Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-635-2015.pdf
PDF · 67.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/635/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: F. U., rod. J., nar. XX. F. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. PhDr. Jaroslava Balážiová, Trnava, Dolné Bašty 2, proti žalovanej: O. T., rod. W., nar. XX. F. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: E. Q., bytom G. XXX, o určenie hranice a vlastníctva k pozemku, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 2. apríla 2015 č. k. 7C/117/2008-131 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie (v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia hranice, ktorá je priamou spojnicou bodov 32-33 zameraná a vytýčená súdnym znalcom Ing. J. Gerčákom v znaleckom posudku 7/2003 z 15. decembra 2003, ako aj určenia výlučného vlastníctva k pozemkom vytvoreným geometrickým plánom č. 7/2003 z 20. decembra 2003), ktoré bolo prerušené na návrh žalobkyne ako aj žalovanej. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, poukazujúc na ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil ustanovením § 111 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého absentoval návrh na pokračovanie v konaní, pretože nebol podaný žalobkyňou ako ani žalovanou v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (ku ktorému súd pristúpil podľa § 110 O. s. p. na základe zhodného návrhu žalobkyne a žalovanej).
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a pokračovanie v súdnom konaní a následným rozhodnutím vo veci samej. V odvolaní potvrdila zhodný návrh procesných strán na prerušenie konania z dôvodu prípravy a spracovania technickej dokumentácie geodetom a usporiadania právnych vzťahov aj k ďalším nehnuteľnostiam vo vlastníctve právnych predchodcov účastníčiek, ktoré tvoria spolu so spornými pozemkami súvislý celok. Obidve účastníčky konania iniciovali na príslušnom súde začatie konaní o náhradné prejednanie dedičstva po svojich právnych predchodcoch, ktoré doposiaľ nie sú skončené. Vzhľadom k neukončeným dedičským konaniam nie je zrejme dokončené ani spracovanie technického podkladu k riešeniu sporu. Napriek tomu, že nebol podaný návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, žalobkyňa má za to, že v konaní je potrebné pokračovať z dôvodu trvania protiprávneho stavu pri užívaní navzájom susediacich pozemkov, ktorý stav vyplýva z ich neupravených vlastníckych vzťahov.
Žalovaná navrhla uznesenie potvrdiť pre súhlas so zastavením konania. Dedičské konania po právnych predchodcoch účastníčiek doposiaľ nie sú skončené v dôsledku čoho nemohol byť dokončený ani geometrický plán, ktorý je v štádiu vývoja. So žalobkyňou sa však dohodli, že spor bude riešený mimosúdne a tvrdenie žalobkyne o neustálych susedských sporoch nie je podľa nej pravdou.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.
Návrh na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené podľa § 110 O. s. p., boli oprávnené podať účastníčky konania (žalobkyňa alebo žalovaná) najneskôr do jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2013, pričom žalobkyňa ani žalovaná pokračovanie v konaní neiniciovali a v zákonom stanovenej lehote jedného roka návrh na pokračovanie v konaní nepodali (hoci tak mohla urobiť ktorákoľvek z nich).
Ak nie je návrh na pokračovanie v konaní podaný v jednoročnej lehote, zákon súdu ukladá konanie zastaviť (právna úprava neumožňuje fakultatívne posúdenie dôvodnosti zastavenia konania). V konaní bolo nesporné, že účastníčky nepodali v konaní pred súdom prvého stupňa návrh na pokračovanie v konaní, čím privodili procesný následok svojho pasívneho správania v podobe zastavenia konania. Zákonodarca stanovením ročnej lehoty umožnil procesným stranám, aby spor na súde maximálne po dobu jedného roka stagnoval (t.j. aby sa nevykonávali pojednávania a neplynuli lehoty podľa zákona). Počas plynutia uvedenej lehoty mali obidve procesné strany možnosť zvážiť pokračovanie v konaní a podať alebo nepodať návrh na pokračovanie v konaní, následkom čoho je zastavenie konania, o čom boli účastníčky konania v uznesení o prerušení konania výslovne poučené. Procesné pravidlá súdneho konania neumožňujú súdu pokračovať v konaní , ktoré bolo prerušené na návrh procesných strán, aj bez návrhu, ako ani podanie návrhu na pokračovanie v konaní až po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Ten preto správne konanie zastavil podľa § 111 ods. 3 vety druhej O. s. p. (z dôvodu naplnenia zákonom stanovených podmienok).
Žalobkyňa netvrdila žiadne skutočnosti ktoré by jej v budúcnosti bránili v uplatnení nároku voči žalovanej. Aktuálne sa však obidvom procesným stranám nepodarilo zadovážiť podklady potrebné pre pokračovanie v spore (dedičské konania zatiaľ neboli skončené, ako ani nebol vyhotovený geometrický plán), ktoré môžu viesť aj k mimosúdnej dohode (čím sa predíde sporu, k čomu smerovalo práve prerušenie konania).
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania vzhľadom k tomu, že z procesného hľadiska privodili zastavenie konania obidve účastníčky (žalobkyňa aj žalovaná) a to nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní. Preto nebol daný dôvod aplikovať odsek 2 §-u 146 O. s. p. a rozhodnúť o priznaní náhrady trov prvostupňového konania jednej procesnej strane. S poukazom na uvedené bola namieste aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobkyne boli neopodstatnené, napadnuté uznesenie odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania potom rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto náhradu neuplatňovala a z obsahu spisu jej trovy nevyplývali (§ 151 ods. 2 O. s. p.).
Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.