Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-119-2021.pdf
PDF · 83.76 KB
No categories available
9Csp/119/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpený Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 30 854 466, proti žalovanému: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M., O. XX/XX, toho času v ÚVTOS G. nad Z., o zaplatenie 65,18 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 65,18 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,68 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 9,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.11.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia dlžného poistného vo výške 65,18 eur istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca so žalovaným uzatvoril Poistnú zmluvu č. 610/518257-9 zo dňa 13.3.2019, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“). Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 110,68 so štvrťročnými splátkami vo výške 27,67 eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na deň 6.3.2019. Žalovaný mal platiť štvrťročné poistné splatné k 6.6., 6.6., 6.9., 6.12. Žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 6.3.2019 do 5.6.2019 a potom prestal platiť riadne a včas. Poistná zmluva žalovanému zanikla dňa 8.1.2020 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 11 ods. 10 vyššie citovaného zákona má žalobca nárok na poistné až do zániku poistenia do 8.1.2020. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zaplatenie poistného za obdobie od 86.6.2019 do 8.1.2020 vo výške 65,18 eur. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet dvoch štvrťročných splátok poistného vo výške 27,67 eur za obdobie od 6.6.2019 do 5.12.2019, t. j. 2 x 27,67 eur = 55,34 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 6.12.2019 do 8.1.2020 vo výške 9,84 eur (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia, t. j. 27,67/90 x 32 = 9,84 eur). Celkové dlžné poistné tak predstavuje 55,34 + 9,84 eur. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t. j. od 9.1.2020 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Dňa 26.10.2022 súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 C.S.P., keď právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní mailom dňa 26.10.2022 z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu. Žalobu v časti o zaplatenie istiny vzal späť a žiadal konanie v časti o zaplatenie sumy 65,18 eur zastaviť a zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,68 eur a v prípade úspechu priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2022 z dôvodu, že toho času je umiestnený v ÚVTOS G. nad Z., kde si odpykáva uložený trest. Zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že je invalidný dôchodca bez akéhokoľvek finančného príjmu zo Sociálnej poisťovne a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje byť zárobkovo činný v ústave na výkon väzby a ani nie je zaradený do akejkoľvek pracovnej činnosti, nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia a úrokov z omeškania zo žalovanej sumy.
3. Podľa § 144 C.S.P., žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 odsek 1 C.S.P., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Súd konanie v predmetnej veci zastavil vzhľadom k tomu, že žalovaný v priebehu konania uznal nárok uplatnený žalobcom, lebo ho dňa 5.9.2022 zaplatil na základe predloženej kópie poštovej poukážky o zaplatení žalovanej sumy tak, ako je na čísle listu 97 spisu a následne žalobca v rámci dispozičného práva vzal späť žalobu v časti istiny a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, preto súd jeho návrhu vyhovel a konanie v časti istiny zastavil. Vo zvyšnej časti žalobca zotrval na podanej žalobe, lebo žalovaný dobrovoľne neuhradil príslušenstvo, teda úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 65,18 eur od 9.1.2020 do zaplatenia, ktoré príslušenstvo žalovaný vyčíslil konkrétnou sumou, a to vo výške 8,68 eur a trval na tom, aby žalovaný túto sumu zaplatil, spolu aj s priznaním nároku na náhradu trov konania.
6. Súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 9,50 eur, podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica s tým, že podľa § 11 ods. 4 sa tento poplatok kráti o 1 % najmenej však o 6,70 eur, čo znamená, že žalobcovia zaplatil súdny poplatok v sume 16,50 eur, po odpočítaní sumy 6,70 eur, dostávame sumu 9,80 eur, preto je potrebné žalobcom vrátiť sumu 9,50 eur, podľa § 7a odsek c) vyššie citovaného zákona, ak suma prevyšujúca celé číslo je väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol, prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
7. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8,68 eur, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 65,18 eur od 9.1.2020 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný v konaní preukázal, že súhlasil so zaplatením žalovanej sumy, lebo ju po podaní žaloby v priebehu konania dobrovoľne zaplatil, čím uznal tento nárok a tým uznal aj skutočnosť, že bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, a preto žalobcovi prináleží zákonný úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, teda deň po zániku poistnej zmluvy, 9.1.2020, lebo poistná zmluva žalovanému zanikla dňa 8.1.2020 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Okrem toho sa nejedná o takú sumu, ktorú by žalovaný nedokázal zaplatiť, aj keď v súčasnosti je bez príjmu a navrhol, aby súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol. Žalovaný v konaní uviedol, že je v súčasnosti v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde si odpykáva uložený trest a napriek tejto okolnosti dokázal zaplatiť prostredníctvom rodiny žalovanú sumu, teda istinu, ktorá bola vyššia ako vyčíslený úrok z omeškania (8,68 eur). Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného k zaplateniu aj tejto sumy, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Podľa ustanovenia § 121 odsek 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.S.P. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do ustanovenia § 256 C.S.P. a
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie ÚS ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). V danom prípade je možné jednoznačne konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo práve pre správanie žalovaného, ktorý sa rozhodol zaplatiť istinu v sume 65,18 eur v priebehu konania po podaní žaloby dňa 5.9.2022, žaloba napadla na tunajší súd dňa 17.11.2021, a preto správaním žalovaného došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie istiny. Dôvodne teda vznikli trovy konania na strane žalobcu pre správanie žalovaného, ktorý zaplatil istinu po podaní žaloby, preto tu je možné hovoriť, že v tomto prípade išlo o procesné zavinenie zo strany žalovaného, resp. jeho správaním. Aj náhrada trov konania priznaných podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.S.P. sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Podstatou súdu pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinnosť skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Túto skutočnosť mal súd v danom prípade preukázanú, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že strana žalovaného zavinila zastavenie konania, pretože jeho správaním došlo k späťvzatiu žaloby v časti istiny. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že aj ďalší nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 8,68 eur vzniklo žalobcovi dôvodne, lebo žalovaný sa jednoznačne dostal do omeškania so zaplatením dlžného poistného a z tohto dôvodu mu poistná zmluva zanikla a žalobca bol nútený podať žalobu, aby sa domohol prostredníctvom súdu svojho nároku. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému a o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 odsek 1 a 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).