Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/29/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: L. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B., B. V. XXXX/X, o vymoženie sumy 16,60 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. decembra 2014 č. k. -12, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 25,14 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami , Exekučného poriadku, , veta prvá a zistením, že povinný zomrel dňa 03. 05. 2011 a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, pretože ku dňu smrti nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a uznesenia Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. 06. 2011 č. k. -9, ako aj spisom súdneho exekútora Ex 605/2005 mal za preukázané, že povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil. Okrem toho s poukazom na , , Exekučného poriadku, , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi sumu 25,14 eura, na úhradu ktorej zaviazal oprávneného. O trovách exekučného konania rozhodol analogicky podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, považujúc napadnuté uznesenie za nezákonné a nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že exekučné konanie nebolo možné zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ale primárnym dôvodom pre zastavenie exekučného konania bolo uplynutie prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia. Súd mal teda rozhodnúť o zastavení exekúcie s poukazom na o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie v spojení s Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví na návrh aj bez návrhu. Okrem toho poukázal na Exekučného poriadku a vytkol, že od preklúzie po smrť povinného uplynuli tri roky, čo bola neprimerane dlhá doba a pri väčšej obozretnosti si svoju povinnosť súdny exekútor mohol splniť skôr a podať návrh na zastavenie exekúcie na základe pre preklúziu, a nie na základe pre nemajetnosť

povinného. Zastal názor, že súdny exekútor svojím konaním neúmerne predĺžil exekučné konanie, na základe čoho sa zvýšili aj trovy konania. V súvislosti s problematikou § 203 Exekučného poriadku poukázal na nález sp. zn. zo dňa 22. 10. 2008. Svoj právny názor oprel aj o uznesenia okresných súdov a navrhol, aby zákonný sudca odvolaniu vyhovel a zmenil výrok tak, že exekučné konanie sa zastavuje a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, poukazujúc na to, že primárne v tomto konaní vystupovala skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie s oneskorením, čím podstatne skrátil obdobie, počas ktorého súdny exekútor mohol uvedenú pohľadávku pre oprávneného vymôcť. Z uvedeného vyplývalo, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že súdnemu exekútorovi nebola poskytnutá dostatočná doba na vymoženie uvedenej pohľadávky. Zároveň v tomto konaní vystupovala aj skutočnosť, že povinný bol od začatia exekúcie nemajetný, čo potvrdilo aj rozhodnutie o dedičskom konaní po nebohom povinnom. Mal za to, že oprávnený bol správne zaviazaný povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie, a preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a odvolanie oprávneného ako neodôvodnené zamietnuť.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť, stotožňujúc sa s odôvodnením uznesenia a použitia zákonných ustanovení.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti podľa a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v zastavujúcej časti je dôvodné, avšak uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ako vecne správne potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11. 08. 2005, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 500,- Sk a trov spojených s výkonom exekúcie. Za exekučný titul označil blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA375240 zo dňa 18. 01. 2005, vydaný Obvodným oddelením PZ Topoľčany, právoplatný dňa 18. 01. 2005 a vykonateľný dňa 03. 02. 2005. Súdny exekútor doručil dňa 19. 08. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie a blok na pokutu tvoriaci exekučný titul. Súd prvého stupňa poveril dňa 02. 09. 2005 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 23. 09. 2014 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie. Dôvodil tým, že povinný nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Okrem toho ustálil, že povinný bol dlhodobo nemajetný počas života aj po smrti, nezanechal žiaden majetok, ktorý by mohol prejsť na potenciálnych dedičov, ktorí by mohli ručiť za jeho záväzky aj po jeho smrti a uhradiť tieto záväzky z majetku nebohého povinného. Súd prvého stupňa pripojil uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. júna 2011 č. k. -9 a vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.

Podľa odsek. 1 o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch bolo možné súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na plnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná lehota bola prekluzívna, a preto v jej priebehu musela byť exekúcia nielen začatá, ale aj skončená.

V prejednávanej veci exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste (č. l. 3 spisu) sa stal vykonateľným dňa 03. 02. 2005. Uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty (dňa 03. 02. 2008) sa preto rozhodnutie (exekučný titul), ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie, stalo neúčinným a súd prvého stupňa bol povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastaviť, čo aj napadnutým uznesením urobil, avšak nesprávne vyhodnotil ako primárny dôvod nemajetnosť

povinného. Primárnym dôvodom na zastavenie exekúcie v tomto prípade bolo jednoznačne uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, nakoľko táto nastala skôr. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že povinný zomrel až dňa 03. 05. 2011 a dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ ku dňu smrti nevlastnil žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Okrem toho bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného až dňa 03. 10. 2014, t.j. tri roky po smrti povinného a takmer šesť rokov odo dňa, keď uplynula prekluzívna lehota. Uvedený postup súdneho exekútora svedčí o nezodpovednom prístupe k vymáhaniu pohľadávky, na ktorej vymoženie mal dva a pol roka. Uvedené nemožno dávať na zodpovednosť oprávneného, nakoľko dva a pol roka je dostatočne dlhá doba, aby súdny exekútor vymohol pohľadávku vo výške 500 Sk a účelne vynaložené trovy konania. Naviac, ak súdny exekútor v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty zistil, že povinný je nemajetný, mal v tom období podať návrh na zastavenie exekúcie a nie až po tak dlhom časovom období a zistení, že povinný zomrel bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku. Okrem toho, preskúmajúc exekučný spis č. Ex 605/05 odvolací súd zistil, že povinný bol ku dňu 30. 06. 2006 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa: Ivana Langová - M+L corporations business, Robotnícka 109, Vysoká pri Morave, IČO: 417 20 491 a to od 27. 04. 2006, teda mal príjem, z ktorého mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Príkaz na začatie exekúcie bol zamestnávateľovi doručený dňa 14. 07. 2006 a ďalšie konanie súdneho exekútora v spise už zaevidované nie je. Rovnako v spise absentujú iné zisťovania súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného, v dôsledku čoho záver o nemajetnosti povinného v čase uplynutia prekluzívnej lehoty je nepodložený. S poukazom na uvedené bolo potrebné konštatovať, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bolo uplynutie prekluzívnej lehoty, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti podľa ako vecne správne, i keď z iných právnych dôvodov, potvrdil.

Následne sudca súdu prvého stupňa meritórne rozhodne o odvolaní oprávneného v časti trov exekúcie, ako aj trov konania postupom podľa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Záverom odvolací súd dodáva, že z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 28. novembra 2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemôže nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše, súd má ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak v priebehu konania zistí stratu účinnosti exekučného titulu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.