Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-325-2014.pdf
PDF · 114.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/325/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu 1/ Marián Nemec, s miestom podnikania Ostravská 1110/12, 96 212 Detva, IČO: 40 595 358, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Jánom Miadokom, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom námestie B. X, XXX XX A. A., žalobcu 2/ Ľubomír Nemec, s miestom podnikania 962 12 Stožok 117, IČO: 43 696 261, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Františkom Popperom, advokátom, so sídlom N.. B. X, XXX XX A. A., proti žalovanému 1/ I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, žalovanému 2/ Milan Kubov, nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenému ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, v konaní o zaplatenie 4.128,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/42/2014-130 zo dňa 30.05.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/42/2014-130 zo dňa 30.05.2014 v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v rade 2/ voči žalovanému v rade 2/ p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/42/2014-130 zo dňa 30.05.2014 v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu v rade 2/ nahradiť žalovanému v rade 2/ trovy konania v sume 378,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ p o t v r d z u j e . Žalobca v rade 2/ j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v rade 2/ trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 100,70 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ ADVOKATI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd I/ žalovaného v rade 1/ (ďalej aj len „žalovaný 1/“) zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi v rade 1/ (ďalej aj len „žalobca 1/“) sumu 1.147,55 Eur spolu s 8,78% úrokom z omeškania ročne zo súm: 3.147,65 Eur od 21.12.2012 do 27.03.2013, 2.647,65 Eur od 28.03.2013 do 30.4.2013, 2.147,55 Eur od 01.05.2013 do 29.05.2013, 1.647,65 Eur od 30.05.2013 do 30.06.2013, 1.147,55 Eur od 01.07.2013 až do zaplatenia. II/ Žalovaného 1/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku 38,87 Eur, trovách právneho zastúpenia v sume 151,94 Eur a cestovnom v sume 3,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III/ Žalovaného 1/ zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi v rade 2/ (ďalej aj len „žalobca 2/“) sumu 4.128,- Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo súm: 6.128,- Eur od 21.12.2012 do 27.03.2013, 5.628,- Eur od 28.03.2013 do 30.04.2013, 5.128,- Eur od 01.05.2013 do 29.05.2013, 4.628,- Eur od 30.05.2013 do 01.07.2013, 4.128,- Eur od 02.07.2013 až do zaplatenia. IV/ Žalovaného 1/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi v rade 2/ trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku 247,50 Eur, trovách právneho zastúpenia v sume 655,86 Eur a v cestovnom v sume 10,40 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V/ Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. VI/ Voči žalovanému v rade 2/ (ďalej aj len „žalovaný 2/“) žalobu zamietol. VII/ Voči žalovanému 1/ konanie v časti istiny 1.500,- Eur a 8,75 % úrokov z omeškania ročne zo súm 500,- Eur od 28.03.2013 do 30.04.2013, 1.000,- Eur od 01.05.2013 do 29.05.2013, 1.500,- Eur od 30.05.2013 do zaplatenia zastavil. VIII/ Voči žalovanému 1/ konanie v časti istiny 2.000,- Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo súm 500,- Eur od 28.03.2013 do 30.04.2013, 1.000,- Eur od 01.05.2013 do 29.05.2013, 1.500,- Eur od 30.05.2013 do 01.07.2013, 2.000,- Eur od 02.07.2013 do zaplatenia zastavil. IX/ Žalobcu 1/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v sume 194,42 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného 2/. X/ Žalobcu 2/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v sume 378,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného 2/.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalované nároky. Žalobca 1/ sa domáhal, aby mu žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3.147,65 Eur s príslušenstvom a pred prvým pojednávaním vo veci samej čiastočným späťvzatím (č.l. 50-52) zobral čiastočne žalobu späť a žiadal, aby mu zaplatili žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.647,65 eur s prísl. Žalobca 2/ sa domáhal, aby mu žalovaní 1/ a 2/ zaplatili spoločne a nerozdielne pôvodne sumu 6.128,- Eur, neskôr pred prvým pojednávaním vo veci samej učinil čiastočné späťvzatie (č.l. 50-52) a žiadal, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne povinnosťou zaplatiť mu sumu 4.128,- Eur s príslušenstvom. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobu odôvodnili tým, že ako živnostníci vykonali a dodali na základe objednávky č. 1202 z 13.04.2012 a objednávky č. 1203 z 13.04.2012 výkopové - zemné dopravné práce v prospech EMSI BETA, s.r.o., resp. v prospech Milana Kubova a jeho spoločníčky Michaely Adamkovej. Ďalej v žalobe uviedli, že právny vzťah medzi účastníkmi začal v apríli 2012, kedy si počas osobného stretnutia Milan Kubov od žalobcov objednal výkopové zemné a dopravné práce v regióne Martin, Vrútky a rekreačného zariadenia Martinské hole. Od počiatku v právnom vzťahu vystupoval ako jediná oprávnená a zodpovedná osoba za spoločnosť EMSI BETA, s.r.o. Žalobcom zadával úlohy, určoval miesto, čas a spôsob vykonania prác. Priebežne práce osobne kontroloval a vykonané práce preberal. Žalobcovia jednali pri dodávke prác výlučne s pánom Kubovom. Žalovaní 1/ a 2/ za dodané výkony a služby nezaplatili, ani napriek opakovaným osobným a telefonickým prísľubom.
S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 610 OBZ, § 536 ods. 1, 2 OBZ, § 546 ods. 1 veta prvá OBZ, § 22 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 31 ods. 1, 4 OZ, § 32 ods. 1 OZ, § 33 ods. 2 OZ, § 365 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcu 1/ voči žalovanému 1/, žaloby žalobcu 2/ voči žalovanému 1/ a o nedôvodnosti žaloby žalobcov 1/, 2/ voči žalovanému 2/, tak ako vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku (výroky v poradí prvý, tretí, piaty, šiesty alebo v odôvodnení tohto rozsudku odvolacieho súdu aj I/, III/, V/, VI/). V súvislosti s dispozitívnymi úkonmi žalobcov 1/, 2/, došlo k čiastočnému zastaveniu konania (výroky v poradí siedmy, ôsmy, alebo v odôvodnení tohto rozsudku odvolacieho súdu aj VII/, VIII/). Podľa okresného súdu bolo preukázané, že medzi žalovaným 1/ a žalobcom 1/ vznikol obchodný záväzkový vzťah, predmetom ktorého bola preprava nákladnými vozidlami Liaz. Z obsahu písomnej objednávky č. 1202 (č.l. 19), bolo možné dovodiť účastníkov zmluvného vzťahu, predmet zmluvy, ako aj odplatu za prepravu nákladu. Objednávka bola podpísaná len objednávateľom EMSI BETA, s.r.o., podpis prepravcu na objednávke chýba. Z toho dôvodu okresný súd nemohol kvalifikovať uvedený záväzkový vzťah ako zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku, pre ktorý zákon vyžaduje písomnú formu podľa § 638 ods. 2 OBZ. Obsahom zmluvy bola preprava, resp. odvoz zeminy a stavebného materiálu. Nebolo sporné, že na tomto predmete zmluvy sa účastníci dohodli, tiež sa dohodli na rozsahu vykonaných prác, ako aj na odplate. Stavebný materiál a zeminu možno považovať za vec a uvedený zmluvný vzťah potom možno podradiť pod ust. § 610 OBZ o zmluve o preprave veci. Žalobca 1/ ako dopravca sa zaviazal odosielateľovi, EMSI BETA, s.r.o., že prepraví vec z určitého miesta do určitého miesta a odosielateľ sa zaviazal zaplatiť mu odplatu. Preprava bola fakturovaná žalobcom 1/ faktúrami 09/2012, 10/2012, 11/2012 a 12/2012, celkom na sumu 4.147,65 Eur. Žalovaný 1/ dňa 20.12.2012 na faktúru 09/2012 zaplatil 1.000,- Eur a 17.1.2013 došlo zo strany žalovaného 1/ k uznaniu zostávajúcej časti záväzku voči žalobcovi 1/ v celkovej sume 3.147,65 Eur. Následne hotovostnými vkladmi v prospech účtu Mariána Nemca bola poukázaná na faktúru 09/2012 dňa 27.3.2013 suma 500,- Eur a 30.4.2013 bola suma 98,59 Eur, čím došlo k celkovej úhrade faktúry. Na faktúru 10/2012 30.4.2013 bola poukázaná suma 401,15 Eur, 29.5.2013 suma 500,- Eur a 1.7.2013
suma 224,10 Eur, čím došlo k celkovej úhrade tejto faktúry. Na faktúru 11/2012 došlo 1.7.2013 k úhrade sumy 177,05 Eur, neuhradená zostala časť vo výške 179,55 Eur. Na faktúru 12/2012 neprebehla žiadna úhrada, táto zostala nezaplatená v sume 968,- Eur. Celkom teda dlh po týchto úhradách žalovaného 1/ voči žalobcovi 1/ predstavoval sumu 1.147,55 eur, k zaplateniu ktorej sumy okresný súd žalovaného 1/ zaviazal. Žalovaný 1/ sa dostal s plnením tohto peňažného záväzku voči žalobcovi 1/ do omeškania, úroky z omeškania dohodnuté neboli, preto prislúchali žalobcovi 1/ úroky zákonné podľa § 369 ods. 1 OBZ účinného do 31.1.2013 s použitím § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zákonnej výške 8,78% ročne a to z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, zohľadniac pritom jednotlivé čiastočné úhrady.
Pokiaľ ide o žalovaného 1/ a žalobcu 2/, okresný súd kvalifikoval záväzkový vzťah medzi nimi ako zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli zemné, obslužné a búracie práce v zmysle objednávky č. 1203 (č.l. 20). Bola dohodnutá aj cena za dielo, a to za práce, rýpadlo nakladačom v sadzbe za hodinu 25,- Eur a práce s hydraulickým kladivom v sadzbe za hodinu 35,- Eur. Cena diela bola žalovanému 1/ vyfakturovaná faktúrou 12007 v celkovej sume 4.496,- Eur, pričom žalovaný 1/ učinil čiastočné úhrady 27.3.2013 500,- Eur, 30.4.2014 500,- Eur, 29.5.2013 500,- Eur, 1.7.2013 500,- Eur, na faktúru 12008 na celkovú sumu 1.632,- Eur neprebehla žiadna úhrada. Po čiastočných úhradách na faktúru 12007 k času rozhodovania okresného súdu zostala nezaplatená suma 4.128,- Eur. Okresný súd zaviazal žalovaného 1/ k zaplateniu tejto sumy žalobcovi 2/. Bolo nepochybné, že s plnením peňažného záväzku sa žalovaný 1/ dostal do omeškania, dohoda ohľadne úrokov z omeškania preukázaná nebola, preto žalobcovi 2/ prislúchali úroky zákonné podľa § 369 ods. 1 OBZ účinného do 31.1.2013 podľa § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania v zákonnej výške 8,75% ročne z dlžných súm okresný súd žalobcovi 1/ priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, po zohľadnení jednotlivých čiastočných úhrad.
Vzhľadom k tomu, že žalobca 1/ požadoval od žalovaného 1/ zaplatenie sumy 1.647,65 Eur (po čiastočnom späťvzatí č. l. 51), a bolo preukázané, že skutočná dlžoba je o 500,- eur nižšia, okresný súd v tejto časti žalobu zamietol a rovnako aj v časti úrokov z omeškania, ktoré zo sumy 1.647,65 Eur priznal od 30.5.2013 nie do zaplatenie, ale len do 30.6.2013, kedy došlo k ďalšej úhrade 500,- Eur a od dátumu 30.6.2016 už priznal úroky len zo sumy 1.147,55 Eur.
Pokiaľ ide o žalovaného 2/, Milana Kubova, samotný žalovaný 2/ ako aj žalovaný 1/, zastúpený Michaelou Adamkovou, potvrdili, že žalovaný 2/ nemá k spoločnosti EMSI BETA, s.r.o., žiaden vzťah, ani majetkový, ani zamestnanecký, ani žiadny iný. Zhodným tvrdením oboch žalovaných bolo podľa okresného súdu preukázané, že medzi nimi išlo o priateľskú výpomoc, keď žalovaný 2/ kontroloval kvalitu prevedených prác objednaných EMSI BETA, s.r.o., aj skutočne čiastočne hradených EMSI BETA, s.r.o. V zmysle vyjadrenia žalovaného 1/, ktorý na pojednávaní uviedol prostredníctvom konateľky Michaely Adamkovej, že to bola ona ako štatutár EMSI BETA, s.r.o., ktorá pána Milana Kubova požiadala o kontrolu vykonaných prác žalobcom 1/ a 2/, pretože toho sama nebola schopná a tieto skutočnosti potvrdil aj žalovaný 2/, tak okresný súd mal za to, že medzi žalovaným 1/ a 2/ došlo k udeleniu plnomocenstva ústnou formou, predmetom ktorého bola kontrola skutočnej realizácie zmlúv. Obom žalobcom 1/ a 2/ bolo od počiatku zrejmé, že Milan Kubov koná za žalovaného 1/, pretože skutočne zmluva bola uzavretá žalovaným 1/, o čom svedčí vystavenie objednávky žalovaným 1/ s adresovaním žalobcom 1/ a 2/. Vedomosť žalobcov, že uzatvárajú zmluvu výlučne so žalovaným 1/ bola preukázaná aj tým, že reálne faktúry vystavovali na žalovaného 1/ a k úhrade týchto faktúr zo strany žalovaného 1/, resp. k čiastočnej úhrade aj došlo, o čom rovnako mali obaja žalobcovia vedomosť. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že išlo o prekročenie oprávnenia, alebo o konanie bez plnomocenstva zo strany žalovaného 2/, pretože prekročenie oprávnenia preukázané nebolo, žalovaný 2/ kontroloval realizáciu prác, k čomu patrí aj preberanie týchto prác a tiež nebolo preukázané, že by konal bez plnomocenstva, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bol žalovaným 1/ ústne splnomocnený na kontrolovanie vykonaných prác. Naviac úkony žalovaného 2/, ktoré spočívali v kontrole a preberaní prác a boli obmedzené výlučne na tieto úkony, tak z nich nemohol žalovanému 2/ vzniknúť žiadny záväzok. Záväzkový vzťah tak vznikol výlučne medzi žalovaným 1/ a žalobcom 1/ a tiež medzi žalovaným 1/ a žalobcom 2/. Žalovaný 2/ v tomto spore nie je nositeľom hmotného práva, a teda nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný, preto bola žaloba voči nemu zamietnutá. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol za aplikácie ust. § 142 ods. 1, 2 OSP, podľa výsledku v konaní (výroky v poradí druhý, štvrtý, deviaty, desiaty alebo v odôvodnení tohto rozsudku odvolacieho súdu aj II/, IV/, IX/, X/).
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie len žalobca 2/, a to len voči časti výroku (VI/) o zamietnutí žaloby žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ a voči výroku (X/) o náhrade trov prvostupňového konania medzi žalobcom 2/ a žalovaným 2/. Žalovaný 2/ v odvolaní (č.l. 143-146 spisu) v napadnutej časti označil prvostupňový rozsudok za nesprávny a nezákonný, navrhol ho zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa alebo zmeniť a žalovaných 1/ a 2/ zaviazať povinnosťou zaplatiť žalované pohľadávky 1.147,55 Eur s príslušenstvom a 4.128,- Eur s príslušenstvom, solidárne. Žalovaný 2/ uviedol, že sa nestotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, na základe ktorých žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Žalobca považoval tento postup okresného súdu za nesprávny, realizovaný v rozpore s platnou právnou úpravou, najmä v rozpore s ust. § 22 a nasl. OZ, § 31 ods. 1-4 a nasl. OZ. Uviedol, že nie je pravdou, že dôvodom pre ktorý splnomocnenec žalobcov žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ solidárne, je len skutočnosť, že žalovaný 1/ je len schránková firma a reálne nič nevlastní, to bola len sekundárna argumentácia a sekundárny dôvod žalobcov 1/ a 2/. Primárnym dôvodom návrhu na zaviazanie žalovaných 1/ a 2/ k solidárnemu plneniu bolo nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom zo strany žalovaného 2/ na zastupovanie žalovaného 1/. Zástupca žalobcov 1/ a 2/ žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaných na solidárne zaplatenie záväzkov najmä z toho dôvodu, že žalovaný 2/ konal za žalovaného 1/ bez oprávnenia, tzn. bez písomného splnomocnenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zadávanie, riadenia, kontrolovanie a preberanie všetkých prác vykonával za žalovaného 1/ žalovaný 2/. Pred súdom bolo preukázané, že žalovaný 2/ pri zadávaní, riadení, kontrolovaní a preberaní vykonávaných prác zo strany žalobcov 1/ a 2/, tzn. pri jednotlivých právnych úkonoch údajne vykonávaných v mene žalovaného 1/, nedisponoval písomnou plnou mocou a žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali, v akom rozsahu bol žalovaný 2/ splnomocnený na údajnú "priateľskú výpomoc". Žalovaný 1/ ani pred súdom nepreukázal, že by dodatočne a bez zbytočného odkladu schválil oprávnenie žalovaného 2/ konať za splnomocniteľa. Žalovaný 2/ pri údajnom zastupovaní žalovaného 1/ vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/ konal od počiatku do konca bez oprávnenia, ktoré by spĺňalo podmienky stanovené platnou právnou úpravou. Žalobca 2/ zdôraznil právnu úpravu v ust. § 33 ods. 2 OZ. Žalobca 2/ si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu 2/ sa žalovaný 2/ písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok stanovených v § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v rade 2/ voči žalovanému v rade 2/ a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom v rade 2/ a žalovaným v rade 2/ potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca 2/ vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu 2/. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu
aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
K rozsahu podaného odvolania odvolací súd primárne poukazuje na celý obsah podaného odvolania žalobcu 2/ ako samostatného účastníka daného konania (§ 91 ods. 1 OSP), z ktorého nepochybne vyplynulo, že bola napadnutá len časť výroku VI/ a výrok X/, ktoré sa týkali len nároku žalobcu 2/ voči žalovanému 2/. Podľa ust. § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Nemalo preto relevanciu na vymedzený rozsah podaného odvolania, že žalobca 2/ uvádzal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného 2/ aj na zaplatenie sumy 1.147,55 Eur s príslušenstvom, keďže išlo o pohľadávku uplatňovanú žalobcom 1/ voči žalovanému 1/. V tomto smere malo svoju relevanciu i doložené plnomocenstvo na zastupovanie v odvolacom konaní, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Františkovi Popperovi dňa 17.07.2014 len žalobcom 2/ (č.l. 148 spisu). Odvolanie sa čo do jeho rozsahu týkalo tiež celého výroku X/ z titulu jeho závislosti na výsledku konania vo veci samej, nie však z iných vecno-právnych dôvodov, ktoré neboli konkrétne formulované.
K označeniu žalovaného 1/ v záhlaví tohto rozsudku odchylne od prvostupňového rozsudku odvolací súd poukazuje na zistenie, že od 04.09.2015 došlo k zlúčeniu spoločnosti EMSI BETA, s.r.o., IČO: 44 717 083, s jej právnym nástupcom I electro s.r.o., Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935 (§ 107 ods. 4 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP), na ktorú právnu skutočnosť odvolací súd bez ďalšieho musel prihliadať.
Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v prvostupňovom konaní a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresným súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu 2/, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu 2/ vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 143-146 spisu), potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že či. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.
Za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa považuje za potrebné uviesť nasledovné.
K námietke žalobcu 2/ o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd dopĺňa, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu 2/ správne aplikoval a interpretoval právne normy citované v odôvodnení rozsudku a pokiaľ dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu 2/ voči žalovanému 2/, tak odvolací súd sa s týmto záverom a jeho dôvodmi stotožnil, tak ako okresný súd dostatočne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku.
V konečnom dôsledku teda žalobca 2/ neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že žalovaný 2/ je vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom 2/ vecne pasívne legitimovaným subjektom v danom spore, že je nositeľom tvrdeného záväzku voči žalobcovi 2/ z titulu konania v mene žalovaného 1/, resp. z titulu takého konania v rovine excesu.
Pokiaľ žalobca 2/ vytýkal okresnému súdu v rovine právneho posúdenia neakceptovanie názoru, že žalovaný 2/ konal za žalovaného 1/ bez oprávnenia, t.j. bez písomného plnomocenstva, tak odvolací súd sa s takýmto názorom odvolateľa nestotožnil. Základom vzťahu žalobcu 1/ k žalovanému 2/ bola zmluva o dielo, pre platné uzavretie ktorej zákonná úprava v § 536 a nasl. OBZ nevyžaduje písomnú formu a takáto forma nebola pre platnosť daného právneho úkonu výslovne dohodnutá ani účastníkmi zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ konateľka žalovaného 1/ poverila/splnomocnila žalovaného 2/ určitým konaním pre/za žalovaného 1/, tak nemusela byť dodržaná písomná forma plnomocenstva. O pasívnej legitimácii len žalovaného 1/, a to tak voči žalobcovi 1/ ako aj voči žalobcovi 2/, svedčia samostatné objednávky a faktúry medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ a medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/. Tento stav, ako ho správne v skutkovej a právnej rovine zhodnotil i súd prvého stupňa, akceptoval svojím správaním i žalobca 2/ (odvolateľ), čo vyplýva z dôkazov na č.l. 20, 21, 28, 32, 33-41 spisu, v spojení s výpoveďou konateľky žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v prvostupňovom konaní, tiež zo skutočnosti úhrady časti žalovaného dlhu len žalovaným 1/.
Pokiaľ ide o konanie žalovaného 2/, tak k odvolacím dôvodom žalobcu 2/ odvolací súd len pre úplnosť zvýrazňuje, že ak by aj žalovaný 2/ prekročil plnomocenstvo ústne udelené žalovaným 1/, z konania žalovaného 1/ i výpovede jeho konateľky vyplýva, že došlo dodatočne k jeho odsúhlaseniu, keď v konečnom dôsledku žalovaný 1/ uznal žalované záväzky ako svoje záväzky voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v priznanej časti i v zastavenej časti (čiastočné úhrady). Preto nemožno súhlasiť s dôvodnosťou odvolania žalobcu 2/ v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci, predovšetkým vo vzťahu k ust. § 33 OZ.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak aj na Milana Kubova ako živnostníka bol v roku 2009 vyhlásený konkurz, tak táto okolnosť nemala na dané procesné konanie vplyv; bol žalovaný ako fyzická osoba v rovine subjektu konajúceho bez plnomocenstva, resp. za jeho prekročenia, a to vo vzťahu k záväzkom, ktoré vznikli medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ a medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/ až v roku 2012.
Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v Občianskom súdnom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.
Napokon odvolací súd k argumentácii žalobcu 2/ v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v časti meritórneho výroku o zamietnutí žaloby žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ ako i v na ňom závislom výroku X. o trovách prvostupňového konania (§ 219 ods. 1, 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 2/, ktorý uskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania a vyčíslil ich 24.09.2015. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania na strane žalovaného 2/ spočíva vo vykonaní 1 úkonu právnej služby advokátom/ advokátskou kanceláriou podľa § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 24.09.2015, vo výške podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Základom pre výpočet tarifnej odmeny advokáta bola tarifná hodnota odvolacej veci - žalobcom 2/ žalovaná istina 4.128,- Eur len voči žalovanému 2/; z nej tarifná odmena predstavuje 151,05 Eur a z nej 1 75,53 Eur, k tomu režijný paušál 8,39 Eur, spolu 83,92 Eur + 20 % DPH 16,78 Eur; celkom dôvodné trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/ v odvolacom konaní tvoria 100,70 Eur. Túto sumu nahradí žalobca 2/ žalovanému 2/ v lehote podľa § 160 ods. 1 OSP, a to na účet právneho zástupcu žalovaného 2/, v zmysle § 149 ods. 1 OSP (miesto plnenia).
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (zák.č. 233/1995 Z.z.)