Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-41-2022.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ž.G. A. M. v konaní pred sudkyňou U.. Y. L. v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 47258713, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti Ž.: Y. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D. F. W. XX, o zaplatenie sumy 487,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 244,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 244,92 € od 17.09.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 487,67 €, spolu s zmluvným úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 418,64 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 479,78 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-€ na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5 úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Podľa bodu 3.1 úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Podľa bodu 4.3 úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 241,73 €, na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa XX.XX.XXXX mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca žiadal popri úroku z omeškania v súlade s
bodom 7.4 úverovej zmluvy odo dňa účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru aj zmluvný úrok z úveru vo výške 24 % ročne až do úplného zaplatenia.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili strany sporu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd pojednával postupom podľa § 180 veta druhá CSP v jej neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, prehľadom úveru, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovanou zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobcom žalovanej vo výške úverového rámca 5.000,-€, pri aktuálnej výške úverového rámca 400,-€ s tým, že výška 1. čerpania revolvingového úveru predstavovala 386,10 €. Úver bol poskytnutý na kúpu tovaru - XXLHXXX. V zmluve sa žalovaná zaviazala splácať úver výškou mesačnej splátky minimálne vo výške 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, so splatnosťou mesačnej splátky k 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie RÚ. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná výška úrokovej sadzby 24 % ročne, RPMN 26,80 %, odplata vo výške 24 %. V zmluve boli uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN pri výške čerpania úveru 400,-€, s výškou mesačnej splátky 37,82 €, pri splatení revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach predstavovala celková čiastka k zaplateniu 453,84 €. Podľa bodu 3.1 bol dlžník oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. V bode 7.1 zmluvy bolo o.i. dojednané, že v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov žalovaná vyčerpala z daného úveru peňažné prostriedky vo výške 486,65 € a na úver poukázala platby vo výške 241,73 €. Žalobca oznámením zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal žalovanú, aby mu uhradila dlh vo výške 487,67 €.
5. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 1 odsek 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. e), h), i) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
9. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
10. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. V konaní nebolo sporným, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 odsek 2 veta prvá ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi. Predmetnú zmluvu o úvere je tiež potrebné podriadiť pod právny režim Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa (§ 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia spornej zmluvy). Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj informácia o výške spotrebiteľského úveru a ako aj výške a počte splátok, ktorými má byť úver splatený. V prípade uzavretej zmluvy medzi stranami sporu boli tieto údaje uvedené zmätočne a nejasne. V zmluve sa konštatovala výška úverového rámca 5.000,-€, výška aktuálneho úverového rámca 400,-€ a aj výška prvého čerpania úveru 386,10 €, a to bez toho, aby boli súčasne objasnené tieto údaje a ich platnosť. Pokiaľ v prvej časti zmluvy sa uvádza iná výška splátky (3 % z aktuálnej výšky úverového rámca), v ďalšej časti zmluvy sa uvádza iná výška splátky - splátka vo výške 37,82 €. Taktiež údaj o výške dojednanej RPMN, ktorý sa považuje za jeden z najpodstatnejších parametrov zmluvy slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov, vyjadruje hodnotu všetkých nákladov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nebol uvedený správne. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Právna úprava § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Hoci na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy bolo možné RPMN určiť, právny predchodca žalobcu pri výpočte RPMN vychádzal z údajov, ktoré nebolo možné odvodiť z dohodnutého textu zmluvy (s výškou mesačnej splátky 37,82 € namiesto zmluvne dohodnutých 3 % z aktuálnej výšky čerpaného úveru vo výške 386,10 €, ktorá by predstavovala výšku 11,58 €, a počítal so splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, pričom pri splátkach vo výške 3 % z danej čiastky by bolo potrebné minimálne 33 splátok, a preto súd dospel k záveru, že RPMN je v zmluve uvedená v nesprávnej výške a neodzrkadľuje skutočné náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Základné ustanovenia zmluvy tak vyznievajú zmätočne, nezrozumiteľne a nie je možné z nich pre bežného spotrebiteľa dovodiť základné náležitosti zmluvy.
12. Dokazovaním mal súd zároveň preukázané, že žalovaná bola povinná čerpaný úver viazaný na nákup tovaru platiť v mesačných splátkach vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Z rozpisu splátok mal súd za preukázané, že žalovaná na úver spočiatku poukazovala pravidelné mesačné splátky vo výške 12,- €, avšak s účinnosťou od júna 2019 nepoukazovala na úver splátky riadne a včas. Žalobca preto dôvodne po predchádzajúcom upozornení žalovanej, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s bodom 7.1 zmluvy. Žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa XX.XX.XXXX, teda po nezaplatení niekoľkých platieb.
13. Na danom mieste je potrebné konštatovať, že revolvingový úver je svojou podstatou obnovujúci sa úver, a preto nie je možné v úvode zmluvného vzťahu s úplnou presnosťou určiť jeho definitívnu výšku. Zákonodarca však v ust. § 9 ods. 2 písm. h) zakotvil, že je nutné použiť na výpočet RPMN údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto mal žalobca vychádzať pri stanovení predpokladanej výšky RPMN z údajov známych pri uzatváraní zmluvného vzťahu a z výšky poskytnutého úveru ako aj dojednanej splátky, avšak tak neurobil.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
15. Nakoľko zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje správny údaj o výške úveru a splátok ako aj o výške RPMN, ktoré skutočnosti sú podstatnou náležitosťou vyžadovanou v zmysle § 9 ods.2 písm. e), h), i), zákona č. 129/2010 Z.z., považuje sa spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi len sumu rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a ňou uskutočnených úhrad, a preto súd vo výroku tohto rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 244,92 (486,65 - 241,73) a vo zvyšnej časti (úrokov a poplatkov) súd žalobu zamietol.
16. Keďže žalovaná úver nevrátila v lehote po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (XX.XX.XXXX), dostala sa do omeškania so splnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka zo sumy nevrátenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (XX.XX.XXXX), t.j. odo dňa XX.XX.XXXX.
17. Súd žalobu žalobcu, ktorou si uplatňoval nárok na zaplatenie zvyšnej časti istiny, úroku z úveru ako aj úroku z omeškania, z vyššie uvedených dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako nedôvodnú, zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP tak, že vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva, keďže strany sporu mali v súdnom konaní pomerný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.