Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/91/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 1.12.2014 pod č. k. -32 a proti uzneseniu toho istého súdu zo dňa 7.1.2015 pod č. k. -46, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Taktiež zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorý žalobca zdôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonávať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 8320011 (ďalej len „zmluva“) dlžníkom: R. I., nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX100/2011. Exekučný súd v predmetnej exekučnej veci nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Taktiež vynaložil sumu 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancom pomocou informačného systému, sumu 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému, sumu 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a sumu 50,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Zároveň žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu, podľa názoru žalobcu, je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané ust. Exekučného poriadku, a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 276,60 eura, t. j. 55,32 eura za každý začatý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t. j. cca 663,88 eura. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Žalobca postupoval podľa a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Podľa žalobcu, uvedená škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov. V predmetnej žalobe súčasne uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bardejov z dôvodu, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor.

V písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2014 žalovaná uviedla, že podanie žalobcu je zmätočné, nakoľko v predmetnej veci neboli splnené procesné podmienky, a takéto konanie vykazuje nedostatky. Poukázala na to, že v jednotlivých žalobách nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumov doručení podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Ďalej uviedol, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Žalobca síce predložil časť dôkazov, najmä odkaz na exekučný spis, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za prostriedok k zabráneniu tvrdených prieťahov v konaní. Všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní súdu. Poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto išlo o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Ďalej poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu a nerozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý ma nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za

účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a i zmene a doplnení ďalších zákonov (súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený). Žalovaná pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Žalovaná poukazuje na to, že v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a násl. o súdoch. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca nepreukázal ani vznik, ani výšku škody. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre neho. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaný popiera, že žalobca nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Ďalej poukázala na aspekt dobrých mravov a nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na poškodenú osobu s poukazom na , kedy by nebolo možné dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Poukázala aj na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010//1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri EÚ, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský sú Prešov /vec C - 76/10/. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona , preto žalobu považuje za právne neopodstatnenú. Z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej , Exekučného poriadku, a uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí /rozsudok NS SR 4Cdo 24/2004/. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k zákonom špeciálnym, a preto, ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia . Z hľadiska časovej účinnosti bolo potrebné na predmetnú vec aplikovať zákon o zodpovednosti za škodu účinný ku dňu, kedy mala škoda vzniknúť, pretože ide o hmotnoprávny predpis. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojím nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu

na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to v danom prípade nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť.

Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol teda osobitný právny predpis, ktorým je o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a ako všeobecný právny predpis.

Podľa , sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu).

Okresný súd poukázal na skutočnosť, že podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.04.2012. Žaloby boli doručené súdu v mesiaci september 2012. Žalobca podal žaloby predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

Z vykonaného dokazovania súd nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné právne ustáliť, že exekučný súd postupoval v exekučnom konaní nesprávne, teda, že sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v , je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedeného hľadiska žalobca existenciu zbytočných prieťahov v exekučnom konaní nepreukázal.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený ani prvý, zásadný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu, čo postačuje na zamietnutie žaloby.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si táto situácia vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia a

preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do jeho sféry.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania zákonných predpokladov / musia by splnené súčasne/ pre priznanie nároku za náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresný súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa . Keďže úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, náhrada trov jej priznaná nebola.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol tento zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej že v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a ďalej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ išlo o aplikáciu , zásadne namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe tejto novej právnej úpravy. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Poukázal v tejto súvislosti na SR, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom.

Ďalej dôvodil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. v znení účinnom pred prijatím , a preto nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia v znení . Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. K otázke trvania stavu právnej neistoty poukázal na to, že súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Pokiaľ išlo o limitáciu dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustnými. Navyše, súd neguje doteraz vytvorenú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy, atď.. Štrasburgský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám zahŕňajúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Ďalej uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so o výške vzniknutej škody.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa zásad uvedených v bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Pokiaľ ide o aplikáciu v znení , odvolací súd považuje za potrebné zdôvodniť, že pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava, uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy; tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. ). Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že právna úprava daná ust. nijako neneguje účinky nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahoch, ale len tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa otázky trvania stavu právnej neistoty, podľa ktorej exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý proces neakceptovateľný, odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že túto otázku súd prvého stupňa vyriešil správne aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. zo dňa 14.12.2012. Ak teda súd prvého stupňa o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote, nespôsobil tým žalobcovi škodu ani nemajetkovú ujmu. Z tohto pohľadu teda neobstojí ani posledná námietka týkajúca sa dĺžky zákonnej lehoty ustanovenej v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( ).

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.1.2015 pod č. k. -46 uložil povinnosť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zrušenie bez náhrady. Sadzba položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa týka výlučne návrhu na začatie konania pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalobca podal odvolanie, nie návrh na začatie konania. Žalobu preto poplatkový nespája s podaním odvolania na poplatkovú povinnosť. Ak sa majú súdne poplatky vyberať len na základe zákona, neprichádza pri vyrubení poplatku za odvolanie analógia na obdobný poplatok ako pri podaní návrhu. Ak jednoznačne nestanovuje povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, analógia nie je prípustná v poplatkových veciach, potom ani súd, ak je viazaný a zákonmi, nemôže spoplatňovať podané odvolanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého uznesenia, a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť aj v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku v sume 20,- eur. Pri určení poplatkovej povinnosti je potrebné vychádzať zo o súdnych poplatkoch, pričom podľa zákona, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdu, pričom podľa poplatkového zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu. Podľa zákona č. 71, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou ( zákona), pričom podľa odseku 2, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatkový zákon jednoznačne

stanovuje poplatkovú povinnosť pre poplatníka, ktorý dal odvolanie, pričom sadzba poplatku, t. j. jeho výška, vyplýva so Sadzobníka súdnych poplatkov. Ak v Sadzobníku súdnych poplatkov a v položke 7/a stanovuje sadzbu poplatku pri žalobách na náhradu škody spôsobených nezákonných rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom 20,- eur, všeobecná poplatková povinnosť vzniká pri podaní odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu pri takejto žalobe. Naviac, pri viacerých položkách, napr. pri položke 6, pri návrhoch na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vždy sa v odvolaní platí súdny poplatok, aj keď nie je poznámka v položke 6, že poplatok sa platí aj za odvolacie konanie. Obdobne aj pri položke 7/a s podaním odvolania proti rozsudku vzniká poplatková povinnosť, kde sadzba je stanovená 20,- eur, čo vyplýva z položky 7/a Sadzobníka súdnych poplatkov, a preto poplatok v rovnakej sadzbe sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej ( poplatkového zákona) s povinnosťou platiť súdny poplatok poplatníkom, ktorým je navrhovateľ poplatkového úkonu, t. j. osoba, ktorá podala odvolanie.

Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pokiaľ ním bol žalobca zaviazaný k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie 20,- eur ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Neúspešný žalobca na ich náhradu právo nemá a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.