Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B2-55Er-2552-2014.pdf
PDF · 81.03 KB
Case nature
Subarea
B2-55Er/2552/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, Vl. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U.-N. - F. R. U., o vymoženie uloženej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 55Er/2552/2014 a u súdneho exekútora: JUDr. Pavla Šajánka, v zast. JUDr. Eva Šajánková pod spis. zn.: EX 991/2014, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi, Sadová 621, Senica, v zast. JUDr. Eva Šajánková sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 50,03 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 03.07.2015 vydal súd uznesenie č. k. 55Er/2552/2014-22, ktorým zastavil exekúciu ma žiadosť súdneho exekútora, rozhodol o trovách konania účastníkov a o trovách exekúcie súdneho exekútora.
Dňa 17.07.2015 doručil povinný súdu odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie, o trovách účastníkov a trovách súdneho exekútora.
V odvolaní sa povinný odvolal voči predmetnému uzneseniu vo veci zastavenia exekúcie. Povinný uviedol, že má za to, že súdny exekútor v exekučnom konaní nevydal ani upovedomenie o začatí exekučného konania. Rovnako namieta, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania, nakoľko je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, resp. poberanie dávok (nemocenské, dôchodkové, dávky v nezamestnanosti...a pod.). S poukazom na uvedené preto žiada odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že exekučné konanie nezastaví, resp. prehodnotí výšku náhrady trov exekúcie.
Odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Súd preto postupoval podľa § 374 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa , proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. podaním odvolania došlo k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a rozhodnutiu súdom prvého stupňa.
Súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu že, povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor tiež uviedol, že povinný nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii a na účtoch nemá finančné prostriedky. Súdny exekútor ďalej uviedol, že v danom prípade je potrebné exekúciu zastaviť, pričom nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, resp. požiadavka pokračovať v exekúcii nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok a predpokladov pokračovania v konaní, nakoľko je zistené, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Súd má za preukázané, že súdny exekútor zisťovaním majetku povinného subjektu preukázal nemajetnosť povinného, nakoľko zistil, že povinný nemá majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súdny exekútor po zistení, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie, predložil vec exekučnému súdu, aby preskúmal podmienky a predpoklady ďalšieho vedenia konania. Exekútor dňa 11.08.2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor tiež uviedol, že z nálezov Ústavného súdu SR vyplýva, že ak nastala zmena podmienok a predpokladov vedenia konania a tým sú splnené podmienky, že povinný nemá žiadny hnuteľný majetok a nehnuteľnosti, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, je potrebné ju zastaviť. Exekútor mal v návrhu na zastavenie exekúcie za to, že k doteraz zisteným skutočnostiam nie je ani reálny podklad očakávať zmeny majetkových pomerov a prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, však nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie exekúcie. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, či možného uspokojenia pohľadávky oprávneného, ak v budúcnosti môže začať pracovať, nemajú žiadne reálne opodstatnenie v danej veci bez právneho významu. Podľa súdneho exekútora teda v danom prípade je potrebné exekúciu zastaviť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre vedenia konania a nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie resp. požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok a predpokladov pokračovania v konaní, nakoľko je zistené, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súd má za to, že súdny exekútor dostatočne zistil nemajetnosť povinného, nakoľko z jeho tvrdení a zo skutočností vyplývajúcich z exekučného spisu vyplýva, že vykonal šetrenia za účelom zistenia majetku povinného. Súdny exekútor uviedol, že pri vykonávaní exekúcie nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka oprávneného, proti povinnému bol šetrený majetok na dopravnom inšpektoráte, elektronickou súčinnosťou na dostupné banky, na katastrálnom portáli, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, na Mestskom úrade Bratislava - Ružinov, ako aj osobnou návštevou povinného v mieste bydliska, t.j. v Bratislave - Ružinov. Z vyššie uvedených inštitúcií prišli všetky odpovede negatívne, pričom pri osobnej návšteve v mieste bydliska povinného, bolo od susedov zistené, že povinný tam už niekoľko rokov nebýva, hľadalo ho tam už veľa ľudí a že odišiel na neznáme miesto. Nakoľko tu bol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súdny exekútor predložil danú vec súdu aby vydal uznesenie, v ktorom rozhodne o zastavení exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nevlastní žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá finančné prostriedky na účte, na adrese je neznámy a nie je ani
predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd má za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neúčelné, neefektívne a nehospodárne aj vo vzťahu k oprávnenému a v vzhľadom k výške vymáhanej uloženej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O. s. p.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O. s. p.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné ......................................................................................................... 7,80 €,
- poplatok za súčinnosť do banky.......................................................................0,70 €,
Spolu............................................................8,50 eur.
Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného odmenu 13,25 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádza 6 doručeniek (žiadosť o opravu poverenia, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, žiadosť o poskytnutie súčinnosti 2x, oznámenie o stave exekučného konania, obálka so zaslaným exekučným spisom), a preto súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné v hodnote 8,50 eur(6 x 1,30). Súdny exekútor žiadal priznať aj náhradu za poštovné za zaslanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, za vrátenie poverenia a za konečné vyúčtovanie exekučného konania, súd však nemôže súdnemu exekútorovi priznať výdavky, ktoré ešte neboli vynaložené, teda výdavky do budúcna. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor skutočne vynaložil a posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna nie je možné. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady boli v sume 13,25 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštovné náklady vo výške 8,50 eur.
V časti cestovného, ktoré bolo súdnym exekútorom vyčíslené na sumu 53,13 eur, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovného, nakoľko súdny exekútor nepreukázal, že tieto náklady boli vynaložené účelne a hospodárne v súvislosti s exekúciou. Súd má za to, že už v samotnom poverení na vykonanie exekúcie je uvedený pobyt povinného ako hlásený pobyt bezdomovca a z toho dôvodu pokladá služobnú cestu súdneho exekútora vykonanú pri osobnej návšteve v mieste bydliska povinného Bratislava - Ružinov za neúčelnú a nehospodárnu, keďže súdu nie je známa skutočnosť, akým spôsobom súdny exekútor mohol vykonať návštevu povinného v mieste jeho bydliska, keď miesto jeho bydliska je neznáme a je špecifikované len oblasťou Bratislava - Ružinov. Súdu nie je zrejmý ani samotný dôvod návštevy povinného v mieste jeho bydliska, keďže súdnemu exekútorovi bola známa skutočnosť, že v prípade povinného sa jedná o bezdomovca, pričom už predtým sa danú písomnosť pokúšal doručiť povinnému prostredníctvom Miestneho úradu Bratislava - Ružinov a preto súd súdnemu exekútorovi odmenu za cestovné nepriznal.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za stratu času podľa § 23 vyhlášky, nakoľko z exekučného spisu súd nemá za preukázané, že táto odmena bola vynaložená účelne a hospodárne a jej vyúčtovanie je súdom nepreskúmateľné.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 8,34 eur a teda mu patrí 50,03 €.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 50,03 €, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa 203 Exekučného poriadku.
Nakoľko súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného, súd exekúciu zastavil. Z hľadiska rei iudicata, zastavenie exekučného konania nebráni oprávnenému, aby opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, v prípade ak bude mať vedomosť, že povinný nadobudol majetok, zexekvovaním ktorého by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vo výroku II. a III. nie je prípustné podať odvolanie, proti rozhodnutiu vo výroku I. je odvolanie prípustné.