Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-92-2015.pdf
PDF · 133.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: RDS Company, s.r.o., so sídlom Nábrežná 1212, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 080, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom N. X, XXX XX L., proti žalovanému: EUROMAXX, s.r.o., so sídlom Podzávoz 302, 022 01 Čadca, IČO: 44 924 879, zastúpenému zástupcom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, v konaní o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/29/2014-189 zo dňa 02.12.2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/29/2014-189 zo dňa 02.12.2014 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia. Výrokom II. vyslovil, že o trovách konania rozhodne okresný súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že pôvodný žalobca v priebehu súdneho konania zanikol a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť PSV SK, s.r.o. (č.l. 175 spisu), ktorá následne postúpila žalovanú pohľadávku spoločnosti RDS Company, s.r.o. (č.l. 113 spisu), preto bolo pristúpené k zámene účastníkov na strane žalobcu (č.l. 121 spisu). Žalobca v konaní spresnil, že nárok na zaplatenie istiny vo výške 10.000 Eur je nárokom len z nezaplatenej faktúry č. 012010, ktorá bola žalovanému vystavená na sumu 100.000 Eur s dátumom splatnosti 31.12.2010 (č.l. 16, 100 spisu). Z takto fakturovanej sumy žalobca v tomto súdnom konaní uplatňoval len nárok na zaplatenie sumy vo výške 10.000 Eur vrátane úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po dni splatnosti predmetnej faktúry. Táto pohľadávka vznikla spoločnosti MSM Company, s.r.o., IČO: 36 409 227 ako pôvodný veriteľ voči žalovanému (dlžníkovi) na základe ústnej zmluvy o sprostredkovaní. Predmetom fakturácie bola odmena pre firmu MSM Company, s.r.o. za sprostredkovateľské služby vykonané pre žalovaného. Tento pôvodný veriteľ žalovaného postúpil svoju pohľadávku spolu aj s ďalšími pohľadávkami podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2011 spoločnosti RS Fitclub, s.r.o., IČO: 44 674 937 (pôvodný žalobca). Postúpenie bolo oznámené žalovanému pôvodným veriteľom (č.l. 16, 99 spisu). Žalobca k svojej pohľadávke predložil faktúru č. 012010 (č.l. 17, 100 spisu), zmluvu o postúpení pohľadávky (č.l. 164-166), oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 99, 113-117) a výsluch svedka Mariána Ripela.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní, výsluchu svedkov ustálil, že v danom prípade išlo o spor medzi podnikateľmi ohľadom nezaplatenej faktúry č. 012010. Medzi účastníkmi konania nebol sporný vznik ani dôvodnosť fakturovanej pohľadávky, preto okresný súd v tomto smere nevykonával bližšie
dokazovanie, ale vychádzal zo zhodných vyjadrení obidvoch strán sporu (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Okresný súd skonštatoval, že pôvodný veriteľ žalovaného MSM Company, s.r.o. podľa ústne uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy poskytol pre žalovaného v priebehu roku 2010 sprostredkovateľské služby a následne si za ne dôvodne vyúčtoval odmenu vo výške 100.000 Eur prostredníctvom faktúry č. 012010, ktorej splatnosť bola určená dohodou strán na deň 31.12.2010. Spornou zostala otázka existencie vzniknutej pohľadávky, resp. spôsob jej zániku. Žalobca tvrdil, že medzičasom nedošlo k zániku tejto pohľadávky žiadnym zo spôsobov určených zákonom, t.j. ani jej splatením, pretože žalovaný podľa faktúry neplnil ani len sčasti. Oproti tomu žalovaný tvrdil, že pohľadávka zanikla ešte v r. 2010, keďže fakturovanú sumu uhradil osobne v hotovosti do rúk vtedajšieho konateľa firmy MSM Company, s.r.o.. Okresný súd skonštatoval, že zatiaľ čo žalobca preukázal spôsob vzniku a dôvodnosť žalovanej pohľadávky, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o zániku pohľadávky v dôsledku jej hotovostnej úhrady. Tvrdenie p. Kondeka o odovzdaní peňazí v hotovosti svedok Ripel poprel. Iného priameho svedka, ktorý mal byť pri odovzdávaní peňazí, niet. Dôkazom o vykonaní hotovostnej úhrady mali byť pokladničné doklady, ale ani tie žalovaný okresnému súdu nepredložil. Nepriame svedectvo svedkyne I., ktorá mala vidieť podpísané doklady, nebolo v tomto smere postačujúce. Jej tvrdenia o spôsobe vyhotovenia pokladničných dokladov svedkyňa Ripelová poprela. Odhliadnuc od tohto bolo potrebné uviesť, že svedkyňa I. nebola svedkom odovzdania peňazí, ani podpisovania dokladov oprávnenou osobou. Rovnako podľa okresného súdu nebol dostatočným dôkazom o zaplatení faktúry ani výpis z pokladničnej knihy, či z knihy záväzkov žalovaného. Podľa názoru prvostupňového súdu je pritom nepodstatné, či ide o výpisy zachytávajúce skutočný stav v účtovníctve žalovaného v danom čase alebo či boli niektoré údaje dodatočne upravené. Status záväzku evidovaný v účtovníctve dlžníka nemôže byť bez ďalšieho hodnoverným dôkazom o skutočnom stave tohto záväzku. Nebolo možné objektívne očakávať, že údaje v účtovníctve podnikateľských subjektov zodpovedajú skutočnosti. Ak dlžník vykazuje záväzok v svojom účtovníctve ako uhradený, neznamená to, že taký záväzok skutočne bol jeho veriteľovi uhradený. Z týchto dôvodov preto nebolo možné prikladať väčšiu váhu ani vyhláseniu bývalého konateľa spoločnosti MSM Company, s.r.o., ktorý v januári 2012 uviedol, že táto spoločnosť eviduje pohľadávku z tejto faktúry ako uhradenú v hotovosti (č.l. 88 spisu). V súvislosti s námietkou žalovaného, ktorá sa týkala aktívnej legitimácie žalobcu, okresný súd uviedol, že žalovaná pohľadávka bola platným spôsobom postupne prevedená na terajšieho žalobcu. Pôvodný veriteľ MSM Company, s.r.o. platne postúpil túto pohľadávku spoločnosti RS Fitclub, s.r.o.. Svedok Riecky síce namietal, že Zmluvu o postúpení zo dňa 14.09.2011 (č.l. 164 spisu) nepodpisoval vedome, jeho tvrdenia však neboli ničím podložené. Svedok Ripel uviedol, že túto zmluvu podpisoval spolu s týmto svedkom (č.l. 92 spisu). Generálny právny nástupca pôvodného žalobcu následne takto získanú pohľadávku postúpil terajšiemu žalobcovi (č.l. 113 spisu), voči čomu neboli vznášané žiadne námietky. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej časti z fakturovanej pohľadávky, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc od prvého dňa po dni splatnosti fakturovanej sumy. Ohľadom úrokov z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.01.2013, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.01.2013, keďže nebola preukázaná existencia osobitnej dohody zmluvných strán ohľadom výšky úrokov z omeškania. Okresným súdom určená výška úrokov z omeškania zodpovedala výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. okresný súd uložil v rozsudku povinnosť, ktorú je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V súvislosti s výrokom II. okresného súdu, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, okresný súd aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s vysloveným právnym a skutkovým záverom súdu prvého stupňa. Žalovaný uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 nebola platne uzavretá, pretože konateľ spoločnosti, na ktorú mala byť pohľadávka postúpená, t.j. spoločnosť RS Fitclub, s.r.o., Jozef Riecky v Čestnom prehlásení zo dňa 15.7.2014 potvrdil, že bol konateľom spoločnosti od 31.7.2009 do 16.12.2011 a že v tomto čase nebola postúpená žiadna pohľadávka vo výške 176.000 Eur spoločnosťou MSM Company, s.r.o. a že žalovaný ku dňu 16.12.2011 nedlhoval spoločnosti RS Fitclub, s.r.o. žiadne finančné prostriedky. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2014 uviedol, že bol konateľom spoločnosti RS Fitclub, s.r.o. do 16.12.2011 a že v čase, keď bol konateľom spoločnosti, nedošlo k žiadnemu postúpeniu pohľadávky z inej firmy, v ktorej bol pán Ripel alebo jeho manželka spoločníkmi. „V období môjho pôsobenia som určite nepodpisoval nákup, či postúpenie pohľadávky vo výške 176.000 Eur od firmy MSM Company, s.r.o.“. Ďalej konštatoval vo výpovedi, že keby mala spoločnosť RS Fitclub, s.r.o. takúto pohľadávku,
tak by sa jej určite nezbavovala. Žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania namietal, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nedostatočne vysporiadal jednak s čestným prehlásením, ako aj skutočnosťami uvádzanými týmto svedkom a z jeho výpovede vytrhol z kontextu skutočnosti, ktoré neboli preukázané tak, ako si ich osvojil okresný súd a vyhodnotil. Žalovaný namietol aj platnosť oznámenia o postúpení pohľadávky, z ktorého vyplýva iba tá skutočnosť, že spoločnosť MSM Company, s.r.o. postúpila pohľadávku v celkovej sume 176.000 Eur na spoločnosť RS Fitclub, s.r.o., pričom z tohto oznámenia nie je bližšie špecifikovaná pohľadávka a nie je možné z tohto oznámenia zistiť, o akú pohľadávku ide. V tomto smere sa jedná o jednostranný právny úkon a oznámenie o postúpení pohľadávky je neurčitým, nejasným, jednostranným právnym úkonom a nemôže zakladať aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaný preukazoval okresnému súdu, že v čase, keď malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, t.j. 14.9.2011, mal voči svojmu pôvodnému veriteľovi MSM Company, s.r.o. všetky záväzky vyrovnané a nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože táto zanikla splnením. K tejto skutočnosti bol vypočutý svedok Jozef Riecky, svedkyňa I., ktorá počas pojednávania dňa 13.11.2014 podrobným spôsobom opísala, akou formou sa viedlo účtovníctvo, kto za čo zodpovedal a podrobne sa vyjadrila aj k vystaveniu faktúry č. 012010 a príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom za spoločnosť MSM Company, s.r.o. Z jej výpovede vyplynulo, že jej boli doručené príjmové a výdavkové doklady podpísané vtedajším konateľom spoločnosti p. Ripelom a tieto riadnym spôsobom zaúčtovala a bolo z nich zrejmé, že záväzok žalovaného z faktúry č. 012010 bol uhradený, pretože konateľ spoločnosti MSM Company, s.r.o. pán Ripel podpísal príjmové a výdavkové doklady, z ktorých táto skutočnosť vyplývala. Hotovostné platby vo vyšších sumách, na akú bola vystavená faktúra, boli v tomto období u spoločnosti EUROMAXX, s.r.o. bežné a nešlo o žiadnu neobvyklú transakciu. Po zaúčtovaní uvedených dokladov a pri odovzdávaní účtovnej dokumentáciu v dôsledku zmeny vlastníckych pomerov u žalovaného sa zistilo, že v účtovnej knihe chýbajú účtovné doklady, ktoré tam v súvislosti s úhradou žalovanej faktúry boli založené. Svedkyňa ďalej uviedla, že k dokladom mal prístup aj pán Ripel a pani Ripelová, pretože tieto sa nachádzali v kancelárii, do ktorej mali voľný prístup. Poukázala aj na výpis z pokladničnej knihy a knihy záväzkov žalovaného, kde uvedený záväzok nebol účtovaný, a to z toho dôvodu, že bol uhradený. V opačnom prípade by musela byť suma uvedená v oboch účtovných dokladoch. Žalovaný poukázal aj na Čestné prehlásenie Sebastjana Previšiča zo dňa 16.1.2012, ktorý potvrdil, že ako konateľ spoločnosti MSM Company, s.r.o. neevidoval žiadnu pohľadávku voči spoločnosti EUROMAXX, s.r.o. a v tejto súvislosti dal žalovaný ako odvolateľ do pozornosti, že bol konateľom spoločnosti od 12.1.2012 a neoznamoval žiadne postúpenie pohľadávky žalovanému, ktoré oznámenie je datované práve uvedeným dátumom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd neakceptoval dôkazy a tvrdenia, ktoré žalovaný počas konania produkoval a preukázal, že v čase postúpenia pohľadávky táto objektívne neexistovala. Jednotlivé dôkazy okresný súd nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnom súhrne, ale obmedzil sa iba na konštatáciu, že existencia účtovného dokladu nemôže sama o sebe byť dôkazom o zaplatení pohľadávky a súčasne poukázal na výpoveď svedka Ripela a svedkyne Ripelovej, ktorí popreli, že by žalovaný pôvodnému veriteľovi pohľadávku uhradil. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, tieto skutkovo a právne nevyhodnotil, preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žaloba zamietnutá s priznaním náhrady trov súdneho konania žalovanému.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca bol opačného názoru ako žalovaný, keďže uviedol, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a vychádza zo spoľahlivo a dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci. K odvolacím dôvodom žalovaného v jednotlivosti žalobca uviedol nasledovné. K námietke žalovaného, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2011 nebola platne uzavretá, žalobca uviedol, že išlo o zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi spoločnosťou MSM Company, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou RS Fitclub, s.r.o. ako postupníkom, ktorej predmetom bola aj pohľadávka, ktorej časť vo výške 10.000 Eur je predmetom súdneho konania vyúčtovaná faktúrou č. 012010 zo dňa 31.12.2010 na sumu 100.000 Eur splatnú 31.12.2010. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobca poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len v tom prípade, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 13.06.2003). Naviac, svedok Jozef Riecky, ktorý bol konateľom spoločnosti RS Fitclub, s.r.o. v čase postúpenia pohľadávky,
na pojednávaní dňa 13.11.2014 po nahliadnutí do zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 164-166 spisu), uviedol, že na tejto zmluve je jeho podpis. Jednoznačne potvrdil, že zmluvu ako štatutárny orgán (konateľ) postupníka podpísal a uzavrel. Tvrdenie svedka Rieckeho o tom, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti RS Fitclub, s.r.o., nebola tejto spoločnosti postúpená žiadna pohľadávka vo výške 176.000 Eur spoločnosťou MSM Company, s.r.o., resp. jeho vyhlásenie v čestnom prehlásení, že nedošlo k žiadnemu postúpeniu pohľadávky z inej firmy, v ktorej bol pán Ripel alebo jeho manželka Ripelová spoločníkmi, bolo vykonaným dokazovaní vyvrátené, pretože tento svedok jasne potvrdil, že podpis na Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2011 je jeho vlastnoručným podpisom, pričom v čase uzavretia tejto zmluvy bol nepochybne konateľom postupníka od 26.06.2009 až do 09.12.2011, a nie ako nesprávne uvádza žalovaný, od 31.07.2009 do 16.12.2011, keďže funkcia konateľa mu vznikla dňom 26.06.2009 a zanikla dňom 09.12.2011.
Žalobca poukázal aj na výpoveď konateľa žalovaného pána Kondeka, ktorá je zachytená v uznesení ORPZ v Žiline, OKP, OEK zo dňa 15.05.2013, ČVS: ORP-389/3-OEK-ZA-2013, z ktorej vyplýva, že žalovaný od počiatku vedel o faktúrach č. 012010, 022010 a č. 032010, ktoré mal zaevidované vo svojom účtovníctve, avšak evidoval ich ako uhradené. V tejto výpovedi konateľ žalovaného potvrdil, že okolo 20.01.2012 mu bolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2011, ale pretože mal za to, že ide o neexistujúce pohľadávky zaniknuté splnením (uhradením), oslovil bývalého konateľa spoločnosti RS Fitclub, s.r.o., ktorého sa na toto opýtal. Žalobca zdôraznil, že z uvedeného je nesporné, že žalovanému bolo od počiatku, t.j. od doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok, čo bolo dňa 23.01.2012, zrejmé, ktoré pohľadávky pôvodne patriace spoločnosti MSM Company, s.r.o. boli predmetom postúpenia na spoločnosť RS Fitclub, s.r.o.. Žalovaný má v účtovníctve zaevidované záväzky voči spoločnosti MSM Company, s.r.o. len titulom troch vyššie uvedených faktúr spolu vo výške 176.000 Eur (ako uhradené), pričom žiadne iné záväzky voči spoločnosti MSM Company, s.r.o. nikdy nemal. Nemohlo tak dôjsť k zámene, resp. pochybnostiam na strane žalovaného, ktoré pohľadávky boli postúpené. Žalobca poukázal na súdnu prax, podľa ktorej postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Ak nemal postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako pri postupovanej pohľadávke, potom platí, že postupovaná pohľadávka je dostatočne presne identifikovaná aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe pôvodného veriteľa (postupcu), nového veriteľa (postupníka), dlžníka a predmete plnenia. Skutočnosť, že žalovaný nemal voči pôvodnému veriteľovi MSM Company, s.r.o. iné záväzky, než postupované pohľadávky, vyplynula tiež z výpisov z knihy záväzkov žalovaného, ktoré žalovaný predložil okresnému súdu na pojednávaní dňa 13.11.2014 (č.l. 154-162 spisu). Žalobca poukázal aj na doktrínu Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecné súdy majú určiť právny úkon alebo jeho časť za neplatný až ako krajnú možnosť, pričom prioritne sa treba zaoberať tými skutočnosťami, ktoré by zachovali platnosť právneho úkonu, najmä ak obsah právneho úkonu zodpovedá vôli strán a jeho obsah je určitý a zrozumiteľný za použitia výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného zákonníka.
Žalobca ďalej sa vyjadroval k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý tvrdil, že vykonaným dokazovaním preukázal okresnému súdu, že postúpená pohľadávka zanikla splnením a nemohlo tak dôjsť k jej platnému postúpeniu. K tomuto tvrdeniu žalovaný poukázal najmä na výpoveď svedkyne pani I. a pána Rieckeho, výpis z pokladničnej knihy, z knihy záväzkov žalovaného, kde uvedený záväzok nebol účtovaný z dôvodu, že bol uhradený. Výpoveď svedkyne I.alobca v zhode so záverom okresného súdu posúdil ako nepriame svedectvo, s ktorým sa vysporiadal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a výpoveď tejto svedkyne nemôže byť dôkazom hotovostnej úhrady žalovanej pohľadávky. Svedkyňa pani I. nebola svedkom údajného odovzdania hotovosti zo strany konateľa žalovaného spoločnosti MSM Company, s.r.o. zastúpenej vtedajším konateľom pánom Ripelom a nebola ani svedkom údajného podpisovania príjmových dokladov pánom Ripelom. Jej tvrdenia, že príjmový doklad bol podpísaný pánom Ripelom, tento riadne zaúčtovala, avšak neskôr niekto doklad odstránil z účtovníctva žalovaného, neboli v konaní ničím preukázané. Žalobca ďalej zdôraznil, že svedkyňa I. s istotou tvrdila, že príjmový doklad bol podpísaný pánom Ripelom, avšak takúto skutočnosť by ona sama ani nebola schopná objektívne posúdiť. Ohľadne výpisu z knihy záväzkov a z pokladničnej knihy, ktorými žalovaný preukazoval, že žalovaná pohľadávka bola uhradená, žalobca len v krátkosti opakovane doplnil, že tieto účtovné doklady boli vyhotovené samotným žalovaným, pričom ich obsah je možné kedykoľvek ľubovoľne meniť tak, ako to vyhovuje konkrétnym potrebám podnikateľa. Môže do nich uviesť, že pohľadávka je neuhradená, čiastočne uhradená alebo v celosti uhradená a následne môže tiež údaje kedykoľvek meniť a dopĺňať. Tieto listinné dôkazy nemôžu mať dôkaznú silu o tom, či pohľadávka bola
alebo nebola uhradená, čo správne skonštatoval okresný súd. Tvrdenia žalovaného, že účtovné doklady, ktoré mali preukázať hotovostné úhrady pohľadávky, z dokumentácie žalovaného niekto odstránil a naznačuje, že k dokladom mali voľný prístup aj pán Ripel a pani Ripelová, tak k tomu žalobca dodal, že odstránenie údajných dokladov nebolo ničím hodnoverne preukázané. Žalovaný a ani iná osoba nikdy nepodali trestné oznámenie súvisiace s údajným odstránením dokladov z účtovníctva žalovaného, čo podporne vedie k záveru, že odstránenie dokladov je len vykonštruovaná obrana žalovaného v spore.
Ani vyhlásenie spoločnosti MSM Company, s.r.o. zo dňa 16.01.2012 podpísané konateľom tejto spoločnosti pánom Sebastjanom Previšičom nepreukazuje zánik postupovaných pohľadávok ich splnením v hotovosti, a to z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd, naviac, keď pán Sebastjan Previšič v čase, kedy mal toto vyhlásenie podpísať, nebol oprávnený sa v tomto smere vôbec vyjadrovať, pretože v tom čase už spoločnosť MSM Company, s.r.o. bola v likvidácii a za likvidátora bol ustanovený počnúc dňom 21.12.2011 bývalý konateľ pán Ripel, ktorý túto funkciu vykonával až do 08.08.2012. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 70 ods. 3, § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jediný, kto bol v období od 21.12.2011 až do 08.08.2012 oprávnený sa vyjadrovať k existencii, či zániku postúpených pohľadávok z majetku likvidovanej spoločnosti, bol vtedajší likvidátor pán Ripel. Pán Sebastjan Previšič bol konateľom spoločnosti MSM Copmany, s.r.o. od 19.10.2011, pričom dňom 12.01.2012 bol vykonaný len deklaratórny zápis vzniku jeho funkcie do obchodného registra. Oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 16 spisu) nie je datované dňom 12.01.2012, ale dňom 14.09.2011, pričom dňa 12.01.2012 len bolo podané na poštovú prepravu pre žalovaného ako dlžníka. Predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky zaslal na poštovú prepravu likvidátor postupcu pán Ripel, keďže z poštového podacieho lístku je zrejmé, že odosielateľom bola spoločnosť MSM Company, s.r.o.. V tom čase s poukazom na vyššie uvedené iba táto osoba bola oprávnená v mene postupcu oznamovať dlžníkovi postúpenie pohľadávky, čím si postupca splnil svoj záväzok jednak voči postupníkovi podľa článku III. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2011 (č.l. 165 spisu) a tiež voči samotnému dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania spolu vo výške 278,93 Eur. Súčasne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal zasielať korešpondenciu priamo na adresu jeho právneho zástupcu JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom N. X, XXX XX L. a tiež elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4 v spojení s § 214 ods. 3 O.s.p. na adresu S..H.@A..U. <mailto:S..H.@A..U.>.
Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené zástupcovi žalovaného podaním okresného súdu zo dňa 22.01.2015 (č.l. 213 spisu) v zmysle doručenky od zástupcu žalovaného, ktorá sa rovnako nachádza na č.l. 213 spisu, a to dňa 26.1.2015.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/92/2015-219 zo dňa 08.07.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Súčasne krajský súd v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu obsiahnutého v písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2015 upovedomil žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu o verejnom vyhlásení rozhodnutia aj elektronickými prostriedkami v zmysle § 45 ods. 4, § 214 ods. 3 O.s.p., keď oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zaslané zástupcovi žalobcu elektronickými prostriedkami, a to na adresu S..H.XX@A..U. <mailto:S..H.@A..U.>. Krajský súd mal preto splnené podmienky k prejednaniu odvolania žalovaného bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania a súčasne mal splnené podmienky aj k verejnému vyhláseniu rozhodnutia.
Podstatou podaného odvolania žalovaného zo dňa 15.12.2014 bol nesúhlas žalovaného s posúdením skutkového stavu a s právnym vyhodnotením, ktoré uskutočnil okresný súd, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný mal za to, že okresný súd nevyhodnotil a nezobral do úvahy dôkazy označené a predložené žalovaným, vykonané pred okresným súdom, a tak dospel k nesprávnemu záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu ako aj k záveru, že žalovaný je dlžníkom voči žalobcovi. Podľa odvolacej námietky žalovaného na jeho strane takýto dlh uplatnený z faktúry č. 012010 vo výške 10.000 Eur neexistoval, ale zanikol platbou v hotovosti. V súhrnnosti k uvedeným jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že v rámci napadnutého rozsudku okresného súdu, prvostupňový súd uviedol stručné, jasné, zreteľné odôvodnenie v tom smere, keď konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj, že dlh uplatnený žalobou žalobcu nezanikol splnením a ani iným zákonným spôsobom. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že by okresný súd nevyhodnocoval vykonané dôkazy, ktoré označil a predložil žalovaný. Okresný súd dôkazy, ktoré boli označené účastníkmi konania, vykonal, tieto posúdil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti za rešpektovania ust. § 132 O.s.p. a uvedené dôkazy boli vyhodnotené s prijatím záveru okresným súdom .
K úplnosti zhodnotenia sporovej právnej veci vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 15.12.2014 a za dôsledného rešpektovania ust. § 212 ods. 1 O.s.p. krajský súd poukazuje na tvrdenia uvedené žalobcom na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 17.07.2014 (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.07.2014, č.l. 89 až 93 spisu). Žalobca uviedol, že žalobou uplatňuje len sumu 10.000 Eur z faktúry č. 012010 a ostatné netvorí predmet sporu, pričom ide o pohľadávku z faktúry, ktorá má svoj základ v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou MSM Company, s.r.o. ako pôvodným veriteľom, z ktorej zmluvy boli poskytnuté plnenia žalovanému. Okresný súd vecne správne uviedol, pokiaľ skonštatoval, že existencia zmluvného vzťahu, z nej poskytnuté plnenie, ktoré bolo vyúčtované faktúrou č. 012010, ako skutočnosti neboli žalovaným rozporované, a preto nebolo dôvodu v týchto nerozporovaných skutočnostiach viesť dokazovanie.
Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, ktorý namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a zánik dlhu uplatneného v súdnom konaní zaplatením, sa v zhode s postupom okresného súdu oboznámil s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2011, č.l. 16 spisu, ktorým oznámením pôvodný veriteľ žalovaného MSM Company, s.r.o. oznamuje postúpenie pohľadávky ako postupca voči žalovanému ako dlžníkovi podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 na postupníka RS Fitclub, s.r.o., so sídlom Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 44 674 937. K uvedenému oznámeniu o postúpení pohľadávky bola pred okresným súdom doložená a vykonaná ako listinný dôkaz Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom, t.j. pôvodným veriteľom žalovaného MSM Company, s.r.o., so sídlom Rosinská cesta 12, 010 08 Žilina, IČO: 36 409 227 a postupníkom RS Fitclub, s.r.o., so sídlom Predmestská 90, 010 01 Žilina, ktorou postupca ako pôvodný veriteľ - MSM Company, s.r.o. postúpil pohľadávku voči žalovanému v sume 176.000 Eur v zmysle prehľadu, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 14.9.2011 medzi MSM Company, s.r.o. a RS Fitclub, s.r.o. ako postupníkom a novým veriteľom pohľadávky. (č.l. 164-166 spisu - doložená zmluva o postúpení pohľadávky). Vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky bol vypočutý aj svedok Jozef Riecky, ktorý za postupníka RS Fitclub, s.r.o. podpisoval Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011. Hoci tento vypočutý svedok uviedol, že postúpenie pohľadávky nepodpisoval, tak na druhej strane po predložení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 (č.l. 164-166 spisu) uviedol, že na tejto zmluve sa nachádza jeho podpis. Pokiaľ za postupníka RS Fitclub, s.r.o. vystupoval Jozef Riecky, ktorý ako svedok vypovedal, že na Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 sa nachádza jeho podpis, tak z tohto právneho úkonu bolo nevyhnutné vychádzať ako z relevantného (pojednávanie konané dňa 13.11.2014, č.l. 178 až 184 spisu). Vyplýva to z ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Pokiaľ zákonné ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú formu, náležitosťou ktorej je aj podpis konajúcej osoby, tak bolo nevyhnutné, aby aj v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd vychádzal z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011, ktorá zakladala práva postupníka RS Fitclub, s.r.o. ako nového veriteľa voči žalovanému. Práve v tomto vyhodnotení spočíva aj vyvodená aktívna legitimácia žalobcu.
Na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 sa novým veriteľom stal postupník RS Fitclub, s.r.o., Žilina, ktorý podľa výpisu z obchodného registra Oddiel: Sro, Vložka číslo: 52775/L (č.l. 111 spisu) zanikol zrušením bez likvidácie a zlúčením so spoločnosťou PSV SK, s.r.o., ktorá sa stala právnym nástupcom RS Fitclub, s.r.o.. Uvedená spoločnosť ako právny nástupca RS Fitclub,
s.r.o. ďalej pohľadávku postúpila na postupníka a nového veriteľa spoločnosť RDS Company, s.r.o., so sídlom Nábrežná 1212, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 080, o ktorej právnej skutočnosti v zmysle návrhu pôvodného žalobcu rozhodol okresný súd uznesením č.k. 9Cb/29/2014-121 zo dňa 12.08.2014, právoplatným dňa 03.09.2014 za aplikácie ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. tak, že z konania vystúpil žalobca PSV SK, s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 46 340 513 a na jeho miesto vstúpila spoločnosť RDS Company, s.r.o., Nábrežná 1212, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 080. Z tohto právoplatného uznesenia okresného súdu krajský súd v odvolacom konaní vychádzal a ním bol aj viazaný, v zmysle ktorého bol preukázaný nepretržitý rad postúpenia pohľadávky, ktorý zakladal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Z uvedeného preto v tomto smere odvolací dôvod žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému a vykonanému dokazovaniu, jeho vecne správneho zhodnotenia okresným súdom konštatuje, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom žalobou uplatnenej pohľadávky proti žalovanému. K úplnosti sa poukazuje na to, že pokiaľ Oznámenie o postúpení pohľadávky ako listinný dôkaz zo dňa 14.9.2011 (č.l. 16 spisu) bol vykonaný v spojení s uzavretou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011, tak nemôže byť relevantná obrana uvedená žalovaným v odvolaní, že Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 je neurčitým právnym úkonom. Zo samotného právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 a z charakteru obchodno-záväzkového vzťahu žalovaného s pôvodným veriteľom, a to spoločnosťou MSM Company, s.r.o. bola zrejmá pohľadávka, ktorá tvorí predmet postúpenia. Bližšia identifikácia a špecifikácia pohľadávky tak vyplýva nielen z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011, ale aj zo samotného vzťahu medzi žalovaným a pôvodným veriteľom MSM Company, s.r.o., keď týmto subjektom bolo zrejmé, čo tvorí predmet postúpenia. Tým nemohlo dôjsť k akejkoľvek zámene v rovine vedomosti, čo tvorí predmet postúpenia ani na strane žalovaného ako dlžníka.
Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý sa bránil, že v súdnom spore uplatnená pohľadávka zanikla splnením, t.j. zaplatením, sa opätovne aj krajský súd oboznámil nielen s vyhodnotením dôkazného stavu okresným súdom, ale v jednotlivosti aj s dôkazmi, ktoré boli vykonané pred okresným súdom. K tvrdenej obrane žalovaného, že jeho záväzok zanikol zaplatením, boli vykonané pred okresným súdom dôkazy predložené nielen žalovaným, ale aj dôkazy označené žalobcom, ktoré súviseli s obranou žalobcu a jeho tvrdením aj na pojednávaní konanom dňa 17.07.2014, keď bolo uvedené, že žalobca predmetnú pohľadávku, resp. jeho právny predchodca evidoval ako nezaplatenú. Žalovaný na pojednávaní pred okresným súdom dňa 17.07.2014 (č.l. 91 spisu) uviedol, že bolo plnené odovzdaním peňazí pánovi Ripelovi, ako aj, že v účtovníctve žalovaného by sa mali nachádzať pokladničné doklady ohľadom jednotlivých úhrad, keďže aj vo výpise z pokladničnej knihy sú uvádzané konkrétne čísla takýchto dokladov. Toto tvrdenie pred okresným súdom poskytol za žalovaného pán Jozef Kondek. Vypočutá svedkyňa M. I. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 13.11.2014 uviedla, že pani Ripelová jej odovzdala podpísané pokladničné doklady aj faktúry, ale došlo k ich odcudzeniu z účtovníctva, pričom faktúry v účtovníctve boli evidované ako uhradené. Ďalej uviedla, že pokladničné doklady z účtovníctva žalovaného niekto vytrhol. Oproti tejto svedeckej výpovedi bolo vyjadrenie, tvrdenie zamestnankyne žalobcu, pani Slavky Ripelovej, ktorá uviedla, že dala pokyn svedkyni I., aby pripravila tri faktúry vrátane súvisiacich pokladničných dokladov a následne ich od nej nepodpísané prevzala a odovzdala manželovi, aby dohodol s pánom Kondekom ich úhradu, avšak nikdy k úhradám nedošlo, a teda ani k podpisu pokladničných dokladov. Ďalej zamestnankyňa žalobcu uviedla, že je to úplný nezmysel, aby priniesla podpísané doklady o prijatí peňazí, keď k žiadnemu vyplateniu nedošlo. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nesplnil svoj dlh zaplatením, bola vyhodnocovaná výpoveď svedkyne M. I.. Pokiaľ aj uviedla, že jej boli odovzdané podpísané pokladničné doklady a faktúry v účtovníctve boli evidované ako uhradené, avšak došlo k odcudzeniu dokladov, tak bolo namieste, aby výpoveď svedkyne M. I. bola hodnotená ako výpoveď osoby, ktorá nebola priamo prítomná pri platení faktúr. Takisto jej svedecká výpoveď v odcudzení, resp. vytrhnutí pokladničných dokladov z účtovníctva žalovaného nebola ničím preukázaná. Výpoveď svedkyne M. I. tak nebola dôkazom o platení žalovaným žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ako veriteľovi pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 012010. Okresný súd vecne správne zhodnotil dôkazný stav, keď uviedol, že účtovníctvo samo osebe nie je priamym dôkazom o zániku dlhu alebo o existencii dlhu žalovaného, keďže s účtovníctvom ako dôkazným materiálom má žalovaný výlučnú dispozíciu, t.j. že v ňom môže uvádzať údaje a poskytovať dôkazy podľa svojho rozhodnutia. Preto účtovníctvo, prípadne pokladničná kniha žalovaného bez ďalších dôkazov nemôže mať výpovednú hodnotu o existencii alebo neexistencii dlhu na strane žalovaného, pokiaľ neboli predložené priame dôkazy o platbe žalovaným na faktúru č. 012010.
K hodnoteniu vykonaných dôkazov pred okresným súdom krajský súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k dôkazu Čestného prehlásenia Jozefa Rieckeho zo dňa 15.7.2014, jeho obsahu a porovnať toto čestné prehlásenie so svedeckou výpoveďou pána Jozefa Rieckeho pred okresným súdom. V čestnom prehlásení Jozef Riecky uvádza, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti RS Fitclub, s.r.o., nebola tejto spoločnosti postúpená pohľadávka vo výške 176.000 Eur spoločnosťou MSM Company, s.r.o. na spoločnosť RS Fitclub, s.r.o., a preto spoločnosť RS Fitclub, s.r.o. v čase od 31.07.2009 do 16.12.2011 neevidovala žiadnu pohľadávku voči žalovanému, či už z titulu obchodného styku alebo postúpenej pohľadávky. Krajský súd zdôrazňuje, že tento listinný dôkaz je len čestným prehlásením a je hodnotený ako dôkaz nižšej právnej sily oproti svedeckej výpovedi svedka Jozefa Rieckeho, ktorú výpoveď podal pred okresným súdom po zákonnom poučení podľa § 126 ods. 1, 2 O.s.p.. Svedecká výpoveď oproti čestnému prehláseniu je dôkazom vyššej právnej sily, a to práve z titulu poučenia podľa § 126 ods. 1, 2 O.s.p.. Po poučení podľa § 126 ods. 1, 2 O.s.p. potom výpovedi svedka Jozefa Rieckeho treba priradiť tomu zodpovedajúcu dôkaznú silu, keď tento svedok po oboznámení sa so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011, č.l. 164-166 spisu, potvrdil, že na zmluve je jeho podpis a v tejto zmluve je postupníkom RS Fitclub, s.r.o., za ktorého konal Jozef Riecky. Za RS Fitclub, s.r.o. vystupujúci Jozef Riecky ako konateľ bol povinný konať s odbornou starostlivosťou a ak na Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 sa nachádza jeho podpis, čo aj potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi, tak bol povinný si byť vedomý z toho plynúcich dôsledkov. Krajský súd konštatuje, že svedecká výpoveď ako dôkaz je vyššej právnej (dôkaznej) sily ako čestné prehlásenie, a to s ohľadom aj k poučeniu podľa § 126 ods. 1, 2 O.s.p. a dôsledkov z toho plynúcich pri podaní nepravdivej výpovede. Krajský súd k odvolaniu žalovaného uvádza, že svedecké výpovede pána Rieckeho, M. I., čestné prehlásenie Sebastjana Previšiča nie sú dôkazmi o úhrade konkrétnej faktúry č. 012010, z ktorej pohľadávka tvorila predmet sporu. Svedkyňa M. I. nebola osobne účastná pri platení. Účtovná evidencia, pokladničná kniha žalovaného bez ďalšieho nie sú dôkazmi o existencii alebo neexistencii dlhu, tak ako to správne skonštatoval okresný súd. Ani čestné prehlásenie Sebastjana Previšiča v spojení s výpoveďou svedka Rieckeho a I. v súhrne neboli dôkazmi, ktoré by mali výpovednú hodnotu o úhrade dlhu žalovaným a netvorili ani nepriamy dôkaz, z ktorého by vyplýval zánik dlhu žalovaného. Žalovaný priamy dôkaz, a to účtovný doklad o platbe na faktúru č. 012010 nepredložil, to znamená ani priamym ani nepriamym dôkazom nepreukázal zánik dlhu, ktorý mu vyplýval z faktúry č. 012010, ktorá mala základ v sprostredkovateľskej zmluve, preto ak okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
K spôsobu hodnotenia dôkazov okresným súdom a z titulu vyvolaného odvolacieho konania aj krajským súdom je potrebné uviesť, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. (I. ÚS 97/97, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 3 Cdo 204/2009). Za rešpektovania aj uvedeného a dôslednej aplikácie ust. § 132 O.s.p. preto boli vyhodnotené nielen okresným súdom, ale v odvolacom konaní aj krajským súdom dôkazy vykonané v tejto sporovej právnej veci. V zhode so záverom okresného súdu bolo vyjadrené, akú výpovednú hodnotu, resp. právnu (dôkaznú) silu je potrebné tomu ktorému dôkazu priradiť a z akých záverov, preto ani v tomto smere nedošlo k nesprávnemu zhodnoteniu okresným súdom v rovine posudzovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto bolo namieste rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu s priznaním aj príslušenstva, a to úroku z omeškania z titulu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.
Z dôvodu, že okresný súd pri trovách prvostupňového konania aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p., krajský súd za použitia ust. § 224 ods. 4 O.s.p. vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.