Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4C-142-2014.pdf
PDF · 67.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/142/2014
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľky: Y. H., X.. XX.XX.XXXX, Š. S. R., V. J. Š., zastúpená advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko, so sídlom Gorkého 1/A, Skalica proti odporcom: 1. K. H., X.. XX.X.XXXX, Š. S. R., L. Š. XXX a 2. J. H., X.. X.X.XXXX, Š. S. R., L. Š. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Radoslavom Fasurom, so sídlom Pri rybníku 1400, Šaštín-Stráže o vydanie hnuteľných vecí takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.7.2014 domáhala, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť vydať navrhovateľke jej osobné hnuteľné veci a v prípade, že ich už nemajú, aby jej nahradili škodu vo výške 500,00 €. Súčasne sa domáhala, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia.
Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava rozhodnutím sp. zn. XXXX/XXXX-F. zo dňa 2.7.2014 priznalo navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci a určilo jej advokátku JUDr. Ing. Elenu Divko.
Navrhovateľka pred prvým pojednávaním dňa 23.9.2015, za súhlasu odporcov v 1. a 2. rade, vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť z toho dôvodu, že dňa 23.9.2015 sa s ňou odporcovia v 1. a 2. rade finančne vyporiadali, prostredníctvom ich právneho zástupcu, ktorý jej odovzdal 50,00 €.
Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala, aby súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z toho dôvodu, že navrhovateľka vzala svoj návrh späť a konanie žiadala zastaviť pre správanie sa odporcov v 1. a 2. rade.
Podľa § 96 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka pred prvým pojednávaním vzala svoj návrh účinne v celom rozsahu späť, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil.
Podľa § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že pre správanie sa odporcov v 1. a 2. rade vzala navrhovateľka svoj návrh späť.
Citované ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.
Preto ak vzala navrhovateľka návrh späť, z čisto procesného hľadiska, ktoré je v danom prípade potrebné zohľadniť, zásadne platí, že zavinila, že konanie muselo byť zastavené.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).