Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-22-2014.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletých: M. M., N. XX.X.XXXX, a V. M., N. XX.X.XXXX, obaja bytom u otca, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: T. M., narodená XX.X.XXXX, bytom B.Á. X, C., a V. M., narodený XX.X.XXXX, bytom P.. S. XX, C., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloletých a o návrhu matky na zníženie výživného na maloletých, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná platiť na výživu maloletej M. sumu 45,- eur mesačne vždy do 20 dňa každého mesiaca dopredu k rukám otca s účinnosťou od 1.9.2014.
II. Matka je povinná platiť na výživu maloletého V. sumu 40,- eur mesačne vždy do 20 dňa každého mesiaca dopredu k rukám otca s účinnosťou od 1.9.2014.
III. Nedoplatok matky na maloletú M. za obdobie od 1.9.2014 do 24.9.2015 vo výške 65,- eur, súd povoľuje matke platiť v splátkach po 1,80 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
IV. Nedoplatok matky na maloletého V. za obdobie od 1.9.2014 do 24.9.2015 vo výške 140,- eur, súd povoľuje matke platiť v splátkach po 3,90 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
V. Súd návrh matky na zníženie výživného na maloletú M. a maloletého V. z a m i e t a .
VI. Súd mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12P/23/2012-47 zo dňa 28.11.2012 v časti výživného na maloletých.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.6.2014 v spojení s vyjadrením otca na pojednávaní dňa 2.10.2014 sa otec domáha zvýšenia výživného na maloletú M. na 90 eur mesačne a na maloletého V. na 70 eur mesačne od 1.9.2014.
Matka sa k návrhu, ktorý jej bol riadne doručený, vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí. Zároveň podaním doručeným súdu dňa 17.9.2014 sa domáha zníženia výživného na maloletých na základných 26,66 eur mesačne z dôvodu, že od 8.7.2014 je nezamestnaná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom otca, návrhom matky zo dňa 13.9.2014, vyjadrením matky zo dňa 24.3.2015, oznámením ÚPSVaR Trnava zo dňa 8.7.2014, zo dňa 10.10.2014, zo dňa 2.12.2014, zo dňa 23.12.2014, zo dňa 8.4.2015, zo dňa 3.6.2015, zo dňa 9.9.2015, výplatnými páskami matky 9/2013-6/2014, výplatnými páskami matky za 1-2/2015, potvrdením o príjmu otca za obdobie 3/2014-7/2015, oznámením RASKEN Consulting s.r.o. zo dňa 7.11.2014, oznámením LedMAXIM s.r.o. zo dňa 30.1.2015 a zo dňa 11.3.2015, dohodami o vykonaní práce matky zo dňa 4.1.2015, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Otec uviedol, že sa zvýšili výdavky na výživu maloletých, žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť od septembra 2014 u maloletej M. na sumu 90 eur mesačne a u maloletého V. na sumu 70 eur mesačne, ktorý začal navštevovať základnú školu v Trnave. M. navštevuje 3. ročník školy. Pracuje od marca 2014 ako šofér a má čistý priemerný mesačný príjem je 400 - 500 Eur, býva v byte jeho rodičov spolu s rodičmi, s maloletými M., V., od 26.2.2015 aj s maloletým R. a priateľkou V. R., nar. XX.X.XXXX, ktorá poberá rodičovský príspevok. Rodičom prispieva na bývanie a stravu sumou 150 eur mesačne. Na každého maloletého platí mesačne 12 eur družinu, obedy a desiaty maloletému 35 eur mesačne a u maloletej 31 eur mesačne. Maloletý V. má náklady na výživu primerané jeho veku. Maloletá M. má problémy so srdcom, neberie žiadne lieky. Má dlh vo VÚB, a.s. Matka má splnenú vyživovaciu povinnosť od 1.9.2014, okrem decembra 2014 a nad rámec bežného výživného neprispela. S návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasí.
Matka uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Od 20.10.2014 je zamestnaná ako operátor výroby a bola jej priznaná aj dávka v hmotnej núdzi 61 eur. Býva v nájomnom byte s priateľom. Mesačne platia 60 eur nájomné, 40 eur elektriku. Má úver vo VÚB asi 5.000 eur so splátkami 100 eur mesačne, ktorý nespláca, a ktorý má spolu s otcom a úver v Providente 200 eur, ktorý tiež nespláca. Nesporuje výšku nákladov na maloleté deti.
Kolízny opatrovník uviedol, že návrhu otca navrhuje vyhovieť vo výške, ktorá zodpovedá potrebám maloletých, schopnostiam a možnostiam matky. Návrh matky na zníženie výživného navrhuje zamietnuť.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12P/23/2012-47 zo dňa 28.11.2012 súd schválil rodičovskú dohodu okrem iného aj v časti výživného tak, že matka sa zaviazala platiť na výživu maloletej M. sumu 40 eur mesačne a na maloletého V. sumu 30 eur mesačne od 28.11.2012.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť, ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, ods. 2 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov; ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení od 1. 7. 2013 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm c) 90,42 eura mesačne, ak ide 2. o nezaopatrené dieťa. 2) Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Predmetom konania je návrh otca na zvýšenie výživného a návrh matky na zníženie výživného, ktorými sa súd v tomto konaní zaoberal.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu otca možno čiastočne vyhovieť. Naposledy bolo o výživnom na maloletých rozhodnuté v novembri 2012, kedy súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti výživného na maloletú 40 eur mesačne a maloletého 30 eur mesačne. V tomto konaní teda súd skúmal pomery na strane maloletých detí a ich rodičov od 1.9.2014 ku dňu rozhodnutia a mal za preukázané, že od poslednej úpravy o výživnom, nielenže uplynuli skoro tri roky, ale došlo aj k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého V., ktorý od 1.9.2014 začal navštevovať 1. ročník základnej školy. Maloletá M. od 1.9.2014 navštevovala 3. ročník základnej školy. Súd nezistil zvýšené výdavky na maloletých, keď maloletá má zdravotné problémy, avšak bez požiadavky na náklady na lieky. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému R. narodenému 25.2.2015. Ku dňu rozhodovania súdu má otec tri vyživovacie povinnosti a matka má dve vyživovacie povinnosti.
V konaní mal súd za preukázané, že otec býva v byte jeho rodičov spolu s rodičmi, s maloletými M., V., so svojou priateľkou a od 26.2.2015 aj s maloletým R.. Jeho priateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na maloletého. Rodičom prispieva na bývanie a stravu sumou 150 eur mesačne. v nájomnom byte s tromi maloletými deťmi, za obdobie 3/2014-12/2014 mal otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 531,08 eur (spolu 5310,81 eur). Za obdobie 1-7/2015 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške príjem 568,38 eur. Otec žije v domácnosti s ďalšími štyrmi dospelými osobami, pričom jeho priateľka poberá rodičovský príspevok. Pričom všetky dospelé osoby tak ako aj otec sú povinné podieľať sa na nákladoch bývania. Súd považoval výdavky otca v sume 150 eur na bývanie a stravu ako dôvodné. Prípadné výdavky otca na splátky úverov súd považoval za nedôvodné, keď výživné má prednosť pre inými výdavkami otca. Naposledy súd vychádzal súd v novembri 2012 z príjmu otca 100 eur mesačne, ktorý pracoval na dohodu ako taxikár. Z vykonaného dokazovania, že príjem otca sa zvýšil podstatným spôsobom. Súd nezistil v konaní, že by otec vlastnil majetok väčšej hodnoty, ktorý by mal vplyv na jeho životnú úroveň.
Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery matky táto žije s priateľom v nájomnom byte, v ktorom je nájomné 60 eur a elektrika 40 eur. Nakoľko všetky dospelé osoby sa podieľajú na nákladoch bývania, súd považoval výdavky matka na bývanie za dôvodné vo výške 1. Iné výdavky matky v konaní neboli ňou preukázané, keď sama uviedla, že splátky úverov vo VÚB, a.s. v Providente neplatí. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj v prípade, že by matka uvádzala ako svoje výdavky splátky úverov, neboli by tieto súdom zohľadnené ako odôvodnené výdavky, keďže výživné má prednosť pre inými výdavkami matky. Matka bola zamestnaná na pracovný pomer od 1.1.2014 do 31.3.2014 (RASKEN Consulting s.r.o.) a tento pracovný pomer bol ukončený z dôvodu skončenia objednávky objednávateľa. Od 1.4.2014 do 6.5.2014 a od 18.5.2014 do 9.6.2014 bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce (RASKEN Consulting s.r.o.). za obdobie 9/2013-6/2014 mala priemerný čistý mesačný príjem (RASKEN Consulting s.r.o.) vo výške 309,61 eur (spolu 3096,06 eur). Následne bola dňom 8.7.2014 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 19.8.2014 do 19.12.2014 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 115,47 eur (spolu 346,40 eur) od LexMaxim s.r.o. Dňom 17.9.2014 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 19.8.2014 do 19.10.2014 a od 20.10.2014 do 19.12.2014 mala uzavretú dohodu o vykonaní práce s JobMax, s.r.o. a za toto obdobie mala priemerný čistý mesačný príjem 330,80 eur (1654 eur). Za mesiac 10/2014 je bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi 62,50 eur, dávku v nezamestnanosti nepoberala. Opäť dňom 23.12.2014 bola zaradená ako uchádzačka o zamestnanie a
táto evidencia trvá ku dňu rozhodovania. Od 5.1.2015 na dobu určitú do 31.12.2015 uzavrela dohodu o vykonaní práce so SAMMAROL s.r.o. a tiež dohodu o vykonaní práce s MICHMAROL s.r.o. na 300 hodín v kalendárnom roku, s odmenou 55 Kč/hod. Za obdobie 1-2/2015 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 359,40 eur (MICHMAROL s.r.o. 104,98 + 44,80, SAMMAROL s.r.o. 209,03 + 50 + 309,99). Od 1.4.2014 bola matka zamestnaná na základe dohôd o vykonaní práce, avšak mala príjem. V čase posledného rozhodovania o výške výživného na maloleté deti matka uvádzala svoj príjem vo výške 270 eur až 290 eur, pričom tento príjem dosahovala na základe dohody o vykonaní práce, keď nebol zistený opak. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že napriek tomu, že matka bola od 8.7.2014, následne od 17.9.2014, od 23.12.2014 ku dňu rozhodovania evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, mala v rozhodnom období súdom zistený priemerný čistý mesačný príjem vo výške 309,61 eur (9/2013-6/2014), vo výške 397,31 eur (8/2014-2/2015). Teda na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu, ktorý však súd nepovažoval zvýšenie. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že výživné tvorí 25 % z príjmu povinného rodiča, avšak táto čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré od roku 2012 preukázateľne vzrástli a to podstatne pokiaľ ide o maloletého V.. Skutočnosť, že príjem matky vzrástol avšak nie v sume odôvodňujúcej požadovanú výšku výživné súd práve zohľadnil v určenej výške výživného. V zmysle valorizačnej klauzuly uvedenej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je už vývoj životných nákladov objektívnou skutočnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Otec neuniesol dôkazné bremeno ohľadom schopností a možností matky plniť si vyživovaciu povinnosť v navrhnutej výške výživného a ani súdom vykonané dokazovanie uvedené nebolo preukázané. Ďalej má súd za to, že skutočnosť, že otec maloletej M., hoci má určenú vyživovaciu povinnosť na jej výživu neprispieva, nemôže byť na ťarchu otca maloletých. V konaní súd nezistil, že by matka vlastnila majetok väčšej hodnoty, ktorý by mal vplyv na jej schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým. Výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Súd má za to, že určené výživné spolu s prídavkami na deti ako aj príspevkom otca na výživu maloletých zabezpečí všetku odôvodnenú výživu maloletých. Súd určil výživné od 1.9.2014 v zmysle návrhu otca, pričom prihliadol na vekový rozdiel medzi maloletými.
Súd mal v konaní preukázané vyjadrením otca, matky, ako aj založenými listinnými dokladmi, že matka za obdobie 1/2014 - 9/2015 má splnenú vyživovaciu povinnosť na maloletú M., ako aj maloletého V. okrem mesiaca december 2014 keď zaplatila sumu spolu 60 eur. Súd zohľadnil matke výživné na maloletú 40 eur a na maloletého 20 eur, keď bližšie neuviedla na aké dieťa zaplatila výživné a v akej výške.
Súd určil zročné výživné na maloletú M. za obdobie 1.9.2014 do 24.9.2015 vo výške 65 eur (585 - 520) pozostávajúcich 585 eur (13 mesiacov x á 45 eur) po odrátaní zaplateného výživného 520 eur (13 mesiacov x á 40 eur). Súd povolil matke splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 1,80 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aj výšku určeného mesačného výživného.
Súd určil zročné výživné na maloletého V. za obdobie 1.9.2014 do 24.9.2015 vo výške 140 eur (520
- 380) pozostávajúcich 520 eur (13 mesiacov x á 40 eur) po odrátaní zaplateného výživného 380 eur (12 mesiacov x á 30 eur + 1 x 20 eur). Súd povolil matke splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 3,90 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aj výšku určeného mesačného výživného.
Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 10C/63/2008-63 zo dňa 10.7.2009 v časti výživného na maloletých.
Súd návrh matky na zníženie výživného na maloletú sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne (27,13 eur) a na maloletého sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne (27,13 eur) od 17. 9. 2014 ako nedôvodný zamietol, keď v konaní nebola ani matkou preukázaná zmena odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia, t. j. podstatné zníženie príjmu matky, keď len samotná skutočnosť zaradenia matky do evidencie uchádzačov o zamestnanie uvedené neodôvodňuje. V konaní mal súd preukázané, že práve u maloletého Mariána nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého odôvodňujúca zvýšenie výživného, o ktorom súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené a taktiež na strane maloletej M. došlo k zmene pomerov,
zmena triedy školy, odôvodňujúcej rozhodnutie o zvýšení výživného. Dôvod uvádzaný matkou ako už spomínaná evidencia nezamestnaných ako aj splátky úverov súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Keď k týmto skutočnostiam sa súd vyjadril už vyššie. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých, keď otec zabezpečuje maloletým osobnú starostlivosť, teda jeho príspevok na výživu sa s ohľadom na vek maloletých prejavuje stále nielen vo finančnom zabezpečení ale predovšetkým v osobnej starostlivosti o maloletých. Keď naopak príspevok na výživu maloletých zo strany matky s ohľadom na osobnú starostlivosti otca sa prejavuje predovšetkým vo finančnom zabezpečení výživy maloletých.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Otec aj matka vo svojich návrhoch boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými účastníkmi konania. Súd zamietol návrh matky na vypočutie svedkyne V. R., keď tento dôkaz nepovažoval za dôvodný a hospodárny, nakoľko skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k predmetu konania, a preto tento dôkaz zamietol ako nedôvodný a nehospodárny a aj uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.