Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-375-2015.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/375/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, V. X. Y., právne zastúpená: Advokátka kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdeného 17,IČO: 36436640, proti odporcovi: Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., so sídlom Makov, IČO: 36 005 843, právne zastúpený: JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36866849, o zaplatenie 1.327,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 8C/325/2002-206 zo dňa 04. februára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo nesporne preukázané, že nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). V čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola vlastníčkou predmetu a nemohla tak disponovať predmetom nehnuteľností. Predmetom dovolacieho konania vo veci sp. zn. 6C/648/2001 je daný iný dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania v tejto veci. Ak by navrhovateľka bola úspešná a darovacia zmluva V 1901/2000 zo dňa 19.09.2000 by bola určená za platnú, nijak to neovplyvní skutočnosť, že zápis katastra bol vykonaný až dňa 13.11.2000, teda neskôr než uzavrela nájomnú zmluvu. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. 5Co 479/2012-918, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/648/2001 zo dňa 18.09.2012 tak, že určil darovacie zmluvy V 1900/2000 a V 1901/2000 za neplatné, cítil sa byť viazaný v nadväznosti na § 159 ods. 2 O.s.p. len výrokom rozsudku o neplatnosti zmlúv. Pred uzavretím darovacích zmlúv bol vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. H. darca E. Z., preto na liste vlastníctva pri neplatnosti darovacích zmlúv bude zapísaný E. Z. a nie H. L., resp. jej právni nástupcovia. Dôležitým dôkazom je odstúpenie od darovacích zmlúv, a to od zmluvy o prevode nehnuteľností V 1901/2000, ktoré sa týka celej zmluvy s účinkami ex tunc. Z tohto pohľadu je zásadné odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.06.2013, čiže spätne do minulosti odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje. V danom prípade bol podaný návrh 06.03.2002 a v dôsledku odstúpenia od zmluvy navrhovateľka tak stratila aktívnu vecnú legitimáciu v konaní vystupovať, pretože jej zrušením od počiatku nebola vlastníčkou sporných podielov za predmetné roky, teda nemohla byť ani vlastníčkou úžitkov za rok 2001. Právne postavenie navrhovateľky ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy 04.01.2000 sa nezmenilo. Nebola vlastníčkou, a preto ju nemôže považovať za aktívne legitimovanú účastníčku v danom súdnom konaní. Opakované uzavretie darovacej zmluvy navrhovateľky a darcu E. Z. nemá právnu relevanciu k predmetnému sporu. Darovacou zmluvou získala navrhovateľka podiel, ktorý stratila určením neplatnosti darovacích zmlúv. Darovacia zmluva sa stala neplatnou ku dňu jej uzavretia. Opakovane získala vlastníctvo k spornému podielu až ku dňu vkladu do katastra. Spätným darom vlastníckeho práva k
podielu sa nemohla stať neplatná nájomná zmluva platným právnym úkonom. Rovnako je dôvodné aj vznesenie námietky premlčania zo strany odporcu vychádzajúc z dátumu podania žalobného návrhu v čase, v ktorom navrhovateľka vlastne ani nebola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. H., a to v súlade so zákonnými ustanoveniami § 100, § 101 a § 107 ods. 1 OZ. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a zároveň podala návrh na prerušenie konania. Namietala, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v tomto smere na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nevie zistiť, k akým skutkovým zisteniam dospel alebo nedospel. Okresný súd správne vyhodnotil, že nájomná zmluva zo dňa 04.01.2000 je neplatným právnym úkonom, z dôvodu, že v čase jej uzavretia nebola spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu. Pri posúdení nároku na zaplatenie nájmu sa však obmedzil iba na nájomnú zmluvu z 04.01.2000 a nevyhodnotil ostatné možnosti vzniku a jestvovania nájomného vzťahu. Je nesporné, že odporca vyplácal nájomné ostatným spoluvlastníkom a je nesporné, že pokiaľ by nebola bývala nájomná zmluva medzi vlastníkmi nehnuteľností podľa § 139 ods. 2 OZ vznikla, nebol by odporca nájomné vyplácal. Súdu je známe aj z korešpondencie odporcu, že tento vždy svoje platby ostatným spoluvlastníkom označoval ako nájomné a ako nájomné ich aj účtoval. Nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy V 1900/2000 vstúpila do práv prenajímateľa v nájomnom vzťahu ku spoločnej nehnuteľnosti. Podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti je nedeliteľné, nie je možné ho zrušiť a vyporiadať. Rozhodnutie kvalifikovanej väčšiny spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 OZ) založilo nájomný vzťah. Samotná skutočnosť, že odporca na spoločnej nehnuteľnosti od roku 2002 hospodári potvrdzuje existenciu nájomného vzťahu. S poukazom na § 139 ods. 2 OZ je nesporné, že právny záver súdu je v tom, že nájomný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom neexistoval, nesprávny. Odstúpenie od zmluvy 20.06.2013 neznamená to, že jej nárok na zaplatenie nájomného zanikol. V článku 2 Dohody o odstúpení dohodli, že úžitky z nehnuteľností do dňa odstúpenia od zmluvy jej patria. Pokiaľ ide o jej aktívnu legitimáciu, tak postúpenie pohľadávky z jej otca na ňu, išlo o pohľadávku za podiel jej otca, na ktorý by mu vznikol nárok, ak darovacia zmluva na jej podiel mala byť z akéhokoľvek titulu neplatná. Otázku záväznosti akéhokoľvek výkladu rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/648/2001 a tým aj sp. zn. 10C/333/2000 riešil okresný súd a dostatočne vyriešil, keď na základe vykonaného dokazovania v konaní sp. zn. 6C/648/2001 o určenie neplatnosti zmlúv dospel k záveru, že tento rozsudok je zmätočný, nulitný a na základe neho nie je možné vykonať zmenu vo vlastníckych právach. Právnu otázku dopadu rozsudku sp. zn. 10C/333/2000 na vlastníctvo nehnuteľností vo vlastníctve E. Z. a jeho nástupníčok ako predbežnú otázku posúdil Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 10Co/170/2012-223 zo dňa 14.03.2012, kde okrem iného konštatoval, že výrok označeného súdneho rozhodnutia „určuje sa, že podiel odporcu E. Z. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb Lesného spoločenstva Vysoká - Makov zo dňa 30.11.1994 vo výške 21,25 Eur podielov patrí H. L.“, nie je spôsobilý relevantne spochybniť správnosť zápisov v katastri nehnuteľností. Ak mali byť preukázané iné vlastnícke pomery, ako vyplývajú z dotknutých zápisov, bolo nevyhnutné návrh smerovať vo vzťahu ku konkrétnemu spoluvlastníckemu podielu podľa údajov katastra nehnuteľností a nie podľa „zoznamu“. Súd 1. stupňa správnosť záverov Krajského súdu Žilina v rozsudku č. k. 5Co/479/2012-918 zo dňa 09.07.2013 sám spochybňuje, avšak nevzal do úvahy skutočnosť, že v dovolacom konaní bola práve vykonateľnosť tohto rozsudku uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 157/2014 zo dňa 04.06.2014 odložená. Odloženie vykonateľnosti preto malo byť pre súd prvého stupňa dostatočným dôvodom na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania, a preto v tomto štádiu odvolacieho konania navrhuje prerušiť konanie až do skončenia dovolacieho konania pred Najvyšším súdom SR 6Cdo 157/2014. Vzhľadom na uvedené navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že jej návrhu bude vyhovené v plnom rozsahu a odporca bude zaviazaný k náhrade trov konania. Zároveň si uplatnila i trovy odvolacieho konania, ktoré i vyčíslila.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Uviedol, že navrhovateľka poukázala na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011, z ktorého vety vyplýva, že samotná skutočnosť, že nájomná zmluva týkajúca sa nájmu nehnuteľností je neplatná, však ešte bez ďalšieho neznamená, že by vlastník týchto nehnuteľností nemal nárok na peňažnú náhradu za ich užívanie od osoby, ktorá nehnuteľnosti užívala na základe neplatnej zmluvy, či dokonca celkom bez právneho dôvodu. Namietal, že navrhovateľka počas celého konania nenavrhovala žiadne listinné alebo iné dôkazy na preukázanie skutočností, či odporca predmetnú nehnuteľnosť užíva alebo nie. Navrhovateľka bola riadne poučená v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Napriek tomu nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Počas celého konania riadne nešpecifikovala svoj návrh, neuniesla ani titul, na základe akého sa svojho
nároku domáha. Zmätočne tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie, následne že ide o nájomné, či o vyplatenie úžitkov, pričom navrhovateľka si uplatňovala pohľadávku aj z postúpenej pohľadávky. Samotné konanie navrhovateľky vzbudzuje pochybnosti a špekulácie, keďže odstúpila od darovacej zmluvy, keď videla, že predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Čadca aj Krajskom súde v Žiline, ktoré konanie o neplatnosť darovacej zmluvy aj v konečnom dôsledku prehrala. V odstúpení od zmluvy si ponechala nárok na úžitky z predmetných podielov a následne p. Z. previedol všetky podiely opätovne na navrhovateľku a jej sestru. Z tohto vyplýva špekulatívnosť konania navrhovateľky a nejednoznačnosť jej postojov. S uvedeným súvisí aj otázka, prečo právny predchodca navrhovateľky E. Z. postupoval pohľadávku na navrhovateľku, keď z návrhu vyplynulo, že navrhovateľka mala byť vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Do dnešného dňa navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia ohľadne existencie a výšky údajnej pohľadávky. Nepredložila jediný listinný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné určiť dôvodnosť jej návrhu a čo do výšky pohľadávky. Tvrdenie navrhovateľky, že postačuje iba riadne skutkové odôvodnenie veci a jej následné právne posúdenie v celosti na súde, a teda nemusí ona ako navrhovateľka právne kvalifikovať svoj nárok neobstojí, z ktorého dôvodu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3N Cdo 6/2010. Zo záverov tohto rozhodnutia je nesporné, že navrhovateľ musí označiť hmotnoprávnu normu, podľa ktorej si nárok uplatňuje a z hypotézy hmotnoprávnej normy následne bude vyplývať aj dôkazná povinnosť a povinnosť uniesť dôkazné bremeno a tvrdiť dôkazy. Je teda nesporné, že nemôže navrhovateľka tvrdiť 4 tituly, na základe ktorých má mať plnenie. Navrhovateľka potvrdzuje konštrukciu súdu, keď uvádza, že skutočne s E. Z. bola uzatvorená zmluva iba k 5 a pol podielom, pričom na 10 podielov boli uzatvorené nájomné zmluvy s navrhovateľkou a jej sestrou, pričom sám právny zástupca navrhovateľky uvádza, že následne boli uzatvorené darovacie zmluvy písomnou formou. Teda skutočne najskôr predchádzalo uzavretie nájomnej zmluvy a až následne došlo k darovaniu predmetných podielov navrhovateľkám. Teda navrhovateľka nemohla platne uzavrieť nájomnú zmluvu s odporcom, keďže nebola vlastníčkou veci. Nepreukázala žiadnym spôsobom, že by bola oprávnená s touto cudzou vecou disponovať a dávať ju ďalej do podnájmu. Je irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že nájomnú zmluvu uzatváral priamo s odporcom jej splnomocnenec E. Z., pretože E. Z. uzatváral, ako sa sama navrhovateľka vyjadrila, ako splnomocnenec za navrhovateľku, nie ako sám za seba. Je možno hovoriť o nedostatku splnomocnenia navrhovateľky, pretože nemohla splnomocniť E. Z. na vykonanie právneho úkonu, na ktorý nebola oprávnená sama. Ide jednoznačne o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože právny úkon bol urobený v rozpore s obsahom zákona, to znamená uzatváral zmluvu nie vlastník alebo resp. aj osoba, ktorá nemala právo s takouto vecou disponovať a ktorá nemala právo ďalej predmetnú nehnuteľnosť prenajímať. Dochádza aj k obchádzaniu práva, a to najmä z tej skutočnosti, keďže navrhovateľka sama nevedela ustáliť právny titul, postupovala pohľadávky, odstupovala od zmluvy, síce ide o úkony dovolené, čiže lege artis, avšak výslovne má zato, že dochádza takýmito úkonmi k obchádzaniu zákona v zmysle § 39 OZ. Ak vo svojom odvolaní na poslednej strane 10 navrhovateľka tvrdí, že darovacie zmluvy už nemajú žiadnu relevanciu, keďže odstúpila dňa 20.06.2013 od predmetnej darovacej zmluvy a uzatvorila novú darovaciu zmluvu, tak potom nerozumie, na základe akého dôvodu sama navrhovateľka podala dovolanie na Najvyšší súd SR, keďže predmetné konanie sa týka darovacích zmlúv, od ktorých už navrhovateľka odstúpila. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd Žilina rozhodnutie okresného súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd návrh navrhovateľky zamietol jednak z dôvodu, že nájomná zmluva zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v čase jej uzavretia navrhovateľka nebola vlastníčkou podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Za dôležité považoval odstúpenie od darovacej zmluvy V 1901/2000 dňa 20.06.2013, s účinkami ex tunc, čím navrhovateľka stratila aktívnu vecnú legitimáciu. Napokon považoval vznesenie námietky premlčania odporcom za dôvodné.
Nárok uplatnený návrhom je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými navrhovateľ svoj nárok odôvodňuje a skutkovým základom opísaných v návrhu v spojitosti s navrhovaným petitom. Právny dôvod požadovaného plnenia vyplýva zo súhrnu opísaných skutkových okolností a navrhovateľ nie je povinný uvádzať ustanovenia právneho predpisu, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Podľa zásady iura
novit curia právna kvalifikácia účastníkmi predneseného skutkového stavu je vecou súdu. Pokiaľ nárok na peňažné plnenie vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť ho po právnej stránke i podľa iných noriem, než ako to navrhuje navrhovateľ, je povinnosťou súdu nárok takto posúdiť.
V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala zaplatenia nájomného za rok 2001 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 (priložením kópie nájomnej zmluvy k žalobnému návrhu) vo výške 40.000,-Sk (v prepočte 1.327,75 Eur), ktorú ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplácal odporca (4.000,-Sk za jeden podiel - potvrdenie č.l. 7). V prípade neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou mala nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, žiadala, aby jej bolo vydané bezdôvodné obohatenie. Zároveň poukázala na to, že pokiaľ bola nájomná zmluva neplatná, je nesporné, že nadobudnutím vlastníctva k príslušnému spoluvlastníckemu podielu vstúpila do práv prenajímateľa, ktorými právami predtým disponoval jej otec (viď odvolanie na č.l. 63). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.10.2013 uviedla, že sa svojho nároku domáha titulom nájomného alebo bezdôvodného obohatenia. Nakoľko vznikali rozpory ohľadne platnosti darovacích zmlúv, pôvodný vlastník E. Z. v presvedčení, že je vlastníkom, v záujme predídenia zániku nároku na zaplatenie nájomného za príslušné obdobie, svoj nárok na zaplatenie nájomného za obdobie roku 2001 postúpil v rozsahu vymáhanej sumy na navrhovateľku, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.01.2002. Napokon podaním doručeným súdu dňa 09.06.2014 upresnila, že svoj nárok odvodzuje jednak: 1. titulom nájomného, na základe nájomného vzťahu, ktorý vznikol pôvodnému prenajímateľovi E. Z. zo dňa 04.01.2000; 2. titulom postúpenia pohľadávky E. Z. na základe dohody zo dňa 06.01.2002; 3. titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, na ktoré by jej vznikol nárok ak by darovacia zmluva nebola spochybnená; 4. napokon poukázala na skutočnosť, že dňa 21.6.2013 (osvedčenie podpisu) uzavrela s E. Z. dohodu o odstúpení darovacej zmluvy V 1901/2000 a E. Z. sa opäť stal vlastníkom svojho spoluvlastníckeho podielu. Podľa čl. I.2. sa účastníci však dohodli, že „úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa (21.6.2013) patria navrhovateľke.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že navrhovateľka vo svojom návrhu i keď poukazovala na uzavretú nájomnú zmluvu, zároveň poukazovala i na skutočnosť, že odporca za užívanie nehnuteľnosti ostatným spoluvlastníkom vypláca nájomné, tiež však poukazovala na to, že odporca sa bezdôvodne obohacuje. Za takéhoto stavu je potom právne irelevantné konštatovanie, že nájomná zmluvy z 04.01.2000 je absolútne neplatná. Ani táto skutočnosť bez ďalšieho neznamená, že by sa navrhovateľka nemohla domáhať peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti, za predpokladu, že preukáže ďalšie potrebné skutočnosti.
Druhým dôvodom zamietnutia návrhu bolo, že navrhovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu odstúpenia od darovacej zmluvy. Prvostupňový súd sa však doposiaľ nevysporiadal s dohodou účastníkov odstúpenia od zmluvy, časťou týkajúcou sa úžitkov z nehnuteľnosti, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok medzi E. Z. a navrhovateľkou zo dňa 06.01.2002. Tieto úkony žiadnym spôsobom nevyhodnotil a z rozhodnutia ani nevyplýva, prečo na tieto skutočnosti neprihliadal. Z týchto dôvodov záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v tomto štádiu konania je predčasný.
Napokon považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú s poukazom na ust. § 100, § 101 a § 107 OZ. V tejto časti však svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, aká je v danom prípade dĺžka premlčacej doby (3 roky - § 101 OZ alebo 2 roky - § 107 OZ), kedy začala plynúť a prečo, kedy uplynula. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, prípadne výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu.
Návrh navrhovateľky na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 6Cdo 157/2014 odvolací súd zamietol, majúc za to, že samotný výsledok tohto konania nemá žiaden vplyv na predmet daného sporu. Sama navrhovateľka súdu oznámila, že od darovacej zmluvy odstúpila a s E. Z. uzavrela novú darovaciu zmluvu. E. Z. jej mal zmluvou o postúpení pohľadávok previesť žalovanú pohľadávku a tiež v dohode o odstúpení pohľadávok mali
uzavrieť dohodu, že úžitky z nehnuteľností do dňa podpísania dohody o odstúpení od zmluvy patria navrhovateľke. Preto v súčasnosti vedené konanie na Najvyššom súde SR o určenie neplatnosti darovacej zmluvy už nemá žiaden vplyv na prebiehajúci súdny spor v tejto veci. Z uvedených dôvodov nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Na záver odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že v spise sa nenachádzajú plné moci na zastupovanie účastníkov (navrhovateľky aj odporcu) udelené zástupcom, ako v spore vystupujú. Na č.l. 8 sa nachádza plnomocenstvo udelené navrhovateľkou pre JUDr. Milana Chovanca, advokáta a počas celého konania ju zastupuje Advokátka kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdeného 17,IČO: 36436640. Na č.l. 15 sa nachádza plnomocenstvo udelené odporcom pre JUDr. Miroslava Stopku a počas konania ho zastupuje JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36866849. Zároveň poukazuje na ust. § 15 ods.2, 6 zák.č. 586/2003 Z.z. účinnom od 1.1.2013, v zmysle ktorých advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. (2) Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. (6)
V ďalšom konaní sa okresný súd primárne vysporiada so všetkými vytýkanými skutočnosťami v tomto rozhodnutí, nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie, na ktoré poukazovali účastníci a vyporiada sa prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na doplnenie dokazovanie. Ustáli či a v ktorom období navrhovateľka mohla brať úžitky z prevádzaných nehnuteľností (posúdi dohodu obsiahnutú v odstúpení od zmluvy), posúdi postúpenie pohľadávky medzi E. Z. a navrhovateľkou. Až po vyhodnotení všetkých týchto skutočností sa môže zaoberať i vznesenou námietkou premlčania, ktorú však náležite odôvodní z hľadiska jej dôvodnosti alebo nedôvodnosti.
V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.