Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cbi-7-2020.pdf
PDF · 211.13 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, v spore žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom: Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty úpadcu: ALGAT, s.r.o. "v konkurze", so sídlom: Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 644 501, právne zast.: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, proti žalovanému X/: H. F., A.. XX. XX. XXXX, S. W.: H.W. G., XXX/X, XXX XX D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom: Terézie Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica IČO: 53 796 306, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o zaplatenie peňažnej náhrady v sume 12 861,24 Eur v prospech všeobecnej podstaty, takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanému 1/ z a mi e t a .
II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21. 05. 2020 sa žalobca voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ domáhal určenia, že Zmluva o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. uzavretá dňa 18.01.2014 medzi obchodnou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., úpadcom ALGAT, s.r.o. "v konkurze" a H. F., predmetom ktorej bol prevod práv a povinností zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. zo dňa 14.11.2011 a zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 14.11.2011, je voči veriteľom úpadcu ALGAT, s.r.o. "v konkurze", neúčinná. Žalovaný H. F. je povinný zaplatiť úpadcovi ALGAT, s.r.o. "v konkurze" k rukám správcu a v prospech všeobecnej podstaty peňažnú náhradu vo výške 12.861,24 EUR. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K/14/2018-66 zo dňa 29.05.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 107/2019 zo dňa 05.06.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ALGAT, s.r.o. "v konkurze", so sídlom na ulici Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, Slovenská republika, IČO: 36 644 501, zapísaného v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 11152/S (ďalej aj len ako "Úpadca") a do funkcie správcu Úpadcu bol ustanovený JUDr. Matúš Boľoš, správca so sídlom správcovskej kancelárie na ulici Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 005 680, číslo správcu S1240 (ďalej aj len ako "Správca"). Dňa 18.01.2014 bola medzi Žalovaným 1, Úpadcom a Žalovaným 2 uzavretá Zmluva o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. (ďalej aj len ako "Zmluva o zmene subjektu" alebo aj len ako "Odporovaný právny úkon"), predmetom ktorej bol (a) prevod práv a povinností zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. (ďalej aj len ako "Úverová zmluva") z Úpadcu na Žalovaného 1, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo k zmene osoby dlžníka z Úverovej zmluvy z Úpadcu na Žalovaného 1 a tento sa stal dlžníkom Žalovaného 2 s povinnosťou riadne a včas platiť splátky úveru vo výške 736,89 EUR počnúc splátkou číslo 26, ktorý (úver) bol vo výške 23.711,11 EUR poskytnutý na účely kúpy motorového vozidla OPEL INSIGNIA, VIN: K.,
farba: červená (ďalej aj len ako "Motorové vozidlo") v hodnote 33.873,02 EUR a (b) prevod práv a povinností zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP (ďalej aj len ako "Zmluva o zabezpečovacom prevode") spočívajúcich najmä v práve bezplatne užívať Motorové vozidlo a v práve stať sa vlastníkom Motorového vozidla po uspokojení pohľadávky Žalovaného 2 z Úverovej zmluvy. Zmluvou o zmene subjektu tak bolo umožnené Žalovanému 1 bezodplatné užívanie Motorového vozidla a súčasne bol navodený taký právny stav, podľa ktorého sa Žalovaný 1 dňom uspokojenia pohľadávky Žalovaného 2 z Úverovej zmluvy mohol stať (aj sa stal) vlastníkom Motorového vozidla. Výška neuspokojenej pohľadávky z Úverovej zmluvy, na ktorej splnenie sa Žalovaný 1 zaviazal, predstavovala sumu vo výške 8.105,79 EUR. Žalovaný 1 za sumu 8.105,79 EUR nadobudol Motorové vozidlo, ktoré bolo v užívaní po dobu necelých 26 kalendárnych mesiacov, ktoré v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu k Zmluve o zmene subjektu k zmluve č. J. (ďalej aj len ako "Preberací protokol") osobne prebral v nepoškodenom stave od Úpadcu a ktorého trhová hodnota zodpovedala v čase uzavretia Odporovaného právneho úkonu sume vo výške 20.967,03 EUR a účtovná hodnota sume vo výške 7.056,53 EUR. Za prevod práv a povinností zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečovacom prevode, ku ktorému došlo na základe Odporovaného právneho úkonu nebolo Úpadcovi zo strany Žalovaného 1 poskytnuté žiadne protiplnenie, čo vyplýva z účtovnej evidencie Úpadcu, podľa ktorej Úpadca v účtovnom období roku 2014, v ktorom bola uzatvorená Zmluva o zmene subjektu, neprijal na bankový účet a ani do pokladne žiadne finančné prostriedky. Vykonaním odporovaného právneho úkonu došlo k zhoršeniu finančnoekonomickej situácie Úpadcu, nakoľko Úpadca na jednej strane síce znížil svoj záväzok voči Žalovanému 2, avšak súčasne oproti tomu znížil aj účtovnú hodnotu svojho majetku o sumu vo výške 7.056,53 EUR. Je preto nepochybné, že v prípade, ak by bol právny úkon vykonaný v intenciách jeho hospodárskej kauzy sledovanej v bežnom obchodnom styku, mal Úpadca za prevod práv a povinností vyplývajúcich z Úverovej zmluvy a Zmluvy o zabezpečovacom prevode prijať odplatu zodpovedajúcu trhovej hodnote Motorového vozidla v čase vykonania Odporovaného právneho úkonu zníženej o výšku záväzku Úpadcu voči Žalovanému 2, na ktorého splnenie bol povinný Žalovaný 1. Na základe uvedeného možno konštatovať, že Úpadca uzavrel Zmluvu o zmene subjektu ako bezodplatný právny úkon v úmyselne ukrátiť uspokojenie svojich veriteľov, nakoľko keby tento právny úkon uzavrel za primeranú odplatu, ktorej výšku možno v zmysle doposiaľ uvedeného ustáliť sumou 12.861,24 EUR, mohol z takto prijatých finančných prostriedkov uspokojiť v tom čase existujúce pohľadávky veriteľov. Žalobca touto žalobou uplatňuje právo odporovať Odporovanému úkonu ako ukracujúcemu právnemu úkonu, keďže má za to, že Odporovaný úkon napĺňa všeobecné predpoklady odporovateľnosti podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "ZKR"), ako aj osobitné znaky skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR. Žaloba smeruje voči Žalovanému 2 výlučne za účelom naplnenia normatívnych predpokladov jej prípustnosti založených ust. § 62 ods. 1 ZKR, nakoľko Žalovaný 2 bol účastníkom Odporovaného právneho úkonu. Zákonné lehoty na uplatnenie práva odporovať Odporovanému úkonu sú zachované. V čase uzavretia Odporovaného úkonu (18.01.2014) existovali pohľadávky veriteľa X. H. - T. Ú. W. W., X. X. A. J. A. XX, XXX XX W. W., X. H., G.: XXXXXXXXXXXX (ďalej aj len ako "Slovenská republika"), zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom: 5 - daň z pridanej hodnoty za kalendárny mesiac máj roku 2013 (daňové priznanie č. 2/02615775/2013); 6 - daň z pridanej hodnoty za kalendárny mesiac jún roku 2013 (daňové priznanie č. 2/03523098/2013); 7 - daň zo závislej činnosti (daňové priznanie č. 2/02615873/2013), pohľadávky veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom na ulici Tomášiková 48, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 151 653, zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom: 117 - pohľadávka z titulu Zmluvy o úvere č. XX/AUOC/XX zo dňa 16.03.2011; 118 - pohľadávka z titulu Zmluvy o úvere č. XXX/AUOC/XX zo dňa 20.07.2007 a pohľadávky veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom na ulici Panónska cesta 2, Bratislava - Petržalka, Slovenská republika, IČO: 35 937 874 (ďalej aj len ako "Všeobecná zdravotná poisťovňa"), zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom: 120 - nedoplatok na poistnom na zdravotnom poistení (Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2013); 121 - nedoplatok na poistnom na zdravotnom poistení (Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014). Vzhľadom na celkovú sumu pohľadávok prihlásených do konkurzu (1.711.000,73 EUR), hoci v dôsledku popierania ku dňu vyhotovenia tejto žaloby celková suma zistených pohľadávok predstavuje 1.673.536,38 EUR, a súpisovú hodnotu majetku zapísaného do súpisu majetku podstát ku dňu vyhotovenia tejto žaloby vo výške 18.400 EUR, pričom doposiaľ nedošlo k speňaženiu takéhoto majetku, žalobca vychádzajúc aj zo svojich empirických skúseností úplné uspokojenie konkurzných veriteľov Úpadcu nepredpokladá. Keďže majetok Úpadcu nepostačuje na úplné uspokojenie konkurzných veriteľov Úpadcu (vyššie uvedených veriteľov Úpadcu nevynímajúc), títo veritelia Úpadcu boli Odporovaným úkonom ukrátení. Odporovaný právny úkon bol vykonaný len
niekoľko kalendárnych dní pred obdobným právnym úkonom vykonaným medzi Úpadcom a s ním spriaznenou osobou, T. Y., dcérou konateľa Úpadcu, na základe ktorého T. Y. nadobudla právo užívať a súčasne aj nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu AUDI A3 Sportback Attraction Club Edition 1.6 TDI DPF S tronic, VIN: K., farba: červená (ďalej aj len ako "Motorové vozidlo - AUDI A3"), ktorého neúčinnosti voči veriteľom Úpadcu sa Žalobca domáha v osobitnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. T. Y. bola konateľom Úpadcu na základe Splnomocnenia zo dňa 23.01.2014 (ďalej aj len ako "Splnomocnenie") splnomocnená na vykonanie všetkých úkonov spojených so Zmluvou o zmene subjektu a súčasne na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s vykonaním evidenčných úkonov vo vzťahu k Motorovému vozidlu v evidencii motorových vozidiel na príslušnom okresnom riaditeľstve policajného zboru. Udelenie Splnomocnenia T. Y.Š. malo s najväčšou pravdepodobnosťou svoj dôvod v umiestnení konateľa Úpadcu do ústavu na výkon väzby. Žalovaný 1 s ohľadom na verejne dostupné informácie vyplývajúce zo zoznamu dlžníkov zverejneného na webovom sídle obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa musel vedieť, že vykonaním odporovaného právneho úkonu, v obsahu ktorého nebola dojednaná žiadna odplata a súčasne za prevod práv a povinností, ku ktorému došlo na základe odporovaného právneho úkonu a následkom ktorého bolo zníženie hodnoty majetku Úpadcu v čase, keď bol Úpadca zapísaný vo verejne dostupnom registri dlžníkov obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, bude ukrátený najmenej jeden veriteľ Úpadcu. Žalovaný 1 nebol len účastníkom Odporovaného právneho úkonu, ale aj účastníkom ďalších právnych úkonov, predmetom ktorých bol prevod práva k motorovým vozidlám, ktoré boli pôvodne v držbe Úpadcu. Žalovaný 1 rovnako dňa 30.11.2016 nadobudol vlastnícke právo k Motorovému vozidlu AUDI A3 od T. Y., ktoré následne toho istého dňa previedol späť na T. Y., pričom z lustrácie v evidencii motorových vozidiel vykonanej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci dňa 26.03.2019 plynie, že Žalovaný 1 figuroval ako vlastník prípadne ako držiteľ aj iných motorových vo vozidiel, ktoré boli pôvodne v držbe Úpadcu a tieto následne v krátkom časovom období prevádzal buď späť na osobu, od ktorej vlastnícke právo nadobudol ako tomu bolo v prípade Motorového vozidla AUDI A3 alebo v prospech tretích osôb. Žalovaný 1 vo svojej odpovedi na žiadosť Správcu o poskytnutie súčinnosti spočívajúcej v predložení právnych titulov na základe ktorých Žalovaný 1 nadobudol vlastnícke právo k Motorovému vozidlu od Úpadcu uviedol, že vlastnícke právo k Motorovému vozidlu od Úpadcu nikdy nenadobudol. V kontexte uvedeného je nevyhnutné poznamenať, že Správca pri formulácii žiadosti o poskytnutie súčinnosti vychádzal výlučne z prvotných informácií poskytnutých mu Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, ktoré v evidencii motorových vozidiel nerozlíšilo osobu držiteľa od vlastníka. To však nič nemení na tom, že odpoveď Žalovaného 1 na žiadosť o poskytnutie súčinnosti bola tendenčná a účelová a pravdepodobne učinená za účelom zatajenia skutočných informácií o nadobudnutí práv k Motorovému vozidlu na základe Odporovaného právneho úkonu, ktoré museli byť Žalovanému 1 v čase spísania odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti známe a s ktorými sa Správca oboznámil až na základe súčinnosti poskytnutej zo strany obchodnej spoločnosti ČSOB Leasing. Úpadca v mesiaci január roku 2014 pravdepodobne si uvedomujúc blížiace sa následky neodvedenia dane a poistného a neoprávneného uplatňovania si nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty v dôsledku čoho pohľadávky veriteľa Slovenská republika voči Úpadcovi dosiahli sumu vo výške 1.233.292,34 EUR, vykonal vrátane Odporovaného právneho úkonu viacero úkonov smerujúcich k zníženiu jeho majetku a ukracujúcich veriteľov Úpadcu, a to aj v súčinnosti T. Y., dcéry konateľa Úpadcu a Žalovaného 1. Z doposiaľ opísaného konania Úpadcu a Žalovaného 1 je zrejmé, že Žalovaný 1 mal a aj mohol mať vedomosť o úmysle Úpadcu ukrátiť uspokojenie svojich veriteľov.
2. V podaní žalovaného 1/ zo dňa 18. 07. 2020, ktoré bolo vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe (§ 167 ods. 1, ods. 2 CSP), žiadal žalovaný 1/ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Uviedol, že v plnom rozsahu popiera žalobcom tvrdenú vedomosť žalovaného 1 o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov z dôvodov uvedených v žalobe. K zmene subjektu v zmysle Zmluvy o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. (ďalej len "Zmluva o zmene subjektu") došlo dňa 18.01.2014. V tom čase žalovaný 1 nemohol mať vedomosť o tom, že by bol úpadca dlžníkom akémukoľvek veriteľovi, nakoľko verejné zdroje poukazovali na vyššie zisky spoločnosti ako dlhy, výsledky spoločnosti z verejne dostupných zdrojov boli vynikajúce a nič nepredpokladalo úpadok spoločnosti. Ak by aj došlo počas roka 2014 k negatívnemu výsledku hospodárenia úpadcu, vzhľadom k tomu, že k podpisu Zmluvy o zmene subjektu došlo v mesiaci január 2014, tieto nemohli byť viditeľné v mesiaci január 2014. Okrem uvedeného, konateľ spoločnosti sa v čase uzatvorenia zmluvy o zmene subjektu nachádzal v kolúznej väzbe, pričom k zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere a zmene držiteľa osobného motorového vozidla došlo na základe vedomia a pokynu prokurátora. Žalovaný 1 konal v dobrej viere,
pričom sa stal držiteľom osobného motorového vozidla po jeho pôvodnom držiteľovi, nie jeho vlastníkom, nakoľko v zmysle Zmluvy o spotrebnom úvere, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 14.11.2011, ako aj v zmysle lustrácie vlastníkov predmetného motorového vozidla, ktoré pripojil žalobca ako prílohy, je zrejmé, nepochybné a právne jednoznačné, že vlastníkom osobného motorového vozidla bola v r. 2014 ČSOB Leasing, a.s., teda žalovaný v rade 2, až do úplného splatenia úverových splátok. Rovnako je zrejmé, že tieto v zmysle predpisu splátok zo dňa 18.01.2014 v mesiaci 2014 ďalej už neplatil úpadca, ale žalovaný 1, ktoré splátky plnil priamo ČSOB Leasing, a.s. ako vlastníkovi osobného motorového vozidla až do ich úplného zaplatenia, čím vlastnícke právo prešlo zo žalovaného v rade 2 na žalovaného v rade 1, o čom opäť svedčí lustrácia o vlastníkoch osobného motorového vozidla predložená žalobcom týkajúca sa predmetného osobného motorového vozidla OPEL INSIGNIA, VIN: K., farba: červená (ďalej len "OMV"). O vlastníctve OMV jednoznačne a preukázateľne bez právnych pochýb svedčí aj Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 14.11.2011, ktorú predložil žalobca, v zmysle ktorej veriteľ, a teda žalovaný v rade 2, prijal do svojho vlastníctva financovaný predmet - predmetné OMV. Z obsahu predmetných Zmlúv o spotrebiteľskom úvere, o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako aj o zmene subjektu nemožno automaticky dospieť k záveru, že by sa úpadca sa stal vlastníkom predmetného OMV, pretože z daných zmlúv vyplýval pre úpadcu celý rad povinností, pri porušení ktorých, prípadne aj len jednej z nich, by mohlo dôjsť k ukončeniu zmluvy a napríklad je otázne, či by bol úpadca schopný uhrádzať riadne a včas splátky a neporušil by žiadnu povinnosť, ktorá je dôvodom na ukončenie zmluvy. Žalovaný v rade 1 preto nesúhlasil s tým, že uzatvorením Zmluvy o zmene subjektu došlo k zníženiu majetku úpadcu, skôr naopak, daným právnym úkonom došlo k zníženiu záväzkov úpadcu s cieľom nenavyšovať finančnú stratu. V danom prípade sa nejedná o úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie niektorého z veriteľov, keďže neúčinnosťou právneho úkonu by nedošlo k vráteniu predmetného OMV do konkurznej podstaty úpadcu a zároveň je možné predpokladať, že týmto úkonom došlo k zníženiu existujúcich záväzkov úpadcu. OMV, ktorého vlastníkom bol na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva žalovaný v rade 2 a držiteľom bol úpadca, nepatrí do konkurznej podstaty, pretože bol majetkom žalovaného v rade 2. Poukázal aj na závery vyslovené súdom v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.11.2013, sp. zn. 64Cbi/12/2013. Žalobca podľa žalovaného 1/ nepreukázal dôvod uplatňovanej náhrady vo výške 12.861,24,-Eur, nakoľko v zmysle zmluvy o zmene subjektu a priloženého predpisu splátok mal uhradiť spolu sumu vo výške 8.105,79,-Eur. Pokiaľ žalobca tvrdí, že trhová hodnota predmetného OMV je vo výške 20.967,03,-Eur, takéto preukázanie hodnoty OMV formou kalkulačky hodnoty automobilov, nie je relevantné a nemožno ho považovať za dôkaz. K tomuto prikladá žalovaný 1 historickú mapu cien predmetného OMV, ktorá jednoznačne preukazuje, že cena takéhoto OMV nemôže tak rapídne klesnúť z cca 20.000,-Eur na 8.000,-Eur, ako to tvrdí žalobca, práveže je hodnota predmetného OMV v zmysle historického vývoja cien stabilná a teda by nemohla byť v takej výške, ako tvrdí žalobca.
3. V podaní žalovaného 2/ zo dňa 06.07.2020, ktoré bolo vyjadrením žalovaného 2/ k žalobe (§167 ods. 1, ods. 2 CSP), žalovaný 2/ žiadal žalobu voči nemu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu. Namietal, že žalobca ako právny úkon, ktorým malo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu, označuje Zmluvu o zmene subjektu. Táto zmluva však podľa nášho názoru nebola tým právnym úkonom, na základe ktorého úpadca ukrátil svojich veriteľov. Ako vyplýva z obsahu žaloby, k ukráteniu veriteľov úpadcu malo dôjsť v dôsledku toho, že žalovaný v 1. rade za prevod práv a povinností zo Zmluvy o spotrebnom úvere a Zmluvy o ZPVP neuhradil úpadcovi primeranú odplatu. V tejto súvislosti je však podstatné, že samotná Zmluva o zmene subjektu nebola v skutočnosti dohodnutá ako bezodplatný právny úkon, naopak zaplatenie odplaty (finančného vyrovnania) explicitne predpokladala, pričom samotný obsah dohody úpadcu a žalovaného v 1. rade v tomto smere, resp. výšku odplaty ponechávala na ich osobitnú vzájomnú dohodu. V ustanovení čl. IV ods. 5 Zmluvy o zmene subjektu sa totiž zmluvné strany dohodli, že "finančné vyrovnanie plynúce zo zmeny zákazníka podľa dotknutých zmlúv je predmetom dohody medzi pôvodným zákazníkom a novým zákazníkom." Forma tejto dohody a jej obsah pritom neboli Zmluvou o zmene subjektu bližšie upravené, tzn. tieto otázky si úpadca so žalovaným v 2. rade mohli (a mali) dohodnúť samostatne a bez akejkoľvek ingerencie žalovaného v 2. rade. Právnym úkonom, ktorým došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu preto v skutočnosti nebola Zmluva o zmene subjektu, ale osobitná - či už písomná alebo ústna, explicitná alebo konkludentná - dohoda medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade, uzatvorená na základe čl. IV ods. 5 Zmluvy o zmene subjektu a bez akejkoľvek ingerencie a účasti žalovaného v 2. rade, o nulovej (žiadnej) výške primeranej odplaty/finančného vyrovnania. Na základe tejto dohody, príp. jej absencie úpadcu a žalovaného v 1. rade došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže obsahom tejto dohody malo byť/bolo to, čo aj samotný
žalobca považuje za dôvod a spôsob ukrátenia veriteľov úpadcu, t.j. vyplatenie a výška primeranej odplaty (finančného vyrovnania) za prevod práv a povinností zo Zmluvy o spotrebnom úvere a Zmluvy o ZPVP. Nie je tak daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade zakladá aj to, že žalovaný v 2. rade bol "len" účastníkom namietaného právneho úkonu, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom z tohto právneho úkonu profitoval, resp. aby voči nemu boli splnené zákonné podmienky odporovateľnosti, ex lege nezakladá/nemôže zakladať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade a jeho postavenie ako strany tohto sporu na žalovanej strane. Žaloba je voči žalovanému v 2. rade nedôvodná, a to z dôvodu, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade neboli splnené všetky zákonom stanovené obligatórne vyžadované podmienky (§ 57 ods. 4 v spojení s § 60 ods. 1 ZKR). Samotný žalobca vo svojej žalobe explicitne uviedol, že žalovaný 2 nemal z Odporovaného právneho úkonu žiadny prospech a teda neboli na neho prevedené žiadne práva a ani neprijal iné majetok Úpadcu ukracujúce plnenie. Ak preto žalovaný v 2. rade aj podľa tvrdenia samotného žalobcu nemal vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a súčasne nemal z predmetného právneho úkonu žiadny prospech, neboli na neho prevedené žiadne práva a ani neprijal iné majetok úpadcu ukracujúce plnenie, je žaloba voči nemu nedôvodná a žalobca sa po správnosti mal svojich nárokov domáhať výlučne voči žalovanému v 1. rade.
4. Žalobca sa k obom vyjadreniam žalovaných vyjadril v podaní zo dňa 08.10.2020.
5. K vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že jeho tvrdenia o konaní v dobrej viere pri vykonaní Odporovaného právneho úkonu neobstoja, ak sa tento uspokojil s informáciami plynúcimi z hospodárskych výsledkov Úpadcu za obdobie roku 2012 a náležite sa pred vykonaním Odporovaného právneho úkonu neoboznámil s ekonomicko-právnou situáciou Úpadcu, nakoľko z ďalších verejne dostupných zdrojov bolo zrejmé, že Úpadca je dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Taktiež už samotná skutočnosť, že konateľ Úpadcu bol v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu väzobne stíhaný a namiesto neho konala vo veci uzavretia Odporovaného právneho úkonu T. Y., dcéra konateľa Úpadcu1, mohla na strane Žalovaného 1 vyvolať potrebu zvýšenej opatrnosti a náležitého oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré by do budúcna mohli zakladať možnosť odporovania Odporovaného právneho úkonu, či už v zmysle ustanovení ZKR alebo v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v prípade, ak by ku vyhláseniu konkurzu na majetok Úpadcu nedošlo. Žalovaný 1 musel vedieť o úmysle Úpadcu ukrátiť Odporovaným právnym úkonom svojich veriteľov, čo vyplýva zo samotného konania Žalovaného 1, ktorý bol účastníkom aj iných právnych úkonov, predmetom ktorých bol prevod práva k motorovým vozidlám pôvodne v držbe Úpadcu a ktoré Žalovaný 1 vykonal s T. Y., osobou spriaznenou s Úpadcom a na ktoré Žalobca poukázal už v žalobe, ktorou bolo iniciované predmetné Súdne konanie. Nepovšimnutým nemôže ostať ani konanie Žalovaného 1 pri poskytovaní súčinnosti, ktorý účelovo zatajoval informácie o spôsobe nadobudnutia práv k Motorovému vozidlu, pričom ak by bol natoľko dobromyseľný, ako sám tvrdí v obsahu svojho podania, mohol na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti Žalobcovi poskytnúť jemu známe informácie, prípadne aj nad rámec požadovanej súčinnosti Žalobcovi predložiť dokumenty súvisiace s prevodom práv k Motorovému vozidlu, pričom je zrejmé, že Žalovaný 1 takými dokumentami disponoval. V zmysle právnej doktríny možno za majetok Úpadcu považovať hnuteľné veci, nehnuteľnosti, práva a iné majetkové hodnoty. Ďalej pod pojmom právny úkon týkajúci sa majetku Úpadcu možno rozumieť každý právny úkon Úpadcu majúci súvis s jeho majetkom bez ohľadu na to, či predmetom takéhoto právneho úkonu bola výslovne dispozícia s majetkom Úpadcu, ktorý by inak podliehal konkurzu vyhlásenému na majetok Úpadcu alebo by následkom vykonania takéhoto právneho bolo zníženie hodnoty majetku Úpadcu. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu plynie, že pôvodným vlastníkom Motorového vozidla bol bezpochyby Úpadca, ktorý svoje vlastnícke právo prostredníctvom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dočasne previedol v prospech Žalovaného 2 a to výhradne za účelom zabezpečenia pohľadávky z Úverovej zmluvy. V zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva svedčilo v prospech Úpadcu právo spätného nadobudnutia vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu po uspokojení pohľadávky z Úverovej zmluvy, ktorá v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zodpovedala sume vo výške 23.711,11 EUR bez príslušenstva, teda sedemdesiatim percentám kúpnej ceny Motorového vozidla. Ostáva tak bezpochyby, že Úpadca poskytol zabezpečenie pohľadávky z Úverovej zmluvy v rozsahu presahujúcom výšku tejto pohľadávky. Jedným zo základných znakov zabezpečovacieho prevodu práva je jeho dočasný charakter spočívajúci v práve pôvodného vlastníka ako obligačného dlžníka nadobudnúť späť svoje vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia bezprostredne po splnení jeho záväzku voči osobe, v prospech ktorej svoje vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia previedol. Prevodom vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu na základe Zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva z Úpadcu v prospech Žalovaného 2 došlo k modifikácii práv Úpadcu vo vzťahu k Motorovému vozidlu a to tak, že namiesto vlastníckeho práva svedčilo v prospech Úpadcu právo Motorové vozidlo užívať a rovnako právo nadobudnúť späť svoje vlastnícke právo k Motorovému vozidlu po splnení záväzkov vyplývajúcich mu zo Zmluvy o úvere, pričom tieto práva boli prostredníctvom Odporovaného právneho úkonu prevedené v prospech Žalovaného 1. Rovnako je potrebné prihliadať na Žalobcom už uvedenú skutočnosť, že hodnota Motorového vozidla ako predmetu zabezpečenia v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva presahovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky z Úverovej zmluvy (bez príslušenstva) o sumu 10.161,91 EUR a teda prevodom práv zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ku ktorému došlo na základe Odporovaného právneho úkonu, Žalovaný 1 nadobudol práva v hodnote presahujúcej záväzky z Úverovej zmluvy, pričom by tomu tak bolo aj v prípade, ak by k prevodu takýchto práv a povinností došlo bezprostredne po uzavretí Úverovej zmluvy a Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. V zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol Žalovaný 2 oprávnený pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou predaja Motorového vozidla na dražbe, ktorej náklady by znášal Úpadca a z výšky neuspokojenej pohľadávky z Úverovej zmluvy zodpovedajúcej sume 8.105,79 EUR možno dôvodne predpokladať, že speňažením Motorového vozidla na dražbe by bol dosiahnutý výťažok niekoľko násobne presahujúci výšku nesplatenej pohľadávky z Úverovej zmluvy a náklady vykonanej dražby Motorového vozidla. Žalovanému 2 by tak vznikla normatívna povinnosť vydať Úpadcovi finančné prostriedky zodpovedajúce kladnému rozdielu výťažku získaného speňažením Motorového vozidla a sumy vynaloženej na uspokojenie pohľadávky z Úverovej zmluvy a nákladov dražby Motorového vozila. Z takto získanej sumy by následne mohli byť aspoň čiastočne uspokojené v tom čase existujúce pohľadávky veriteľov Úpadcu, ktoré boli prihlásené do konkurzu vyhláseného na jeho majetok, avšak v dôsledku vykonania Odporovaného právneho úkonu bolo takéto uspokojenie pohľadávok veriteľov znemožnené a veritelia takýchto pohľadávok boli v dôsledku vykonania Odporovaného právneho úkonu ukrátení. Žalobca ako správca Úpadcu bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a predchádzať nehospodárne alebo neúčelne vynaloženým nákladom a preto pred podaním Žaloby nezabezpečil vypracovanie znaleckého posudku určujúceho všeobecnú hodnotu Motorového vozidla, ale na určenie jeho odhadovanej hodnoty využil verejne dostupné technické prostriedky, s ktorých využitím nebol spojený vznik pohľadávok proti podstate. Žalobca preto navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia všeobecnej hodnoty Motorového vozidla v čase vykonania Odporovaného právneho úkonu, avšak až po zistení skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre Súdne konanie a teda predovšetkým po vykonaní všetkých dôkazných prostriedkov predložených a navrhnutých stranami sporu v Súdnom konaní a odstránení spornosti o naplnení normatívnych predpokladov odporovateľnosti Odporovaného právneho úkonu, kedy medzi stranami sporu ostane sporná už len výška peňažnej náhrady, ktorú má Žalovaný 1 poskytnúť v prospech všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok Úpadcu. Žalobca doplnil, že nikdy netvrdil, že hodnota Motorového vozidla klesla "[z] cca 20.000,- Eur na 8.000,- Eur" ako uvádza Žalovaný 1 vo Vyjadrení Žalovaného 1, práve naopak, Žalobca ustálil hodnotu Motorového vozidla v čase vykonania Odporovaného právneho úkonu sumou vo výške 20.967,03 EUR a následne uvádza, že Žalovanému 1 vznikla na základe Odporovaného právneho úkonu povinnosť zaplatiť Žalovanému 2 neuspokojenú časť pohľadávky z Úverovej zmluvy vo výške 8.105,79 EUR. Žalobca však nikdy netvrdil, že hodnota Motorového vozidla klesla na sumu vo výške 8.000 EUR, nakoľko takéto tvrdenie by bolo v logickom rozpore so samotnou právnou argumentáciou Žalobcu v súdnom konaní.
6. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že konajúc s odbornou starostlivosťou za účelom zamedziť možnému dôvodeniu o neúplnom okruhu pasívne vecne legitimovaných osôb, označil Žalovaného 2 ako stranu sporu, vychádzajúc pri tom najmä zo skutočnosti, že predmetom Súdneho konania ako konania vyvolaného konkurzom vyhláseným na majetok Úpadcu je určenie neúčinnosti Odporovaného právneho úkonu voči veriteľom Úpadcu a súčasne s prihliadnutím na rôznorodosť právnych názorov o okruhu pasívne vecne legitimovaných osôb v prípadoch odporovania právnym úkonom správcom v konkurze, obsiahnutých v odborných výkladoch k ust. § 62 ods. 1 ZKR, v obsahu ktorých sa možno stretnúť s právnym názorom, podľa ktorého je pasívne vecne legitimovaná primárne osoba majúca z odporovaného právneho úkonu prospech, pričom táto osoba je zväčša aj účastníkom odporovaného právneho úkonu (s výnimkou jednostranných právnych úkonov), popri ktorom je uvádzaný aj právny názor, podľa ktorého možno za pasívne vecne legitimovanú označiť tú osobu, ktorá odporovaný právny úkon s úpadcom dohodla. Žalovaný 2 je bezpochyby osobou, ktorá rovnako ako Žalovaný 1 Odporovaný právny úkon s Úpadcom dohodla a ktorá by tak mala vystupovať v Súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného v druhom rade popri Žalovanom 1 a to aj napriek tomu, že Žalobca voči Žalovanému 2 neuplatňuje žiadne práva, nakoľko Žalovaný 2 nenadobudol z
Odporovaného právneho úkonu žiadny prospech. Žalobca ďalej vo vzťahu k argumentácii Žalovaného 2, v zmysle ktorej malo byť právo odporovať právnemu úkonu uplatnené voči osobitnej dohode, ktorá mohla byť medzi Úpadcom a Žalovaným 1 vykonaná v písomnej alebo ústnej forme uvádza, že z účtovnej evidencie Úpadcu poskytnutej Žalobcovi a ani z obsahu žiadnej inej listiny tvoriacej súčasť správcovského spisu neplynie skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dôvodiť uzavretie takejto dohody a teda ak takýto právny úkon vykonaný nebol, nemožno sa ani domáhať určenia jeho neúčinnosti voči veriteľom Úpadcu.
7. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení v zmysle § 167 ods. 4 CSP zo dňa 16. 11. 2020 doplnil, že konateľ úpadcu bol v čase uzatvorenia zmluvy o zmene subjektu v kolúznej väzbe, čiže skutočnosti o tom, že by nemala spoločnosť prosperovať, nemohol vedieť. Taktiež výsledky z verejne dostupných zdrojov, napr. výpis z finstat, ktoré sú jediné aktuálne a verejne dostupné informácie o spoločnostiach a ich vývoji, boli plusové, to znamená, že spoločnosť bola v predmetnom čase v zisku. Žalovaný 1 nemohol a nemal ako vedieť v roku 2014, že spoločnosť bude v konkurze v roku 2018. Taktiež po verejne dostupnej lustrácii v sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni nebol zápis o nedoplatkoch spoločnosti. Žalovaný 1 nemal prístup k iným zoznamom ako k verejným. Žalovaný 1 nemohol ani s odbornou starostlivosťou vedieť o predlžení úpadcu. Nie je pritom pravda a ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný riadil iba výsledkami úpadcu za účtovné obdobie roku 2012. Na základe uvedeného ako aj preukázaného prehľadu žalovaného 1 je zrejmé, že žalovaný 1 konal v dobrej viere, že spoločnosť má aj iný majetok, pričom prevodom práva k osobnému motorovému vozidlu nedôjde k ukráteniu veriteľov úpadcu a taktiež, že úpadca nie je v úpadku a ani mu úpadok nehrozí. Tvrdenia žalobcu tu na základe vyššie uvedeného neobstoja, nakoľko žalovaný 1 bol oboznámený s hospodárskym výsledkom úpadcu z jemu dostupných zdrojov, pričom v období prevodu spoločnosť nevykazovala stratu. Žalovaný nemal ako poznať úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko jeho konateľ bol vo väzbe, taktiež žalovaný 1 nerozumie obvineniam zo strany žalobcu zo zatajovania skutočností a listín, nakoľko týmito disponuje aj žalobca, keďže tieto predložil aj v predmetnom konaní pri podaní žaloby. Žalobca nepreukázal úmysel žalovaného 1 ukrátiť veriteľov úpadcu, ako nepreukázal, že došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, nakoľko išlo o hnuteľnú vec, ktorú nemal úpadca vo vlastníctve, pričom záväzky vyplývajúce úpadcovi voči žalovanému 2 prevzal týmto právnym úkonom žalovaný 1 v celom rozsahu na seba. Žalobca taktiež nepreukázal ním tvrdenú výšku hodnoty vozidla, pričom takéto preukázanie hodnoty OMV formou kalkulačky hodnoty automobilov, nie je relevantné a nemožno ho považovať za dôkaz.
8. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení v zmysle § 167 ods. 4 CSP zo dňa 13. 11. 2020 zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v jeho vyjadrení k žalobe, žiadnu novú obranu voči žalobe nepredniesol.
9. Súd následne nariadil vo veci pojednávanie na deň 21. 09. 2022, ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu žalovaného a na základe riadneho ospravedlnenia jeho neúčasti z dôležitých dôvodov odročené na deň 26. 10. 2022.
10. Žalobca podaním zo dňa 23. 09. 2022 vzal žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť.
11. Žalobca v podaní zo dňa 10. 10. 2022 doplnil, že predchádzajúci správca v Žalobe, poukázal na zoznam pohľadávok, v ktorom sú ako zistené vyznačené viaceré pohľadávky veriteľov Úpadcu, ktoré existovali už v čase uzatvorenia Zmluvy o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. zo dňa 18.01.2014 (ďalej len "Odporovateľný právny úkon"). Žalobca tieto pohľadávky bližšie špecifikuje nasledovne - Č. D., Y..X.., so sídlom F. I. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX v celkovej výške 37.082,26 EUR, ktoré vznikli na základe Leasingových zmlúv č. D.; D. Y. D. v rokoch 2012 a 2013; Slovenská republika - T. Ú. W. W., X. X. A. XX, XXX XX W. W., G.: XXX XXX XXX XXX v celkovej výške 35.298,39 EUR, ktoré vznikli na základe daňových priznaní č. 2/02615775/2013 a 2/03523098/2013 daňových prehľadov č. 2/02615873/2016 a 2/03523216/2013 a rozhodnutí č. 9611401/5/1640740/2013; 9611301/5/4032547/2013 a 9611301/5/4032904/2013 v roku 2013; X. X., Y..X.., X. X. S.G. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX v celkovej výške 402.904,92 EUR, ktoré vznikli na základe zmluvy o úvere č. XX/AUOC/XX v znení jej dodatkov a Zmluvy o úvere č. XXX/AUOC/XX v znení jej dodatkov v rokoch 2011, resp. 2007. Správca pre úplnosť uviedol, že pohľadávka veriteľa X. X.Ň., Y..X.. vo výške 77.361,55 EUR je zistená len sčasti, z dôvodu, že táto bola čiastočne uspokojená v dôsledku bankovej záruky, avšak až v roku 2022, a teda dané nemôže mať vplyv na jej výšku v čase uskutočnenia Odporovateľného právneho úkonu; Q. N. F., Y..X.., X. X.T. F. I. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX v celkovej výške 256,86 EUR, ktoré vznikli v roku 2013 a 2014 (13.01.2014). Žalobca na preukázanie
vyššie uvedených pohľadávok priložil k tomuto podaniu čiastočný výpis zo zoznamu pohľadávok. Z dôvodu, kedy tieto vyššie uvedené pohľadávky sú v konkurze vedenom na majetok Úpadcu zistené, má Žalobca za to, že predloženie čiastočného výpisu zo zoznamu pohľadávok vedených v konkurze vedenom na majetok Úpadcu dostatočne preukazuje existenciu týchto pohľadávok v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu. Žalobca však pre zachovanie právnej istoty uvádza, že v prípade pochybností súdu o dátume vzniku vyššie uvedených pohľadávok, môže Správca do súdneho konania dodatočne predložiť aj dokumentáciu k jednotlivým pohľadávkam, na základe ktorej boli tieto vyššie uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok vedenom v konkurze na majetok Úpadcu. Úpadca mal v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu (teda dňa 18.01.2014) záväzky o celkovej výške najmenej 475.542,43 EUR. Pokiaľ ide o preukázanie hodnoty majetku Úpadcu v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu, Žalobca poukázal na obsah podania konateľa Úpadcu, G.. S. Y., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S. XXX, XXX XX S. (ďalej len "Konateľ Úpadcu") označeného ako "5NcKR/2/2020 - Vyjadrenie k žalobe" zo dňa 03.06.2020 (ďalej len "Vyjadrenie Konateľa Úpadcu 1"). Z Vyjadrenia Konateľa Úpadcu 1 vyplýva, že Úpadca v čase od 03.12.2013 už nevykonával žiadnu činnosť. Vzhľadom na túto, Konateľom Úpadcu uvedenú skutočnosť možno podľa názoru Žalobcu dospieť k záveru, že v období od 03.12.2013 až do vyhlásenia konkurzu Úpadca nenadobudol, resp. ani nemohol nadobudnúť žiaden majetok, nakoľko nevykonával žiadnu činnosť, z ktorej by takýto majetok mohol nadobudnúť. Jediným majetkom Úpadcu, ktorý podlieha konkurzu vedenému na majetok Úpadcu v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), okrem nároku Úpadcu na pokutu voči Konateľovi Úpadcu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, sú hnuteľné veci, špecifikované vo zverejnení v Obchodnom vestníku č. 145/2019 zo dňa 30.07.2019 (K065683) (ďalej len "Hnuteľné veci"). Hnuteľné veci neboli Správcom, ako ani Predchádzajúcim správcom vypátrané, pričom aj samotný Konateľ Úpadcu uviedol, že tieto v čase po jeho prepustení z väzby neboli ani v držbe Úpadcu. Nakoľko jediným reálnym majetkom Úpadcu, okrem nároku voči Konateľovi Úpadcu na pokutu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, ktorý tento vlastnil v čase vyhlásenia konkurzu, resp. aj aktuálne vlastní, sú Hnuteľné veci, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že od 03.12.2013 Úpadca nenadobudol, resp. nemohol nadobudnúť žiaden majetok, je podľa Žalobcu potrebné logickým posúdením dospieť k záveru, že jediným majetkom Úpadcu v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu, okrem iného majetkového práva, prevod ktorého bol vykonaný Odporovateľným právnym úkonom (ďalej len "Iné majetkové právo 1"), a iného majetkového práva, prevod ktorého bol vykonaný Zmluvou o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/10/32725 zo dňa 26.01.2014, určenie neúčinnosti ktorej je predmetom súdne konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 28Cbi/6/2020 (ďalej len "Iné majetkové právo 2") (Iné majetkové právo 1 a Iné majetkové právo 2 ďalej aj ako "Iné majetkové práva"), boli len Hnuteľné veci, ktorých súpisová hodnota určená Predchádzajúcim správcom predstavuje sumu vo výške 5.900,00 EUR. Záver o stave majetku Úpadcu v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu vyplýva aj z podania Konateľa Úpadcu označeného ako "Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.07.2020" zo dňa 26.07.2020 (ďalej len "Vyjadrenie Konateľa Úpadcu 2"), v ktorom Konateľ Úpadcu okrem iného uvádza aj nasledovné: "Od októbra 2012 bola na všetok majetok Úpadcu uvalená daňová blokácia."; "Úpadca nedisponoval žiadnym iným majetkom ani vymožiteľnými pohľadávkami, ktorými by som vedel uspokojiť veriteľov.". Vzhľadom na uvedené tvrdenia Konateľa Úpadcu má Správca za to, že Úpadca v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu (t.j. dňa 18.01.2014) okrem Iných majetkových práv nedisponoval žiadnym majetkom (a to ani Hnuteľnými vecami), ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov Úpadcu existujúcich v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu (teda aj pohľadávok veriteľov špecifikovaných v tomto podaní). V období od vykonania Odporovateľného právneho úkonu, až do vyhlásenia konkurzu na majetok Úpadcu, nemohlo (okrem bezodplatných prevodov Iných majetkových práv) dôjsť ani k významnejšiemu zníženiu majetku Úpadcu (približujúcemu sa k hodnote pohľadávok špecifikovaných v časti III. tohto podania). Túto skutočnosť podľa Správcu potvrdzuje aj Dohoda o ukončení prenájmu nebytových priestorov zo dňa 31.10.2013, v zmysle ktorej bol ukončený prenájom priestorov, v ktorých mal Úpadca sídlo, z dôvodu, že Úpadca dlhodobo neuhrádzal nájomné za prenájom týchto priestorov. Teda Úpadca už v období 10/2013 nedisponoval dostatočným majetkom na úhradu svojich záväzkov. Konateľ úpadcu vo Vyjadrení Konateľa Úpadcu 2 uviedol, že: "Z priebehu konkurzného konania je zrejmé, že "Úpadca" nemá žiadny majetok, ani v čase po mojom prepustení z väzobného stíhania taký nemal, ktorým by správca konkurznej podstaty vedel uspokojiť pohľadávky veriteľov."; "Všetok vlastný aj nevlastný majetok "Úpadcu" bol zhabaný zo strany záložných veriteľov - banky, leasingové spoločnosti, exekútori. Bankové účty boli exekútorom zablokované za účelom uspokojenia veriteľov v exekučnom konaní.". Z tvrdení Konateľa Úpadcu vyplýva, že aj v prípade, ak by Úpadca v čase vykonania
Odporovateľného právneho úkonu ešte disponoval nejakým iným majetkom, ako uvádza Správca (teda takým, ktorý by nebol speňažený v rámci niektorého z exekučných konaní vedených voči Úpadcovi, resp. výkonom záložného práva niektorého zo záložných veriteľov) tento by nepochybne nepostačoval na úplné uspokojenie všetkých záväzkov Úpadcu existujúcich v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu. Tento záver v konečnom dôsledku potvrdzuje aj skutočnosť, že niektoré z týchto záväzkov boli prihlásené aj do konkurzu vedeného na majetok Úpadcu, a teda doposiaľ neboli uspokojené. Úpadca v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu (t.j. dňa 18.01.2014) nemal, okrem Iných majetkových práv a potenciálne Hnuteľných vecí žiaden majetok, z ktorého by mohli byť plne uspokojené pohľadávky veriteľov špecifikovaných v časti III. tohto podania. Hodnota majetku, ktorý Úpadca v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu mal, bola Predchádzajúcim správcom stanovená nasledovne - Hnuteľné veci - 5.900,00 EUR; Iné majetkové právo 1 - 12.861,24 EUR; Iné majetkové právo 2 - 17.069,71 EUR. Celková hodnota majetku Úpadcu v čase účinnosti Odporovateľného právneho úkonu podľa odhadu Predchádzajúceho správcu teda predstavovala sumu maximálne vo výške 35.830,95 EUR. Je nesporné, že Odporovateľným právnym úkonom došlo k zníženiu majetku Úpadcu o sumu predstavujúcu rozdiel medzi trhovou hodnotou Motorového vozidla a výškou pohľadávky spoločnosti Č. D., Y..X.. Majetok Úpadcu teda zjavne už v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov Úpadcu existujúcich v čase účinnosti Odporovateľného právneho úkonu. Odporovateľným právnym úkonom došlo k ešte väčšiemu zníženiu miery uspokojenia pohľadávok veriteľov existujúcich v čase účinnosti Odporovateľného právneho úkonu, a to najmenej pohľadávok veriteľov špecifikovaných v časti III. tohto podania. Vzhľadom na uvedené je teda nevyhnutné dospieť k záveru, že Odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov existujúcich v čase účinnosti Odporovateľného právneho úkonu, a to najmenej pohľadávok veriteľov špecifikovaných v tomto podaní. Úmysel Úpadcu Odporovateľným právnym úkonom ukrátiť svojich veriteľov vyplýva v prvom rade zo samotného konania Úpadcu, keď tento v krátkom časovom úseku (8 kalendárnych dní) uzatvoril nie jednu, ale dve Zmluvy o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere, ktorými bezodplatne previedol Iné majetkové právo 1 na Žalovaného 1 a Iné majetkové právo 2 na dcéru konateľa Úpadcu P.. G.. T. Y., A.. XX.XX.XXXX, S. W. A.P. H. XXXX/XX, XXX XX D. (Ď. D. ". Y.). Vzhľadom aj na obsah Vyjadrenia Konateľa Úpadcu 2, je zrejmé, že Úpadca si v čase vykonania Odporovateľného právneho úkonu bol vedomý skutočnosti, že má viacero neuhradených záväzkov, a zároveň nedostatok majetku na ich uhradenie, ako aj toho, že sa veritelia budú domáhať uspokojenia svojich pohľadávok okrem iného aj prostredníctvom exekúcií. Z dôvodu, kedy Úpadca aj napriek tomu, že si bol vedomý stavu svojho majetku uzatvoril bezodplatne uvedené Zmluvy o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere, pričom jednu z týchto zmlúv uzatvoril s T. Y., teda s ním spriaznenou osobou, je zrejmé, že Úpadca tieto zmluvy, a teda aj Odporovateľný právny úkon uzatvoril v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, resp. v úmysle zabezpečiť, aby sa hodnota majetku Úpadcu spočívajúca v Iných majetkových právach dostala mimo dosahu veriteľov Úpadcu. Vedomosť žalovaného 1/ o tomto úmysle nepochybne preukazuje samotná skutočnosť, že Odporovateľný právny úkon bol medzi Úpadcom a Žalovaným 1 uzatvorený bezodplatne. Takéto dojednanie je v rozpore s bežnou obchodnou praxou, keď takúto odplatu dokonca predpokladal aj čl. VI. Bod 5. Odporovateľného právneho úkonu, Žalovaný 1 si teda musel byť vedomý skutočnosti, že Odporovateľný právny úkon, za podmienky jeho bezodplatnosti, nie je štandardnou praxou. Žalovaný 1 teda musel mať v čase uzatvorenia Odporovateľného právneho úkonu minimálne podozrenie ohľadom úmyslu Úpadcu, keď Žalovaný 1 na základe Odporovateľného právneho úkonu v podstate od Úpadcu za sumu vo výške 8.105,79 EUR nadobudol motorové vozidlo v hodnote 20.967,03 EUR. Ak by Žalovaný 1 konal pri uzatváraní Odporovateľného právneho úkonu dobromyseľne, tak ako to tvrdí, tento by nepochybne dotazoval Úpadcu, prečo chce uzatvoriť takto pre Úpadcu nevýhodnú zmluvu. V čase uzatvárania Odporovateľného právneho úkonu, bolo zo zoznamu dlžníkov zverejneného na webovom sídle obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ako aj na webovom sídle Finančnej správy zrejmé, že Úpadca je dlžníkom týchto subjektov. Žalovaný 1 teda pri uzatváraní Odporovateľného právneho úkonu musel vedieť, že Úpadca, ako dlžník Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a Finančnej správy nemôže mať záujem na uzatvorení bezodplatného právneho úkonu v rozpore s bežnou obchodnou praxou, keď takýmto úkonom by došlo k zníženiu hodnoty majetku Úpadcu na úkor jeho veriteľov. Vedomosť Žalovaného o úmysle Úpadcu Odporovateľným právnym úkonom ukrátiť svojich veriteľov preukazuje aj zjavná spolupráca Žalovaného 1 s T. Y., ktorá ako dcéra Konateľa Úpadcu nepochybne mala vedomosť o úmysle Úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, a to najmä z dôvodu, že sama mu so zbavovaním sa majetku Úpadcu počas jeho väzby aktívne vypomáhala, a to napríklad tým, že to bola práve T. Y., kto na základe plnomocenstva, ktoré jej udelil Konateľ Úpadcu, podpísala za Úpadcu Odporovateľný právny úkon. Žalobca má vzhľadom aj na opakovaný výskyt osoby Žalovaného 1 vo viacerých právnych úkonoch spojených s majetkom
Úpadcu (Žalovaný 1 napríklad nadobudol do svojho vlastníctva aj motorové vozidlo Y. X., Q.: K., ktorého držiteľom bol Úpadca) za to, že Žalovaný 1 konal v koordinácii s T. Y. na pokyn Konateľa Úpadcu, alebo v spolupráci s ním. Tento vzťah medzi T. Y. a Žalovaným 1 nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť, že T. Y. dňa 30.11.2016 previedla vlastnícke právo k motorovému vozidlu Y. Y. X. Y. I. B. X.X S. T. X. S., Q.: K., ktorého držiteľom bol predtým Úpadca práve na Žalovaného 1. Ak by mal súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam pochybnosti o vedomosti Žalovaného 1 o úmysle Úpadcu Odporovateľným právnym úkonom ukrátiť svojich veriteľov, žalobca navrhol k uvedeným skutočnostiam vypočuť Žalovaného 1. Na podporu svojich tvrdení poukázal na Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21.07.2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014, zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R33/2016. 12. Toto podanie bolo zaslané obom žalovaným s tým, že ak to považujú za vhodné a účelné, môžu sa k nemu vyjadriť. Žiadny zo žalovaných sa k tomuto podaniu žalobcu nevyjadril.
13. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 28Cbi/7/2020-235 zo dňa 14. októbra 2022 súd v tejto veci konanie proti žalovanému 2/ zastavil a žalovanému 2/ proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po zastavení konania proti žalovanému 2/, ktorým rozhodnutím bol súd viazaný momentom jeho vydania, predmetom konania zostal uplatnený nárok žalobcu proti žalovanému 1/. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o zastavení konania v tomto spore voči žalovanému 2/ ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia nenadobudlo právoplatnosť, ako aj s poukazom na skutočnosť, že uznesenie o zastavení konania a toto súdne rozhodnutie sú obsahovo prepojené, súd bude aj naďalej označovať žalovaného H. F. ako žalovaného 1/.
14. Na pojednávanie nariadené na deň 26. 10. 2022 sa dostavil riadne a včas žalobca a žalovaný 1/. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil. Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie konštatované uznesenie o zastavení konania voči jeho osobe ku dňu uskutočnenia pojednávania nenadobudlo právoplatnosť, súd z dôvodu procesnej istoty rozhodol, že pojednávanie vykonaná v neprítomnosti žalovaného 2/.
15. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších prednesoch.
16. Po vykonaní dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi úpadcom ako dlžníkom a spoločnosťou Č. D., Y..X.., X. X. A. J. F.A. I. XX, XXX XX W., X. H., G.: XX XXX XXX (Ď. Y. D. Y. ". D.), ako veriteľom bola dňa 14. 11. 2011 uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere číslo: J. za účelom financovania predmetu financovania
- nového osobného motorového zn. E. G. r. výroby 2011 (ďalej len "motorové vozidlo") v hodnote 33 873,02 Eur, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru veriteľom Č. D., Y..X.. v sume 23711,11 Eur úpadcovi. Úver bol zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, keď medzi úpadcom ako dlžníkom a spoločnosťou Č. D., Y..X.. ako veriteľom bola dňa 14.11.2011 uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou bolo vlastnícke právo úpadcu ako dlžníka k predmetu financovania prevedené na veriteľa a veriteľ prenechal predmet financovania úpadcovi do užívania (výpožička) s tým, že dňom úplného uspokojenia pohľadávok veriteľa sa dlžník opätovne stane vlastníkom predmetu financovania. Dňa 23.01.2014 bola medzi obchodnou spoločnosťou Č. D., Y..X.., úpadcom a žalovaným 1/ uzavretá Zmluva o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. (ďalej aj len ako "Zmluva o zmene subjektu" alebo aj len ako "Odporovaný právny úkon"), predmetom ktorej bol bezodplatný prevod práv a povinností zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. z Úpadcu na žalovaného 1/ a zároveň prevod práv a povinností zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z Úpadcu na žalovaného 1/. Nebolo sporné, že žalovanému 1/ na základe úverovej zmluvy po tomto prevode zostalo uhradiť 8105,79,- Eur a ani skutočnosť, že žalovaný 1/ následne po splnení podmienok úverovej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetu financovania. Nebolo sporné ani to, že úpadca od žalovaného 1/ za konštatovaný prevod práv a povinností odporovaným právnym úkonom neobdržal žiadne protiplnenie. Skutkový stav tvrdený stranami potvrdzujú aj žalobcom predložené listinné dôkazné prostriedky, a to Zmluva o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. zo dňa 18.01.2014, Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 11/53050/ZPVP zo dňa 14.11.2011, Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu k Zmluve o zmene subjektu k zmluve č. J. zo dňa 08.03.2014, predpisy splátok k Zmluve o spotrebnom úvere a história vlastníkov motorového vozidla.
18. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/4/2018 zo dňa 13. 11. 2018, zverejnenom v obchodnom vestníku dňa 19. 11. 2018, súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi ALGAT, s.r.o., so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 644 501 (v ďalšom texte len "dlžník" alebo "úpadca").
19. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/14/2018 zo dňa 29. 05. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 107/2019 dňa 05. 06. 2019, súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Matúša Boľoša, zn. správcu S1140.
20. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 14/2018-519 zo dňa 29. 06.2021 súd odvolal správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Matúša Boľoša a uznesením č.k. 4K 14/2018-537 zo dňa 28. 07. 2021 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosť LawService Recovery, k.s., Stráž 223, 960 01 Zvolen, zn. správcu S 1731.
21. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2020 (ďalej len "ZKR"), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
22. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
23. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
24. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
25. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
26. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
27. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
28. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
29. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/14/2018 zo dňa 29. 05. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 107/2019 dňa 05. 06. 2019. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 06. 06. 2019, t. j. nasledujúci deň po zverejnení tohto súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). Keďže žaloba, na základe ktorej je toto súdne konanie vedené, bola doručená do elektronickej schránky súdu dňa 06. 05. 2020 (§ 156 CSP), považoval súd za preukázané, že právo odporovať právnemu úkonu bolo žalobcom uplatnené v zákonnej lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods. 2 ZKR).
30. Žalobca si voči žalovanému 1/ uplatnil právo odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka v zmysle § 60 ods. 1 ZKR uskutočneného dňa 23.01.2014. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/4/2018 zo dňa 13. 11. 2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 19. 11. 2018, účinky začatia konkurzného konania potom nastali dňa 20. 11. 2018, t. j.
nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 14 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). Súd preto považoval za preukázané, že žalobou napadnutý právny úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania (§ 60 ods. 3 ZKR).
31. Podanou žalobou sa žalobca domáhal odporovateľnosti právneho úkonu - Zmluvy o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. zo dňa 23.01.2014, keď odporovateľnosti sa domáhal z titulu skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu.
32. Je nepochybné, že ak je rozhodnuté o úpadku dlžníka, má jeho insolvenčný správca povinnosť skúmať, či v posledných piatich rokoch pred zahájením konkurzného konania neurobil dlžník taký úkon, ktorým úmyselne ukrátil uspokojenie svojich veriteľov. Ukrátenie uspokojenia veriteľa je pritom nutné chápať ako úbytok (v rozhodnej dobe) toho majetku dlžníka, ktorý by inak bol k dispozícii pre majetkovú podstatu a pre uspokojenie veriteľov dlžníka. Je síce vecou každého subjektu práva, akým spôsobom nakladá so svojim majetkom, ale to platí len vtedy, ak nemá dlžník žiadnych veriteľov, prípadne plní svojim veriteľom riadne ich pohľadávky a nie je v konkurznom konaní riešený jeho úpadok. V takomto prípade prevod práv majetkovej povahy pod cenu alebo bez akéhokoľvek protiplnenia ide výlučne na ťarchu dlžníka. Ak však má dlžník v rozhodujúcej dobe uskutočnenia právneho úkonu majetkovej povahy veriteľov, prípadne sa ich okruh ešte zväčší po vykonaní právneho úkonu a dlžník nemá prostriedky na ich uspokojenie, prevod práv a povinností majetkovej povahy bez akéhokoľvek protiplnenia ide na ťarchu existujúcich veriteľov dlžníka a ukracuje ich uspokojenie v konkurze. Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, bez ohľadu na naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka.
33. V posudzovanom prípade zostalo medzi stranami sporné, či sa žalobou napadnutý právny úkon týka majetku dlžníka, keď žalovaný 1/ sa proti žalobe bránil tvrdením, že dlžník v čase vykonania odporovaného právneho úkonu nebol vlastníkom dotknutého motorového vozidla, žalovaný 1/ motorové vozidlo nadobudol od spoločnosti Č.X. D., Y..X.., preto sa tento úkon netýka majetku úpadcu. Súd k tejto otázke uvádza, že právo na opätovné nadobudnutie vlastníctva k dotknutému motorovému vozidlu, ktoré bolo na základe zabezpečovacieho prevodu práva dočasne prevedené na žalovaného 2/ až do úplného uspokojenia záväzkov z úverovej zmluvy, má majetkovú hodnotu, ktorú je v zásade možné vyčísliť, keď s poukazom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu dlžník previedol na žalovaného 1/ nielen povinnosť uhrádzať splátky zo záväzkového vzťahu so žalovaným 2/, ale aj právo na opätovné nadobudnutie vlastníctva k motorovému vozidlu. Hodnotu prevedeného práva je potom možné určiť ako rozdiel hodnoty motorového vozidla ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu a neuhradených finančných záväzkov zo zmluvy o úvere. O ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi skutočne (reálne) dostane ich obvyklá cena alebo ich skutočne rovnocenná náhrada. Zmyslom zákonnej úpravy ukracujúcich právnych úkonov dlžníka je dosiahnuť neúčinnosť takých právnych úkonov, ktoré dlžník vykonal bez toho, aby mu zaň bolo poskytnuté ekvivalentné plnenie, teda má svoje práve aj ekonomické východisko v tom, že takýto právny úkon má negatívny dopad na majetkovú sféru dlžníka a ukracuje možnosť uspokojenia jeho veriteľov. Ak dlžník za prevod svojich majetkových hodnôt obdrží primerané protiplnenie, takýto úkon žiadnym spôsobom ekonomickú situáciu dlžníka nezhorší. Preto výklad termínu "úkon týkajúci sa majetku dlžníka" je nutné vykladať v širšom zmysle tak, že sa jedná o taký úkon dlžníka, ktorý sa odrazí v jeho celkových majetkových pomeroch s prihliadnutím na existujúce záväzky dlžníka. V posudzovanom prípade nedošlo len k prevzatiu záväzku dlžníka, ale aj k prevodu práva na opätovné nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu po splnení podmienok úverovej zmluvy, teda po vyplatení všetkých splátok. Žalovaný 1/ nerozporoval tvrdenie žalobcu, že hodnota motorového vozidla prevyšovala sumu záväzkov z úverovej zmluvy, namietal len spôsob určenia hodnoty motorového vozidla. Na žalovaného 1/ tak bolo prevedené právo na opätovné nadobudnutie vlastníckeho práva po uhradení sumy záväzkov bez akéhokoľvek protiplnenia využiteľného pre účely konkurzu vedeného na jeho majetok, tento právny úkon potom mohol mať negatívny dopad na majetkové pomery dlžníka z hľadiska prípadného uspokojenia veriteľov. Správnosť tohto záveru súdu umocňuje aj odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR/2/2014 zo dňa 21. 07. 2014, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2016, ktorého závery je možné primerane použiť aj na daný prípad, na čo správne poukázal aj žalobca. Na základe uvedených skutočností potom možno považovať právny úkon dlžníka napadnutý odporovacou žalobou za úkon týkajúci sa majetku dlžníka.
34. Odporovateľný právny úkon musí ukracovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať (nemusí byť splatná) pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané. Nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi. Žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotnoprávne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu.
35. Žalobca v konaní tvrdil, že odporovaným právnym úkonom úpadcu došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, a to najmä pohľadávok veriteľov Slovenská sporiteľňa vo výške 365 487,96 Eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 256,86 Eur, ČSOB Leasing vo výške 37 082,26 Eur a SR - Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 35 289,39 Eur, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali už v čase uzatvorenia zmluvy o zmene subjektu zmluvy o spotrebnom úvere. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil čiastočný výpis zo zoznamu pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu.
36. Z dokazovania vykonaného na podklade žalobcom predloženého zoznamu pohľadávok veriteľov dlžníka prihlásených do konkurzu na jeho majetok súd považoval za zistené, že v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu bola veriteľom úpadcu aj X. H. - T. Ú. W. W., keď na základe daňového priznania č. 2/02615775/2013 zo dňa 26. 05. 2013 - DPH za máj 2013, daňového priznania č. 2/03523098/2013 zo dňa 22. 07. 2013 - DPH za jún 2013, prehľadu č. 2/02615873/2013 zo dňa 27. 06. 2013 - DZZČZ z mája 2013, prehľad č. 2/03523216/2013 zo dňa 22. 07. 2013 Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX-M. zo dňa 06. 05. 2013 - DPH rozdiel daní za január 2012 v zostávajúcej výške, Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 04. 09. 2013 - úrok z omeškania a Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 04. 09. 2013, keď celková suma pohľadávok tohto veriteľa predstavovala sumu 35 298,39 Eur, pričom z právneho dôvodu vzniku týchto pohľadávok vyplýva nepochybným spôsobom aj skutočnosť, že tieto pohľadávky vznikli v roku 2013, teda ešte pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu.
37. Čo sa týka veriteľa X. X., Y..X.., žalobca v konaní tvrdil, že pohľadávky tohto veriteľa vznikli pred vykonaním odporovaného právneho úkonu, čo má vyplývať z tvrdeného právneho dôvodu ich vzniku
- Zmluvy o úvere č. XX/AUOC/XX zo dňa 16. 03. 2011 v znení jej dodatkov a Zmluvy o úvere č. XXX/AUOC/XX zo dňa 20. 07. 2007 v znení jej dodatkov. V podaniach a prednesoch žalobcu však absentujú tvrdenia o tom, kedy vznikla dlžníkovi povinnosť vrátiť tomuto veriteľovi úverové prostriedky, teda kedy je potrebné datovať vznik týchto pohľadávok v konkrétnej výške, keď dátum uzavretia zmluvy o úvere a jej dodatkov nie je možné stotožňovať s dátumom vzniku pohľadávky dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť a zaplatiť úroky (k tomu porovnaj § 497 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka), pričom žalobca dátum poskytnutia peňažných prostriedkov v konkrétnej výške dlžníkovi netvrdil a ani nepreukázal. Zo zoznamu prihlásených pohľadávok potom síce vyplýva právny dôvod, celková suma pohľadávok tohto veriteľa zistená správcom a rovnako aj deň zistenia tejto pohľadávky zo strany správcu čo do výšky, právneho dôvodu, či poradia pohľadávky, zo zoznamu prihlásených pohľadávok žiadnym spôsobom nevyplýva, kedy mala táto pohľadávka vzniknúť, keď samotný odkaz na Zmluvu o úvere zo dňa 16. 03. 2011 a zo dňa 20. 07. 2007 v znení ich dodatkov nie je spôsobilý nahradiť relevantné skutkové tvrdenia a nie je ani žiadnym dôkazom o tom, kedy mali tieto pohľadávky veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. voči úpadcovi vzniknúť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou si z predložených dôkazných prostriedkov vyvodzovať aj relevantné skutkové tvrdenia, je potom vecou žalobcu, aby súdu uviedol relevantné tvrdenia o dátume vzniku pohľadávok úpadcu.
38. Rovnaké závery je nutné prijať aj vo vzťahu k veriteľovi - spoločnosti Č. D., Y..X.., keď v zozname pohľadávok sa uvádza ako právny dôvod Leasingová zmluva č. D., D., D., v tomto prípade v zozname pohľadávok dokonca absentuje uvedenie dátumov uzavretia týchto zmlúv. Aj v tomto prípade absentujú relevantné skutkové tvrdenia správcu ohľadom dátumu vzniku týchto pohľadávok, pričom zo skutočností, ktoré sú uvedené v tomto dôkaznom prostriedku, nie je žiadnym spôsobom možné z pohľadu súdu vyvodiť, že dátum vzniku týchto pohľadávok Č. D., Y..X.. prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu predchádza dátumu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu.
39. V zozname prihlásených pohľadávok Q. N. F., Y..X.., sa uvádza ako právny dôvod ich vzniku výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2013 a výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 01. 2014. Z pohľadu súdu je potom zistiteľný aj dátum vzniku týchto pohľadávok, ktorý korešponduje s dátumom vydania týchto rozhodnutí a ktoré ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu predstavovali sumu 236,86 Eur. Súd potom považoval za preukázané, že pohľadávky tohto veriteľa existovali v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu.
40. V konaní tak súd považoval za preukázané tvrdenia žalobcu, že veriteľom dlžníka bola ku dňu uskutočnenia právneho úkonu X.Á. H. - T. Ú. Y. Q. N. F., Y..X.. Súd ďalej dopĺňa, že pohľadávky spoločnosti Q. N. F., Y..X.. Q. X. XXX,XX B. Y. X. H. - T. Ú. v sume 35 289,39 Eur boli zo strany správcu v celom rozsahu zistené, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, o ich existencii a výške preto súd nemal žiadne pochybnosti.
41. Správca v podanej žalobe ďalej uviedol, že vzhľadom na celkovú sumu pohľadávok prihlásených do konkurzu (1.711.000,73 EUR), hoci v dôsledku popierania ku dňu vyhotovenia tejto žaloby celková suma zistených pohľadávok predstavuje 1.673.536,38 Eur, a súpisovú hodnotu majetku zapísaného do súpisu majetku podstát ku dňu vyhotovenia tejto žaloby vo výške 18.400 Eur, pričom doposiaľ nedošlo k speňaženiu takéhoto majetku, žalobca vychádzajúc aj zo svojich empirických skúseností úplné uspokojenie konkurzných veriteľov úpadcu nepredpokladá. Keďže majetok úpadcu nepostačuje na úplné uspokojenie konkurzných veriteľov úpadcu (vyššie uvedených veriteľov úpadcu nevynímajúc), títo veritelia úpadcu boli odporovaným úkonom ukrátení. Žalobca následne v priebehu konania doplnil svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že z predložených vyjadrení konateľa úpadcu v inom súdnom konaní vyplýva, že úpadca v čase od 03.12.2013 už nevykonával žiadnu činnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť možno podľa názoru žalobcu dospieť k záveru, že v období od 03.12.2013 až do vyhlásenia konkurzu úpadca nenadobudol, resp. ani nemohol nadobudnúť žiaden majetok, nakoľko nevykonával žiadnu činnosť, z ktorej by takýto majetok mohol nadobudnúť. Jediným majetkom úpadcu, ktorý podlieha konkurzu vedenému na majetok úpadcu v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), okrem nároku úpadcu na pokutu voči konateľovi úpadcu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, sú hnuteľné veci, špecifikované vo zverejnení v Obchodnom vestníku č. 145/2019 zo dňa 30.07.2019 (K065683). Hnuteľné veci neboli správcom vypátrané, pričom konateľ úpadcu uviedol, že tieto v čase po jeho prepustení z väzby neboli ani v držbe úpadcu. Nakoľko jediným reálnym majetkom úpadcu, okrem nároku voči konateľovi úpadcu na pokutu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, ktorý tento vlastnil v čase vyhlásenia konkurzu, resp. aj aktuálne vlastní, sú hnuteľné veci, pričom od 03.12.2013 úpadca nenadobudol, resp. nemohol nadobudnúť žiaden majetok, je podľa Žalobcu potrebné logickým posúdením dospieť k záveru, že jediným majetkom úpadcu v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, okrem iného majetkového práva v hodnote 12861,24 Eur, prevod ktorého bol vykonaný odporovateľným právnym úkonom (ďalej len "Iné majetkové právo 1"), a iného majetkového práva, prevod ktorého bol vykonaný Zmluvou o zmene subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere č. J. zo dňa 26.01.2014 v hodnote 17069,71 Eur, určenie neúčinnosti ktorej je predmetom konania pod sp. zn. 28Cbi/6/2020, boli len hnuteľné veci, ktorých súpisová hodnota určená predchádzajúcim správcom predstavuje sumu vo výške 5.900,00 EUR, celková hodnota majetku úpadcu potom predstavovala hodnotu maximálne 35830,95 Eur, ktorá nepostačuje na uspokojenie pohľadávok úpadcu existujúcich v čase vykonania sporného právneho úkonu. Aj konateľ úpadcu vo svojich podaniach poukazuje na neexistenciu majetku úpadcu. Nedostatok majetku podľa žalobcu vyplýva aj z Dohody o ukončení prenájmu nebytových priestorov zo dňa 31.10.2013.
42. Na preukázanie majetkových pomerov úpadcu v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu správca odkázal na Zverejnenie v Obchodnom vestníku č. 145_2019 zo dňa 30.07.2019, predložil súdu listinný dôkazný prostriedok s názvom "5NcKR/2/2020 - Vyjadrenie k žalobe" zo dňa 03. júna 2020,
Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.07.2020 a Dohodu o ukončení prenájmu nebytových priestorov.
43. Z dôkazného prostriedku s názvom 5NcKR/2/2020 - Vyjadrenie k žalobe zo dňa 03. júna 2020 súd zistil, že táto listina je podpísaná G.. S.Á. Y., konateľom dlžníka. Vo svojom vyjadrení konateľ dlžníka uvádza, že funkciu vykonával do 03. 12. 2013, kedy bol vzatý do väzby, ktorú vykonával do 29. 05. 2014. Počas jeho neprítomnosti sa o spoločnosť nikto nestaral, spoločnosť od 03. 12. 2013 nevykonávala žiadnu činnosť. Spoločnosť až do konca roka 2014 nevykonávala žiadnu činnosť, nakoľko nedisponovala žiadnym majetkom, o čom v roku 2015 podal daňové priznanie za rok 2014.
44. V listinnom dôkaznom prostriedku označenom ako "Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08. 07. 2020" k sp. zn. 5NcKR/2/2020 podpísaným konateľom dlžníka G.. Y., sa uvádza, že v čase väzobného stíhania nemohol vykonávať funkciu konateľa, všetky jeho úkony podliehali súhlasu dozorujúceho prokurátora. Splnomocnenie, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, podpísal so súhlasom dozorujúceho prokurátora, jednalo sa o postúpenie leasingu na rentabilného užívateľa motorového vozidla. Po jeho prepustení z väzby zistil, že sídlo firmy bolo zamknuté. Prenajímateľ vypovedal nájomcovi zmluvu ku dňu 31. 10. 2013, OČTK bol upozornený, že nemôže vykonávať žiadne úkony konateľa a ani z funkcie odstúpiť. Mal v dobrej viere za to, že všetky aktíva spoločnosti sú a budú použité na uspokojenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, predpokladal maximálnu úspešnosť prebiehajúcich exekučných konaní a vysporiadania založených hnuteľných vecí ich odovzdaním záložným veriteľom. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu označil za nehospodárne, keďže úpadca už nedisponoval ničím, čím by vedel uspokojiť svojich veriteľov, teda je nemajetný. Z priebehu konkurzného konania je zrejmé, že úpadca nemá žiadny majetok, ani v čase po jeho prepustení z väzobného stíhania taký nemal, ktorým by správca vedel uspokojiť pohľadávky veriteľov. Hnuteľné veci uvedené v súpise majetku úpadcu - nákladný príves a motocykel sa po prepustení z väzby v držbe úpadcu nenachádzali, boli odobraté niektorým z veriteľov. Od októbra 2012 bola na majetok úpadcu uvalená daňová blokácia. Spoločnosť ALGAT s.r.o. nespĺňa podmienky na to, aby bol na jej majetok vyhlásený konkurz.
45. V obchodnom vestníku č. 145/2019 deň vydania 30. 07. 2019 bol správcom zverejnený súpis majetku všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, do ktorého boli zapísané hnuteľné veci - nákladný príves v súpisovej hodnote 5000,- Eur a motocykel v súpisovej hodnote 900,- Eur.
46. Z dohody o ukončení prenájmu nebytových priestorov zo dňa 31. 10. 2013 uzavretej medzi spoločnosťou C., X..H..E.. a dlžníkom ako nájomcom vyplýva, že zmluvné strany touto dohodou vyjadrili svoju vôľu ukončiť zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 12. 10. 2009.
47. Žiadny z uvedených dôkazných prostriedkov predložených žalobcom za účelom preukázania stavu majetku úpadcu nemá dostatočnú informačnú hodnotu na to, aby súdu poskytol obraz o celkových majetkových pomeroch dlžníka v čase vykonania odporovaného právneho úkonu, teda ku dňu 23.01.2014 a ani bezprostredne po jeho vykonaní. Konateľ dlžníka v inom súdnom konaní v jednom zo svojich podaní uviedol, že spoločnosť nemala žiadny majetok, toto jeho vyjadrenie je však len všeobecné, nie je z neho možné vyvodiť konkrétne zistenia k stavu majetku dlžníka ku dňu nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu. Ani jeho vyjadrenie , že po jeho prepustení z väzby sa v spoločnosti dlžníka nenachádzal už žiadny majetok, ktorým bolo možné uspokojiť veriteľov dlžníka, sa netýka relevantného časového obdobia. Je potrebné zdôrazniť, že väzbu mal konateľ úpadcu vykonávať do 29. 05. 2014, teda jeho vysvetlenia k majetkových pomerom dlžníka nekorešpondujú s dňom vykonania odporovaného právneho úkonu. Jeho konštatovania, že všetky aktíva spoločnosti budú použité na uspokojenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, prebiehajúce exekučné konania a vysporiadanie založených hnuteľných vecí ich odovzdaním záložným veriteľom, naviac navodzujú dojem existencie aj iného majetku spoločnosti dlžníka, než tvrdil žalobca. Z predloženej dohody o ukončení prenájmu nevyplýva, že k skončeniu tohto záväzkového vzťahu došlo z dôvodu, že dlžník nemal dostatočné finančné prostriedky na úhradu nájomného.
48. Zákon neurčuje, akými dôkaznými prostriedkami má strana splniť dôkaznú povinnosť, vo všeobecnosti preto za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, prostredníctvom ktorých je možné zistiť stav veci. Z tohto dôvodu za dôkaz môžu slúžiť aj podania konateľa úpadcu v konaní, v ktorom vystupuje ako strana sporu. Nie je však možné súčasne zabúdať na to, že z obsahu týchto podaní vyplýva, že
tieto tvrdenia boli súčasťou procesnej obrany konateľa úpadcu založenej na skutočnosti, že konkurz na majetok úpadcu mal byť zastavený pre nedostatok majetku, resp. nemal byť vôbec vyhlásený, z ktorej skutočnosti konateľ úpadcu pre seba vyvodzoval priaznivé právne následky. Preto z tohto pohľadu vyjadrenia konateľa úpadcu v inom súdnom konaní z hľadiska ich spôsobilosti preukázať sporné skutočnosti, t.j. stav majetku úpadcu v tomto súdnom konaní s čo najvyššou mierou istoty, nemôžu tvoriť spoľahlivý podklad pre rozhodnutie súdu bez spojenia s inými dôkaznými prostriedkami.
49. Súd sa nemohol stotožniť ani s tým záverom žalobcu, podľa ktorého stav majetku k tomuto dňu zodpovedá stavu majetku, ktorý bol správcom zistený v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, z dôvodu, že dlžník po vzatí konateľa do väzby nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, z ktorej by mohol nadobudnúť akúkoľvek majetkovú hodnotu, hodnota jeho majetku preto zodpovedá majetku, ktorý bol zistený počas vedenia konkurzného konania, keď takýto záver nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. Ani pasivita dlžníka počas určitého obdobia bez ďalšieho nevylučuje nadobudnutie majetkových hodnôt. Naviac, z tvrdení správcu ako aj listín zachytávajúcich obranu konateľa úpadcu v inom súdnom konaní vyplýva, že na majetok úpadcu mali byť vedené exekúcie a mal byť realizovaný aj výkon záložných práv, ktoré tvrdenia naopak navodzujú predpoklad, že majetková situácia žalobcu v čase vykonania sporného právneho úkonu mohla byť iná, než tomu bolo počas konkurzného konania.
50. Neušlo pozornosti súdu, že aj žalobca vo svojich úvahách pripúšťa aj existenciu iného majetku. Správca doplnil svoju argumentáciu v tom smere, že ak by úpadca v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu ešte disponoval nejakým iným majetkom, teda takým, ktorý nebol speňažený v rámci niektorého z exekučných konaní vedených voči úpadcovi, resp. výkonom záložného práva niektorého zo záložných veriteľov, ako to vyplýva z tvrdení konateľa, tento by nepochybne nepostačoval na úplné uspokojenie všetkých záväzkov úpadcu existujúcich v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Tento záver podľa správcu v konečnom dôsledku potvrdzuje aj skutočnosť, že niektoré z týchto záväzkov boli prihlásené aj do konkurzu vedeného na majetok úpadcu, a teda doposiaľ neboli uspokojené. Aj v tomto smere sa však jedná len o domnienky žalobcu, ktoré nenachádzajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
51. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že žalobca žiadny dôkaz objektívnej povahy, ktorý by bol spôsobilý preukázať stav aktív a pasív dlžníka ku dňu uskutočnenia žalobou napadnutého právneho úkonu, nepredložil a ani neoznačil, záver o skutkovom zistení konkrétneho majetku dlžníka súd na podklade takýchto dôkazov založiť nemohol. Žalobca uviedol, že účtovnými dokladmi k tomuto obdobiu nedisponuje. Práve účtovné doklady dlžníka by predstavovali dôkazný prostriedok, na poklade ktorého by bolo možné (v spojení so žalobcom predloženými dôkazmi) objektivizovať stav majetku dlžníka pred vykonaním odporovaného právneho úkonu pred a po jeho vykonaní.
52. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 57 a nasl. ZKR. Dôkazné bremeno má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec, alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov, ktorý musí byť v konaní preukázaný. Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Žalobca nepredložil také listiny, ktoré by dostatočne preukazovali stav majetku úpadcu v čase uzavretia (účinkov) napádaného právneho úkonu. K záveru o konkrétnom stave majetku v relevantnom čase nebolo možné dospieť ani na podklade využitia pravidiel logickej úvahy. Keďže výsledky vykonaného dokazovania neumožňovali súdu dospieť k záveru o stave majetku pred a po vykonaní sporného právneho úkonu, súd z dôvodu nedostatku zistení nemohol skonštatovať ani preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základnú podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to že ide o ukracujúci právny úkon, keďže v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca uviedol najmä
svoje predpoklady a dohady, ktoré nepodporil žiadnym relevantným dôkazom vzťahujúcim sa na relevantné časové obdobie uskutočnenia sporného právneho úkonu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca ani v čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), nepreukázal základnú zákonnú podmienku pre odporovateľnosť právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov.
53. Na základe uvedených zistení súd už nevyhodnocoval naplnenie ostatných hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu a k ich splneniu z dôvodu hospodárnosti nedoplnil ani dokazovanie žalobcom navrhnutými dôkaznými prostriedkami.
54. Osobitne súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko súd nemal za preukázaný hmotnoprávny predpoklad odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, nenariadil ani dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu hodnoty motorového vozidla, ktoré žalovaný 1/ odporovaným právnym úkonom nadobudol, keď nariadenie takéhoto dokazovania by nebolo v súlade s hospodárnosťou konania, keď aj žalobca uviedol, že k takémuto dokazovanou navrhuje pristúpiť až po tom, čo medzi stranami zostane sporná už len výška náhrady, ktorú by bol žalovaný 1/ povinný uhradiť v prospech majetkovej podstaty dlžníka.
55. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.
56. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.