Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (31)Rozsudok_6C-131-2014.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/131/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: Secapital S. á.r.L, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti odporcovi: W. A., N.. XX.XX.XXXX, N. A. V. XXX, N. A., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Y. A., A. V. XXX/XX, N. A., v konaní o zaplatenie 2.305,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2.305,56 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 13.06.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania tvrdiac, že jeho právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2008 celkovo sumu 3.948,62 Eur. Z tejto odporca doteraz vrátil len 1.588,72 Eur, pričom pohľadávka bola navrhovateľovi postúpená zmluvou zo dňa 07.03.2013.
Súd pre toto konanie ustanovil odporcovi podľa § 29 ods. 2, ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčku v osobe jeho matky, pretože dožiadaním príslušných inštitúcií nebolo zistené miesto jeho pobytu, bolo zistené len to, že by sa mal zdržiavať v zahraničí na neznámom mieste. Opatrovníčka, ktorá návrh prevzala dňa 20.08.2015 sa k veci nevyjadrila.
Na pojednávaní dňa 24.09.2015 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov, keď navrhovateľ cestou právneho zástupcu neúčasť ospravedlnil a opatrovníčka odporcu sa napriek prevzatiu predvolania dňa 20.08.2015 na pojednávanie nedostavila (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)).
Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a odporca uzavreli dňa 26.06.2008 zmluvu označenú ako „žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky“. Vyplýva z nej, že odporcovi bola schválená pôžička 80.000,- Sk (2.655,51 Eur), ktorú mal vrátiť v mesačných splátkach po 2.586,- Sk (85,84 Eur) v počte 46. V nadväznosti na to je uvedená celková suma pôžičky 118.956,- Sk (3.948,62 Eur) čo sa zhoduje s výpočtom 46 splátok x 2.586,- Sk (85,84 Eur).
V zmluve je v rámci rubriky konečná splatnosť uvedený údaj 48 mesiacov. Zmluva obsahuje uvedenie ročnej úrokovej sadzby 21,89 % a RPMN 21,89 %.
Vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy (ako vopred pripraveného tlačiva s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, poskytovanej sumy a podmienok jej splácania) a povahu jej účastníkov je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver majúci právny základ vo vtedy účinnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa za spotrebiteľský úver považovalo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Ust. § 2 písm. b) cit. zákona definovalo zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V ust. § 3 ods. 1 cit. zákona bol veriteľ definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a podľa § 3 ods. 2 bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadoval okrem iných aj uvedenie termínov splátok (§ 4 písm. i) cit. zákona), uvedenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 písm. j) cit. zákona) a tiež uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 (§ 4 písm. k) cit. zákona). Ich absencia v zmluve mala za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru (§ 4 ods. 3 posledná veta cit. zákona).
Súdu predložená zmluva tieto náležitosti neobsahuje a preto odporcovi poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ potom podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad odporca zaplatil zo sumy 2.655,51 Eur len sumu 1.588,72 Eur (ako to uvádzal aj navrhovateľ), dlh odporcu predstavuje ešte sumu 1.066,79 Eur, pričom aktívnu legitimáciu navrhovateľa požadovať jeho zaplatenie (spolu s jeho príslušenstvom) preukazuje podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 OZ oznámenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. o postúpení pohľadávky adresované odporcovi dňa 22.03.2013. Ak navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky zo zmluvy práve preto, že jeho právny predchodca si ako dodávateľ nesplnil svoje povinnosti, nemôže byť odporca ako spotrebiteľ sankcionovaný navrhovateľom ani zmluvnou pokutou (majúcou právny základ v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je tiež v širšom zmysle poplatkom súvisiacim s úverovou zmluvou a ktorú navrhovateľ zo žalovanej sumy požadoval v sume 265,03 Eur. Navyše jej dojednanie (údajne vo všeobecných obchodných podmienkach) ani nepreukázal.
Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu o pôžičke podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a odporca v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.06.2008), podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. O to viac v
prípade, ak spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo forme pôžičky, ktorá ako zmluvný typ je upravená v ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol navrhovateľovi prisúdiť dlžnú sumu 1.066,79 Eur s príslušenstvom. Podľa prehľadu splátok a úhrad boli splátky (v ktorých mala byť pôžička odporcom vrátená) splatnými 20. dňa v príslušnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatnou dňa 20.07.2008. Z prehľadu tiež vyplýva, že v dôsledku nepravidelných úhrad odporcom právny predchodca navrhovateľa pristúpil dňa 20.08.2010 podľa § 565 OZ k predčasnej splatnosti pôžičky. Svedčí o tom fakt, že v prehľade je pri tomto dátume uvedené „vypovedanie“ a skutočnosť, že kým do 20.08.2010 boli splátky vykazované každý mesiac so splatnosťou do 20. dňa každého mesiaca vo výške 85,84 Eur, dňa 20.08.2010 je už uvedená iba suma 1.654,93 Eur s označením „splátka“ a žiadne iné splátky (či už v sume 85,84 Eur či v inej výške) už po tomto dátume nenasledujú. Právny predchodca navrhovateľa sa preto už dňa 21.08.2010 mohol na súde domáhať zaplatenia sumy 1.066,79 Eur. Teda odo dňa 21.08.2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 21.08.2013. Návrh bol podaný na tunajší súd dňa 15.11.2013 už po uplynutí premlčacej doby a preto nebolo možné navrhovateľovi sumu 1.066,79 Eur priznať. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo potom možné prisúdiť navrhovateľovi ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.