Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-12-2015.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: Pomoc obetiam násilia, IČO: 31 795 382, Sabinovská ul. č. 9, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, Karloveská ul. č. 3154/32, Bratislava, o zaplatenie istiny 60.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. júla 2014, č. k. 18C/65/2012 - 249, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 60. 000 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že odporcovi bola na základe jeho žiadosti zo dňa 30. 11. 2009 poskytnutá dotácia v súlade so Zmluvou č. XX/XXXX v sume XX. XXX eur, pričom v rámci kontroly Ministerstva vnútra SR od 22.11.2010 do 22.12.2010 bolo zistené, že podmienky na poskytnutie tejto dotácie neboli splnené, čo malo za následok
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z. z., keď štatutárna zástupkyňa odporcu uviedla nepravdivé údaje o finančnej situácii združenia a odporca do 31.10.2010 nepoužil na financovanie predmetného projektu žiadne vlastné zdroje. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 11, § 11 ods. 2, 4, § 12 ods. 1, 6 zák. č. 582/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti, čl. V bod 4 písm. a), čl. IV ods. 1 písm. a), b) Zmluvy č. XX/XXXX o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2010 na zabezpečenie úloh prevencie kriminality a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca k žiadosti o poskytnutie dotácie na rok 2010 predložil aj výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mu bola v roku 2009 poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu, ktorý mal byť podľa zákona (§ 13 ods. 2 písm. e/ zák. č. 583/2008 Z. z.) samostatným účtom, avšak napriek uvedenému mal za to, že by bolo neprimeranou sankciou za tento nedostatok žiadosti o poskytnutie dotácie, vrátenie poskytnutej dotácie, a to najmä za situácie, keď dotácia už bola použitá na poskytnutý účel, pričom poskytovateľ mohol pri rozhodovaní o poskytnutí dotácie veľmi ľahko sám zistiť, že k žiadosti o poskytnutie dotácie na rok 2010 bol pripojený výpis z účtu, na ktorý poskytovateľ sám zaslal odporcovi v roku 2009 štátnu dotáciu. Poukázal na skutočnosť, že uvedená sankcia by bola neprimerane prísna z dôvodu, že odporca činnosť vykonáva dlhodobo od roku 1999, v jeho hospodárení neboli zistené žiadne vážne nedostatky súvisiace so zneužitím finančných prostriedkov poskytnutých štátom na účel, na ktorý boli určené, pričom je jedinou
neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje pomoc obetiam aj svedkom trestných činov a aj obetiam dopravných nehôd, katastrof a nešťastí a to formou špecializovaného poradenstva, psychologickej podpory a právnej pomoci. Uviedol, že z dokladov predložených odporcom mal preukázané, že činnosť odporcu bola ocenená aj v období rokov 2013 a 2014, teda v čase, keď mu štát žiadne dotácie nevyplatil. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zo správy o výsledku finančnej kontroly zo dňa 22.12.2010 Ministerstva vnútra SR zistil, že navrhovateľ vykonal kontrolu u odporcu s tým, pravidlá a podmienky poskytnutia dotácie zo strany príjemcu splnené neboli, keď odporca nepreukázal, že má na financovanie PROJEKTU zabezpečených aspoň 20 % finančných prostriedkov z iného zdroja ako zo štátneho rozpočtu, preto podmienky poskytnutia dotácie neboli splnené. Uviedol, že listami zo dňa 30.03.2011 pôvodný navrhovateľ oznámil odporcovi, že odstupuje od zmluvy a vyzval odporcu na vrátenie dotácie vo výške 60.000 eur aj listom zo dňa 04.05.2011 a nakoľko vyúčtovanie dotácie poskytnutej odporcovi v roku 2010 bolo pôvodnému navrhovateľovi doručené dňa 31. 01. 2011 a na odstúpenie od zmluvy je potrebné, aby zmluva, od ktorej sa odstupuje platne vznikla a zároveň, aby ešte existovala, pôvodný navrhovateľ už po tomto dátume odstúpiť od zmluvy platne nemohol a nemôže sa ani domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok, ktorým rozhodol, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko bola odporcovi poskytnutá dotácia vo výške 60. 000 eur, bolo jeho povinnosťou preukázať (§ 11 ods. 2 zák. č. 583/2008 Z. z.), že má zabezpečených aspoň 20% finančných prostriedkov z iného zdroja ako zo štátneho rozpočtu, ktorú povinnosť odporca preukázal bankovými výpismi z účtov č.: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom na účte v sume X. XXX, XX eur, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom na účte v sume XX. XXX, XX eur a účtom číslo: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške X. XXX, XX eur, avšak kontrolou v období od 22. 11. 2010 do 22. 12. 2010, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predstavoval finančné prostriedky, ktoré boli odporcovi poskytnuté štátnou dotáciou v roku 2009 z čoho vyplýva, že odporca disponoval vlastnými finančnými prostriedkami v sume X. XXX, XX eur, predstavujúcou iba 1/3 zo zákonom stanoveného minima. Uviedol, že z čl. V ods. 4 písm. a) Zmluvy vyplýva povinnosť odporcu, vrátiť poskytovateľovi poskytnutú dotáciu v plnej výške v prípade, ak odporca nedodrží povinné spolufinancovanie dotácie z vlastných zdrojov vo výške 20 % z celkových nákladov na projekt, pričom súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že odporca si danú povinnosť nesplnil a preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov jeho návrh zamietol, keď v konaní jednoznačne preukázal nesplnenie povinnosti odporcom, ktorá mu zo zákona vyplýva ( zák. č. 583/2008 Z. z.) a zároveň namietol záver prvostupňového súdu, že uvedenie nepravdivých údajov, t. j. predloženie údajov, ktoré sú v rozpore so zákonnými podmienkami pre poskytnutie dotácie, nenapĺňa ani jeden z dôvodov na vrátenie dotácie, ktorú sa odporca zmluvne vrátiť zaviazal, ak ustanovenia zák. č. 583/2008 Z. z. nedodrží. K tvrdeniu prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že vrátenie dotácie by bolo neprimeranou sankciou, napriek skutočnosti, že odporca k žiadosti o poskytnutie dotácie na rok 2010 predložil aj výpis z účtu, na ktorom boli finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, namiesto finančných prostriedkov z vlastných zdrojov, ako aj k argumentácii, že nakoľko odporca svoju činnosť vykonáva dlhodobo od roku 1999 by bolo vrátenie dotácie pre neho neprimeranou sankciou a v jeho hospodárení neboli zistené žiadne vážne nedostatky uviedol, že daná argumentácia je vo vzťahu k predmetu sporu právne aj skutkovo irelevantná s tým, že odporca nie je jedinou organizáciou, ktorá poskytuje pomoc poškodeným, keďže takýchto organizácií je viac, napr. Slovenská katolícka charita, Slovenské krízové centrum, Dotyk, občianske združenie Náruč, občianske združenie Aliancia žien Slovenska, atď. Uviedol, že vada konania je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré je priznané článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom porušením tohto práva
je nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že existencia extrémneho
nesúhlasu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami (napr. prípad, kedy právne závery nevyplývajú zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii, uvádzanie len všeobecných súhrnných zistení bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých by mali byť tieto zistenia vyvodené), je v rozpore s požiadavkami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27. 04. 2006, Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 119/03 zo dňa 16. 09. 2003 a III. ÚS 192/2006 zo dňa 03. 11. 2006.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s tým, že odvolanie navrhovateľa je tendenčné, účelové a zavádzajúce, keďže neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť vydaného rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa v konaní prejednal a vykonal všetky dôkazné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť skutkové okolnosti pre rozhodnutie tejto veci s tým, že písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje tak všetky formálne náležitosti, ako aj náležité a dostatočné odôvodnenie.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.
Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.
K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.
Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že svoj nárok voči odporcovi na zaplatenie istiny 60. 000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. 04. 2011 si uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že odporca pri poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2010, na základe uzavretej Zmluvy č. XX/XXXX o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2010 na zabezpečenie úloh prevencie kriminality dňa 17. 06. 2010, nesplnil zákonnú požiadavku disponovať vlastnými finančnými zdrojmi vo výške 20 % z celkových nákladov na projekt podľa § 11 ods. 2 zákona č. 583/2008 Z. z. (Čl. IV bod 1 písm. a/ Zmluvy).
Z Čl. V bod 1 Zmluvy vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú odo dňa podpisu oboch zmluvných strán do konečného zúčtovania dotácie so štátnym rozpočtom, čím sa rozumie pripísanie nevyčerpaných finančných prostriedkov poskytnutých podľa Čl. III bod 2 (príjemca poukáže nevyčerpané finančné prostriedky podľa bodu 1. Článku II zmluvy poskytovateľovi do 15 dní od vyúčtovania dotácie na účet, v kalendárnom roku 2010 na výdavkový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a v kalendárnom roku 2011 na depozitný účet č. XXXXXXXXX/XXXX, oba účty vedené v Štátnej pokladnici a súčasne zašle oznámenie o vykonanej platbe na adresu: Obvodný úrad Bratislava, odbor ekonomický, Staromestská 6, 814 40 Bratislava s tým, že nevyčerpané prostriedky sa nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur) a Čl. IV bod 1 písm. a), b) upravoval možnosť odstúpenia od tejto Zmluvy tak, poskytovateľ odstúpi od tejto zmluvy, ak príjemca nedodrží povinné spolufinancovanie z vlastných zdrojov vo výške 20 % z celkových nákladov na projekt podľa § 11 ods. 2 zákona č. 583/2008 Z. z., alebo nesplnil náležitosti podľa § 11 ods. 4 zákona č. 583/2008 Z. z., alebo sa dodatočne zistí, že doklady preukazujúce splnenie týchto náležitostí boli sfalšované, nepravdivé alebo neúplné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti prvostupňového rozsudku, ktorým návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 60. 000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. 04. 2011 zamietol, keď dospel k záveru, že na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu sa nedošlo s tým, že nakoľko Zmluva č. 19/2010 o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2010 na zabezpečenie úloh prevencie kriminality bola uzavretá na dobu určitú do konečného zúčtovania dotácie štátnym rozpočtom a vyúčtovanie dotácie poskytnutej odporcovi v roku 2010, bolo doručené pôvodnému navrhovateľovi dňa 31. 01. 2011, navrhovateľ po tomto dátume od zmluvy odstúpiť platne nemohol, keďže zmluva už neexistovala.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právo na odstúpenie od zmluvy patrí medzi tzv. subjektívne právo a jeho výkonom je spôsobený zánik samotného
záväzkového vzťahu, a tým aj práv a povinností, ktoré sú s týmto vzťahom spojené, pričom právo odstúpiť od zmluvy je viazané na existenciu zmluvného záväzkového právneho vzťahu; na právo na odstúpenie od zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy; na prejav vôle účastníka od zmluvy odstúpiť a na skutočnosť, že zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje.
Odstúpenie od zmluvy je teda viazané na existenciu záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy a vo všeobecnosti platí, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá s tým, že právo odstúpiť od zmluvy nemožno po tom, keď záväzok, na neplnenie ktorého bola viazaná možnosť odstúpenia od zmluvy, už zanikol.
V posudzovanej veci je nesporné, že Zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, bola uzavretá na dobu určitú do konečného zúčtovania dotácie so štátnym rozpočtom a zároveň nebolo sporným, že odporca ku dňu 31. 01. 2011 navrhovateľovi doručil písomné vyúčtovanie dotácie zo štátneho rozpočtu za rok 2010, t. j. k zániku danej zmluvy došlo dňa 31. 01. 2011 a preto dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že od danej Zmluvy už navrhovateľ odstúpiť nemohol (oznámenie o odstúpení od Zmluvy zo dňa 30. 03. 2011 a 04. 05. 2011) a zároveň si v konaní nemohol uplatniť voči odporcovi nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže zmluvný záväzok medzi účastníkmi konania zanikol.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zostatok na účte číslo XXXXXXXXXXX/XXXX v sume XX. XXX, XX E. predstavoval finančné prostriedky, ktoré odporca získal zo štátneho rozpočtu poskytnutím štátnej dotácie v roku 2009, keď naopak odporca v priebehu celého konania tvrdil, že dotáciu získanú za rok 2009 spotreboval na poskytnutý účel ešte v roku 2009 a vyúčtoval do konca januára 2010, z dôvodu ktorého finančné prostriedky, ktoré sa na uvedenom účte nachádzali v čase podania žiadosti o poskytnutie dotácie (30. 11. 2009) zo štátneho rozpočtu na rok 2010, neboli finančnými prostriedkami, ktoré boli zo štátneho rozpočtu odporcovi poskytnuté, nakoľko odporcovi bola štátna dotácia za rok 2009 poskytnutá až dňa 30. 07. 2009, pričom navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že zostatok v sume 11. 293, 64 eur k 31. 10. 2009, predstavoval finančné prostriedky zo zdrojov štátneho rozpočtu.
S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.