Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-154-2015.pdf
PDF · 66.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/154/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2015 v Trnave, v konaní o žiadosti odsúdeného J. R., nar. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp. zn. 7PP/80/2015 zo dňa 13.07.2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. R., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 61 odsek 1, 62 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 244/1994 Z.z. žiadosť odsúdeného J. R., nar. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Krajský súd Banská Bystrica zo dňa 16.12.1994, č.k. 1T/71/1993, podľa § 219/2, TZ/1961 na doživotie v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/10/1995 zo dňa 30.3.1995 zamietol.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 1, § 62 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení novely č. 244/1994 Z.z.. Odsúdený v prvom rade nespĺňa formálnu podmienku podmienečného prepustenia. Odsúdený môže byť podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody až po vykonaní dvadsiatich piatich rokov uloženého trestu, keďže bol odsúdený na doživotie. Lehota na podmienečné prepustenie uplynie až dňa 14.3.2018. Odsúdený taktiež nespĺňa ani materiálne podmienky podmienečného prepustenia, pretože svojim správaním počas výkonu trestu nepreukázal dostatočné polepšenie, aby mohlo byť od neho očakávané, že po prepustení povedie riadny život, keďže jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený má sklony k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, štyrikrát sa dopustil spáchania trestnej činnosti. Z tohto možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale jedná sa o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Z týchto skutočností objektívne vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z týchto dôvodov okresný súd žiadosť odsúdeného J. R. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený J. R., v ktorej namietal nesprávny postup okresného súdu, pretože podľa jeho názoru splnil formálne podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Trestný čin sa stal 14.03.1993, kedy bol aj zadržaný a vzatý do väzby. V tom čase bol v platnosti zákon č.140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov v zmysle zákona č.177/1993 Zb, teda platil právny stav, ktorý stanovil, že osoba odsúdená na doživotie si môže podľa § 62 odsek 2 podať žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní dvadsiatich rokoch. Podľa názoru sťažovateľa sa okresný súd dopustil pochybenia v tom, že porušil zásadu právnej istoty, časovej pôsobnosti ako aj zákazu retroaktivity a teda navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a jeho podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného J. R. nie je dôvodná. Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody si zadovážil všetky potrebné podklady pre objektívne a zákonné rozhodnutie, takto získané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne v zmysle zásady uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a vyhodnotil žiadosť tak, že ju považoval za predčasne podanú, s ktorým postupom sa krajský súd v plnej miere stotožňuje. Pre podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako sú špecifikované v ustanoveniach § 62 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a v § 437 odsek 3 Trestného zákona č. 300/2005 Zb. stanovujú výsledný právny názor ako je obsiahnutý v napadnutom uznesení okresného súdu. K právnym úvahám odsúdeného treba doplniť, že zákon č.175/1990 Zb z 2.5.1990 novelizoval dovtedajšie ustanovenie § 62 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. tak, že osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody doživotie môže byť podmienečne prepustená až po uplynutí 20 rokov výkonu trestu. Tento právny stav v § 62 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. platil až do prijatia zákona č.248/1994 Z.z. z 18.8.1994, v ktorom bolo novelizované ustanovenie § 62 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. tak, že osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch výkonu trestu, ktoré novelizované znenie sa stalo účinným od 1.10.1994. Teda od 1.10.1994 platil právny stav v ustanovení § 62 odsek 2 zák.č.140/1961 Zb. Trestný zákon podľa ktorého osoba odsúdená na doživotie mohla byť podmienečne prepustená na doživotie mohla byť podmienečne prepustená z výkonu trestu až po 25 rokoch výkonu tohto trestu, ktorý právny stav pretrvával až do skončenia účinnosti Trestného zákona č.140/1961 Zb. dňom 31.12.2005. Podľa § 437 odsek 2 Trestného zákona č.300/2005 Z.z. pri posudzovaní splnenia podmienok pre rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona č.140/1961 Zb. Trestný zákon sa postupuje podľa tohto zákona. Zhodne tak podľa § 437 odsek 3 Zák. č.300/2005 Z.z. pri posudzovaní podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody u trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení platného Trestného zákona vyplýva, že zákonodarca ako rozhodnú právnu skutočnosť pre skúmanie podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody stanovil okamih uloženia trestu a nie okamih spáchania trestného činu. J. R. bol trest odňatia slobody na doživotie ukladaný rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 16.12.1994 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 30.03.1995, teda za účinnosti zákona č.248/1994 Z.z., ktorým bola od 1.10.1994 predĺžená doba vykonania trestu z 20 na 25 rokov ako formálna podmienka pre skúmanie materiálnych podmienok uvedených v § 61 odsek l Trestného zákona č.140/1961 Zb. Z týchto skutočností potom vyplýva, že okresný súd správne ustálil dobu, po ktorej môže byť podmienečne odsúdený J. R. prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a teda právne úvahy obsiahnuté v sťažnosti odsúdeného nie sú relevantné. Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol o sťažnosti odsúdeného tak, že ju zamietol v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.