Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1341-2004.pdf
PDF · 68.54 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/1341/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČ 00151866, konajúceho prostredníctvom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Štúrova 7, proti povinnému: U.. A. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX/XX, K., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Stanislava Moskviča, Prešov, Floriánova , pod sp. zn. EX 4212/04, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Ukladá povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 31,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku nároku oprávneného uplynutím prekluzívnej lehoty a zároveň si uplatnil trovy exekúcie. S návrhom predložil i vyúčtovanie trov exekúcie.
Oboznámením s listinnými dokladmi súd zistil, že vykonávané rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok bolo vydané podľa z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, pričom exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 9.4.2003.
Podľa § 88 ods. 1 z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení k 1.9.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Táto trojročná lehota bola lehotou prekluzívnou, čo znamená, že sa v nej musel výkon rozhodnutia nielen začať, ale i skončiť.
Vykonaným dokazovaním s poukazom na uvedené súd uzavrel, že došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty, preto dokončenie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného už nie je možné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v súlade s vyššie cit. zák. ust. exekúciu zastavil pre zánik práva uplynutím lehoty, na ktorý súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z. v platnom znení pre toto konanie, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený.
Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Taktiež pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre zánik práva oprávneného. Súd preto postupoval podľa § 197, keďže mal za to, že nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie na zastavení exekúcie a tiež keďže u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno mu ani uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie, preto osobou povinnou k ich náhrade exekútorovi môže byť len povinný. Okrem toho Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vyslovil, že „Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 10/2009)
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 31,44 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny za 2 začaté hodiny ex. činnosti po 6,64 Eur, z odmeny za 2 úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eur, z náhrady za hotové výdavky (poštovné náklady) v sume 6,28 Eur + DPH vo výške 20% v sume 5,24 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.