Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: ProCare, a.s., Einsteinova 23-25, Bratislava, IČO: 35 890 568, zastúpený: AKMN s. r. o., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 864 463, proti odporcovi: SPOL AGRO POČÚVADLO, s.r.o., Ludanská 7, Levice, IČO: 36 036 102, zastúpený: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát, Brezová 10, Želiezovce, o zaplatenie 267,74 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. - 189 zo dňa 30.10.2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. - 189 zo dňa 30.10.2014 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol s tým, že rozhodnutie o trovách konania si vymienil na čas po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy. Ďalej v podanom návrhu uviedol, že dňa 02.04.2007 zamestnávateľ uzavrel so spoločnosťou toho času pod obchodným menom „ ProCare, s.r.o.“ zmluvu o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby. Zmluvou je navrhovateľ zaviazaný vykonávať pre odporcu pracovnú zdravotnú službu v rozsahu podľa čl. III. zmluvy a odporca je navrhovateľovi zaviazaný platiť odmenu podľa čl. IV. Zmluvy.

Navrhovateľ následne vystavil odporcovi nasledovné faktúry: O faktúra č. 11103557 zo dňa 20.07.2010, O faktúra č. 11104293 zo dňa 31.07.2010, O faktúra č. 11105279 zo dňa 31.08.2010, O faktúra č. 11106029 zo dňa 30.09.2010, O faktúra č. 11106713 zo dňa 31.10.2010, O faktúra č. 11107589 zo dňa 30.11.2010, O faktúra č. 11108236 zo dňa 31.12.2010, O faktúra č. 11110437 zo dňa 31.01.2011, O faktúra č. 11111269 zo dňa 28.02.2011, O faktúra č. 11111697 zo dňa 31.03.2011, O faktúra č. 11112952 zo dňa 05.05.2011, O faktúra č. 11113757 zo dňa 31.05.2011, O faktúra č. 11114649 zo dňa 25.07.2011, O faktúra č. 11115435 zo dňa 21.08.2011, ktorými navrhovateľ uplatnil pohľadávku na zaplatenie odmeny za vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa zmluvy za obdobie od júna 2010 do júla 2011.

Nakoľko odporca neposkytol navrhovateľovi do dnešného dňa žiadne peňažné plnenie na úhradu uvedených faktúr, predstavuje dlžná suma odporcu za plnenia poskytnuté navrhovateľom podľa zmluvy na istine spolu 267,74 eur.

Odporca v podanom odpore poukázal na to, že služby navrhovateľa - spoločnosti ProCare a.s. neboli poskytované, a navrhovateľ nemá o ich poskytnutí žiadnu dokumentáciu. Navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby uzavretej dňa 02.04.2007 medzi navrhovateľom a odporcom, a to najmä, ale nielen tým, že nevykonával pravidelné audity všetkých pracovísk odporcu a nevypracoval písomnú správu o výsledkoch auditu, k čomu sa zaviazal v zmluve, neposkytoval poradenstvo podľa článku III. ods. 1. písm. c), d), a teda ani nepredložil odporcovi písomné odporúčania, k čomu sa zaviazal podľa čl. III. ods. 2. písm. c).

Na základe týchto dôvodov odporca dal navrhovateľovi výpoveď zo zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby, a žiadal o vystavenie dobropisu k vystaveným faktúram.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril písomne dňa 08.10.2012, v ktorom poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie v časti, že by navrhovateľ nevykonával pravidelné audity. Z charakteru pracovnej zdravotnej služby vyplýva, že pod jej vykonávaním sa nemá na mysli skutočné technické nepretržité vykonávanie určitých činností v pracovnom prostredí zamestnancov zamestnávateľa, ale že súčasťou zamestnancov pracovnej zdravotnej služby je aj pripravenosť osoby vykonávajúcej pracovnú zdravotnú službu, poskytovať zamestnávateľovi inú súčinnosť, čo nie je prakticky uskutočniteľné bez príslušnej požiadavky zamestnávateľa. Uzavretím zmluvy o poskytovaní pracovnej zdravotnej služby s osobou oprávnenou predmetné plnenie poskytovať, plnil odporca ako zamestnávateľ, svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu. Uvedené potvrdzuje okrem iného ust. §-u 26 ods. 1 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh ako nedôvodný zamietol.

Účastníci konania dňa 02.04.2007 uzatvorili písomnú zmluvu o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby podľa §-u 269 ods. 2 Obch. zákonníka. Zmluvné strany dostatočne špecifikovali predmet plnenia, a preto súd považoval zmluvu o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby za platne uzavretú inominátnu zmluvu. Na základe písomnej zmluvy zo dňa 02.04.2007 o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry za obdobie od júna 2010 do júla 2011 za pracovnú zdravotnú službu v celkovej výške 267,74 eur. Odporca žalovanú sumu neuznal, nakoľko navrhovateľ si voči odporcovi dlhodobo neplnil zmluvné povinnosti a neposkytoval mu žiadne služby, plnenie, ktoré žiada navrhovateľ uhradiť. Neplnenie si povinností navrhovateľom v zmysle zmluvy potvrdili na pojednávaní dňa 12.06.2014 aj pracovníci odporcu Ing. Q. K., S. M., F. X. a P. W.. Napokon aj samotná pracovníčka navrhovateľa P. Š. dňa 12.06.2014 potvrdila, že u navrhovateľa pracuje ako manažérka kľučových klientov a odporca jej bol pridelený do starostlivosti. Potvrdila, že v rokoch 2010 a 2011 neuskutočňovala žiadne úkony ohľadne plnenia zo zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby. Pracovníčka navrhovateľa T. R. potvrdila, že navrhovateľ na základe uzavretej zmluvy plnil pre odporcu v roku 2007 a posledný reaudit bol vykonaný navrhovateľom pre odporcu dňa 22.04.2009, ktorý je platný jeden rok. Navrhovateľ na výzvu súdu o plnení pre odporcu súdu predložil zdravotno-hygienickú charakteristiku vyhotovenú navrhovateľom dňa 30.03.2007, to znamená, že bola vyhotovená ešte pred uzavretím zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby zo dňa 02.04.2007. Navrhovateľ za žalované obdobie nepreukázal žiadne plnenie pre odporcu podľa článku III. bod 1., 2. a 3. zmluvy. Nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v článku IV. zmluvy paušálna odmena, ktorú bol odporca povinný platiť bez ohľadu na plnenie navrhovateľa. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadnu zmluvu oprávňujúcu odporcovi fakturovať paušálnu odmenu bez ohľadu na reálne poskytnuté plnenie. Tomuto výkladu svedčí aj znenie čl. III. zmluvy, ktorý v bode 2. upravuje povinnosti navrhovateľa vykonávať pravidelné periodicky sa opakujúce audity s následným spracovaním písomnej správy, pravidelné písomné odporúčania, pravidelné školenia. Navrhovateľ počas konania tvrdil, že odporca nikdy u navrhovateľa nereklamoval vadne poskytnuté plnenie, a preto odporcovi akékoľvek právo z titulu prípadnej vadnosti navrhovateľom poskytovaných plnení zaniklo v dôsledku preklúzie. Odporca totiž žiadne vady plnenia nevytkol bez primeraného odkladu po tom, čo by ich bol býval zistil. K tejto časti tvrdenia súd uvádza, že navrhovateľ za žalované obdobie nepreukázal žiadne plnenie pre odporcu. Reklamovať možno len plnenie poskytnuté s vadami. Odporca nemal dôvod

na reklamáciu, pretože navrhovateľ neposkytol žiadne plnenie. Napokon odporca pre neplnenie zo strany navrhovateľa spísal dňa 01.03.2011 výpoveď zo zmluvy, ktorú zaslal navrhovateľovi. Vo výpovedi uviedol, že v roku 2010 navrhovateľ si neplnil povinnosti podľa zmluvy zo dňa 02.04.2007. Navrhovateľ neplnil zo zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby za žalované obdobie, odporcovi kládol za vinu, že nereklamoval žiadne plnenie, a napokon za neplnenie si vystavil žalované faktúry. Súd takýto výkon práva navrhovateľa považuje za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu ( § 265 Obch. zákonníka).

S poukazom na uvedené skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vysvetlil súdu, aké plnenia podľa Zmluvy poskytol, a tiež súdu prvého stupňa vysvetlil princípy konštrukcie paušálnej odmeny za pracovnú zdravotnú službu, ktorá konštrukcia spočíva v rozdelení platieb na paušálne čiastky platené za definované obdobie času za súčasného zohľadnenia počtu zamestnancov odporcu. Tieto vysvetlenia súd prvého stupňa pri posúdení veci vôbec nevzal do úvahy, a ani sa s nimi nevysporiadal.

Z povahy pracovnej zdravotnej služby jednoznačne vyplýva, a navrhovateľ to súdu vo svojej argumentácii aj uviedol, že nie je reálne možné, a ani objektívne rozumne požadovateľné, aby ako reálna činnosť v podobe výkonu ako takého bola robená sústavne. Aby bolo možné dostáť tomuto názoru súdu prvého stupňa, bolo by nevyhnutné, aby audity, školenia a odporúčania boli vykonávané minimálne každý mesiac.

Paušálnosť odmeny vychádza z princípu nielen reálneho plnenia odmeňovanej služby, ale aj z princípu pripravenosti plnenia, ku ktorému dochádza v istých intervaloch. Paušálnosť odmeny znamená jej pravidelnosť a istotu strán v tom, koľko bude zaplatené bez ohľadu na výkon.

Je jednoznačne povinnosťou zamestnávateľa zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, čoho výrazom je aj zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby. Pracovná zdravotná služba nemôže byť vykonávaná v žiadnej svojej podobe bez aktívneho spolupôsobenia zamestnávateľa. Je to zamestnávateľ, ktorý vie o tom, aké výrobné technológie používa, a aké pracovné postupy sa na jeho pracoviskách aplikujú.

V článku V. Zmluvy bola zakotvená povinnosť súčinnosti zamestnávateľa a jeho informačná povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi ako poskytovateľovi pracovnej zdravotnej služby.

Navrhovateľ zdôrazňuje, že vzhľadom na koncepciu povinností zamestnávateľa pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby je úlohou zamestnávateľa, aby bol aktívny, a týmto svojim povinnostiam ako sú uvedené vyššie dostál aktívnym konaním.

Zmluva bola riadne plnená oboma stranami od momentu jej uzavretia t. j. od 02.04.2007 až do júla 2010. V januári 2010 došlo ku zmene spoločníka a zmene konateľov v spoločnosti odporcu. Za nového stavu odporca pokračoval v plnení zmluvy ešte šesť mesiacov bez akejkoľvek výhrady, pričom od júla 2010 bez akéhokoľvek vysvetlenia a bez akejkoľvek výhrady jednoducho prestal platiť vystavené faktúry bez toho, aby akokoľvek nároky poskytovateľa spochybnil, a bez toho, aby akokoľvek preukazne kontaktoval navrhovateľa s výhradou alebo čímkoľvek iným, čo by odôvodňovalo odopretie platieb.

Mlčanie odporcu trvalo až do marca, kedy odporca zaslal navrhovateľovi výpoveď zmluvy, datovanú dňa 01.03.2011. Do doručenia výpovede navrhovateľ nemal žiadne dôvody domnievať sa, že odporca spochybňuje paušálnosť odmeny.

Súd prvého stupňa tvrdí, že poskytovateľ neposkytol žiadne plnenie, a preto nemal prečo odporca uplatňovať vady plnenia.

Ak by sme pripustili takýto výklad, tak by išlo o omeškanie poskytovateľa s poskytnutím plnenia zamestnávateľovi. V takom prípade zamestnávateľovi vznikajú práva podľa a 346 . Odporca omeškanie s plnením navrhovateľovi nikdy nevytkol, ani mu neposkytol žiadnu dodatočnú primeranú lehotu na plnenie.

Odporca bezdôvodne bez akéhokoľvek vysvetlenia prestal Zmluvu plniť, hoci ju do júla 2010 bez akýchkoľvek námietok a výhrad plnil.

Navrhovateľ trvá na tom, že nejde o neplnenie, ale v najhoršom prípade o vadné plnenie navrhovateľa.

Na základe vyššie popísaného skutkového a právneho stavu navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že toto považuje za nedôvodné, nakoľko pokiaľ si navrhovateľ svoje povinnosti riadne neplní, nemôže mu vzniknúť nárok na paušálnu odmenu. Neplnenie povinností zo strany navrhovateľa bolo v konaní preukázané, a preto odporca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. §-u 212 ods. 1 a 214 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

V priebehu konania pred odvolacím súdom, súd v zmysle vyzval prítomných účastníkov (ich zástupcov), aby sa vyjadrili k prípadnej aplikácii ust. Obch. zákonníka.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Súd prvého stupňa síce vo svojom rozhodnutí cit. ustanovenie uviedol, avšak ho nedôsledne aplikoval.

Inominátnosť predmetnej zmluvy uzavretej podľa vyplýva už len z toho, že tento zmluvný typ v Obch. zákonníku upravený nie je.

Je zrejmé a nesporné, že odporca bol povinný v zmysle zmluvne zabezpečiť dodávanie preventívnych a ochranných služieb, keď jednou z týchto služieb je aj pracovná zdravotná služba. Náplň pracovnej zdravotnej služby je potom príkladne vymedzená v ust. cit. .

Tak ako vyplýva z ust. § 1 cit. zák. predmetom zákona je prispieť k zabezpečeniu lepšej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a minimalizovať možnosť vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Zabezpečenie predmetného účelu zákona je možné dosiahnuť len presným vyšpecifikovaním jednotlivých činností, ktoré majú byť poskytované a zabezpečované na základe zmluvy uzavretej podľa .

Keďže navyše ide o zmluvu inominátnu, je kladený zvýšený dôraz na to, aby si zmluvné strany dostatočným a jasným spôsobom stanovili predmet svojich záväzkov, vzhľadom na určitosť právneho úkonu pri absencii podstatných zmluvných náležitostí pre daný zmluvný typ.

Po posúdení obsahu predmetnej zmluvy zo dňa 02.04.2007 dospel odvolací súd k záveru, že k jej uzavretiu vzhľadom na už cit. ust. § 269 ods. 2 Obch. zákonníka nedošlo, nakoľko jednotlivé práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neboli špecifikované takým spôsobom, aby jedna alebo druhá zmluvná strana mohla namietať prípadné neplnenie zo zmluvy alebo naopak domáhať sa zmluvného plnenia.

Toto konštatovanie súdu sa vzťahuje predovšetkým na časť obsahu zmluvy vymedzenom v čl. III. a IV., keď síce v zmluve boli vyšpecifikované jednotlivé činnosti, ktoré navrhovateľ mal vykonávať a akými formami, avšak rozsah týchto činností v zmluve dohodnutý nebol.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. čl. III. zmluvy, kde sú jednotlivé činnosti, ktoré mal navrhovateľ poskytovať špecifikované pod bodom 1. písm. a) až h). V ods. 2. citovaného článku sa účastníci dohodli, že záväzky vyplývajúce z ods. 1. čl. III. bude navrhovateľ plniť formou pravidelných periodicky sa opakujúcich auditov s následným spracovaním písomnej správy, formou pravidelných písomných odporúčaní, ďalej formou pravidelných školení a pod.. Z obsahu ust. čl. III. nie je možné zistiť v akých intervaloch, periódach a časových horizontoch mali byť jednotlivé činnosti vykonávané, aby vznikol poskytovateľovi nárok na odplatu.

Zo zmluvy nie je zrejmé, či mali byť jednotlivé činnosti realizované a vykonávané týždenne, mesačne, ročne, a túto neurčitosť zmluvy nevedeli odstrániť ani účastníci konania pred odvolacím súdom. Načrtnutá neurčitosť je zrejmá aj z písomných podaní účastníka, ktoré sa rozchádzajú v tom, kto, na základe akého podnetu, ako často a akým spôsobom, mal činnosti vyplývajúce zo zmluvy vykonávať.

Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd konštatuje, že k uzavretiu zmluvy pre neurčitosť úpravy predmetu svojich záväzkov, nedošlo.

Záverom odvolací súd uvádza, že aj keby došlo k platnému uzavretiu zmluvy, navrhovateľovi by nárok na odplatu zo zmluvy pri preukázanom rozsahu poskytnutého (neposkytnutého) plnenia nevznikol, nakoľko odmena v čl. IV. zmluvy nie je viazaná len na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá bez ohľadu na to, či navrhovateľ jednotlivé činnosti vykonáva alebo nie, ale práve naopak z čl. IV. bod 2., 3. zmluvy jednoznačne vyplýva, že vyplatenie odmeny je viazané na vykonávanie konkrétnych činností špecifikovaných v č. III. body a) až h).

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil podľa .

Keďže súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.