Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-219-2014.pdf
PDF · 132.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/219/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: N. T., A.. X.X.XXXX, W. P.. A.F. XXXX/XX, XXX XX M., štátna občianka SR, o zaplatenie 551,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 379,14 eur, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 328,25 eur od 28.5.2014 do zaplatenia, a trovy konania 12,40 eur, a k rukám právneho zástupcu žalobcu je žalovaná povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 108,82 eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 551,10 eur, zmluvného úroku 18,90 % zo sumy 250,- eur odo dňa 28.5.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 447,19 eur odo dňa 28.5.2014 až do zaplatenia, úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 53,02 eur od 28.5.2014 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.10.2009 uzavrela žalovaná so žalobcom Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda plus ( ďalej len zmluva o bežnom účte), na základe ktorej žalobca zriadil a vedie pre žalovanú bežný účet. V zmysle č.l. I zmluvy o bežnom účte sa žalovaná zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalobca evidoval na bežnom účte žalovanej debetný zostatok 53,02 eur ku dňu 27.5.2014, ktorý žalobca úročí úrokovou sadzbou 25 % p. a. od 28.5.2014. Na základe žiadosti žalovanej vystavil žalobca Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 15.2.2011, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle bodu čl. I. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 250,- eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 15.2.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby bude určená vo VZP. Žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31.1.2013 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII VZP pre prečerpanie a vyzval žalovanú na uhradenie celkovej dlžnej sumy. Žalobca eviduje k 27.5.2014 pohľadávku zo zmluvy o prečerpaní vo výške 498,08 eur, ktorá pozostáva z prečerpanej istiny 250,- eur, zo zmluvných úrokov k 27.5.2014 vo
výške 83,44 eur, z úrokov z omeškania k 27.5.2014 vo výške 50,89 eur a neuhradených poplatkov vo výške 113,75 eur. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku ňu 28.5.2014 sadzbu 18,90 %.
Písomným podaním žalobcu zo dňa 3.3.2015 doručeným súdu dňa 6.3.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil návrh na začatie konania a uviedol, že suma 551,10 eur predstavuje nesplatenú istinu 250,- eur, zmluvné úroky 83,44 eur, úroky z omeškania 50,89 eur, neuhradené poplatky 113,75 eur a debetný zostatok 53,02 eur. Prehľadová tabuľka podrobne zobrazuje nesplatenú istinu za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného úroku resp. úroku z omeškania za jednotlivé obdobia, ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobcu v čase. Žalovaná bola povinná zabezpečiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca na jej bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov a úrokov z omeškania. Výška prečerpanej istiny je uvedená v prehľadovej tabuľke v stĺpci ,, zostatok na úverov. účte“. Výška úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola určená v súlade s Oznámením o povolenom prečerpaní a s čl. III ods. 4 VZP v zmysle ktorého je úroková sadzba platná, pokiaľ nedôjde k zmene podľa tohto článku. Aktuálna úroková sadzba je zverejňovaná v priestoroch žalobcu a jeho internetovej stránke. Vzhľadom na uvedené bol žalobca oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 16,90 % v období od 16.2.2011 do 31.3.2013, vo výške 18,90 % v období od 1.4.2013 do 27.5.2014. Žalobca uplatňuje len zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je určovaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Rozsah základu, z ktorého je žalobca oprávnený požadovať úrok resp. úrok z omeškania vyplýva z čl. III ods. 3 VZP, ktorý predpokladá oprávnenie žalobcu úročiť čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Na základe uvedeného uplatňuje žalobca dohodnutý zmluvný úrok len zo sumy nesplatenej istiny. Súčasne podľa čl. III ods. 3 VZP žalobca je oprávnený úročiť sadzbou úrokov z omeškania všetky čiastky, so zaplatením ktorých je dlžník v omeškaní t.j. zo súm kapitalizovaných riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov vzniknutých v spojitosti so zmluvou, pričom sa to nevzťahuje na kapitalizované úroky z omeškania. Žalobca v súlade s ustanoveniami čl. III ods. 6 VZP a Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby vyúčtoval odporcovi neuhradené poplatky vo výške 115 eur za upomienku zo dňa 1.9.2012 vo výške 10,- eur, 1. výzvu zo dňa 13.9.2012 vo výške 35,- eur, 2. výzvu zo dňa 19.10.2012 vo výške 35,- eur, poslednú výzvu zo dňa 7.11.2012 vo výške 35,- eur. Časť poplatkov bola žalovanou uhradená dňa 3.9.2012 vo výške 1,25 eur. V zmysle čl. I zmluvy o bežnom účte sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte žalobca úročí túto sumu sankčnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalobca vyúčtoval debetný zostatok ku dňu 27.5.2014 vo výške 53,02 eur.
Žalovaná sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavila. Neúčasť neospravedlnila a k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti žalovanej s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o bežnom účte zo dňa 1.10.2009, úrokovými sadzbami ČSOB pre fyzické osoby- občania, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 15.2.2011, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 5.2.2013, úrokovými sadzbami od 1.4.2014, výpisom z účtu (číslo listu 34 spisu), sadzobníkom úrokov a poplatkov č. l. 35 - 36, výzvou na zaplatenie zo dňa 6.11.2012, výpismi z účtu č.l. 38-60, lustráciou sociálnej poisťovne, ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 1.10.2009 súd zistil, že žalobca sa zaviazal začínajúc dňom 1.10.2009 zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou a žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí ČSOB vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Podľa článku IV sa banka zaviazala, že na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotí možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia podmienok na povolené prečerpanie účtu uzatvorí žalobca so žalovanou Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného
účtu. Podľa článku V bod 2 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte boli aj podmienky vedenia účtu platné v deň uzatvorenia zmluvy.
Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 15.2.2011 mal súd preukázané, že žalobca na základe žiadosti žalovanej jej poskytol povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 250 eur, pričom úver môže byť čerpaný od 15.2.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby ku dňu otvorenia účtu je 16,90 % p. a. a sadzba úroku z omeškania je 9 % p. a. Úroková sadzba v tejto výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku III obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Poplatky nie sú uvedené v tejto zmluve.
Podľa čl. III bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejní v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk <http:// www.csob.sk>. Úrok z peňažných prostriedkov čerpaných v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca.
Podľa čl. III bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu úverový limit nie je dovolené prekročiť. V prípade, že klient úverový limit prekročí, bude čiastka, o ktorú bol úverový limit prekročený, úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty. Výšku debetnej úrokovej sadzby uverejňuje banka v prevádzkových priestoroch banky a na www.csob.sk <http:// www.csob.sk>.
Podľa čl. III bod 3 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čiastky, so zaplatením ktorých je klient v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou podľa ods. 1) tohto článku, zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk <http://www.csob.sk>.
Podľa čl. III bod 4 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu banka oznamuje klientovi novú úrokovú sadzbu v súlade s ods. 1 tohto článku. Keď klient s novou úrokovou sadzbou nesúhlasí a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je klient povinný najneskôr ku koncu platnosti pôvodnej úrokovej sadzby túto skutočnosť banke oznámiť. Písomný nesúhlas klienta so zmenou úrokovej sadzby je považovaný za výpoveď zmluvy. Banka a klient sa výslovne dohodli, že v prípade, ak klient uvedeným spôsobom a v stanovenej lehote nevyjadrí svoj nesúhlas, bude úver úročený touto novou úrokovou sadzbou.
Podľa čl. VII bod 2 písm. a) Z Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností podľa ods. 1 tohto článku (napr. ak bude klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver) oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 5.2.2013 súd zistil, že žalobca vyhlásil celú pohľadávku zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 15.2.2011 za splatnú dňom 31.1.2013 a vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej čiastky vo výške 420,95 eur a to najneskôr do 16.2.2013.
Z tabuľky úrokových sadzieb ČSOB úverov - fyzické osoby - občania - eurové vklady platných od 15.5.2014 súd zistil, že pre nepovolené prečerpanie na účte bola stanovená debetná úroková sadzba vo výške 25 %.
Z tabuľky úrokových sadzieb ČSOB úverov - fyzické osoby- občania- úvery platných od 1.4.2014 súd zistil, že pre povolené prečerpanie pre fyzické osoby bol stanovený úrok vo výške 18,90 %.
Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že dlžná istina úveru ku dňu 27.5.2014 predstavovala sumu 250,- eur, úroky z úveru boli vo výške 83,44 eur, úroky z omeškania vo výške 50,89 eur a ďalšie poplatky predstavovali sumu 113,75 eur. Riadny úrok za obdobie od 16.2.2011 do 31.3.3013 bol vypočítaný pri sadzbe 16,90 %, za obdobie od 1.4.2013 do 27.5.2014 bol vypočítaný úrok pri sadzbe 18,90 %. Úrok z omeškania bol vypočítaný za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 bol úrok vyčíslený pri sadzbe 8,75%, za obdobie od 1.5.2013 do 31.10.2013 počítaný pri sadzbe 8,5 %, za obdobie od 1.11.2013 do 27.5.2014 bol úrok vyčíslený pri sadzbe 8,25 %.
Zo sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - občanov vydaného ČSOB, a.s. bol stanovený poplatok za upomienku vo výške 10,- eur a poplatok za výzvu vo výške 35,- eur.
Z poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 6.11.2012 súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 15.2.2011 predtým, ako banka pristúpila k zosplatneniu celého dlhu.
Z výpisu z platieb účtu od 1.10.2009 do 31.12.2013 vyplýva, že debetný zostatok na účte predstavuje mínus 53,02 eur.
Predmetom konania je jednak nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z nepovoleného prečerpania bežného účtu vo výške 53,02 eur a tiež aj nárok vyplývajúci zo zmluvy o povolenom prečrpaní bežného účtu zo dňa 15.2.2011 vo výške 498,08 eur.
Po skutkovej stránke súd mal preukázané, že žalobca je bankou, ktorá okrem ďalších predmetov činnosti poskytuje úvery. Odporca je fyzická osoba, ktorá so žalobcom je v zmluvnom vzťahu.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zastáva názor, že zmluva o bežnom účte a zmluva o povolenom prečerpaní, ktoré sú predmetom tohto konania sú jednoznačne zmluvami spotrebiteľskými, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvy sú typovými zmluvami, uzatvárané vo viacerých prípadoch, pričom odporca ich obsah nemohol reálne ovplyvniť. Súd však na daný vzťah, ktorý vyplýva z povoleného prečerpania na bežnom účte neaplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom nato, že v podľa § 1 ods. 3 tohto zákona sa tento zákon nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania. Vzhľadom na to súd daný vzťah v tejto časti posúdil podľa predpisov občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o úvere.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne len sčasti. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu, uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá vznikla dňa 15.2.2011 a to prijatím žiadosti žalovanej č. XXXXXXXXXR. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver do výšky 250,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť čerpaný úver spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami. Z výpisu z účtu mal súd preukázané, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky avšak poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, čím porušila zmluvnú povinnosť. Z toho dôvodu žalobca využil svoje právo a v súlade s bodom VII OP vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 31.1.2013. Žalovaná v rámci povoleného prečerpanie vyčerpala celkom sumu 250,- eur, pričom ku dňu 27.5.2014 bol zostatok istiny vo výške 250,- eur čo mal súd preukázané z predloženého výpisu z úverového účtu. Vzhľadom na uvedené súd považoval návrh žalobcu v časti istiny vo výške 250,- eur dôvodný.
V súlade so zmluvou vznikol žalobcovi nárok na zmluvne dohodnutý úrok z úveru. Podľa Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania bola žalovaná povinná zaplatiť z poskytnutej sumy úrok, ktorého výška v čase uzavretia zmluvy bola vo výške 16,90 % p. a. Z prehľadu špecifikácie pohľadávky však vyplýva, že navrhovateľ úver úročil sadzbou 16,90 % p. v období od 16.2.2011 do 31.3.2013. Následne žalobca úver úročil sadzbou 18,90 % p. a. od 1.4.2013 do 27.5.2014 ( č.l. 34 spisu ), čo predstavuje úrokovú sadzbu, ktorú zverejňuje ČSOB na internete a výveskách v priestoroch banky. Žalobca si v konaní uplatnil úrok vo výške 83,44 eur počítaný aj pri sadzbe a 18,90 % p. a. a vyčíslený ku dňu 27.5.2014, pričom v konaní nie je preukázané, že by sa účastníci dohodli na zmene úrokovej sadzby. Zmena úrokovej sadzby musí byť účastníkmi dohodnutá písomne, nakoľko sa jedná o zmluvu o úvere,
ktorá bola dohodnutá písomne a úroková sadzba je dôležitou náležitosťou úverovej zmluvy. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľovi je možné priznať úrok len vo výške 16,90 % ročne za obdobie od 16.2.2011 do 31.1.2013 kedy nastala predčasná splatnosť úveru, ktorú vyhlásil žalobca listom zo dňa 5.2.2013. Úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania v zmysle § 1 Nariadenia vlády. Po konečnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia ani zmluvné úroky z úveru vo výške 16,90 % ročne z istiny, nakoľko zmluvný vzťah zosplatnením fakticky zaniká. Žalobcovi tak patria len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Zosplatnenie úveru nastalo 31.1.2013, teda počnúc dňom 1.2.2013, nemožno priznať úroky z úveru, ale len sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa kumulatívne požadovalo zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, hoci práve úroky z omeškania, ktoré sa aplikujú práve v prípade, ak nedochádza k riadnemu splateniu úveru, nahrádzajú úroky z úveru a majú zároveň aj sankčnú povahu. Kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania v zmysle vyššie uvedeného by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Takýto postup, ktorý nepochybne je potrebné aplikovať v spotrebiteľských vzťahoch, je v súlade aj s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. (rozsudok Krajského súdu Q. F. z 30. júna 2015 X.. N.. XCo/XXX/XXXX).
Z toho dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zostatok úroku z úveru za obdobie od 16.2.2011 do 31.1.2013 pri sadzbe 16,90 % vo výške 25,23 eur ( nezaplatené platby úroku od 1.8.2012 do 31.1.2013 - č.l. 34 spisu ). Celkový úrok za toto obdobie predstavoval sumu 78,86 eur avšak suma vo výške 53,63 eur bola žalovanou uhradená ešte pred podaním návrhu). Súd z uvedených dôvodov v časti úroku vo výške 18,90 % p. a. zo sumy 250,- eur od 28.5.2014 do zaplatenia a v časti kapitalizovaného úroku vo výške 58,21 eur ako nedôvodný zamietol.
Súd zamietol návrh v časti sumy 113,75 eur, ktorá predstavovala poplatky viažuce sa k zmluve o povolenom prečerpaní za upomienku zo dňa 1.9.2012 vo výške 10,- eur, 1. výzvu zo dňa 13.9.2012 vo výške 35,- eur, 2. výzvu zo dňa 19.10.2012 vo výške 35,- eur, poslednú výzvu zo dňa 7.11.2012 vo výške 35,- eur, keď súd považoval tieto poplatky za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Tieto poplatky neboli so žalovanou individuálne dojednané v zmluve, ale len jednostranne určené žalobcom. Výška týchto poplatkov je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška poplatku za upomienku nie je ničím odôvodnená, keď niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré žalobca resp. jeho právny predchodca v skutočnosti zaplatil. Účtovanie poplatkov za upomienky nevyplýva priamo zo zmluvy ale len so všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov, ktoré však žalovaná osobitne nepodpísala a výšku poplatku za upomienky individuálne nedojednala. Odosielanie upomienok žalobcom nebolo ani ničím limitované a teda mohol odosielať upomienky v neobmedzenom množstve. Súd považuje za neprijateľné, aby žalovaná v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou a vyruboval ich v neobmedzenom množstve, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.
Z výpisu z úverového účtu, kde je evidovaná pohľadávka zo zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu mal súd preukázané, že žalovaná tento úver nesplácala riadne a včas a dostala sa do omeškania so splátkami úveru. Súd priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 50,89 eur, ktorý bol vyčíslený ku dňu 27.5.2014, nakoľko žalovaná nedodržala termíny a výšku splátok a ani po zosplatnení úver neuhradila včas a dostal sa tak do omeškania. Kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 50,89 eur (vyplýva z prehľadu účtu na č.l. 34 spisu) predstavuje úrok z omeškania vyčíslovaný za obdobie od
16.2.2011 do 31.3.2011 pri sadzbe 9 % ročne, za obdobie od 1.4.2011 do 30.6.2011 pri sadzbe 9,25 % ročne, v období od 1.7.2011 do 31.10.2011 v sadzbe 9,50 % ročne, v období od 1.11.2011 do 30.11.2011 v sadzbe 9,25 % ročne, v období od 1.12.2011 do 30.6.2012 v sadzbe 9 % ročne , v období od 1.7.2011 do 30.4.2013 bol úrok vyčíslený pri sadzbe 8,75 %, za obdobie od 1.5.2013 do 31.10.2013 počítaný pri sadzbe 8,5 %, za obdobie od 1.11.2013 do 27.5.2014 bol úrok vyčíslený pri sadzbe 8,25 %. Uplatnená výška úroku je v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom.
Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 1.10.2009 k platnému uzavretiu zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť od určitej doby, v určitej mene účet pre žalovanú, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky alebo z neho, či na neho prevádzať iné platobné transakcie (§ 708 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zmluva o bežnom vyžaduje písomnú forma ( § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Keďže žalovaná na bežnom účte prečerpal peňažné prostriedky nad rámec voľných peňažných prostriedkov, nad rámec zmluvne povoleného prečerpania, vznikol na jej účte debetný zostatok vo výške 53,02 eur. V konaní mal súd preukázané, že žalovaná porušila dohodnuté zmluvné podmienky, keď riadne neplnila svoje záväzky spočívajúce v nesplatených prečerpaných peňažných prostriedkoch. V konaní bolo preukázané, že žalovaná bez povolenia prečerpala peňažné prostriedky na bežnom účte vo výške 53,02 eur. Výšku zostatku mal súd za preukázaný z výpisu z bežného účtu odporcu. Súd však žalobcovi nepriznal debetný úrok z tejto sumy vo výške 25 % ročne od 28.5.2014 vzhľadom na to, že neexistuje žiadna dvojstranná dohoda medzi žalobcom a žalovanou o výške tohto úroku. Zmluva o bežnom účte len ustanovuje, že v prípade nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokov sadzbou vyhlasovanou bankou, čo bez ďalšieho nemožno považovať za určité a platné dojednanie v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Výšku úrokovej sadzby neobsahujú ani obchodné podmienky. Z toho dôvodu súd považoval dojednanie o úrokovej sadzbe za neurčité a z toho dôvodu neplatné (§ 37 Občianskeho zákonníka), keď žalobca súdu nepreukázal aký úrok si účastníci v danom prípade dohodli. Z toho dôvodu súd v časti úroku 25 % ročne zo sumy 53,02 eur od 28.5.2014 do zaplatenia zamietol.
Nakoľko je žalovaná aj naďalej v omeškaní súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 328,25 eur ( istina 250 eur + úrok 25,23 eur + debetný zostatok 53,02 eur ) od 28.5.2014 do zaplatenia v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. s vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Celkovo súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 379,14 eur, ktorá predstavuje istinu povoleného prečerpania vo výške 250,- eur, úrok z úveru vo výške 25,23 eur, úrok z omeškania 50,89 eur a debetný zostatok ( nepovolený zostatok) vo výške 53,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 328,25 eur od 28.5.2014 do zaplatenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca si v podanom návrhu uplatnil zaplatenie sumy 511,10 eur a celkove mu bolo prisúdených 379,14 eur čo predstavuje úspech na 68,80 % a neúspech na 31,20 %. Za týchto okolností vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, a to v podiele 37,60 % čo predstavuje čistý úspech žalobcu (68,8 - 31,20 ). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený poplatok za návrh vo výške 33,- eur a keďže žalobcovi je možné priznať náhradu trov len v podiele 37,60 %, súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12,40 eur (37,60 % zo sumy 33,- eur) z titulu súdneho poplatku.
Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 343,29 eur, ktoré vyčíslil za 2 úkony právnej služby á 53,47 eur ( 36,52 eur + 20 % DPH + režijný paušál 9,65 eur s DPH) za 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu, 2 úkony právnej služby á 53,89 eur ( 36,52 eur + 20 % DPH + režijný paušál 10,07 eur s DPH) za 1. písomné podanie na súd, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 24.9.2015, cestovné náhrady 44,67 eur a náhradu za stratu času 83,90 eur.
Z takto uplatnených právnych úkonov súd priznal odmenu advokátovi len za 3 úkony právnej služby á 36,52 eur za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015, 2x režijný paušál 8,04 eur a 1 x režijný paušál 8,39 eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon písomné podanie na súd zo dňa 3.3.2015, nakoľko ho súd nepovažoval za účelný, keďže išlo doplnenie návrhu vo veci samej a upresnenie žalovanej sumy, čo už mal žalobca urobiť v návrhu na začatie konania, keďže mu za tento úkon patrí odmena v celej výške. Vyúčtovanie odmeny advokáta aj za úkon vyjadrenie zo dňa 3.3.2015 by bolo nespravodlivé voči odporcovi, ktorý má povinnosť platiť trovy a to len z dôvodu, že žalobca podal na súd neúplný návrh, a teda žalobca svojím vlastným zavinením spôsobil, že musel návrh na začatie konania dopĺňať. Odmena za úkony tak predstavuje spolu 134,03 eur + 20 % DPH t.j. 26,80 eur spolu 160,84 eur.
Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 24.9.2015 v smere z W. do X. a späť (180 km) použitím osobného motorového vozidla zn. E. G., evidenčné číslo W. XXX N. predstavuje suma 44,67 eur pri počte 180 km (90km jedným smerom), priemernej spotrebe paliva 6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,086 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR). Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 83,90 eur za 5 začatých polhodín á 13,98 eur za čas strávený na ceste z Bratislavy do Skalice a späť dňa 24.9.2015 + DPH 20% (13,98 eur). Trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 289,41 eur sú vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal žalobcovi z takto vypočítaných trov právneho zastúpenia náhradu vo výške úspechu vo veci v sume 108,82 eur /37,60 % z 289,41 eur/.
Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. l O.s.p. povolil žalovanej zaplatenie priznanej sumy v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celý dlh naraz. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaná nie je vedená u žiadneho zamestnávateľa a nie je ani SZČO. Výšku splátky 20,- eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a majetkovým a osobným pomerom žalovanej a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu Q. S., vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)