Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-151-2015.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/151/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., reg.č. 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zast. Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, proti odporcovi: I. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. XXX/XX, O., o zaplatenie 916,38 Eur,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 167,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 167,82 Eur od 16.03.2015 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 04.05.2015 doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 24.04.2015, domáhal uloženia povinnosti odporkyni na zaplatenie sumy 916,3863 Eur s príslušenstvom
- úrokom z omeškania vo výške 11,16 Eur za obdobie od 27.01.2015 do 24.04.2015 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 916,38 Eur od 25.04.2015 do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 15.02.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.700 Eur. Odporca však úver nesplatil do podania žalobného návrhu.
Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 24.09.2015, na ktoré predvolal všetkých účastníkov riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX mal súd zistené, že bola uzavretá medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom dňa 15.02.2013, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.700,- Eur. Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:
- celkový výška úveru 1.700,- Eur
- celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.245,92 Eur
- mesačná splátka 101,- Eur
- počet splátok 24
- ročná úroková sadzba 26,05 %
- RPMN od 30,8% do 33,9% - s odkazom pod čiarou vo forme veľmi malého písma, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.
- Priemerná RPMN 20,9 %
- Termín splatnosti splátok - bez uvedenia. Iba pod čiarou v zmluve je veľmi malým, až nečitateľným písmom uvedená splatnosť prvej splátky - „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“
- Poplatok za vedenie účtu 1,99 Eur
- Lehota splatnosti - 24 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. V závere zmluvy opätovne veľmi malým písmom, až nečitateľným, je uvedené, že klient svojim podpisom potvrdzuje, že prevzal Úverové podmienky s kódom ISH113 a je s nimi oboznámený.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zákonom č. 129/2010 Z.z. sú stanovené náležitosti zmluvy.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd teda posúdil, že bola uzavretá zmluva o úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Podľa § 9 ods.2 písm.j) zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 1a vyhl.č. 87/1995 Zb. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Je nepochybné, že v predmetnej zmluve je údaj RPMN uvedený rozsahom dvoch číselných údajov: od 30,8% do 33,9 %, nad ktorým je symbol * a odkaz na uvedený symbol je pod čiarou v zmluve -
- „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.“ Zo žiadnej predloženej listiny však nevyplýva, že by tento údaj - výška RPMN, bola oznámená odporcovi dodatočne. Daný údaj riadne nie je zo zmluvy, či prípadného dodatku, zrejmý, hoci citované ustanovenia vyžadujú, aby tento údaj bol riadne obsiahnutý v zmluve. Vzhľadom k tomu, že v zmluve nie je riadne a určitým spôsobom uvedená výška RPMN, zmluva neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť. Je neprípustné, aby údaj - výška RPMN bola uvedená rozsahom, pričom tento rozsah je dokonca v rozmedzí cca 3,1%. Súd poukazuje na to, že RPMN je údaj, na základe ktorého si spotrebiteľ daný úver môže porovnať s inými úvermi, resp. sa podľa neho rozhodnúť, či si daný úver zoberie alebo nie, keďže platí pravidlo, že čím nižšia RPMN, tým lacnejší úver. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť - RPMN a z toho dôvodu je nutné daný úver posúdiť v zmysle § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe uvedených skutočností súd posúdil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti tak, ako z vyššie uvedeného vyplýva a tento nedostatok má za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť v zmysle § 11 zák.č. 129/2010 Z.z.
Súd mal preukázané, že odporca splatil úver v celkovej výške 1.532,18 Eur, čo vyplýva z výpisu účtu predloženého navrhovateľom. (l.č. 35 obsahu spisu) Zároveň je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil v žalovanej istine aj poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,80 Eur, ako aj poistenie vo výške 48,79 Eur.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.700,- Eur, ktorý súd posúdil za bezúročný a bez poplatkov a podľa predloženého výpisu z účtu (l.č. 34) odporca zaplatil celkovo sumu 1.532,18 Eur, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 167,82 Eur, teda rozdiel výšky poskytnutého úveru a zaplatenej sumy, a to bez akýchkoľvek poplatkov,.....
Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval aj poplatky za upomienky, súd poukazuje na to, že jednak úver je bez poplatkov a poplatky sú za upomienky, ktorých doručenie a teda aj realizovanie nebolo riadne preukázané, pričom nie je ani zrejmé, z akého dôvodu si uplatňuje navrhovateľ sumu 36,- Eur a 12,- Eur, obe sumy za upomienku II., keď z ničoho nevyplýva dôvodnosť takejto sumy, pričom táto suma nevyplýva ani z obchodných podmienok, v rámci ktorých sú v hlave 18 upravené upomienky. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ predložil iba výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 08.01.2015. Žiadnu ďalšiu upomienku nepreukázal, hoci si uplatňoval 2 poplatky za upomienku II., pričom zo zmluvných dojednaní vyplýva, že poplatok za 1.upomienku počas trvania úveru nebude účtovaný. Teda uplatnil si poplatok za 2 upomienky, hoci preukázal vystavenie iba 1 upomienky, pričom v zmysle obchodných podmienok za 1.upomienku počas trvania zmluvného vzťahu sa poplatok neúčtuje. Napriek tomu navrhovateľ požadoval poplatok za 2 upomienky z preukázanej iba 1 upomienky.
Čo sa týka poplatku za možnosť zmeny splátok vo výške 1,80 Eur, úver je bezúročný a bez poplatkov, takže navrhovateľ nemá nárok ani na tento poplatok.
Čo sa týka poistenia, súd nemal preukázaný vznik poistného vzťahu, ako ani výšku poistenia. Pokiaľ poistenie vyplýva z 15.hlavy úverových podmienok, predložené úverové podmienky sú v paušalizovanej forme, na paušalizovanom formulári, ktoré sú pod kódom ISH113 a nie sú určené výslovne len pre odporcu, z ničoho nevyplýva, že sa týkajú iba zmluvných strán predmetnej úverovej zmluvy. Dokonca nie sú ani podpísané zmluvnými stranami. Teda súd nemal preukázaný vznik poistného vzťahu, ako ani výšku požadovaného poistenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok titulom poistenia.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to vo výške 11,16 Eur za obdobie od 27.01.2015 do 24.04.2015 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 916,38 Eur od 25.04.2015 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak iba z priznanej sumy od 16.03.2015, teda od splatnosti celého úveru. Súd nepriznal úroky z omeškania v časti prevyšujúcej priznanú sumu a úroky za obdobie od 27.01.2015 do 15.03.2015 a v tejto časti žalobný návrh zamietol. Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol z dôvodu posúdenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a z dôvodu nepreukázania dojednania poistenia a z dôvodu nepreukázania realizovania upomienok a opodstatnenosti uplatnenej výšky.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na pomer úspechu odporca bol v konaní úspešnejší, avšak neuplatnil si náhradu trov konania, preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).