Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-40-2015.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47243368, so sídlom Košice, Hlavná 104, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanému: T. A., G.. XX.XX.XXXX, K. L., G.. A.. M. XX o zaplatenie 521,06 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 350,- Eur s úrokom z omeškania 5,25 % z dlžnej sumy ročne od 16.02.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
žalovaný je povinný nahradiť trovy konania vo výške 29,41 Eur a iné trovy 10,54 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 02.02.2015 domáhal zaplatenia sumy 521,06 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % od 16.02.2014 do zaplatenia zo sumy 456,06 Eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 15.01.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 350,- Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie spôsobom, že veriteľ zaslal dlžníkovi predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný ako dlžník vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvo) vo výške 456,06 Eur do 15.02.2014. Z dôvodu nesplnenia si povinností žalovaným si žalobca v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur.
Súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami a uznesenie č.k. 16C/40/2015-18 zo dňa 20.02.2015, ktorým ho poučoval o jeho procesných právach a povinnostiach. Zároveň mu uložil povinnosť v lehote 15 dní písomne sa vyjadriť k žalobe. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 07.04.2014, súdom uloženú povinnosť nerešpektoval.
Podľa § 115a ods. 1,2 O.s.p., (1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. (2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Súd vo veci pojednávanie nenariaďoval, pretože prejednával drobný spor.
Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.01.2014, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 15.01.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších platieb.
Podľa čl. IV, bod 1 Rámcovej zmluvy, klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzavretím zmluvy.
Podľa čl. IV, bod 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e- mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- Eur,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- Eur,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- Eur,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- Eur.
V rovnaký deň uzavreli účastníci konania aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 266/2005 Z.z., na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- Eur prevodom z účtu žalobcu na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 456,06 Eur do 15.02.2014. V zmluve sú ďalej uvedené tzv. „celkové náklady“ tvoriace pevnú sumu 106,-, Eur. RPMN uvedená v zmluve predstavuje 2.156,05 Eur.
Žalobca predložil súdu upomienky z 22.02.2014, 01.03.2014, 08.03.2014 a 15.03.2014, ktorými urgoval nezaplatenú pohľadávku a upozorňoval na hrozbu exekúcie.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Súd je toho názoru, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom žalovanému nie sú spotrebiteľským úverom v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s poukázaním na § 1 ods. písm. l/ cit. zák.. V zmysle daného ustanovenia spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, pričom v tomto prípade bolo povinnosťou žalovaného splatiť pôžičku v lehote jedného mesiaca.
Vychádzajúc z ust. §§ 657 a 658 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty, čo zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to na spomínaný poplatok, preto je neplatnou táto časť právneho úkonu. Keďže z obsahu je zrejmé, že časť je oddeliteľná od ostatného obsahu zmluvy.
Žalobca si ďalej uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanému na úhradu dlhu, a to vo výške 65,- Eur. Podľa Rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy však boli zasielané elektronicky, a teda žalobcovi žiadne finančné náklady s tým nevznikli. Zároveň súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Uvedená zmluvná podmienka je nepochybne v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne vyjednaná, pretože žalovaný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel len v časti reálne poskytnutej sumy pôžičky 350,- Eur, ktorú žalovaný nevrátil a zákonného úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 OZ.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 350,- Eur s prísl. a preto mu patrí pomerná náhrada trov konania podľa zásady úspechu vo veci, nakoľko bol úspešný v prevažnej časti konania. Žalobca bol úspešný v časti 67 %, naproti tomu bol žalovaný úspešný len v časti 33 %. Keďže úspech žalovaného je neúspechom žalobcu, patrí žalobcovi náhrada trov konania predstavujúca jeho percentuálny úspech vo veci, t.j. 67 % od ktorého je potrebné odrátať percentuálny úspech žalovaného, t.j. 33 %. Žalobcovi teda patrí proti žalovanému pomerná náhrada trov konania v časti 34 % všetkých účelne vynaložených trov konania.
Žalobca si v konaní včas uplatnil a vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 86,50 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 31,- Eur.
Žalobcovi patrí pomerná náhrada všetkých účelne vynaložených trov konania z tarifnej hodnoty veci 521,06 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to odmenu za 2 úkony právnej služby á 34,86 Eur: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania.
Ďalej patrí k týmto úkonom 2 x režijný paušál á 8,39 Eur za 2 úkony vykonané v roku 2015.
Spolu tak činili trovy konania žalobcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia sumu 86,50 Eur a iné trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 31,- Eur.
Vzhľadom na uvedené priznal súd žalobcovi pomernú náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z časti 34 % z trov právneho zastúpenia (t.j. 34 % zo sumy 86,50 Eur), čo predstavuje sumu 29,41 Eur a z časti 34 % zo zaplateného súdneho poplatku (t.j. 34 % zo sumy 31,. Eur) čo predstavuje sumu 10,54 Eur.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.