Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-41-2014.pdf
PDF · 101.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. T. XXX/XX, XXX XX G., O. Č. X. U. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 421,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 320 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 320 eur od 03.06.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 59,90 eur pozostávajúce z pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 46,93 eur a z pomernej časti ostatných trov konania (zaplateného súdneho poplatku zo žaloby) vo výške 12,97 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 421,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 30.05.2010 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 14.12.2009 zmluvu o pôžičke č. 1904502, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 570 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve, ktorá mala byť splácaná v 21 mesačných splátkach po 20 eur. Do spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej sumy 150 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 21.05.2010 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje podľa žalobcu sumu 421,10 eur.
Dňa 24.04.2013 navrhol terajší žalobca pripustenie jeho vstupu do konania namiesto jeho právneho predchodcu, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky. Súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu uznesením č. k. 7Ro/94/2013-19 zo dňa 06.05.2013.
Na výzvu súdu zo dňa 25.06.2013 žalobca zaslal súdu platobnú históriu (prehľad splátok a úhrad) pohľadávky s prísl. a všeobecné obchodné podmienky k zmluve.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy tento verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom spisu, a to zmluvou o pôžičke č. 1904502 zo dňa 14.12.2009, Podmienkami k Zmluve o pôžičke (ďalej len „VOP“), predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2010, kópiou obálky, v ktorej bola predžalobná upomienka doručovaná, prehľadom splátok a úhrad úveru, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov a súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2009.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 14.12.2009 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný podľa označenia zmluvu o pôžičke, podľa obsahových náležitostí však zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol jednorázovo žalovanému úver vo výške 320 eur (nie ako žalobca uvádza v žalobe 570 eur) na kúpu tovaru - TV Philips v hodnote 470 eur, pričom zostatok ceny tovaru zaplatil žalovaný ako akontáciu vo výške 150 eur v deň poskytnutia úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky v 21 mesačných splátkach po 20 eur, pričom termíny splatnosti jednotlivých splátok neboli v zmluve o úvere uvedené, boli uvedené len vo VOP, pričom v zmysle čl. 6 VOP prvá splátka bola splatná 20.01.2010 a každá ďalšia splátka k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená neurčito uvedením lehoty 21 mesiacov bez určenia počiatku jej plynutia. Ročná úroková sadzba úveru a ročná percentuálna miera nákladov boli v zmluve uvedené vo výške 36,34 %, čo zodpovedá celkovým nákladom spojeným s úverom vo výške 420 eur (570 eur
- 150 eur zaplatených v deň poskytnutia úveru ako akontácia, t.j. nezarátaných do 21 splátok úveru). Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre daný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere za príslušný kalendárny štvrťrok činila 48,96 % a táto bola uvedená aj v zmluve o úvere. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok, nakoľko z nich nič nezaplatil. Dňa 21.05.2010 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému poštou doporučene predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do troch dní od jej doručenia. Upomienka obsahujúca podľa obsahu oznámenie o okamžitej splatnosti úveru bola žalovanému doručená fikciou doručenia dňa 30.05.2010.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a), b), c) bod 1. a písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2009 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že bola síce uzatvorená v zmysle § 4 ods. 3 vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z. platne, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý jednorázovo dňa 14.12.2009, avšak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované vtedy účinným zákonom č. 258/2001 Z.z., konkrétne náležitosť uvedenú v ust. § 4 ods. 2 písm. g), t.j. konečnú splatnosť úveru. Podľa názoru súdu len uvedenie údaju „21 mesiacov“ nedáva spotrebiteľovi informáciu, od kedy začína táto lehota plynúť a teda ani kedy presne nastáva konečná splatnosť úveru, či lehota 21 mesiacov plynie od uzatvorenia zmluvy, čerpania úveru spotrebiteľom, splatnosti prvej splátky alebo od iného momentu. Preto je tento údaj neurčitý. Pokiaľ ide o termíny splátok istiny, tieto sa priamo v zmluve nenachádzajú, nachádzajú sa len vo VOP. Podľa názoru súdu ust. § 4 ods. 2 vyžaduje túto náležitosť ako podstatnú priamo v zmluve („zmluva...musí obsahovať“), preto len odkaz na VOP nie je postačujúci. Aj vzhľadom na to nemožno priamo zo zmluvy ani len vyvodiť konečnú splatnosť úveru. Ani jej vyvodenie však nemožno považovať za postačujúce, pretože ak by zákonodarca nevyžadoval osobitne výslovne uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, táto náležitosť by nebola v zákone uvedená osobitne. Súd má za to, že ak je údaj uvedený v zmluve neurčito, má to za následok, ako keby tam vôbec uvedený nebol, pretože nepodáva spotrebiteľovi pravdivé informácie o úvere, a to je zmyslom a účelom právnej úpravy. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže v zmluve o úvere chýbajú jej podstatné náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z., nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o úvere, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko okrem akontácie, ktorá sa do splátok úveru nezapočítava, nakoľko bola splatná a zaplatená v deň poskytnutia úveru, teda skôr ako 1. splátka úveru, súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru vo výške 320 eur.
Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením viac ako dvoch splátok, resp. jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (nakoľko zo splátok úveru nič nezaplatil), mal právny predchodca žalobcu v zmysle § 506 ObZ právo požadovať vrátiť dlžnú sumu, čo aj učinil predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2010, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie všetkých splátok jednorázovo do troch dní od doručenia upomienky. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 30.05.2010, t.j. lehota 3 dní na plnenie uplynula dňa 02.06.2010 a týmto dňom sa stal splatným celý dlh pozostávajúci z poskytnutej istiny úveru vo výške 320 eur. Súd preto v časti nezaplatenej úverovej istiny žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej úhradu a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z úveru (v sume 100 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
K tomu súd uvádza, že na rozdiel od prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom žalobca v žalobe nešpecifikoval (skutkovo nevymedzil) sumu 421,10 eur inak ako nezaplatenú istinu a náklady spojené s poskytnutím úveru, keďže uviedol, že sumu 570 eur mal žalovaný žalobcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach, zaplatil však len sumu 150 eur. Z prehľadu splátok a úhrad však vyplýva, že do sumy 421,10 eur boli zarátané aj pokuty za omeškanie spolu vo výške 56,05 eur, ktoré však boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu žalovanému odpustené. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v časti sumy 1,10 eur prevyšujúcej sumu úrokov z úveru.
Podľa § 768k ods. 2 ObchZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 768k ods. 3 ObchZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 365 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10b nariadenia vlády, ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 14.12.2009 a k omeškaniu žalovaného s plnením úverovej istiny došlo 03.06.2010 (t.j. dňom nasledujúcim po jej splatnosti 02.06.2010), súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania s plnením, t.j. účinného od 01.01.2009 do 30.06.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10b cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zostávajúcej istiny úveru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti zostávajúcej časti úverovej istiny. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková sadzba európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením zostávajúcej úverovej istiny 1 %. Preto súd aj uplatnenému nároku žalobcu na úrok z omeškania z úverovej istiny vyhovel, avšak až od 03.06.2010. Keďže na rozdiel od žalobcu má súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením až od 03.06.2010 (nie 30.05.2010) a žalobca si uplatňoval úrok z omeškania zo sumy 421,10 eur, pričom súd mu priznal úrok z omeškania len z úverovej istiny 320 eur, súd v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 421,10 eur od 30.05.2010 do 02.06.2010 a vo výške 9 % zo sumy 101,10 eur od 03.06.2010 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú taktiež zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu podľa vyššie uvedeného ustanovenia, nakoľko žalobca a žalovaný mali úspech vo veci len čiastočný a ich neúspech nespočíval len v nepatrnej časti. Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma pohľadávky s príslušenstvom 473,07 eur (istina 320 eur + úrok z omeškania vo výške 153,07 eur) z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 622,95 eur (istina 421,10 eur + úrok z omeškania vo výške 201,85 eur), čo predstavuje pomer 75,94 % úspechu žalobcu ku 24,06 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu (75,94 % - 24,06 % = 51,88 %), súd čiastočne úspešnému žalobcovi priznal pomernú náhradu trov konania spolu vo výške 59,90 eur pozostávajúcu z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške
12,97 eur (25 eur x 51,88 %) a z pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 46,93 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a to:
základná sadzba tarifnej odmeny po 29,88 eur za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2013 písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 26.02.2013
režijný paušál po 7,81 eur za 2 vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2013
20 % - ná daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady za stratu času spolu vo výške 75,38 eur, t.j. 15,08 eur,
= 90,46 eur
x pomerná časť 51,88 %.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).