Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/43/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9700502/5/812376/2014/BirM zo dňa 03. marca 2014 na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. 9700502/5/812376/2014/BirM zo dňa 03. marca 2014, ktorým žalovaný začal daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi EKOINŠTAL, s.r.o., so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov, IČO: 36 486 213. Žalobca namietal jeho nezákonnosť v rozsahu výroku v bode 1. napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zakázal žalobcovi nakladať s majetkom dlžníka, ktorý podľa o správe daní ( ďalej len „Daňový poriadok“ ) podlieha daňovej exekúcii vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. R. a to pozemok parc. č. 1242/2 o výmere 2 024 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 1242/2 prevádzková budova. Napadnutým výrokom v bode 1. žalovaný zakázal žalobcovi, aby po doručení napadnutého rozhodnutia akokoľvek nakladal s majetkom dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii a to ani v prospech dlžníka, ani na príkaz dlžníka, vrátane zaťaženia. Zákaz sa v zmysle napadnutého rozhodnutia sa vzťahuje okrem iného aj na nehnuteľnosti podľa výpisu z príslušného LV, zaťažené záložným právom v prospech žalobcu. Vklad záložného práva bol povolený pod č.k. V - 1290/2007 a V - 476/2010.

Citoval ustanovenia , a Daňového poriadku, ako aj a . S poukázaním na tieto citované ustanovenia Daňového poriadku a uviedol, že tieto upravujú práva a povinnosti daňového úradu a záložného veriteľa vo vzťahu k majetku daňového dlžníka. Zároveň upravujú aj práva a povinnosti záložných veriteľov ( z ktorých jeden je daňovým úradom ) v prípade konkurencie záložných práv. Vyplýva z nich, že ak správca dane pre pohľadávku, pre ktorú sa vedie daňová exekúcia nemá vo vzťahu k nehnuteľnostiam postavenie záložného veriteľa, môže viesť exekúciu na majetok daňového dlžníka len so súhlasom záložného veriteľa. V prípade, ak by správca dane nadobudol vo vzťahu k nehnuteľnostiam postavenie záložného veriteľa, musel by v medziach stanovených zákonom a v súlade s princípom „prior tempore potior iure“ rešpektovať záložné právo prednostného záložného veriteľa, to znamená v prípade, ak by viedol výkon záložného práva prednostný záložný veriteľ, nemohol by správa dane v daňovej exekúcii pokračovať ( resp. by mohol pokračovať až po uplynutí lehoty podľa Daňového poriadku ). V prípade, ak by prednostný záložný veriteľ záložné právo nevykonával, mohol by správa dane pokračovať

v daňovej exekúcii. V takom prípade by však po úspešnom predaji nehnuteľnosti podľa ostali nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech žalobcu.

Je toho názoru, že pohľadávky na zaplatenie daňového nedoplatku nemajú vo vzťahu k pohľadávkam iných veriteľov daňového dlžníka zo svojej povahy prioritné postavenie. Z povahy prednostného záložného práva a citovaných ustanovení Daňového poriadku a je zrejmé, že a Daňového poriadku sa na záložného veriteľa nevzťahuje. Rozhodnutie tak predstavuje výrazný neprimeraný a neprípustný zásah do práva žalobcu ako prednostného záložného veriteľa, realizovať v budúcnosti výkon záložného práva v zmysle zákonných ustanovení a nasledujúcich ustanovení .

Namietal, že napadnutá časť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu rozporu s Daňovým poriadkom a , ako aj s charakterom postavenie prednostného záložného veriteľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a teda je nezákonná. Preto je daný dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia podľa V závere uviedol, že podľa Daňového poriadku dňa 07.04.2014 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o ktorom nebolo ku dňu podania žaloby rozhodnuté. Navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného o začatí daňového exekučného konania v časti, ktorej žalovaný zakázal žalobcovi akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov, IČO: 36 486 213, zapísanými na LV č. XXXX, vedenými pre k.ú. R. a to pozemok parc. č. 1242/2 o výmere 2 024 m2

- zastavané plochy a nádvoria a stavba so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 1242/2 - prevádzková budova, ktoré podľa Daňového poriadku podliehajú daňovej exekúcii zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Daňový poriadok“ ) vydal rozhodnutie, ktorým podľa Daňového poriadku začína daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 7 458, Eur od daňového dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o., Priemyselná štvrť 32, Sabinov, IČO: 36 486 213, DIČ: 2020005405.

Ďalej uviedol, že exekučnými titulmi na začatie tohto daňového exekučného konania sú:

- vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov č. 9716301/5/2655314/2013/MatD zostavený z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 11.06.2013 vo výške 6 787,33 Eur,

- vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov č. 9716301/5/4976273/2013/MatD zostavený z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 07.11.2013 vo výške 671,60 Eur.

Ďalej uviedol, že správca dane vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke podľa § 108 Daňového poriadku, daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí podľa § 112 až § 115 Daňového poriadku a daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti podľa § 130 až § 146 Daňového poriadku.

V bode 1. podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakázal Tatra banke, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, Československej obchodnej banke, a.s., Michalská 18, Bratislava, OTP Banke Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava a Prima banke Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, aby po doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. Tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 Daňového poriadku vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku. Ďalej vyššie uvedeným subjektom podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku prikázal, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na všetkých účtoch daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne.

Konštatoval, že podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku, na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový exekučný účet žalovaného vedený v Štátnej pokladnici. Podľa § 108 ods. 2 Daňového poriadku sa ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke môžu použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte. Ďalej citoval ustanovenie § 108 ods. 8 Daňového poriadku, podľa ktorého ak banka po doručení tohto rozhodnutia použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet, spôsobom uvedeným v Daňovom poriadku.

V bode 2. podľa § 90 ods.2 písm. g) a § 90 ods.5 Daňového poriadku v súlade s ustanovením § 112 Daňového poriadku správca dane zakázal Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove, Okresnému dopravnému inšpektorátu, Vajanského 32, Prešov po doručení tohto rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania akokoľvek nakladať s hnuteľným majetkom daňového dlžníka a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť, ako aj umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v tomto rozhodnutí. Tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods.7 Daňového poriadku vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo nakladajú s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku. Špecifikoval, že tento zákaz nakladania sa vzťahuje na hnuteľný majetok a to 2.1 druh vozidla: osobné vozidlo, továrenská značka: AUDI 4B A6, kategória vozidla Ml, evidenčné číslo: SB-232AL, VIN: W farba: šedá metalíza, rok výroby: 2004, držiteľ/ vlastník motorového vozidla: EKOINSTAL s.r.o., 2.2 druh vozidla: nákladné vozidlo, továrenská značka: CITROEN BERLINGO, kategória vozidla N1, evidenčné číslo: SB-579AS, VIN: Y farba: šedá metalíza, rok výroby: 2008, držiteľ / vlastník motorového vozidla: EKOINSTAL s.r.o., 2.3 druh vozidla: osobné vozidlo, továrenská značka: SUZUKI SX4, kategória vozidla Ml, evidenčné číslo: SB-377AP, VIN: V farba: strieborná metalíza šedá, rok výroby: 2006, držiteľ / vlastník motorového vozidla: EKOINŠTAL s.r.o., 2.4 druh vozidla: nákladné vozidlo, továrenská značka: MITSUBISHI PAJERO PININ, kategória vozidla M1G, evidenčné číslo: SB-016BA, VIN: E farba: zelená metalíza tmavá, rok výroby: 2002, držiteľ / vlastník motorového vozidla: EKOINŠTAL s.r.o., 2.5 druh vozidla: nákladné vozidlo, továrenská značka: SEAT INCA, kategória vozidla N1, evidenčné číslo: SB-003AL, VIN: Y farba: biela, rok výroby: 2003, držiteľ / vlastník motorového vozidla: EKOINŠTAL s.r.o., 2.6 druh vozidla: nákladné vozidlo, továrenská značka: TATRA, kategória vozidla N3, evidenčné číslo: SB-172AH, VIN: V farba: žltá, rok výroby: 1997, držiteľ / vlastník motorového vozidla: EKOINŠTAL s.r.o., 2.7 druh vozidla: nákladné vozidlo, továrenská značka: SUBARU, kategória vozidla N1, evidenčné číslo: SB-717AJ, VIN: E farba: zelená, rok výroby: 1996, držiteľ / vlastník motorového vozidla: EKOINŠTAL s.r.o.

V bode 3. preskúmavaného rozhodnutia žalovaný podľa § 90 ods.2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku v súlade s ustanovením § 130 Daňového poriadku zakázal Okresnému úradu Sabinov, katastrálny odbor, 17. Novembra 2, Sabinov po doručení tohto rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania akokoľvek nakladať s nehnuteľným majetkom daňového dlžníka a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť, ako aj umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v tomto rozhodnutí. Opätovne uviedol, že tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods.7 Daňového poriadku vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo nakladajú s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku. Zákaz nakladania sa vzťahuje na nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R. a to parcely registra C, parc. číslo 1242/ 2, o výmere 2 024 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XXXX stojaca na parc. č. 1242/2 označená ako prevádzková budova.

Žalovaný poučil účastníkov daňového exekučného konania, že podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania nadobúda právoplatnosť dňom vydania a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.06.2014, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.03.2014. Lehota na podanie žaloby podľa uplynula 07.05.2014. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby predstavuje neodstrániteľný nedostatok ( podmienku ) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 03.03.2014 nebolo možné podať opravné prostriedky a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom vydania.

K námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že podľa článku 2 ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre princípy právneho štátu je nevyhnutné, aby štátne orgány postupovali s rešpektom k procesným pravidlám, zásadám a vykonávali svoje právomoci v súlade s právnymi predpismi a brali pritom ohľad na práva dotknutých subjektov, pretože tento postup je nevyhnutný preto, že len takýmto spôsobom je možné dospieť k zákonnému a súčasne ústavnému výsledku - rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby správca dane postupoval výlučne podľa ustanovení o správe daní ( Daňový poriadok ).

Uviedol, že v bode 1. napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že správca dane podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakazuje okrem iného žalobcovi, aby po doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladal s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bolo zakázané nakladať s majetkom daňového dlžníka, konkrétne s prostriedkami, ktoré má daňový dlžník na účte vedenom žalobcom. Toto je štandardný postup správcu dane, ku ktorému oprávňuje Daňový poriadok. Rozhodnutím o začatí daňovej exekúcie nemohlo dôjsť k poškodeniu práv žalobcu a jeho žaloba je predčasná, pretože správca dane zatiaľ nepristúpil k samotnému výkonu daňovej exekúcie.

Dôvodil, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzne právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Preto postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a napadnutým rozhodnutím začal daňové exekučné konanie. Samotný výkon daňovej exekúcie bude nasledovať až po zaslaní daňovej exekučnej výzvy v súlade s ustanovením § 91 Daňového poriadku. Až v prípade negatívneho, prípadne pasívneho postoja daňového dlžníka, pristúpi k samotnému výkonu daňovej exekúcie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a súčasne, ktorý je najefektívnejší.

Poukázal na § 90 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Napadnutým rozhodnutím začal exekučné konanie, ale pred samotným výkonom daňovej exekúcie bude zasielať daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi a až v prípade, ak na túto výzvu nebude reagovať, pristúpi správca dane k najvhodnejšiemu spôsobu výkonu exekúcie ( v tomto prípade daňové exekúcia predajom nehnuteľností je pre správcu dane neefektívna a nevhodná z dôvodu, že nemá postavenie prednosného veriteľa ).

Ďalej citoval ustanovenie § 88 ods. 11 Daňového poriadku, podľa ktorého ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Do dnešného dňa nevydal daňový exekučný príkaz na výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľností a z tohto dôvodu nebolo potrebné získať ani súhlas záložných veriteľov. Žalobu žalobcu považuje za predčasnú, pretože ešte nepristúpil k výkonu exekúcie a z tohto dôvodu nepotrebuje v tomto štádiu daňovej exekúcie, kedy je vydané len rozhodnutie o začatí daňovej exekúcie súhlas záložného veriteľa.

Argumentoval, že z ustanovenia § 92 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku je zrejmé, že daňový exekučný príkaz musí obsahovať presné náležitosti v závislosti od toho, aký spôsobom vykonania daňovej exekúcie správca dane zvolí. Takúto požiadavku zákon nevyžaduje v prípade, ak ide o rozhodnutie o začatí daňovej exekúcie, ktorým správca dane žiadnym spôsobom nestanovuje spôsob akým bude daňová exekúcia vykonaná. Zatiaľ nedošlo k žiadnemu zásahu do postavenia žalobcu ako záložného veriteľa a z tohto dôvodu nemohol byť žiadnym spôsobom žalobca ukrátený na svojich právach.

Citoval ustanovenia § 98 ods. 1 a 2 Daňového poriadku upravujúce spôsob vykonania daňovej exekúcie. Taktiež citoval ustanovenie § 152 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa § 151 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa § 151 ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku alebo iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. V takom prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu. Dôvodil, že z uvedeného je zrejmé, že správca dane môže v exekúcii speňažiť majetok, ktorý je zaťažený záložným právom, ale správca dane pri takomto postupe bude mať vyššie náklady, než skutočný výťažok ( z výťažku sa musí v prvom rade záložný veriteľ ). Preto takýmto spôsobom nepostupuje, pretože je to s ohľadom na zásady daňového konania neúčelné.

Podľa ,, , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ,, , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Daňový poriadok“ ) vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku.

Podľa § 90 ods. 1 a Daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

Z uvedeného je nesporné, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok a podlieha prieskumu podľa

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Súd podľa vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 17.09.2015 a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd sa v prvom rade zaoberal splnením podmienok konania podľa , t.j. či žaloba bola podaná včas s ohľadom na námietku žalovaného uvedenú v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2014.

Podľa , žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného prevzal dňa 07.03.2014, čo preukazuje doručenka pripojená k napadnutému rozhodnutiu.

Podľa prvá veta pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa , lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení posledný deň lehoty na podanie žaloby od prevzatia napadnutého rozhodnutia žalobcom bol 07.05.2014. Z obálky pripojenej k žalobe, ktorou žalobca doručoval podanie a prílohy súdu je zrejmé, že podanie žaloby bolo realizované prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 07.05.2014, t.j. posledný deň lehoty podľa Súd preto konštatoval, že žaloba bola žalobcom podaná včas.

Súd sa zaoberal aj ďalšou procesnou podmienkou, ktorá vyplynula zo žaloby žalobcu a to, že žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Daňového poriadku. Táto skutočnosť je dôvodom na prerušenie konania podľa Z vyjadrenia povereného zástupcu žalovaného v konaní vyplynulo, že žalobca na základe výzvy žalovaného zo dňa 23.04.2014 č. 9700502/1586357/2014 nezaplatil za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny poplatok podľa Z uvedeného dôvodu konanie vo veci ani nezačalo.

Súd na základe týchto zistených skutočností vo veci konal bez prerušenia konania.

Sporný v danom prípade bol bod 1 napadnutého rozhodnutia, ktorým správca dane podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakazuje okrem iného aj žalobcovi, aby po doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladal s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii a to ani v jeho prospech, alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. Tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 Daňového poriadku vzťahuje aj na osoby ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Tým nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku.

Ako vyplýva zo žalobných námietok, žalobca žiadal v tejto časti zrušiť rozhodnutie žalovaného, ktorým zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov, IČO: 36 486 213, zapísanými na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. R. a to pozemok parc. číslo 1242/ 2, o výmere 2 024 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č.

XXXX stojaca na parc. č. 1242/2 označená ako prevádzková budova, ktoré podľa Daňového poriadku podliehajú daňovej exekúcii.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 90 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane začína daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Podľa § 90 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, h) spôsob vykonania daňovej exekúcie, i) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 90 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia je nesporné, že obsahuje všetky predpísané náležitosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania upravené v § 90 ods. 2 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania boli výkazy daňových nedoplatkov daňového dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o., IČO: 36 486 213, so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov zo dňa 11.06.2013 č. 9716301/5/2655314/2013/MatD a zo dňa 07.11.2013 č. 9716301/5/4976273/2013/MatD.

Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že má postavenie prednostného záložného veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX vo vlastníctve daňového dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o. Argumentoval ustanoveniami , a Daňového poriadku, a a namietal, že z povahy prednostného záložného práva a týchto citovaných ustanovení Daňového poriadku a je zrejmé, že a Daňového poriadku sa na prednostného záložného veriteľa nevzťahuje. Namietal tiež, že rozhodnutím dôjde k výraznému neprimeranému a nepripustnemu zásahu do jeho práva ako prednostného záložného veriteľa realizovať v budúcnosti výkon záložného práva.

Podľa § 88 ods. 1 Daňového poriadku, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

Podľa Daňového poriadku, ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od doručenia oznámenia podľa od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený so zálohu a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného práva.

Podľa Daňového poriadku, ustanovenie a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkých záložným veriteľom ...

Podľa , ak prednostný záložný veriteľ ... oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa ods. 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktorými argumentoval žalobca porušenie svojich práv nesporne vyplýva, že tieto ustanovenia upravujú a vzťahujú sa na výkon záložného práva a výkon daňovej exekúcie. Napadnutým rozhodnutím však žalovaný nerealizuje výkon daňovej exekúcie, ale oznamuje začatie daňového exekučného konania a upravuje povinnosti subjektov uvedených v § 90 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku. Výkon daňovej exekúcie sa realizuje až vydaním daňového exekučného príkazu podľa § 92 Daňového poriadku, v ktorom správca dane určí spôsob vykonania daňovej exekúcie ( § 92 ods. 2 písm. e) ). Spôsob vykonania daňovej exekúcie je upravený v § 98 Daňového poriadku. Z ods. 2 tohto ustanovenia vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

Z ustanovení Daňového poriadku upravujúcich daňové exekučné konanie ( a nasl.) a , ktorý upravuje v až 151g záložné práva nevyplýva, žeby správca dane ako veriteľ nemohol realizovať výkon daňovej exekúcie aj keď nie je v postavení prednostného záložného veriteľa, resp. aby toto právo mal iba prednostný záložný veriteľ. Nasvedčuje tomu aj ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa až f) a získané úhrady podľa použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku, alebo iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. V takomto prípade postupuje správca dane prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Neobstojí preto ako dôvodná námietka žalobcu, že sa ustanovenie a Daňového poriadku na prednostného záložného veriteľa nevzťahuje.

Ak teda žalovaný vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, žiadnym spôsobom nezasiahol do subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu ako prednostného záložného veriteľa. Je síce nesporné, že žalovaný v bode 1. podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakázal žalobcovi nakladať s „majetkom“ daňového dlžníka a až nasledujúcim odsekom podľa § 108 ods. 3 Daňového poriadku v tomto bode prikázal žalobcovi, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokoval peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku. Pojem majetok upravuje Daňového poriadku, v ktorom je uvedené, že majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa , práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju cenné papiere, mzda a iné príjmy.

Vychádzajúc z tohto pojmu teda zákaz nakladať s „majetkom“ v bode 1 podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku sa vzťahuje aj na zákaz nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve daňového dlžníka, teda nielen na zákaz nakladať s peňažnými prostriedkami, tak ako to tvrdí žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Avšak v štádiu, keď napadnutým rozhodnutím žalovaný začal daňové exekučné konanie a nepristúpil ešte k jeho výkonu, nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu ako záložného veriteľa, resp. prednostného záložného veriteľa, ani všeobecným zákazom nakladania s majetkom daňového dlžníka tak ako to uviedol žalovaný v bode 1 napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov konania nepatrí a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.