Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/12/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom, práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matka: C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., D. XXXX/X, t.č. bytom A., E. XX, zastúpená AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M.R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776, a otec: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, t.č. bytom A. - F., A. XX, zastúpený JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -252 zo dňa 26. 09. 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému A. tak, že na obdobie 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke určil povinnosť platiť výživné vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 19. 07. 2022 do uplynutia 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zameškané výživné za obdobie od 19. 07. 2022 do 31. 10. 2022 vo výške 163,82 eur umožnil matke splácať po 20,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Upravený bol styk matky s maloletým tak, že je oprávnená sa stretávať počas štvormesačného obdobia od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy, kedy si dieťa prevezme po vyučovaní zo školského zariadenia, v prípade školských prázdnin od otca o 15,00 hod. v mieste jeho bydliska do nasledujúceho pondelka, kedy ho zavedie pred vyučovaním do školského zariadenia a v prípade školských prázdnin o 08,00 hod. otcovi v mieste jeho bydliska. Otec je povinný maloletého na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať matke. Po uplynutí obdobia štyroch mesiacov súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že táto bude prebiehať v týždenných intervaloch. Matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého od piatku každého párneho kalendárneho týždňa, kedy si ho prevezme po vyučovaní zo školského zariadenia a v prípade školských prázdnin od otca o 15,00 hod. v mieste jeho bydliska do piatku každého nepárneho kalendárneho týždňa od prevzatia maloletého otcom zo školského zariadenia a v prípade školských prázdnin do 15,00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého od piatku každého nepárneho kalendárneho týždňa, kedy si ho prevezme po vyučovaní zo školského zariadenia a v prípade školských prázdnin od matky o 15,00 hod. v mieste jej bydliska do piatku každého párneho kalendárneho týždňa do prevzatia maloletého matkou zo školského zariadenia a v prípade školských prázdnin do 15,00 hod. Obaja rodičia sú povinní maloletého riadne a včas pripraviť a odovzdať druhému rodičovi. Otcovi súd počas striedavej osobnej starostlivosti uložil povinnosť prispievať matke na maloleté dieťa výživné vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti striedavej osobnej starostlivosti. Súd tiež určil, že daňový bonus bude poberať otec a matka bude poberať prídavok na dieťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje

rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , , Zákona o rodine, resp. o trovách rozhodol v zmysle . V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, avšak do decembra 2019 približne desať rokov žili v spoločnej domácnosti na adrese A., E. XX. Vzhľadom na vzájomné nezhody otec maloletého opustil spoločnú domácnosť a matka s A. ostala bývať v byte na uvedenej adrese. Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 11. 07. 2022 bol maloletý A. zverený dočasne do starostlivosti otca a matka bola zaviazaná uhradiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a zároveň bol upravený styk maloletého s matkou. Uvedené predbežné opatrenie súd nariadil po tom, ako opakovane bola v bydlisku matky a maloletého dieťaťa prostredníctvom polície riešená starostlivosť o dieťa, nakoľko bolo podozrenie, že matka bola v čase starostlivosti o dieťa pod vplyvom alkoholu. Dychovej skúške sa však odmietla podrobiť. V priebehu konania súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že matka nekonzumuje alkohol v nadmernom množstve. Zo správy opatrovníka súd zistil, že dieťa má kladný vzťah k obidvom rodičom. Vo vzťahu k matke je však zaťažené strachom a obavami v situáciách, keď je matka pod vplyvom alkoholu. Konfliktná je však komunikácia medzi rodičmi, čo vníma aj maloleté dieťa. V záujme potreby maloletého dieťaťa je však vhodné vytvoriť a udržiavať vzťahy s oboma rodičmi a tieto posilňovať. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, vychádzal súd zo schopností a možností oboch rodičov a následne na to upravil výšku vyživovacej povinnosti, či už zo strany matky, pokiaľ dieťa bolo zverené do starostlivosti otca alebo pri striedavej osobnej starostlivosti výživné zo strany otca, ktoré pre maloletého bude poskytovať v čase, keď dieťa bude u matky.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Poukazoval na ust. , , , , a . Odvolanie podal proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Uviedol, že v pôvodnom návrhu žiadala matka zveriť maloletého do svojej výlučnej starostlivosti a určiť otcovi výživné s úpravou styku. V priebehu konania však došlo k podstatnej zmene situácie a na základe nariadeného neodkladného opatrenia bol maloletý zverený do starostlivosti otca, pričom dôvodom boli zlyhania matky v starostlivosti o dieťa spojené s jej požívaním alkoholu. Napriek týmto skutočnostiam súd rozhodol, že po uplynutí štyroch mesiacov sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov s tým, že súd považoval za potrebné dať matke šancu, hoci psychologička jednoznačne uviedla, že maloletý má väčší pocit istoty a bezpečia v domácnosti otca. Uviedol, že nebráni v styku maloletého s matkou, avšak tým, že od septembra 2022 začal navštevovať 1. triedu základnej školy, vytvorili si režim učenia. Podľa jeho názoru sa syn vyjadril, že chce byť u neho a hoci v súčasnej dobe matka, pokiaľ je syn u nej, nemá problém s alkoholom, obáva sa, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti celý týždeň matka bez alkoholu nevydrží. Pokiaľ aj spočiatku potvrdil, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, počas prejednania veci však došlo k podstatnej zmene situácie, najmä na strane matky a jej správania. Odvolal sa tiež do výšky vyživovacej povinnosti, ktorú stanovil súd prvej inštancie, pričom uviedol, že matke súd stanovil výživné 80,- eur mesačne a následne po zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zaviazal jeho prispievať výživným na dieťa sumou 100,- eur mesačne. Súd uviedol len príjem zo zamestnania jeho a matky, avšak on nevie, prečo matka prestala pracovať pre Jeseniovu lekársku fakultu UK a pracuje v Univerzitnej nemocnici Martin. Súd uviedol, že pri určovaní výživného zohľadnil rozdiel príjmov rodičov, avšak výživné nemá slúžiť na dorovnávanie príjmových rozdielov rodičov, ale na pokrytie potrieb dieťaťa. Súd riadnym spôsobom nezisťoval, aké náklady na bežný život a vedenie domácnosti má on a aké má matka a ktorý z rodičov a v akej miere platí náklady na dieťa, vrátane výdavkov na školu. Súd uviedol, že matka má byt vo svojom osobnom vlastníctve, ale podľa jeho vedomostí by mal byť vo vlastníctve jej sestry žijúcej v Austrálii. Čo sa týka výdavkov na dieťa, tieto hradí výlučne on, pritom matka dostala pred začatím povinnej školskej dochádzky príspevok vo výške 100,- eur, ktorý mu neodovzdala a do školy synovi nič nekúpila. Podľa jeho názoru súd ani riadnym spôsobom nevykonal dokazovanie, preto jeho rozhodnutie nevychádza zo skutočne zisteného stavu a nesleduje najlepší záujem dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil, resp. zmenil a maloletého A. zveril do výlučnej starostlivosti otca s úpravou styku stretávania sa dieťaťa s matkou a s uložením povinnosti platiť na dieťa výživné.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že pôvodne žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti, pretože s otcom dieťaťa žili do roku 2019, ktorý však zo spoločnej domácnosti odišiel a vtedy sa nestaral o ňu, ani o dieťa. Po vykonanom dokazovaní, keď sa oboznámila so zistenými postojmi a názormi dieťaťa po niekoľkonásobnom vypočutí na UPSVaR Martin súhlasila so zmenou na striedavú osobnú starostlivosť. Vychádzala najmä z toho, že dieťa má rovnaký citový vzťah k obidvom rodičom, sledovala tak najlepší záujem dieťaťa. Argumentáciu otca dieťaťa, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy a nesprávne tak

zistil skutkový stav, najmä že nevypočul maloletého syna, považuje matka dieťaťa za nesprávnu. Súd musí minimalizovať stresovanie dieťaťa a pre jeho rozhodnutie vo veci musia byť dostatočné správy od inštitúcie, ktorá je určená na prácu s deťmi, ktorá má na to určených odborných pracovníkov a ktorí sú školení na postupy výsluchov detí. Dieťa samotné pri týchto výsluchoch konštatovalo, že chce byť s obidvoma rodičmi a nemá výhradu k striedavej starostlivosti rodičov. Rozsudok je tak možné hodnotiť ako taký, ktorý je v najlepšom záujme dieťaťa. Čo sa týka jej excesov s alkoholom, jednalo sa o ojedinelé zlyhania, pritom ani zo správy psychiatričky A. G. nevyplynulo, že by bola závislá na alkohole. Súd preto nemohol ani pracovať s tvrdením otca, že matka je neustále pod vplyvom alkoholu, nakoľko toto nebolo preukázané a daný argument sa nezakladá na pravde. Pokiaľ otec žiada, aby bol maloletý zverený do jeho výlučnej starostlivosti, matka poukázala na skutočnosť, že otec pracuje v trojzmennej prevádzke. Poukázala tiež na rozhodnutie súdu, ktorým až po období štyroch mesiacov umožnil osobnú striedavú starostlivosť, podľa jej názoru takéto oddialenie striedavej starostlivosti je zbytočné. Pokiaľ by súd rozhodoval o rozsudku prvej inštancie, tento považuje za zákonný. Ak by ho však menil, žiadala, aby určil striedavú osobnú starostlivosť bez prechodného obdobia štyroch mesiacov. 4. Odvolací súd rozsudkom č. k. -309 zo dňa 23. 03. 2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na záujem maloletého dieťaťa, keď aj podľa jeho názoru najvhodnejší spôsob starostlivosti je rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ matka zvládala starostlivosť od stredy do nedele v týždni, nie je opodstatnená obava, aby nezvládla starostlivosť po celý týždeň. Považoval kontakt s oboma rodičmi za potrebný, keď výchovou by mal vplývať na dieťa nielen otec ako mužský vzor v domácnosti, ale aj matka. Odvolací súd sa stotožnil aj s lehotou 4 mesiace, ktorá mala slúžiť k tomu, aby matka jednoznačne preukázala, že je spôsobilá sa o dieťa starať formou osobnej striedavej starostlivosti. Tiež sa stotožnil s určenou výškou výživného, keď súd vychádzal zo schopností a možností rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

5. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého dieťaťa dovolanie. Potvrdil, že spočiatku mal záujem na osobnej striedavej starostlivosti vo vzťahu k synovi, avšak v priebehu konania na súde prvej inštancie došlo k podstatnej zmene situácie a pomerov vplyvom matkinho správania a najmä jej podstatného zlyhania, keď mala dieťa vo svojej starostlivosti. Podľa neho súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, v čom vidí najlepší záujem dieťaťa a zároveň namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, pokiaľ išlo o zisťovanie názoru maloletého, ktorého súd v konaní osobne nevypočul. Uviedol tiež, že pred súdom opomenul uviesť ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 27. 04. 2021 vo výške 170 eur mesačne k maloletému dieťaťu. Toto má v konečnom dôsledku vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému A., pričom ani odvolací súd sa s touto skutočnosťou nijako nezaoberal. Odvolaciemu súdu vytýkal, že nedoplnil dokazovanie, nevykonal vo veci pojednávanie a rozhodol nie v súlade s najlepším záujmom dieťaťa tým, že potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu. Uviedol, že závery súdu nezodpovedali skutočnosti, a to v tom, že matka nevykonáva starostlivosť od stredy do nedele v týždni, ale len každý druhý víkend od piatka podvečera do nedele poobedia. Súdom tvrdené skutočnosti tak neodpovedajú dôkazom obsiahnutým v spise, a preto aj žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby zveril maloletého A. do výlučnej starostlivosti otca a matke umožnil stretávanie sa v rozsahu ako to obsahovalo vydané neodkladné opatrenie zo dňa 11. 07. 2022.

6. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 10. 2023 bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. -309 z 23. 03. 2023 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Dovolací súd sa čiastočne stotožnil s dôvodmi podaného dovolania a uviedol, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa SR, aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ obsah dovolania otca zreteľne naznačil, že namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdov nižšej inštancie, v korelácii s danou dovolacou námietkou najvyšší súd akcentoval, že faktické a právne zdôvodnenie rozsudkov nižších súdov musia byť primerane obsiahle. Odvolaciemu súdu vytkol, že v jeho odôvodnení rozhodnutia absentuje jasná odpoveď, prečo po období 4 mesiacov, kedy bol maloletý zverený do starostlivosti otca, zveril maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov bez toho, aby nariadil pojednávanie a zistil, či sa pochybenia a zlyhania matky odstránili a či matka jednoznačne preukázala, že je spôsobilá sa o dieťa starať formou osobnej striedavej starostlivosti. Uvedené zakladá neželaný informačný deficit skutočného stavu veci. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa aby bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne (Dohovor o právach dieťaťa A bod 48). Dovolací súd tiež uviedol, že inštitút striedavej výchovy nemôže existovať tam, kde partneri spolu nekomunikujú, sú v konflikte, nepekne sa k sebe správajú. Striedavá výchova môže byť rešpektovaná iba tam, kde sa rodičia vedia dohodnúť. Dieťa nesmie byť rukojemníkom, ani zbraňou nezrelých rodičov. Podľa výsledkov zahraničných výskumov, deti zvyčajne vyjadrujú túžbu, aby ich názory a myšlienky odborníci počuli. Hoci sa v aplikačnej praxi súdov niekedy objavuje zdráhanie vypočuť názor detí s odôvodnením, že pre deti je účasť na súdnych konaniach stresujúca, ukazuje sa, že deti stoja o využitie práva vyjadriť svoj názor.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , ako aj z dôvodov uvedených v uznesení najvyššieho súdu o zrušení predchádzajúceho rozsudku a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V tomto prípade súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky, ktorým žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu dôvodiac tým, že po odchode otca dieťaťa zo spoločnej domácnosti v roku 2019 sa nevedeli dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému A.. V priebehu konania došlo k tomu, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti otca. Dôvodom bola skutočnosť, že matka mala problémy s požívaním alkoholu, stalo sa, že maloletého nechala samého, pričom bola privolaná aj polícia, avšak následne matka odmietla test na alkohol. Zo zistenia súdu prvej inštancie tiež vyplynulo, že matka bola trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 08. 11. 2013 odsúdená zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Matka pracovala v spoločnosti Customer centre s.r.o. do 30. 06. 2023, aktuálne pracuje v Univerzitnej nemocnici Martin. Zo správy A. G., psychiatrickej a protidrogovej ambulancie súd zistil, že výsledky krvi nesvedčia pre pravidelný a nadmerný konzum alkoholu. Zo záznamu z pohovoru psychológa referátu poradenskopsychologických služieb v Martine vyplynulo, že maloletý primerane k veku vníma oboch rodičov ako autority, toho času hľadá pomoc a podporu viac u otca. Vzťah k matke je taktiež pozitívny, avšak zaťažený strachom a obavami v situáciách, keď je matka pod vplyvom alkoholu. Starostlivosť o maloletého zo strany matky je primeraná. U maloletého pozorujú pozitívne spomienky a zážitky spolu s matkou. Komunikácia medzi rodičmi je však veľmi konfliktná a problematická, osobne nekomunikujú vôbec. Komunikácia prebieha prostredníctvom sms správ. U oboch rodičov bolo rozdielne vnímanie dôvodov pre zverenie maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti otca. Rodičia sa vzájomne obviňujú z vyvolávania konfliktov a z manipulácie maloletého. Obaja rodičia nesúhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou a trvali na vlastnej osobnej starostlivosti s jasne určeným stykom s druhým rodičom.

9. Vzhľadom na závery dovolacieho súdu, že pre naplnenie striedavej osobnej starostlivosti je potrebný predovšetkým súhlas rodičov a ich vzájomná komunikácia, odvolací súd s prihliadnutím na vyššie zistené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní súd prvej inštancie opakovane prešetrí aktuálne rodinné pomery u oboch rodičov, zistí názor maloletého dieťaťa a až potom bude môcť rozhodnúť, či v tomto prípade je vôbec možná striedavá osobná starostlivosť.

10. Vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj rozsah dokazovania, ktorý prevyšuje bežné možnosti odvolacieho súdu, tento vrátil spis súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci podľa aktuálne zisteného skutočného stavu. Pokiaľ súd prvej inštancie dôjde k záveru, že nie je možné uskutočňovať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, je potrebné zistiť, ktorý z rodičov má vytvorené lepšie podmienky na výchovu a starostlivosť o dieťa,

prípadne súd vyhodnotí aj názor maloletého dieťaťa. V tom prípade je potrebné aktuálne zistiť aj zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého A..

11. O trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).