Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_10P-34-2015.pdf
PDF · 73.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/34/2015
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o K.. O. J., R.. X.XX. XXXX v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: J. Q., R.. X.X. XXXX, D. A. I. XXX a N. J., R.. XX.X. XXXX, D. A. I. XXX, o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
K.. O., R.. X.XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa vždy do 22.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.2. 2015.
Zaostalé výživné za obdobie od 20.2. 2015 do 24.9. 2015 vo výške 197,67 EUR je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 5,-EUR popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 2.6. 2006 č.k. XP/XXX/XXXX-XX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 20.2. 2015 domáhala zverenia mal. dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. V písomnom návrhu poukázala na to, že síce dieťa bolo v r. 2006 zverené do osobnej starostlivosti otca, avšak od leta 2012 sa nachádza v jej starostlivosti, pričom s otcom sa pravidelne stretáva. Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá sa opakovane ( na tri pojednávania) nedostavila, pričom bola riadne a včas predvolaná. Na každé pojednávanie súdu zaslala totožné ospravedlnenie ( neúčasť z dôvodu ochorenia ), ktoré ničím nepreukázala.
Otec dieťaťa sa na pojednávanie dňa 24.9. 2015 nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané v súlade s § 47 odsek 2 O.s.p. vo veci bol už vypočutý. S podaným návrhom súhlasil. Uviedol, že dcéra u matky je asi od januára 2015. On ju zaniesol matke na návštevu. Matka sa rozhodla, že si dieťa nechá s čím súhlasil. Matke do ruky peniaze nedával, ale snažil sa dcére kúpiť ošatenie, školské pomôcky. Poukázal na to, že je nezamestnaný. Zarobí si asi 200,-EUR mesačne zbieraním železa, ktoré predáva do zberných surovín.
Kolízny opatrovník navrhol podanému návrhu vyhovieť, dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca určiť výživné primerané jeho možnostiam a schopnostiam.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 2.6. 2006 č.k. 8P/146/2006-23 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala na jej výživu prispievať mesačne sumou 21,41 EUR.
Napriek rozhodnutiu súdu sa K.. O. minimálne do januára 2015 so súhlasom otca nachádza v osobnej starostlivosti matky.
Zo správy o šetrení rodinných pomerov vyplýva, že matka s dieťaťom obývajú rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starej matky dieťaťa. Matka s maloletou obývajú jednu miestnosť, ktorá je zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku. V spoločnej domácnosti býva i matka matky, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku. Pri šetrení pomerov matka uviedla, že otec na výživu dieťaťa neprispieva.
Z hodnotenia základnej školy, ktorú maloletá navštevuje vyplýva, že do školy chodí pravidelne. Je slušná, má zabezpečené školské pomôcky. O dieťa sa stará matka.
Matka dieťaťa je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 325,20 EUR. Otec je nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade práce. Jeho príjem predstavuje okolo 200,-EUR mesačne zo zberu a odpredaja železa.
Rodičia majú celkovo štyri vyživovacie povinnosti, pričom mO.. O., R.. XX.X. XXXX I.a nachádza v osobnej starostlivosti matky, K.. R., R.. X.X. XXXX O. O., R.. XX.X. XXXX v osobnej starostlivosti otca. Rodinné prídavky pre deti sú vyplácané osobitnému príjemcovi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 155 odsek 3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.
Súd mal. Amandu zveril do osobnej starostlivosti matke berúc do úvahy súhlasné stanovisko otca i kolízneho opatrovníka s podaným návrhom ako i skutočnosť, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky.
Zo strany otca určil súd výživné v súlade s § 62 odsek 3 Zákona o rodine vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Jedná sa o tzv. „minimálne výživné „, ktoré musí uhrádzať každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Takto určené výživné v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne. Pri určení výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti, schopnosti rodičov, ktorí majú tri ďalšie vyživovacie povinnosti.
Výživné súd v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine určil odo dňa začatia konania na súde, t.j. 20.2. 2015. Nakoľko otec nijakým spôsobom nepreukázal, že si od tohto obdobia do rozhodnutia súdu plnil voči maloletej vyživovaciu povinnosť, vznikol mu na výživnom dlh vo výške 197,67 EUR ( február : 27,13 EUR : 28 dní = 0,97 EUR x 8 dní + 7 mesiacov x 27,13 EUR), ktorý je povinný zaplatiť popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 5,-EUR s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohol súd začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.