXXX a zmlúv č. 9920651953 a 9920651954 s účinnosťou od 31.1.2020 a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. V odstúpení od zmluvy súčasne vyúčtoval dlh z nezaplatených faktúr v sume 538,34 Eur a žalovanú upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 21.12.2020 vyplýva, že žalovanej bolo na adresu uvedenú v zmluvách doručované právnym predchodcom žalobcu oznámenie o postúpení žalovanej pohľadávky na žalobcu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020.
Právny zástupca žalobcu výzvou z 31.3.2021 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 580,16 Eur ako aktuálneho zostatku pohľadávky zo špecifikovaných zmlúv o pripojení v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy. Jej doručovanie žalovanej na adresu uvedenú v zmluve vyplýva z kópie poštového podacieho hárku č. EPH235054035.
Z faktúry č. 8229140206 z 1.3.2019, splatnej 18.3.2019 súd zistil, že za obdobie od 1.2.2019 do 28.2.2019 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej za poskytované služby celkovú sumu 81,62 Eur ako mesačné poplatky za zvolený paušál a ďalšie mobilné hlasové služby. Z faktúry č. 8231202526 z 31.3.2019, splatnej 18.4.2019 súd zistil, že za obdobie od 1.3.2019 do 31.3.2019 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej za poskytované služby celkovú sumu 168,11 Eur ako mesačné poplatky za zvolený paušál a ďalšie mobilné hlasové služby a k tomu poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur. Z faktúry č. 8233290923 z 1.5.2019, splatnej 20.5.2019 súd zistil, že za obdobie od 1.4.2019 do 30.4.2019 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej za poskytované služby celkovú sumu 107,80 Eur ako mesačné poplatky za zvolené paušály a poskytnuté služby, a k tomu tiež za poplatok označený ako náklady skorého vymáhania sumu 18,90 Eur. Z faktúry č. 8235386864 z 1.6.2019, splatnej 18.6.2019 súd zistil, že za obdobie od 1.5.2019 do 31.5.2019 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej za poskytované služby celkovú sumu 30,- Eur ako mesačné poplatky za zvolený paušál. Z faktúry č. 8237507174 z 1.7.2019, splatnej 18.7.2019 súd zistil, že za obdobie od 1.6.2019 do 30.6.2019 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej za poskytované služby celkovú sumu 28,00 Eur ako mesačné poplatky za zvolené paušály a odpis elektronickej faktúry v sume 1,44 Eur. Z faktúry č. 8250579060 z 1.1.2019, splatnej 20.1.2020 súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu v sume 97,48 Eur.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia dotknutých zmlúv, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
Podľa ustanovenia § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli všetky vyššie špecifikované zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 31.8.2018 a 8.2.2019, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej telekomunikačné služby prostredníctvom zvolených programov služieb za mesačné poplatky, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby uhrádzať dohodnutú cenu. Táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to
vzhľadom na povahu jej účastníkov, kde žalovaná je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb. Žalovaná neodporovala tvrdeniam žalobcu, že povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy platiť za dodané služby nesplnila, pretože využívala telekomunikačné služby žalobcu bez zaplatenia dohodnutej odplaty za tieto služby. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žaloba bola v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávok za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej sume 415,53 Eur (ako táto vyplýva z faktúr č. 8250579060, 8237507174, 8235386864, 8233290923 a 8231202526) podaná žalobcom dôvodne, tento doloženým oznámením o postúpení pohľadávky z 21.12.2020 preukázal, že je nástupcom Slovak Telekom a.s., preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Žalobcovi bolo dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, t.j. zo sumy 81,62 Eur od 19.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 168,11 Eur od 19.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 107,80 Eur od 21.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od 19.6.2019 do zaplatenia a zo sumy 28,- Eur od 19.7.2019 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 544 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno k) a t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal i zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z vyššie opísaného bodu 5. zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým
počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy v návrhu vopred stanovuje obsah týchto zmlúv ako aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, pričom spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah a nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom tieto zmluvné podmienky nemá možnosť individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.
Zmluvná pokuta v predmetnej veci bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorým sa rozumie i nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- Euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti však k zániku zmluvného vzťahu nedochádza (k nemu dôjde napr. až odstúpením od zmluvy). Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým absolútne neplatnú a preto nárok na jej zaplatenie v sume 97,48 Eur súd žalobcovi nepriznal.
Súd napokon žalobcovi nepriznal ani nároky vyúčtované ako poplatok – náklady skorého vymáhania v sume 18,90 Eur, náklady vymáhania - upomienka v sume 4,99 Eur a odpis elektronickej faktúry PDF v sume 1,44 Eur (spolu 25,33 Eur). Pokiaľ ide o tieto poplatky, tak žalobca jednak nepreukázal vykonanie úkonov, ktoré mali byť takto spoplatňované, no navyše súd tieto poplatky, ktoré neboli osobitne vyjednané (boli zrejme len súčasťou jednostranne právnym predchodcom žalobcu určeného cenníka, ktorý žalobca do konania ani nepredložil a tým jeho znenie nepreukázal) považuje za neprijateľné, znevýhodňujúce žalovanú ako spotrebiteľku. Tieto úkony nie je možné považovať za úkon v záujme spotrebiteľa, ale za úkon v záujme dodávateľa a preto účtovanie poplatkov za tieto úkony spotrebiteľovi
súd považuje za neprijateľné (§ 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu tým dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, a zároveň je povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. Nakoniec podľa názoru súdu výška týchto poplatkov nemôže odzrkadľovať skutočné výdavky právneho predchodcu žalobcu, ktoré napokon ani neboli preukázané. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie sumy 415,53 Eur s príslušenstvom z celkovej istiny uplatnenej žalobcom v konaní v sume 538,34 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 77 % a neúspech v časti o zaplatenie sumy 122,81 Eur, čo predstavuje 23 % a ide tak o úspech žalovanej. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, ktorý súd priznal, ako vyplýva z odseku III. výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.