Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/148/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou, v právnej veci navrhovateľa: S. P., R. XX.X.XXXX, D. Š. XX, Z., proti odporcovi: Proact People Slovensko, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 1597, Galanta, IČO: 35 958 600, zast. InLaw, s.r.o., IČO: 36 716 979, so sídlom Dobšinského 20, Bratislava, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 101,05 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom z 25.6.2009 doručeným súdu 16.7.2009 domáhal od odporcu zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania s odôvodnením, že odporcovi jeho vtedajší zamestnávateľ v mzde za apríl 2009 vykonal zrážku zo mzdy bez príkazu na začatie exekúcie.

Právny zástupca odporcu vo vyjadrení z 15.11.2013 navrhol návrh zamietnuť s odôvodnením, že odporca vykonal zrážku zo mzdy navrhovateľa po tom ako bol 15.4.2009 oboznámený od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa - agentúry brigádnici spol. s r.o. s tým, že voči navrhovateľovi sa vedie exekučné konanie a počas trvania pracovného pomeru navrhovateľa k nemu bol vydaný a bol mu doručený príkaz na začatie exekúcie z 30.7.2008. Odporca si plnil len svoju zákonnú povinnosť, keď vykonal zrážku, pretože príkaz sa vzťahoval aj na neho ako nového platiteľa mzdy a bol ním viazaný. Uviedol, že sumu zrazil z čistej mzdy navrhovateľa, od ktorej odpočítal základnú sumu zistenú zo t.j. 107,35 eur, pretože navrhovateľ nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť a pretože zvyšok čistej mzdy bol vyšší než 150 % životného minima, zistil 1/3-inu čistenej mzdy t.j. 89,46 eur a prvú tretinu, ktorá slúži na uspokojovanie pohľadávok zvýšil o rozdiel zostatku čistej mzdy a sumy vo výške 150 % zo sumy životného minima (317,55-268,38=49,17) na 138,63 eur, v ktorej sume (89,46 eur až 138,63 eur) bol oprávnený vykonať zrážku bez obmedzenia. Zrážku vo výške 100 eur uložil na bankovom účte do času kým mu bude doručený exekučný príkaz a vznikne mu povinnosť vyplatiť ju oprávnenému.

Súd pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti a výsluchu navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť na každom nariadenom pojednávaní ospravedlnil. V priebehu konania navrhovateľ opakovane súd žiadal o ustanovenie advokáta, ktorý mu aj bol ustanovený podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.1.2011, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a od 1.1.2012, kedy nadobudla účinnosť novela toto ustanovenia bol opakovane odkázaný na Centrum právnej pomoci, ktoré vo veci nároku doposiaľ nerozhodlo z dôvodov ma strane navrhovateľa, ktorý mu nezaslal vyplnený formulár žiadosti

o právnu pomoc. Z uvedených dôvodov súd pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti a výsluchu navrhovateľa.

Súd pojednával a vec rozhodol aj bez prítomnosti a výsluchu odporcu, ktorý bol v konaní zastúpení svojim právnym zástupcom.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, nemal v čase zrážky vedomosť o tom, že by mal navrhovateľa vyživovaciu povinnosť a preto ju nezohľadnil. Odporca zrážku vykonal, pretože navrhovateľ u nebo pracoval od 1.10.2009 a preto mu vznikol nárok na mzdu za 04/2009, ktorú výplatnú pásku predloženú navrhovateľom nespochybnil.

Právny zástupca odporcu vo vyjadrení z 9.1.2014, k otázkam navrhovateľa zo 14.6.2010 uviedol, že mu oznámenie o exekučnom konaní mu bolo doručené 15.4.2009, ktorým dňom mu vznikla zákonná povinnosť vykonávať zrážku zo mzdy navrhovateľa, pričom pri jej vykonaní postupoval podľa § 69 ods. 1 Exekučného poriadku. Neuvedenie zrážky zo mzdy v zápočtovom liste bolo zapríčinené nedopatrením. O existencii vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľa bol oboznámený až v súdnom konaní 19.11.2013 a pretože o nej nemal vedomosť nezohľadnil ju pri vykonávaní zrážky, pričom navrhovateľ mu mal túto informáciu dobrovoľne poskytnúť vo vyhlásení na zdanenie príjmov alebo v žiadosti o ročné zúčtovanie.

Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami navrhovateľa, pracovnou zmluvou z 1.10.2008, výplatnou páskou za 4/2009, zápočtovým listom z 18.5.2009, potvrdením na účely nároku na dávku v nezamestnanosti z 25.6.2009, príkazom na začatie exekúcie súdneho exekútora č.k. E. V. XXXX/XX z 30.7.2008, oznámeniami súdneho exekútora, oznámením o skončení pracovného pomeru, mzdovými listami navrhovateľa za rok 2009, listom z 14.4.2009, vyjadreniami právneho zástupca odporcu, žiadosťou o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z 15.2.2009, ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a daňový bonus za rok 2008 zo 4.3.2009, výpisom z účtu, vyhlásením na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa o dani z príjmov z 1.102008, výsluchom svedkyne, rozsudkom bývalého Okresného súdu Šaľa č.k. X P. XXX/XXXX-XXX z 16.3.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. X P. XXX/XXXX- XXX z 2.12.2004 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

Dňa 30.7.2008 vydal súdny exekútor JUDr. Peter Molnár príkaz na začatie exekúcie č.k. E. V. XXXX/XX na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. X P. XX/XX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.10.2005 a vykonateľnosť 10.10.2005 vo veci oprávneného Orange Slovensko a.s. proti navrhovateľovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky 8.842,70 Sk s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 4.11.1999 do zaplatenia, trov konania a trov exekúcie. Súdny exekútor v ňom prikázal platiteľovi príjmov navrhovateľa agentúra brigádnici spol. s r.o., aby od doručenia príkazu vykonával z jednej tretiny čistej mzdy, resp. iných príjmov navrhovateľa zrážky a zrazené sumy mu nevyplácal. Príkaz bol agentúre brigádnici spol. s.r.o. doručený 27.8.2008. Agentúra brigádnici spol. s r.o. oznámila 14.4.2009 odporcovi, že pracovnoprávny vzťah navrhovateľa trval od 20.8.2007 do 30.9.2008 a že voči navrhovateľovi je vedené predmetné exekučné konanie a pripojila príkaz na začatie exekúcie a doručenkou, z ktorej je zrejmé, že im bol doručený 27.8.2009. Súdny exekútor uviedol, že odporcovi nenariadil vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa, pretože u neho ukončil pracovný pomer k 18.5.2009, že neeviduje úhradu 100 eur a že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Dňa 1.10.2008 uzavreli účastníci konania pracovnú zmluvu, na základe ktorej vyplatil odporca navrhovateľovi za mesiac 01/2009 čistú mzdu vo výške 391,71 eur, za 02/2009 vo výške 353,68 eur, za 03/2009 vo výške 457,11 eur a za 04/2009 vo výške 424,90 eur. V mesiaci 04/2009 mal na výplatnej páske navrhovateľ uvedenú exekúciu 100 eur. Dňa 18.5.2009 vystavil odporca navrhovateľovi zápočtový list a 25.6.2009 potvrdenie na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, kde neboli uvedené žiadne zrážky zo mzdy, resp. exekučné príkazy. Právny zástupca odporcu a účtovníčka odporcu vypočutá v konaní ako svedkyňa, uviedli, že len nedopatrením. Navrhovateľ v žiadosti o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z 15.2.2009, ktoré adresoval odporcovi neuviedol, že si uplatňuje nárok na vyživované dieťa a

ani vo vyhlásením na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti z 1.10.2008 neuviedol, že si uplatňuje daňový bonus na dieťa. Účtovníčka odporcu potvrdila, že nemala vedomosť v čase vykonávania zrážky, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť, pretože ju nenahlásil ani nepreukázal.

Navrhovateľ až vo svojom podaní z 25.6.2009 uviedol, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému E. P. R.. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. XX N. XXX/XXXX vo výške 33,19 eur. Súd ho preto vyzval na predloženie rodného listu dieťaťa a predmetného rozsudku. Dňa 21.4.2014 oznámil navrhovateľ, že E. P. je žiakom 8 ročného gymnázia v Turčianskych Tepliciach, ale rozhodnutie o výživnom nevedel ani označiť ani predložiť, uviedol iba, že rozsudkom Okresného súdu Šaľa, potvrdeným Krajským súdom v Nitre mu nebolo určené výživné. Rozsudkom Okresného súdu Šaľa č.k. X P. XXX/XXXX-XXX z 16.3.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. X P. XXX/XXXX-XXX z 2.12.2004 súd manželstvo navrhovateľa rozviedol, maloletého E. P. zveril do osobnej starostlivosti matky a upustil od určenia výživného zo strany navrhovateľa.

Podľa , ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz.

Podľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Podľa § 83 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz podľa § 84 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 72 ods. 3, zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.

Podľa § 84 ods. 1 Exekučného poriadku ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.

Podľa § 70 ods. 1 Exekučného poriadku, povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70% základnej sumy určenej podľa odseku 1.

Podľa § 71 Exekučného poriadku, z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Podľa nariadenia vlády č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Podľa § 2 citovaného nariadenia, ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70% základnej sumy určenej podľa § 1; toto ustanovenie sa použije aj, ak je povinným osoba podľa § 2a.

Podľa § 3 citovaného nariadenia, suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, 2) je 150% zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Podľa zákona č suma životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu z čoho 60 % je 107,35 eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že proti navrhovateľovi sa vedie exekučné konanie, v ktorom súdny exekútor prikázal bývalému zamestnávateľovi navrhovateľa v príkaze na začatie exekúcie, aby od jeho doručenia vykonával z jednej tretiny čistej mzdy, resp. iných príjmov navrhovateľa zrážky a zrazené sumy navrhovateľovi nevyplácal. Pretože pracovný pomer navrhovateľa skončil, oznámil bývalý zamestnávateľ tieto skutočnosti a aj ich preukázal odporcovi ako novému zamestnávateľovi. Podľa citovaného ustanovenia § 83 Exekučného poriadku vzťahoval sa príkaz na začatie exekúcie aj na mzdu navrhovateľa u odporcu a to dňom kedy sa o tom dozvedel t.j. 15.4.2009. Pretože odporca postupoval v súlade s týmto príkazom a vykonal zrážku zo mzdy navrhovateľa za apríl 2009, ktorú zrazenú sumu nevyplatil navrhovateľovi postupoval v súlade so zákonom. Skutočnosť, že nebol vydaný exekučný príkaz je v tejto časti exekučného konania bez právneho významu, pretože jeho vydaním by vznikla odporcovi povinnosť vyplatiť zrazenú sumu oprávnenému v exekučnom konaní a to, že sa tak doposiaľ nestalo nie je jeho zavinením. Odporca pri vykonaní zrážky vo výške 100 eur postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď z čistej mzdy navrhovateľa, od ktorej odpočítal základnú sumu zistenú zo t.j. 107,35 eur a pretože zvyšok čistej mzdy bol vyšší než 150 % životného minima, zistil 1/3-inu čistenej mzdy t.j. 89,46 eur a prvú tretinu, ktorá slúži na uspokojovanie pohľadávok zvýšil o rozdiel zostatku čistej mzdy a sumy vo výške 150 % zo sumy životného minima (317,55-268,38=49,17) na 138,63 eur v ktorej sume (89,46 eur až 138,63 eur) bol oprávnený vykonať zrážku bez obmedzenia. Odporca pri výpočte zrazenej sumy vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ nemal v tom čase žiadnu vyživovaciu povinnosť, pretože ju voči nemu nepreukázal a to ani dodatočne voči súdu. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že mu nebola určená, pričom iné rozhodnutie súdu nepredložil a aj keď ho počiatku označil, nenavrhol tento spis pripojiť a v neskoršom vyjadrení označil už pripojený spis a preto mal súd za to, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Pretože odporca súd dospel k záveru, že bol oprávnený vykonať zrážku zo mzdy navrhovateľa a túto zrazil v zákonnej výške návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 101,05 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia, v súlade s vyčíslením právneho zástupcu odporcu a vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za 4 úkony právnej (prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 15.11.2013 a 9.1.2014 á 16,60 eur a účasť na jednom pojednávaní,

ktoré bolo odročené bez prejednania veci á 4,15 eur (1/4 eur z 16,60 eur) a 4 x režijný paušál s to za úkon v roku 2009 á 6,95 eur a za dva úkony v roku 2013 á 7,81 eur a za úkon v roku 2014 á 8,04 eur. Celkom trovy 84,56 eur zvýšené o 19 % DPH zo sumy 23,55 eur t.j. 4,47 eur a 20 % DPH zo sumy 61,01 eur t.j. 12,02 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.