Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-56-2015.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/56/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Marina - Alt, spol. s r.o., Platanová alej 2435, Komárno, IČO: 18 046 541, zast.: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., Nám. Slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, proti odporcovi: Mesto Komárno, Námestie generála Klapku 1, Komárno, IČO: 00 306 525, zast.: AKAK s.r.o., Slowackého 56, Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, o zaplatenie 12.616,-- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/51/2013-351 zo dňa 02.12.2014, v časti trov konania a znalečného, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/51/2013-351 zo dňa 02.12.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania v sume 127,06 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol v prejednávanej veci o podanom návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 12.616,-- eur s príslušenstvom tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.524,09 eura, konanie o zaplatenie sumy 4.979,79 eura zastavil, konanie o zaplatenie úrokov z omeškania a sumy 112,12 eura zamietol s tým, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania a obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť trovy znalečného v sume 162,37 eura, resp. 162,38 eura.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal jeho vlastnícke právo k parcelám č. XXXX o výmere 355 m2 ako i parcely č. XXXX o výmere 120 m2 vedených na LV č. XXXXX k. ú. M.. Navrhovateľ taktiež listinnými dôkazmi preukázal v súdnom konaní, že na nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXX o výmere 355 m2 sa nachádza nadstavba - budova so súpisným číslom XXXX a to vo výlučnom vlastníctve odporcu. V súdnom konaní bolo nesporne preukázané, že zo strany odporcu nedochádza k vykonávaniu platieb za úhradu pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, teda vlastnícke právo navrhovateľa ako i jeho užívacie právo práve vlastníctvom odporcu - nadstavby je obmedzené a to bez úhrady. Ohľadne samotnej výšky bezdôvodného obohatenia v predmetnom prípade medzi účastníkmi bola táto výška od začiatku konania sporná. Navrhovateľ si pôvodne uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia v sume 13,28 eura/rok/ m2, ktorú odporca namietol. Vzhľadom na návrh tak odporcu ako aj navrhovateľa súd do konania pribral súdneho znalca, ktorý ustálil výšku nájmu - bezdôvodného obohatenia týkajúce sa užívania nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX o výmere 355 m2. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný na uplatnenie si nároku titulom bezdôvodného obohatenia za rok 2010 od 11.01. do 31.12. v sume 323,52 eura, za rok 2011 v období od 01.01. do 31.12. v sume 1.935,82 eura, za rok 2012 v období od 01.01. do 31.12. v sume 1.903,16 eura, za rok 2013 v období od 01.01. do 31.12. v sume 1.795,95 eura, za rok 2014 v období od 01.01. do 02.12. (do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej), t. j. 336 dní v sume 1.677,76 eura teda v celkovej výške 7.636,21 eura. Vzhľadom však k
vznesenej kompenzačnej námietke - obrane zo strany odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku o rozlohe 11 m2 parc. č. XXXX/XX ako i na vznesenie námietky premlčania a to subjektívnej dvojročnej súd priznal kompenzačnú námietku odporcu za užívanie pozemku o rozlohe 11 m2 za obdobie od 02.12.2012 do 02.12.2013 v sume 5,059 eura/m2/rok, t. j. 55,649 eura a za obdobie od 02.12.2013 do 02.12.2014 v sume 5,134 eura/m2/rok, t. j. 56,474 eura. Celkovo takto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania subjektívnu dvojročnú súd priznal kompenzačnú námietku odporcu voči uplatnenému nároku navrhovateľa za obdobie od 02.12.2012 do 02.12.2014 v sume 112,123 eura.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s tým, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil zaplatenie sumy 12.616,-- eur, pričom v rozhodnutí súdu bolo navrhovateľovi priznaných 7.524,09 eura. Nakoľko teda pomer úspechu účastníkov v konaní bol čiastočný, nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. O náhrade povinnosti účastníkov zaplatiť trovy štátu, znalečné, rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP. Nakoľko pri účastníkoch konania neboli splnené predpoklady na oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku a ich úspech v konaní bol čiastočný, predmetnú povinnosť voči štátu rozdelil rovnakým dielom.
Proti tomuto rozsudku, v časti rozhodnutia o náhrade trov konania a znalečného, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi celkom v sume 4.957,48 eura, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 756,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 4.200,98 eura. Taktiež žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť štátom zaplatené znalečné v celkovej výške 324,75 eura.
V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že návrhom zo dňa 29.10.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia 12.616,-- eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu, nakoľko neuhrádzal nájomné za nehnuteľnosti žalobcu, ktoré užíval. Suma bola požadovaná na základe obdobných nájmov v tejto lokalite. Na výzvu súdu bol súdny poplatok zaplatený navrhovateľom vo výške 756,50 eura. Na pojednávaniach sa žalobca snažil dohodnúť so žalovaným vo forme súdneho zmieru, avšak aj po zmene petitu, teda znížení čiastky, ktorú žalobca požadoval od žalovaného, nedošlo k urovnaniu sporu tak mimosúdne, ani v súdnom konaní. Žalobca bol ochotný pristúpiť na zníženie požadovanej sumy s tým, že túto znížil svojim podaním zo dňa 27.02.2013 na základe výšky nájomného, za ktoré žalovaný v danej lokalite prenajímal svoje nehnuteľnosti trom osobám. Zníženie požadovanej sumy z pôvodných 12.616,-- eur na 6.358,35 eura súd akceptoval a pripustil zmenu žalobného petitu. Keďže ani takto znížené nájomné žalovaný neakceptoval, bolo teda nutné vykonať znalecké dokazovanie a vzhľadom na závery znalkyne Ing. Evy Kiripolszkej žalobca znovu upravil svoj žalobný petit na požadovanú sumu 7.636,21 eura. Súd vo výrokoch o nepriznaní trov konania navrhovateľovi ako aj povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátom zaplatené znalečné nezohľadnil tú skutočnosť, že rozhodol na základe záverov znalkyne Ing. Evy Kiripolszkej a tak nevzal do úvahy § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. OSP.
K podanému písomnému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a súčasne odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 354,63 eura.
Vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že pre správne vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia nebolo nutné vypracovať znalecký posudok. Výšku bezdôvodného obohatenia bolo možné zistiť z iných zdrojov ešte pred podaním návrhu na začatie konania, napríklad z ohodnotenia realitných kancelárii o výške bežného nájomného na danom mieste a v danom čase. Navrhovateľ taktiež mohol preukázať, že ním tvrdená výška bežného nájomného zodpovedá bežnému nájomnému na danom mieste a v danom čase. Toto svoje tvrdenie navrhovateľ nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Zavinením navrhovateľa bol tento vo viac ako 50 % uplatneného nároku neúspešný, á contrario navrhovateľ bol úspešný v menej ako 50 % uplatneného nároku. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania odvodzoval výšku bezdôvodného obohatenia od odporcom nepodpísanej nájomnej zmluvy práve z titulu neopodstatnenej výške nájomného, teda navrhovateľ už v čase podania návrhu na začatie konania vedel, že s výškou nároku odporca nesúhlasí. Odporca taktiež spochybňuje aj účelnosť niektorých úkonov právnej pomoci, ktoré si navrhovateľ uplatňuje, ide najmä o písomné podanie vo veci samej z 27.02.2013 (označené ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania), písomné podanie vo veci samej z 28.08.2013 (označené ako vyjadrenie k stanovisku odporcu a úprava návrhu).
Odvolací súd prejednal podané odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne.
Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je nepochybné, že tento považoval pomer úspechu účastníkov v konaní za približne rovnaký, pričom vychádzal z toho, že navrhovateľ si v konaní uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 12.616,-- eur s príslušenstvom, pričom návrh v časti príslušenstva a zaplatenie sumy 112,12 eura bol zamietnutý a taktiež konanie v časti o zaplatenie sumy 4.979,79 eura bolo zastavené.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).
Z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP vyplýva, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie vo výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Predmetné ustanovenie § 142 ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda v zásade môže priznať plnú náhradu trov konania takému účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech.
Je nepochybné, že v prejednávanej veci bol súdom prvého stupňa ustanovený znalec a podľa jeho znaleckého posudku bola následne súdom ustálená dôvodná výška, priznaná výška uplatneného nároku navrhovateľovi v sume 7.524,09 eura, čo nepochybne predstavuje časť z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 12.616,-- eur.
Odvolací súd však napriek vyššie uvedenému poukazuje na podstatnú skutočnosť, že aj v prípade čiastočného úspechu v konaní súd môže a teda nemusí napriek tomu, že priznaná výška plnenia závisela od znaleckého posudku priznať takémuto účastníkovi konania plnú náhradu trov konania. V prípade absencie pojmu môže v ustanovení § 142 ods. 3 OSP, by takýto nárok na náhradu trov konania v celej výške pri čiastočnom úspechu súd musel priznať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je teda taktiež nutné vziať do úvahy aj ďalšie okolnosti a špecifikáciu tej ktorej prejednávanej veci, z čoho súd vychádza pri jeho oprávnení možného priznania trov konania.
Odvolací súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom za spravodlivé považoval ich nepriznanie žiadnemu z účastníkov konania vychádzajúc z pomeru ich úspechu v konaní. Totožná argumentácia súvisí aj so súčasne napadnutým rozhodnutím o náhrade trov štátu, znalečného tak, že predmetnú povinnosť uložil súd prvého stupňa pomerne obom účastníkom konania zhodne.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne a preto rozhodol o jeho potvrdení podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP.
Odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, na ktoré bol súdom prvého stupňa vyzvaný, pričom trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 122,87 eura a to za 1 úkon právnej služby vychádzajúc z predmetu odvolania, ktorým bola suma 4.957,48 eura, pričom 1 úkon predstavuje sumu 237,34 eura, avšak v danom prípade podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. prináleží oprávnenému účastníkovi 1 základnej tarifnej odmeny, čo predstavuje sumu 118,67 eura + 1x režijný paušál á 8,39 eura, t. j. celkom 127,06 eura.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.