Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/210/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: L. zast. In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému E. zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 11.000,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 11.000,00 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.000,00 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, trovy konania 660,00 eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 2.767,27 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 08.07.2014 č.k. -6.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom nevrátenia pôžičky zo dňa 10. 5. 2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada zaviazať odporcu na zaplatenie čiastky 11.000 eur s prísl. na tom základe, že dňa 10.5.2011 bolo zo strany navrhovateľa odporcovi poskytnuté finančné plnenie v sume 11.000 eur, ktorých prevzatie odporca potvrdil vlastnoručným podpisom, notársky overeným. Tieto prostriedky sa zaviazal vrátiť do 10.7.2011, nevrátil však ani časť. Tvrdenia uvedené v odpore sú absolútne účelové a zavádzajúce, ktorými sa odporca snaží vyhnúť plneniu. Z predloženého dôkazu o pôžičke vyplýva, že odporca skutočne sumu 11.000 eur prevzal, táto suma bola bezúročná a tvrdenia uvedené v odpore nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. S odporcom sa zoznámil cez známeho S.. Ten odporcu poznal a povedal, že potrebuje požičať nejaké peniaze a ak mu ich požičia na dva alebo trie mesiace, vráti mu niečo aj navyše. Odporca staval bytovky, peniaze potreboval na dostavbu, a teda bol predpoklad, že mu ich vráti. Peniaze odovzdával v miestnosti JK.j, kde následne overili aj podpis. Nevie, či tam bola osobne D. alebo jej pracovníčka. Predtým mali stretnutie, kde o pôžičke hovorili. Odporca navrhol, že mu dá 1000 eur navyše. Keď odporca v lehote splatnosti pôžičku nevrátil, podpísal mu zmenku, na ktorej už bola pôžička o túto sumu navýšená. Suma 12.500 eur v zmenkovom konaní bola preto, že ubehol ďalší mesiac. Odporca i najprv povedal, že peniaze raz vráti, ale potom už ani nezdvíhal telefón. Keď peniaze odovzdával odporcovi u notárky, táto bola na konci miestnosti a oni na opačnej strane, teda nevie, či odovzdávaniu peňazí pracovníčka venovala pozornosť. Peniaze mal doma v hotovosti. Keď odporcovi požičiaval peniaze, poskytoval vôbec niekomu pôžičku prvýkrát. V tom období chcel stavať dom, preto jeho známy T. asi mal vedomosť, že má peniaze. 10 rokov pracuje u terajšieho zamestnávateľa, teda tam pracoval aj pri poskytnutí pôžičky. Boli to jeho úspory. Odporca ani

nepoprel prevzatie sumy 10.000 eur. Nezaujímal sa o to, v akej je odporca finančnej situácii. Neskôr zistil, keď mu peniaze nevracal, že nie je jediný, od koho si požičal peniaze. Na stavbu mal úvery a nestíhal ich splácať. Nepamätá si, či odporca povedal, načo potrebuje peniaze. Vie, že odporca s H. uzatvárali nejakú predzmluvu, na základe ktorej mal mať H. v stavanej bytovke nejaké byty. P.T. odporcovi poskytol nejaký obnos peňazí, sumu nevie. A za to mal mať H. byty za výhodnejšiu cenu. Skutočnosť, že odporca predmetnú sumu prevzal, je potvrdená v samotnom odpore a tiež v konaní , kde túto skutočnosť potvrdil nielen odporca, ale aj jeho právny zástupca. Ak má byť sporná len suma 1.000 eur, ktorú uvádza ako úrok, treba vychádzať z písomného znenia obsahu pôžičky, kde je výslovne uvedené , že prevzal sumu 11.000 eur. Predložil faktúru zo dňa 12.3.2013 č. XXXXXXXXX., ktorou odporca fakturuje Obci Jaslovské Bohunice montáž hydrantov v sume 1.221,82 eur, z ktorej vyplýva zárobková činnosť odporcu. Preukazovanie tiesne je absolútne bezpredmetné, keďže navrhovateľ pri poskytovaní pôžičky nemá zákonnú povinnosť skúmať takúto skutočnosť, nie je to banka ani nebankový subjekt. Jediný dôkaz je to, že odporca prevzal sumu 11.000 eur. Výsluch svedka E. žiadal odmietnuť vzhľadom na to, že legenda odporcu o tom, že peniaze boli odovzdané v aute a bol pri tom prítomný pán E. je dostatočne vyvrátené v dokazovaní v konaní , kde je výslovne na strane 5 rozsudku uvedené: „ žalovaný sa vyjadril, že 10.5.2011 prevzal sumu 10.000 eur u notára“. Z uvedeného vyplýva, že peniaze neboli odovzdané v aute a vyplýva to aj z výslovného vyjadrenia odporcu v zápisnica zo dňa 4.9.2012 - strana 3. Odporca mohol mať napr. sumu 10.000 eur pri sebe požičaných od niekoho iného, keď prišiel k autu. Tvrdenie, že pôžička bola len v sume 10.000 eur, je len účelové a je to len subjektívne vyjadrenie, ničím nepodložené. Zo zápisnice z 12.5.2015 je zrejmé, keď odporca odpovedal na otázku súdu, „keď som si peniaze požičiaval o úrokoch sme sa nebavili a pri odovzdávaní peňazí sme boli iba my dvaja“. Je zrejmé, že odporca klame. Odporca v námietkach v zmenkovom platobnom rozkaze nenamietal výšku požičanej sumy, a teda rozdiel medzi 10.000 a 11.000 eur, k tomu sa sám nevedel vyjadriť, a teda všetko ďalej robí už iba účelovo. V zmenkovom konaní súd konštatoval, že spôsob obrany žalovaného súd vyhodnotil tak, že neuniesol dôkazné bremeno a že preukázal, že by zmenka bola vystavená na základe neplatného vzťahu účastníkov. Odporcovi u notára dal 11.000 eur a úroky boli zohľadnené až v zmenke. Myslí, že sa jednalo o 500-eurovky ale nie je si úplne istý. Poukázal na výpoveď v zápisnici z 17.3.2015, kde sám odporca uviedol, že keď odporca v lehote splatnosti pôžičku nevrátil, podpísal mu zmenku, na ktorej už bola pôžička o túto sumu navýšená. 10.7.2011 bola splatná pôžička, zmenka sa vystavovala 30.9.2011. A s týmto obdobím korešponduje rozdiel 11.000 a 12.500 eur, na čo poukazoval zástupca odporcu, že úrok má byť 500 eur mesačne. Navrhovateľ predložil dôkazy, ktoré potvrdzujú prevzatie sumy 11.000 eur a táto suma bola bezúročná. Odporca neuniesol dôkazné bremeno.

Odporca v konaní uviedol, že pohľadávku uznáva do výšky 10.00O eur. Po nahliadnutí na č.l. 4 /doklad o výožičke/ uviedol, že sa jedná o jeho podpis. V roku 2011 ešte podnikal v stavebníctve, dokončoval bytovku v P. všetky prostriedky investoval do bytovky. Mal úver z banky a na dokončenie niektorých prác nemal peniaze. Jeden z bytov patril pánovi S., ktorý mal s jeho spoločnosťou Omega Bilding zmluvu o budúcej zmluve na byt. Pán T. poznal navrhovateľa a skontaktoval ich. Pán T. navrhovateľovi objasnil situáciu. Navrhovateľ mu dal peniaze v jeho aute, ale predtým podpísal výpožičku (č.l.4) u notára. Dal mu 10.000 eur. Bol v ťaživej situácii a povedal, že do dvoch mesiacov sa pokúsi peniaze vrátiť. Nevie, prečo bola na zmluve uvedená 11.000 eur. V čase, keď mu navrhovateľ peniaze požičiaval, bo v strese, hrozila mu už exekúcia. Predpokladal, že byty sa predajú, peniaze sa vrátia. Neskôr musel požiadať o reštrukturalizáciu súd. Nevie, prečo v odpore proti zmenkovému platobnému rozkazu nenamietal práve rozdiel 11.000 a 10.000 eur. Až keď sa začali súdiť, pochopil, že navrhovateľ chce od neho za každý mesiac 500 eur. Keď si peniaze požičiaval, o úrokoch sa nebavili. Pri odovzdávaní peňazí boli iba oni dvaja. Pán T. pri jednaniach s navrhovateľom nikdy nebol. Bavili sa s pánom T. a myslí si, že vedel aj o sume tejto pôžičky. Nemá relevantný dôkaz na to, či mu bola poskytnutá 10.000 alebo 11.000 eur. V sume 1.500 eur , ktorá je rozdiel sumy 12.500 eur a 11.000 eur,videl skutočnosť, že navrhovateľ si za mesiac účtuje 500 eur. Do dnešného dňa neuhradil ani časť uznanej sumy, nakoľko ani teraz nemá dostatok finančných prostriedkov. Má dlhy z podnikateľskej činnosti a exekúcie. Aj keď sa zamestnal, má veľmi ťažkú situáciu. Živnosť doteraz nemá ukončenú. Zamestnaný je od roku 2012. Faktúra na Obec Jaslovské Bohunice /montáž hydrantov/ bola jednorazová akcia. Na stretnutie s navrhovateľom ho viezol F.. Bol to jeho známy a snažili sa o nejaké obchody. Pán E. bol potom pri aute navrhovateľa, keď mu navrhovateľ peniaze dával, v aute nebol. Páno E.i povedal, že prevzal 10.000 eur. Keď preberal peniaze, navrhovateľ mu povedal, že chce odplatu 1.000 eur. K tomuto uviedol, že keď odpovedal na otázku sudkyne, či bola pôžička dohodnutá s úrokmi, odpovedal že nie, ale boli to úroky, 1.000 eur. Pôvodne odporca uviedol, že pôžička bola dohodnutá bezodplatne a na otázky zástupcu uviedol, že

bola dohodnutá odplata 1000 eur. Tento úrok za dva mesiace považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Celú zmluvu o pôžičke teda považuje za neplatnú. Do auta, kde sedel pán E., prišiel s peniazmi, pred ním ich prepočítal. Svedok E. nemal s peniazmi spoločné nič. Svedok ho potom iba odviezol a pri samotnom použití peňazí už nebol. Nepamätá si to, ale myslí si, že požičaná suma bola v 100- eurových bankovkách. Svedkovi povedal, že peniaze potrebujem na reštrukturalizáciu a exekúcie. Je sporné, či bolo požičaných 11 alebo 10.000 eur. Skutočnosť, že odporca prevzal od navrhovateľa iba 10.000 eur, bola uvádzaná už v pôvodnom zmenkovom konaní, teda nejedná sa o účelovú obranu iba v tomto konaní. Aj z výpovede navrhovateľa z 10.3.12015 vyplýva, že mu bolo sľúbené, že ak požičia peniaze na dva až tri mesiace, bude mu vrátené niečo navyše, splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dva mesiace. Zmenka bola vystavená o tri mesiace a bola navýšená o 1.500 eur, z čoho nepriamo vyplýva, že úrok, ktorý požadoval navrhovateľ, bol 5% mesačne. Návrh žiadal zamietnuť z dôvodu premlčania, nakoľko i keď suma 10.000 eur bola zo strany navrhovateľa odporcovi poskytnutá, táto bola úročená neprimeranou sumou, pričom v zmysle je takýto právny úkon z dôvodu civilno - právnej úžery sankcionovaný neplatnosťou ako celok. Keďže návrh bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné návrh zamietnuť.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 10. 5. 2011 „Výpožičku“, ktorou si žalovaný vypožičal od žalobcu sumu 11000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 10. 7. 2011.

Žalovaný uvedenú čiastku nevrátil ani sčasti a táto skutočnosť nebola ani sporná.

Dňa 30. 9. 2011 vystavil žalovaný v prospech žalobcu zmenku, na základe ktorej sa zaviazal uhradiť sumu 12.500 eur s určeným dňom splatnosti 30. 10. 2011, a to buď na adrese bydliska žalobcu alebo na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4. 9. 2012 č. k. -41 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 21. 12: 2011 č. k. -16 v platnosti. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný podal námietky, v ktorých namietal platnosť zmeny z dôvodu neurčitého miesta platenia, nakoľko v zmenke je uvedené T. alebo č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Namietal nesprávnosť sumy z hľadiska gramatického výkladu číslovky 12500 eur a miesto vystavenia zmenky odlišné od miesta jej splatnosti, pri mene vystaviteľa je uvedené miesto odlišné od oboch uvedených miest. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal, že zmenka bola v deň splatnosti predložená vystaviteľovi v mieste plnenia na zaplatenie a z toho odvodzujúce úroky. V uvedenom konaní uviedol, že zmenka bola vystavená ako garančná, ktorou sa zabezpečoval záväzok z „Výpožičky“ zo dňa 10. 5. 2011, na základe ktorej mal žalobca „vypožičať“ žalovanému 11.000 eur. Uviedol, že neexistuje žiaden doklad, kvôli ktorému by mal žalovaný vystavovať zmenku. Neexistuje žiadny titul, na základe ktorého by žaloba mal požadovať od žalovaného sumu 12.500 eur. Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 16. 1. 2014 č. k. -84 bol uvedený rozsudok zmenený a zmenkový platobný rozkaz a žaloba zamietnutá z dôvodu, že na zmenke sa nachádzajú dve platobné miesta, teda miesto plnenia je nejasné a nie je dostatočne určité. V konaní žalovaný uviedol, že zmenka bola vystavená ako garančná, ktorou sa zabezpečoval záväzok z „Výpožičky“ zo dňa 10: 5. 2011, na základe ktorej mal žalobca vypožičať žalovanému sumu 11.000 eur - neexistuje teda žiadny titul, na základe ktorého by mal žalobca požadovať od žalovaného sumu 12.500 eur.

Z uvedeného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v konaní nenamietal sumu 11.000 eur, ktorú v podstate sám uznal /namietal sumu 12.500 eur/. Z rozsudku prvostupňového súdu v tejto veci ďalej vyplýva, že nepoprel prevzatie peňazí od žalobcu, s ktorým sa dohodli na vystavení zmenky so zmenkovou sumou zahŕňajúcou sj úroky z omeškania, ku ktorým sa žalovaný vyjadril tak, že s úročením vo výške 1.000 eur súhlasil a tieto úroky už boli premietnuté v zmluve „výpožička“ v časti označenia sumy, ktorú si vypožičal /podľa jeho vyjadrenia si požičal 10.000 eur/, nevysvetlil, prečo zmenku podpísal, prejavil ochotu sumu vrátiť. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu svedkom E., nakoľko tento nebol priamo pri odovzdávaní peňazí, sám odporca uviedol, že tieto mu boli odovzdané u notára a pokiaľ by aj svedok mal dosvedčiť, že v aute odporca peniaze prepočítaval, nebolo by jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa jednalo výlučne o prostriedky od navrhovateľa a keďže peniaze neboli určené pre navrhovaného svedka, tento nemusel venovať dostatočnú pozornosť sume, ktorú odporca prípadne prepočítaval. I vzhľadom na miesto bydliska svedka sa nejaví hospodárny jeho výsluch práve s poukazom na skutočnosť, že nebol priamym svedkom okolností, za ktorých k prevzatiu finančnej čiastky došlo.

Pripojenie exekučných spisov tiež súd nepovažoval za účelný dôkaz. Odporca namietal neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o výpožičke z dôvodu tiesne v zmysle § 39a Obč. zák. - podľa tohto ustanovenia zákona Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Uvedené ustanovenie zákona nie je v danom prípade možné aplikovať. V rámci novelizácie sa do slovenského právneho poriadku zaviedol inštitút civilnoprávnej úžery a stanovila sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Zákon mal na mysli predovšetkým poskytovanie pôžičiek spotrebiteľom nebankovými subjektami a ochranu spotrebiteľa v rámci spotrebiteľských zmlúv a súvisiacich listín. Úžera pozostáva z objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžeru, a tým k zneplatneniu celej zmluvy. Za tieseň je treba považovať mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne. Pre posúdenie tiesne a jej zneužitia je pritom rozhodujúce, či veriteľ vedel alebo musel o tiesni dlžníka vedieť a pre preukázanie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu tiesne sa vyžaduje, aby veriteľ výslovne túto situáciu zneužil.

V danom prípade nebolo preukázané, že by boli splnené uvedené podmienky. Odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, že odporca sám v tiesni bol, nezakladá samo osebe dôvod neplatnosti právneho úkonu, nakoľko nebolo preukázané, že by navrhovateľ o tejto tiesni vedel alebo musel vedieť - nemal dôvod skúmať mieru tiesne odporcu. Táto síce spočívala v potrebe odporcu zapožičať si finančné prostriedky na pokrytie dlhov, ale objektívne nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby sa o mieru jeho tiesne zaujímal. Naviac nie je preukázaná podmienka, že pokiaľ by aj o tiesni vedel, že by túto situáciu výslovne zneužil. Bez splnenia oboch podmienok nie je potom možné konštatovať, že na strane odporcu bola preukázaná neplatnosť celého právneho úkonu v dôsledku jeho tiesne, a teda nárok by bol titulom bezdôvodného obohatenia premlčaný. Obrana odporcu sa javí ako účelová, keď nepoprel požičanie čiastky 10.000 eur, z ktorej doposiaľ nevrátil ani časť, spornou bola len časť vo výške 1.000 eur.

Účastníci uzavreli dňa 10. 5. 2011 „Výpožičku“, ktorou si žalovaný vypožičal od žalobcu sumu 11000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 10. 7. 2011.

Podľa § 657 Obč. zák. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je neformálne dvojstranné jednanie. Podstatné časti zmluvy sú a/ prenechanie veci /o reálnom odovzdaní/, b/ druhové určenie veci, c/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, d// určenie času vrátenia. Forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, postačí aj ústna dohoda.

V danom prípade zmluva účastníkov nazvaná ako „výpožička“ má náležitosti Zmluvy o pôžičke, keď obsahuje základné zákonné zložky - prevzatie veci /potvrdené podpisom/, určenie veci, v tomto prípade peňažnej sumy, povinnosť /záväzok/ vrátiť a dobu, na ktorý sa peniaze požičiavajú, t. j. lehotu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že zmluva je perfektná a platná, riadne podpísaná účastníkmi zmluvy, podpisy účastníkov neboli v konaní namietané ani sporné. Tieseň, v dôsledku ktorej sa odporca dovolával neplatnosti tejto zmluvy, s poukazom na vyššie uvedené nebola preukázaná /resp. ním uvádzané dôvody ako subjektívny pocit tiesne boli dané finančnými problémami, to však bez ďalšieho nemôže spôsobovať neplatnosť tejto zmluvy/.

Spornou potom bola medzi účastníkmi výška poskytnutej pôžičky, ktorú od počiatku v tomto konaní odporca namietal /až v priebehu konania namietal platnosť zmluvy/.

Odporca v doklade nazvanom „výpožička“ svojím podpisom potvrdil, že si vypožičal sumu 11.000 eur. Z dokazovania v konaní i z vyjadrení účastníkov v tomto konaní vyplýva, že peniaze boli odovzdané u notára /nie pred notárom, teda tohto svedka súd nepovažoval za potrebné vypočuť/. Tvrdenie odporcu, že pôžička bola len v sume 10.000 eur, nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Výpoveď svedka E. by túto skutočnosť takisto nepreukázala, nakoľko nebol priamo pri odovzdávaní a prevzatí uvedenej čiastky. Sám odporca sa vyjadril, že pri pôžičke o úrokoch nehovorili a pri odovzdávaní boli iba samotní účastníci. Ani v námietkach v zmenkovom konaní odporca nenamietal výšku požičanej sumy, a teda rozdiel medzi 10.000 a 11.000 eur, k tomu sa sám nevedel vyjadriť, pričom súd konštatoval, že spôsob obrany žalovaného súd vyhodnotil tak, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by zmenka bola vystavená na základe neplatného vzťahu účastníkov. Sám odporca v tomto konaní potvrdil, že keď peniaze v lehote splatnosti nevrátil, podpísal mu zmenku, na ktorej bola uvedená suma 12.500 eur - pričom v konaní nebolo sporné, že v takto navýšenej sume už bol zahrnutý úrok /ktorý by bolo možné považovať prípadne za úžerný/, táto suma však nie je predmetom konania. Vzhľadom na dĺžku doby od splatnosti pôžičky /10.7.2011/ a vystavenie zmenky /30.9.2011/ sa potom rozdiel 11.000 a 12.500 eur javí, že od doby splatnosti úrok mal byť 500 eur mesačne. V tomto konaní však nie je dôvod tieto okolnosti skúmať, nakoľko predmetom konania je len čiastka, prevzatie ktorej odporca potvrdil. V rámci zmenkového konania bolo konštatované, že neexistuje právny titul na zaplatenie sumy 12.500 eur, ale na sumu 11.000 eur. Navrhovateľ predložil dôkazy, ktoré potvrdzujú prevzatie práve sumy 11.000 eur, zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia ohľadne úrokov / sám odporca potvrdil, že o úrokoch účastníci nehovorili/, teda je potrebné konštatovať, že odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Sám odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nedisponuje dôkazmi o skutočnej výške požičanej sumy. Tvrdenia odporcu sa javili ako účelové i s prihliadnutím na skutočnosť, že napriek splatnosti pohľadávky do rozhodnutia vo veci na pôžičke nevrátil navrhovateľovi ani čiastočnú úhradu, poukázal na svoju pretrvávajúcu finančnú tieseň, ktorá potom nasvedčuje účelovosti jeho obrany. Navrhovateľ svoj nárok riadne preukázal listinným dôkazom, ktorý nebol žiadnym relevantným spôsobom vyvrátený a spochybnený s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Za daného stavu je potom potrebné konštatovať, že návrh je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, a preto mu súd vyhovel.

Podľa ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

Podľa úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby /návrhu na vydanie PR/, vyjadrenie k odporu á 270,54 eur, pojednávanie 11. 11. 2014 - 67,63 eur, paušál 4x8,04 eur = 32,16 eur, pojednávanie 17: 3. 2015, ďalšia porada s klientom 5. 5. 2015 /o ktorej bol predložený záznam a vyplýva z neho oboznámenie klienta s ďalším postupom a prípravou na ďalšie pojednávanie/, pojednávanie 12. 5. 2015, ďalšia porada s klientom 14. 9. 2015 /o ktorej bol takisto predložený záznam/,

pojednávanie 24. 9. 2015 - á 270,54 eur za jeden úkon, paušál 5x8,39 eur, spolu odmena 2306,06 eur, DPH 20% - 461,21 eur, celkom trovy právneho zastúpenia 2767,27 eur, v mysle , , , , , ods. 3 vyhl. č. vychádzajúc z hodnoty sporu.

V zmysle ust. . súd zrušil platobný rozkaz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.