Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoKR-8-2015.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoKR/8/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa (veriteľa) PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Q. W., nar. XX. F. XXXX, A. R. XX, XXX XX B., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1K/55/2014-41 z 20. júla 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1K/55/2014-41 z 20. júla 2015 p o t v r d z u j e.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len "konkurzný súd") uznesením č. k. 1K/55/2014-41 z 20. júla 2015 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") zamietol návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi Q. W., nar. XX. F. XXXX, A. R. XX, XXX XX B. (ďalej len "dlžník"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ preukazoval oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a. s. Bratislava, ktoré sa stalo právoplatné 30. mája 2014 a vykonateľné 3. júna 2014. Konkurzný súd vyzval navrhovateľa, aby predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorá bola uzavretá dňa 22. júla 2008 medzi W. A. a. s. a dlžníkom. Z predložených dokladov konkurzný súd zistil, že rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Konkurzný súd konštatoval, že uvedená podmienka nebola so spotrebiteľom (dlžníkom) individuálne dohodnutá, pretože bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Podľa názoru konkurzného súdu ide o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom. Na tejto skutočnosti nemení nič ani čl. 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, ktorý formálne umožnil dlžníkovi rozhodcovskú doložku neprijať, pretože na neprijatie rozhodcovskej doložky sa vyžadoval ďalší písomný úkon od spotrebiteľa, čo súd považoval za ustanovenie zvyšujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha má za následok procesnú nevýhodu jedného z účastníkov konania, v tomto prípade dlžníka. Ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok týkajúce sa rozhodcovskej doložky preto vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Z týchto dôvodov rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je vykonateľným exekučným titulom. Na základe týchto skutočností prišiel konkurzný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu, a preto návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p., v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka, alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil konkurznému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní navrhovateľ nesúhlasí s právnymi závermi konkurzného súdu. Poukazuje predovšetkým na to, že konkurzný súd uznesením č. k. 1K/55/2014 začal konkurzné konanie a týmto uznesením je viazaný. Z tohto uznesenia vyplýva, že sú splnené podmienky pre začatie konkurzného konania a nemôže o tom rozhodovať znovu. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR"), vymedzuje v ktorých prípadoch môže konkurzný súd konanie zastaviť. Podľa názoru navrhovateľa konkurzný súd rozhodol svojvoľne, pretože zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, čo ZoKR neumožňuje, pričom preskúmaval podmienky pre začatie konania, čo po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania nie je oprávnený. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 2CoKR/174/2014-63, v ktorom Krajský súd v Bratislava potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný, je spôsobilým exekučným titulom. Ďalej navrhovateľ opisuje správny postup konkurzného súdu v prípade veriteľského návrhu, ktorý je upravený v § 19 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ konkurzný súd na základe podaného návrhu začal konkurzné konanie, je možné prísť k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pretože v opačnom prípade by súd postupoval nezákonne. Exekučný titul nebol rozhodnutím súdu zrušený a ani neboli za neprípustné súdom vyhlásené zmluvné dojednania. Konkurzný súd nie je osobou oprávnenou zrušiť rozhodcovský rozsudok alebo nerešpektovať jeho právne účinky a jeho záväznosť. Na podporu svojich tvrdení sa odvoláva na judikatúru ústavného súdu, ktorá sa týka formálneho výkladu právnych predpisov všeobecnými súdmi, svojvôle všeobecných súdov pri výklade, právnych predpisov a poukazuje aj na judikatúru konkurzných súdov, podľa ktorej v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné, pretože po začatí konkurzného konania je predmetom dokazovania jedine skutočnosť, či dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť. Pokiaľ dlžník platobnú schopnosť neosvedčí, konkurzný súd je povinný vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. V ďalšej časti odvolania podrobne rozoberá ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že priložené rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné a Exekučný poriadok mu priznáva spôsobilosť byť exekučným titulom. Konkurzný súd nemal právomoc rozhodcovské rozhodnutie preskúmať a jeho záver o tom, že ide o nulitné rozhodnutie nemá zákonný rámec. Aj v tejto časti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, pričom konštatuje, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva. Z týchto dôvodov ju nemožno použiť v horizontálnych vzťahov medzi subjektmi súkromného práva, a to obzvlášť, ak bola do právneho poriadku implementovaná. Navrhovateľ sa odvoláva aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Aj samotná judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských zmluvách za všeobecne prípustnú. Tzv. eurokonformný výklad má podľa stanoviska navrhovateľa uplatniteľnosť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Rozhodcovská doložka je vôľou obidvoch strán a vôľou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ poukazuje aj na rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu, podľa ktorého v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Ak po podaní žaloby žalobca neurčí rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského súdu účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Ak sporové strany neustanovia rozhodcov v určenej lehote, alebo ak jeho určenie ponechajú na rozhodcovskom súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov predsedníctvo rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Samotná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. V tomto prípade teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky Slovenska.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.
Odvolací súd v konaní zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom podaným na konkurznom súde 20. októbra 2014 právo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu uviedol, že platobnú neschopnosť dlžníka odôvodňuje neplnením peňažných záväzkov, a to pohľadávkou navrhovateľa, ktorá bola priznaná Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. Bratislava rozhodcovským rozsudkom sp. zn. ID-A/0412/0001 z 29. apríla 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. mája 2014 a vykonateľným sa stal 3. júna 2014. Ďalším veriteľom je Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, ktorej pohľadávka vo výške 1.424,61 Eur vyplýva zo zoznamu dlžníkov k 20. septembru 2014. Navrhovateľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojil rozhodcovský rozsudok sp. zn. ID-A/0412/0001 z 29. apríla 2014, ktorý je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, výpisom zo zoznamu dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, výzvu na splatenie úveru a doklad o úhrade preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu vo výške 1.327,76 Eur.
Konkurzný súd výzvou z 5. novembra 2014 vyzval navrhovateľa, aby predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Na základe tejto výzvy navrhovateľ zaslal konkurznému súdu požadované doklady 24. novembra 2014.
Konkurzný súd uznesením č. k. 1K/55/2014-37 z 23. decembra 2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. Napadnutým uznesením z 20. júla 2015 návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.
Predmetom odvolacieho konania je napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým zamietol návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu vrátane procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, pokiaľ by prípadné procesné vady mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Tak, ako to už odvolací súd konštatoval vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 25 CoKR 2/2015), konkurzné konanie má prvky sporového a nesporového konania. V prípade, že je podaný veriteľský návrh, do vyhlásenia konkurzu, má toto konanie povahu sporového konania, pretože dlžník má právo na to, aby sa jeho vec prejednala na pojednávaní, má právo sa vyjadriť k návrhu na vyhlásenie konkurzu, navrhovať dôkazy a označovať skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Dlžník môže týmto postupom zabrániť vyhláseniu konkurzu, ak preukáže, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.
Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu upravuje ZoKR osobitný procesný postup konkurzného súdu po podaní tak dlžníckeho, ako aj veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. S prihliadnutím na tieto účinky, ktoré sa týkajú dlžníka ale aj tretích osôb, ZoKR stanovuje aj osobitné obsahové náležitosti dlžníckeho a predovšetkým veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, je povinný v návrhu uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Ďalšou obsahovou náležitosťou veriteľského návrhu sú listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu (§ 11 ods. 2 ZoKR). Navrhovateľ môže preukázať svoju pohľadávku listinou, ktorá je uvedená v taxatívnom výpočte v § 12 ods. 2 písm. a) až d) ZoKR. Vzhľadom na to, že dlžníkom je fyzická osoba a nejde o pohľadávku štátu, veriteľ môže preukázať svoju pohľadávku len písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka alebo vykonateľným rozhodnutím, alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu [§ 12 ods. 2 písm. a), b) ZoKR]. Týmito obsahovými náležitosťami návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť podaniu zneužívajúceho návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý by mohol vyvolať minimálne účinky začatia konkurzného konania stanovené v § 14 ods. 5 ZoKR.
V posudzovanom prípade navrhovateľ ako veriteľ preukázal svoju pohľadávku právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. Podľa §
41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu exekučným titulom.
V štádiu do začatia konkurzného konania sa činnosť konkurzného súdu v zásade redukuje na formálne posudzovanie obsahových náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu (tak všeobecných ako aj osobitných).
Vo väčšine prípadov, procesná lehota stanovená v § 14 ods. 1 ZoKR na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu, neumožňuje konkurznému súdu bližšie skúmanie aj samotných pripojených listín z hľadiska ich formálnej a materiálnej správnosti. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne vyzval navrhovateľa po začatí konkurzného konania na predloženie dokladov, ktoré sa týkajú jeho pohľadávky voči dlžníkovi a zisťoval, či navrhovateľ má na ním tvrdenú pohľadávku exekučný titul.
Je potrebné si uvedomiť, že aj konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa začína na základe návrhu. Civilné konanie ako také, sa v zásade začína na základe návrhu (dôjdením návrhu na súd), a to na základe akéhokoľvek návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí súd odstraňovať vady návrhu s výnimkou tých vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania.
Osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nemôže brániť tomu, aby konkurzný súd preskúmaval formálnu a aj materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou obsahovou náležitosťou. Preskúmavaním týchto listín (v tomto prípade exekučného titulu), konkurzný súd skúma formálnu a obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania. Opačný výklad, ktorý preferuje navrhovateľ, by predstavoval formálny doslovný výklad právnej úpravy konkurzného konania, čo by bolo v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.
Vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, a preto súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania, a to až do rozhodnutia „vo veci“. Pokiaľ navrhovateľovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, konkurzný súd musí za primeranej aplikácii Občianskeho súdneho poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu (návrh na začatie konania) zamietnuť (§ 196 ZoKR), pretože ide o meritórne rozhodnutie. Podobne, ak by napr. konkurzný súd zistil neodstrániteľnú prekážku konania (napr. strata spôsobilosti byť účastníkom konania), musí konkurzné konanie zastaviť podľa § 104 O.s.p..
Konkurznému súdu v konečnom dôsledku nič nebráni, aby listiny posudzoval aj z hľadiska ich materiálnej správnosti a v prípade nepripojenia listín, ktoré nespĺňajú stanovené náležitosti (nie sú listinami v zmysle § 12 ods. 2 ZoKR), odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to predpisuje ustanovenie § 14 ods. 1 ZoKR.
Po začatí konkurzného konania je konkurzný súd povinný skúmať procesné aj hmotnoprávne podmienky pre vyhlásenie konkurzu. Procesnou podmienkou je správny a úplný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý má stanovené obsahové náležitosti. Len takým návrhom navrhovateľ preukáže svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
Základnými hmotnoprávnymi podmienkami pre vyhlásenie konkurzu je úpadok dlžníka, pluralita veriteľov a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.
V posudzovanom prípade, pretože ide o veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, aktívna vecná legitimácia je veriteľovi dovolená len v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Podľa § 11 ods. 3 ZoKR platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov, viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na jej zaplatenie. Na toto ustanovenie systematicky nadväzuje § 12 ods. 2 ZoKR, ktorý predpisuje veriteľovi ako navrhovateľovi uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.
Konkurzný súd v posudzovanom prípade primárne správne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Len pokiaľ je táto podmienka splnená, zaoberá sa skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v §
12 ods. 2 písm. a), b) ZoKR, konkurzný súd správne podľa ustanovení O.s.p. za použitia § 196 ZoKR návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.
Pre rozhodnutie o odvolaní bolo potrebné posúdiť napadnuté rozhodnutie a postup konkurzného súdu, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu v tej časti, v ktorej ex offo preskúmal existenciu exekučného titulu.
Konkurzné konanie je svojim obsahom a účinkami konaním základným, v ktorom sa rieši úpadok dlžníka, je aj konaním exekučným, pretože sa v ňom uspokojujú pohľadávky veriteľov. Konkurzné konanie sa označovalo aj ako generálna exekúcia. Jednou zo základných funkcií konkurzu je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka. Po zistení pohľadávok, ktoré si veritelia prihlásia do konania, konkurzné konanie nadobúda svojimi účinkami povahu exekučného konania, pretože správca konkurznej podstaty speňaží majetok úpadcu (dlžníka) a zo získaného výťažku uspokojuje pohľadávky veriteľov. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu a žiada aby konkurzný súd vyhlásil konkurz, chce dosiahnuť osobitný druh exekúcie na majetok dlžníka, pretože po vyhlásení konkurzu dôjde k speňaženiu majetku dlžníka a k rozdeleniu získaného výťažku medzi jeho veriteľov. V tomto smere je individuálna exekúcia a konkurzné konanie ako generálna exekúcia, svojim obsahom a účinkami totožná.
Z týchto dôvodov nie je právne akceptovateľné, aby v jednom druhu súdneho konania pri individuálnej exekúcii, exekučný súd skúmal existenciu exekučného titulu a v inom druhu súdneho konania pri generálnej exekúcii, by konkurzný súd exekučný titul nepreskúmaval. Rovnako by bolo neakceptovateľné, aby ten istý súd pri individuálnej exekúcii nepripustil exekučné konanie, pretože preskúma a neuzná exekučný titul a v inom druhu súdneho konania, kde tak isto dochádza k exekúcii na majetok dlžníka, by nepreskúmaval exekučný titul a pripustil by speňaženie majetku dlžníka. Navyše, v konkurznom konaní je existencia exekučného titulu conditio sine qua non pre podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konkurzný súd preto správne zisťoval, či priložený rozhodcovský rozsudok, ktorým navrhovateľ preukazuje ako veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi a zároveň osvedčuje platobnú neschopnosť dlžníka, je exekučnými titulom.
K samotnému oprávneniu konkurzného súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013.
Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, čím sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo základných princípov právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Navrhovateľ správne konštatoval, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu sa nezisťuje a nepreskúmava oprávnenosť pohľadávok ako aj to, že na sporné pohľadávky sa neprihliada (§ 19 ods. 1 písm. c) ZoKR). Konkurzný súd v posudzovanom prípade nepreskúmaval pohľadávky veriteľa ako také a nevykonával ohľadne nich dokazovanie, ale zisťoval len aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, pričom súd na tieto procesné úkony nie je povinný nariaďovať pojednávanie (§ 197 ods. 1 ZoKR, veta in fine).
Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhanej pohľadávke v právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov,
ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov konkurzný súd prihliada na to, aby mu výkon práva veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že tento interpretačný príkaz vyplýva aj z § 1 a 2 O.s.p., podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci.
Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade konkurzný súd len skúmal aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú je povinný skúmať ex offo aj bez procesnej aktivity dlžníka, a to bez ohľadu na jeho právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či dlžník je spotrebiteľom.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako veriteľ nepreukázal pohľadávku spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami ZoKR, a preto nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, právo na ich náhradu by mal dlžník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Pretože dlžník si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že konkurzný súd bude v tomto konaní rozhodovať o vrátení preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu, ktorý zložil navrhovateľ, a to analogicky podľa § 13 ZoKR. Konkurzný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia totiž v konkurznom konaní nepokračuje, a preto preddavok zložený účelovo na úhradu odmeny predbežného správcu sa nepoužije na zložený účel.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.