Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-339-2013.pdf
PDF · 122.63 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/339/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: O. M., bytom C. X, E., K., právne zast. Gorej Legal s.r.o., Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, Bratislava, IČO: 35 793 783, právne zast. Advokátska kancelária Ecker - Kán & Partners s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, o zaplatenie 31,24 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 31,24 EUR s 9% úrokom z omeškania od 11.10.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 164,63 EUR z toho súdny poplatok 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 148,13 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária Gorej Legal, s.r.o., Žižkova 6, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 31,24 EUR s 9% úrokom z omeškania zo sumy 31,24 EUR od 11.10.2013 do zaplatenia titulom vrátenia DPH za nákup tovaru neobchodného charakteru v hodnote 187,47 EUR, keďže splnila všetky podmienky pre vrátenie DPH a žalovaný odmietol vrátiť žalobkyni DPH z dôvodu, že na základe internej smernice cestujúcim z tretích krajín DPH nevracia.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že v zákone o DPH je daná dobrovoľná možnosť účasti na vrátení DPH. V prípade, ak platiteľ DPH nevydá tlačivo, nemá povinnosť vrátiť DPH. Žalovaným nebolo vydané žalobkyni tlačivo, preto nebola splnená zákonná podmienka na vrátenie DPH, žalovaný uplatnil interný pokyn o nevyplácaní DPH. Žalobkyňa v prekluzívnej lehote ust. § 59 ods. 5 zák. o DPH nepreukázala predloženie všetkých dokladov a to splnomocnenie O.. T., ktorý uplatnil vrátenie DPH, nepreukázala, že išlo o tovar neobchodného charakteru a namietal pasívnu legitimáciu žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie pokladničným dokladom zo dňa 12.10.2011, tlačivom vrátenie dane z pridanej hodnoty, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.3.2015, vyjadrením žalobkyne zo dňa 26.3.2015, výpisom z portálu EÚ vrátenie DPH a spotrebná daň, stanoviskom daňového poradu zo dňa 12.6.2013, potvrdením Lidl Slovenská republika, žiadosťou o posúdenie vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru odpoveď zo dňa 10.11.2014, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 3.6.2015, výpoveďou svedka S. T., výpoveďou svedkyne O.. L. Š. a zistil tento skutkový stav:
Z pokladničného dokladu zo dňa 12.10.2011 súd zistil, že Lidl Slovenská republika v.o.s., Púchovská 12, Nemšová, pobočka Košice, L. Svobodu 1 vydala dňa 12.10.2011 o 11.52 hod. pokladničný doklad o kúpe tovaru v hodnote 187,47 EUR - piškóty 20 kusov - 9,80 EUR, farfalle 20 kusov - 11,80 EUR, sušienky kakao 20 kusov - 19,80 EUR, maslové sušienky 20 kusov - 19,80 EUR, bravčová paštéta 0,85
EUR, schogetten marcipán 10 kusov - 23,60 EUR, dezertná čokoláda 79 kusov - 78,21 EUR, müsli s čokoládou 16 kusov - 20,67 EUR, kondenzované mlieko 3 kusy - 2,97 EUR, DPH sadzba 20%, základ 156,23 EUR, DPH činí 31,24 EUR.
Z tlačiva vrátenie dane z pridanej hodnoty súd zistil, že žalobkyňa ako cestujúca a žalovaný ako predávajúci uviedla v tlačive vrátenie dane z pridanej hodnoty druh tovaru piškóty 20 kusov, farfalle 20 kusov, sušienky kakao 20 kusov, maslové sušienky 20 kusov, bravčová paštéta 300 g, schogetten marcipán 10 kusov, dezertná čokoláda 79 kusov, müsli s čokoládou 16 kusov, kondenzované mlieko 3 kusy, DPH 31,24 EUR, na tlačive sa nachádza potvrdenie pohraničného colného úradu zo dňa 12.10.2011 a odtlačok colnej pečiatky.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.3.2015 súd zistil, že žalovaný v konaní je v zmysle návrhu na začatie konania spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., ako platiteľ dane. Platiteľom dane je vo všeobecnosti subjekt, teda predajca tovaru alebo poskytovateľ služieb, ktorý je zodpovedný za odvedenie dane správcovi dane, teda v tomto prípade príslušnému daňovému úradu, avšak daňovníkom je samotný kupujúci. Je nutné poukázať na to, že platiteľ dane teda vystupuje medzi štátom ako prijímateľom dane a kupujúcim len určitý medzičlánok, resp. ako sprostredkovateľ, ktorý je povinný odviesť daň zaplatenú daňovníkom v prospech štátu a to v rámci príslušného periodického vyhotovenia daňového priznania k DPH. Predmetom sporu je DPH z predaja tovaru v roku 2011, pričom návrh na začatie konania bol podaný v roku 2013, teda v čase, keď už DPH z predmetného predaja tovaru bola s istotou zo strany žalovaného odvedená v prospech štátu. Nárok si môže uplatňovať výlučne voči štátu, nakoľko daň z predmetného nákupu tovaru bola odvedená štátu prostredníctvom príslušného správcu dane. Vrátenie dane uplatňuje u platiteľa dane, ktorý tovar predal, avšak s poukazom na ust. § 59 ods. 5 je potrebné toto právo uplatniť v 6 mesačnej prekluzívnej lehote. Vecná pasívna legitimácia je daná len počas šiestich mesiacov odo dňa predaja tovaru, pričom po uplynutí tejto lehoty a predovšetkým po odvedení príslušnej DPH štátu, je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie nároku (resp. spôsobenej škody v súvislosti s nevrátenou DPH) Slovenská republika. Nárok bol uplatnený až s odstupom dvoch rokov od nákupu tovaru, teda v čase, keď už bola daň odvedená v prospech štátu. Žalobkyňa naďalej trvá na tom, že požiadala v zákonnej lehote žalovaného o vrátenie príslušnej DPH. Túto skutočnosť však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a zároveň nebolo doposiaľ preukázané, že by žalovanému predložila žalobkyňa doklady uvedené v § 59 ods. 3 zákona o DPH. Preukázanie písomného uplatnenia nároku na vrátenie DPH riadne vydaným a poskytnutým tlačivom zo strany žalovaného je pritom nevyhnutným predpokladom pre posúdenie naplnenia základného predpokladu v zmysle § 59 ods. 4 zákona o DPH. Nárok žalobkyne zanikol uplynutím prekluzívnej lehoty dňa 1.5.2012, nakoľko si svoj nárok na vrátenie DPH riadne a včas neuplatnila voči žalovanému v prekluzívnej lehote. Žalovaný uplatňuje v rámci svojich prevádzok interný pokyn o nevyplácaní DPH cestujúcim z tretích krajín. Žalovaný trvá na tom, že tento postup je plne v súlade so zákonom o DPH, čo potvrdzujú tak odborné komentáre k zákonu o DPH ako aj stanovisko daňového poradcu slovenskej komory daňových poradcov O.. O. E., ktorý v závere svojho stanoviska uvádza, že systém vrátenia dane cestujúcim z tretích štátov pri kúpe tovarov platiteľ môže, ale nemusí uplatňovať, pričom je na rozhodnutí platiteľa dane, či bude vracať daň cestujúcim z tretích štátov alebo nie. Zákon o DPH neustanovuje výslovnú povinnosť akéhokoľvek predajcu (platiteľa dane) zapojiť sa do systému refundácie dane, pričom v prípade, že sa platiteľ rozhodne dobrovoľne vrátiť na požiadanie túto DPH, vydá tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie všetky náležitosti vyžadované zákonom o DPH. Túto skutočnosť potvrdzuje aj dokument z portálu Vaša Európa, kde sú informácie poskytované prostredníctvom príslušných útvarov Európskej komisie, pričom tieto sú následne doplnené údajmi jednotlivých členských štátov. V danom dokumente sa v rámci poučenia výslovne uvádza, že systém vrátenia DPH predstavuje dobrovoľný systém a nie všetci predajcovia sa na ňom zúčastňujú. Ide teda o celkom zjavne stanovený právny rámec EU a spotrebiteľ nemôže nútiť predajcu zúčastniť sa systému refundácie DPH, pokiaľ sa tohto systému sám nechce zúčastniť, tak ako tomu je aj v prípade žalovaného. V prípade predmetného tlačiva na vrátenie DPH absentuje akýkoľvek podpis zodpovedného zamestnanca žalovaného, pričom len samotné opatrenie tlačiva pečiatkou žalovaného ešte nepreukazuje skutočnosť, že predmetné tlačivo malo byť vydané žalobkyni práve v deň predaja tovaru a to napriek existencii interného pokynu tak ako je uvedené vyššie.
Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 26.3.2015 súd zistil, že vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením dane. Nie Slovenská republika odoprela žalobkyni vrátiť DPH ale urobil tak žalovaný, preto tiež žalovaný zodpovedá za všetky následky porušenia svojej povinnosti. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že by si nárok na vrátenie DPH neuplatňovala prostredníctvom
inej osoby, k uvedenej skutočnosti sa žalobkyňa vyjadrila potom, čo žalovaný účelovo vzniesol námietku nepredloženia dokladov podľa § 59 ods. 3 zákona o DPH. Žalovaný tvrdí, že je na rozhodnutí každého platiteľa dane z pridanej hodnoty, či bude vracať daň cestujúcim z tretích štátov alebo nie. Žalobkyňa so stanoviskom žalovaného nesúhlasí, opierajúc sa tak o výslovnú dikciu ust. § 59 ods. 1 až 3 zákona o DPH. Žalobkyňa všetky tam uvedené podmienky splnila a preto jej nárok na vrátenie DPH vznikol. Zároveň nenastala skutočnosť podľa ust. § 59 ods. 4 zákona o DPH, s ktorou ako jedinou zákon o DPH spája zánik nároku na vrátenie dane. Zákon o DPH v ust. § 59 ani v žiadnom inom ustanovení zákona o DPH, či iného všeobecne záväzného právneho predpisu neurčuje, že platiteľ dane sa môže rozhodnúť, či DPH vráti alebo nie. Preto ak zákon o DPH na jednej strane definuje nárok cestujúceho na vrátenie dane a pre splnenie tohto nároku vyslovene určuje povinný subjekt, tento povinný subjekt sa svojej povinnosti nemôže zbaviť tvrdením, že sa rozhodol, že sa nezapojí do systému pre vrátenie dane, resp. poukazom na svoj interný pokyn. Tento žalobkyňu nezaväzuje a nevyvoláva vo vzťahu k nej žiadne právne účinky. Po celé obdobie, kedy žalobkyňa uskutočňovala nákupy u žalovaného, ktorý jej zároveň vracal DPH z vyvezeného tovaru, nikdy jej zamestnanec žalovaného neopatril tlačivo pre vrátenie DPH svojim podpisom, ale opatril ho iba pečiatkou žalovaného. Navyše potreba opatriť tlačivo podpisom predajcu nevyplýva z ustanovenia žiadneho všeobecne záväzného predpisu.
Z výpisu z portálu EÚ vrátenie DPH a spotrebná daň súd zistil, že na stránke Európa EÚ vrátenie DPH a spotrebná daň je uvedené pri vrátení DPH ako návštevník z krajiny mimo EÚ máte právo na vrátenie DPH za tovar, ktorý ste nakúpili počas svojho pobytu v Únii, ak tento tovar predložíte colníkom pri odchode z EÚ do troch mesiacov od jeho nákupu spoločne s tlačivami o vrátení DPH. Tieto tlačivá za normálnych okolností vyhotoví predávajúci, keďže však ide o dobrovoľný systém, nie všetci predajcovia sa na ňom zúčastňujú. Niektoré krajiny stanovujú minimálnu hodnotu nákupu, na ktorý sa môže uplatniť nárok na vrátenie DPH.
Zo stanoviska daňového poradcu zo dňa 12.6.2013 adresovaného žalovanému súd zistil, že O.. O. E., daňový poradca vydal dňa 12.6.2013 žalovanému stanovisko k otázke Lidl Slovenská republika, v.o.s. môže podľa § 60 pri predaji tovaru vydať potvrdenie na vrátenie dane. Momentálne takéto potvrdenie nevydávame a DPH nevraciame. Zo vzoru potvrdenia ako aj zo zákona o dani z pridanej hodnoty nevyplýva, že toto potvrdenie musíme vydávať my. Môže nastať situácia, že zákazník si potvrdenie vypíše sám? Na potvrdení nebude naša pečiatka, colnica však vývoz tovaru potvrdí a zákazník si bude uplatňovať vrátenie DPH. Má naša spoločnosť povinnosť vracať DPH zákazníkom, ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky? Nevyplýva z § 59 a § 60, že ide o možnosť voľby, či budeme DPH vracať alebo nie? Zastávame názor, že systém vrátenia dane cestujúcim z tretích štátov pri kúpe tovaru platiteľ môže, ale nemusí uplatňovať. Je na rozhodnutí platiteľa dane, či bude vracať daň cestujúcim z tretích štátov pri vývoze tovaru (či sa zapojí do systému refundácie dane). Ak sa platiteľ dane rozhodne, že bude vracať daň, potom platiteľ vydá tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon v § 60 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona o DPH.
Z potvrdenia Lidl Slovenská republika súd zistil, že O.. L. Š., vedúca filiálky Košice Furča dňa 13.10.2011 uviedla, že nebude vrátená DPH na základe internej smernice spoločnosti Lidl v.o.s. č. 009, vrátenie DPH sa týmto predpisom skončilo.
Zo žiadosti o posúdenie vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru odpoveď zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom zo dňa 10.11.2014 adresovaných O.. S. T. uviedlo, že uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v tuzemsku upravuje zákon o DPH, v ktorom je transponovaná legislatíva EÚ, konkrétne smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len smernica). V ustanoveniach § 59 a § 60 zákona o DPH sú transponované články 146 a 147 smernice v súlade s čl. 131 smernice, ktorý umožňuje členským štátom upraviť podmienky na účely správneho a jednoznačného uplatňovania oslobodenia od dane (v kapitolách 2 až 9 hlavy IX smernice) a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. Znenie ustanovenia § 59 zákona o DPH upravuje možnosť, nie povinnosť, cestujúcich pri vývoze tovaru požiadať o vrátenie dane v cene vyvezeného tovaru a znenie ustanovenia § 60 zákona o DPH upravuje možnosť, nie povinnosť, platiteľa dane, aby pri predaji tovaru vydal tlačivo na vrátenie dane.
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 3.6.2015 súd zistil, že žalovaný nemal zavedenú žiadnu internú smernicu týkajúcu sa vrátenia DPH a preto takou smernicou nedisponuje. Interná
smernica žalovaného č. 009 sa týka postupu pri spracovaní dennej uzávierky a neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa postupu pri vrátení DPH. Žalovaný splnomocneniami, ktorými mal byť svedok Rudolf Bezák v minulosti splnomocnený na zastupovanie osôb cestujúcich z tretích krajín pri uplatňovaní nároku na vrátenie DPH, vo svojej evidencii nedisponuje.
Z výpovede svedka S. T. súd zistil, že svedok žalobkyňu nepozná. Dňa 13.10.2011 mu priniesol šofér autobusu Užhorod - Košice všetky podklady pre vrátenie DPH z nákupu zo dňa 12.10.2011 a plnú moc. Dňa 13.10.2011 sa dostavil do predajne Lidl č. 122 na Furči, prijala ho O.. L. Š., vedúca filiálky oznámila mu, že firma Lidl na celom Slovensku už DPH nevypláca v zmysle smernice 009 oznámila mi, že touto smernicou nedisponuje, požiadal ju o písomné vyjadrenie, ktoré mu spísala a jedno vyhotovenie si ponechala. Pýtal sa jej, prečo pri nákupe vydali žalobkyni tlačivo pre vratku DPH a orazili tlačivo pečiatkou, ospravedlnila sa, že nebola v práci, uviedla, že ak by bola v práci, nedošlo by ani k vydaniu tlačiva a jeho opečiatkovaniu. Šofér autobusu Užhorod - Košice ho kontaktoval z dôvodu, že ho rodina na Ukrajine požiadala, aby pomáhal im a ich známym pri vrátení DPH. Pomáhal takto mnohým osobám a preto aj žalobkyňa mu je neznáma. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu, suma 34 EUR je smiešna suma. Na Ukrajine sa však za 20 EUR dá zaplatiť 3-izbový byt na mesiac a je to 3 mesačný plat Ukrajincov, pre nich je to veľa peňazí. Potvrdil, že bol písomne splnomocnený na vrátenie DPH. Splnomocnenie videla pani inžinierka z Lidla, len nie raz bral peniaze, pani Š. mu niekoľkokrát vydávala peniaze. Tlačivá niekedy vypĺňal on, konkrétne tlačivo vypĺňal. Má za to, že tlačivo bolo vydané v deň nákupu, keďže nikto nevydá tlačivo predtým. Deň vydania tlačiva nie je na ňom uvedený, zákon to nevyžaduje. Môže preukázať 1000 tlačív na vrátenie DPH z obchodu Metro, nikde nie je uvedený dátum, nikto nevydá tlačivo predtým až po zaplatení, nerobil to ani žalovaný v čase, keď vyplácal DPH. Telefonicky jednal s E.. A. J., právnikom Lidla, ktorá mu oznámila postup v zmysle vyjadrenia Ministerstva financií, že ide o protizákonný nákup. Obrátil sa na Ministerstvo financií, aby posúdilo námietky a uznalo v telefonickom rozhovore mu bolo oznámené, že došlo k nepochopeniu zo strany Lidla, bolo vysvetlené, že Lidl má za to, že keď nie je povinný vydať tlačivo, dovozca nevie preukázať vývoz a nebude vrátené DPH. Jednoznačne sa vyjadrili, že DPH musí byť vrátené. Rozhodovať o tom, či ide o tovar na obchodné účely je v kompetencií colníka nie predajcu a dal podnet na Generálnu prokuratúru, do dnešného dňa odpoveď nedostal.
Z výpovede svedkyne O.. L. Š. súd zistil, že svedkyňa je zamestnancom žalovaného na predajni Furča od roku 2009. Určitú dobu žalovaný vracal DPH, keď nastúpila do prevádzky na Furči, už sa DPH nevracalo. Bolo oznámené z vedenia, že vracanie DPH je zrušené. Bol daný písomný pokyn a interná inštrukcia, ktorú ona videla. S. T. pozná, veľakrát prišiel a žiadal vrátenie DPH. Prišiel za ňou a žiadal, aby mu potvrdila, že DPH sa nevracia na základe internej smernice, čo mu aj potvrdila. Ona osobne nemá skúsenosť s vracaním DPH, neprišla s tým do styku. Nevie prečo žalovaný tvrdí, že nebola vydaná smernica o tom, že sa nevracia DPH, možno nesedí konkrétne číslo, vie, že smernica existovala, keď písala vyjadrenie pre S. T., bola si vedomá, že takáto smernica existuje, svojvoľne by takéto vyjadrenie nedala na písomnom potvrdení zo dňa 13.10.2011 je jej písmo a jej vlastnoručný podpis. Je si 100% istá, že bol daný pokyn, že sa nevracia DPH. Na prevádzku na Furči nastúpila v júli 2011, niekedy v tomto období žiadal S. T. vrátenie DPH. S. T. predkladal 3 žiadosti o vrátení DPH, nevie sa vyjadriť, nepamätá sa, či dával aj splnomocnenia.
Podľa ust. § 4 ods. 1,2,3,4 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"). Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa
všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa ust. § 59 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok. Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom. Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak a) celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 175 eur, b) má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom, c) vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený, d) vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "tlačivo na vrátenie dane"). Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal, alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením dane. Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.
Podľa ust. § 60 ods. 1,2,3,4 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje: a) svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň, b) dátum predaja tovaru, c) druh a množstvo predaného tovaru, d) predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane, e) meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho. Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 až 5) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom. Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane. Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.
Predmetom konania je vrátenie DPH.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 12.10.2011 bol uskutočnený nákup u žalovaného v pobočke L. Svobodu 1 o 11.52 hod. v hodnote 187,47 EUR, základ 156,23 EUR, DPH 20% 31,24 EUR. Žalobkyňa dňa 12.10.2011 ako občianka Ukrajiny predložila pohraničnému colnému úradu tlačivo vrátenie dane z pridanej hodnoty - predávajúci Lidl Slovenská republika v.o.s., DPH 31,24 EUR a pohraničný colný úrad potvrdil odtlačkom colnej pečiatky podpisom a dátumom listinu vrátenie dane z pridanej hodnoty. Žalobkyňa si uplatnila vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 31,24 EUR z nákupu u žalovaného zo dňa 12.10.2011 prostredníctvom S. T. dňa 13.10.2011, ktorému šofér autobusu Užhorod - Košice doniesol všetky podklady pre vrátenie DPH z uvedeného nákupu a plnú moc. Svedok S. T. uviedol, že má na Ukrajine rodinu a rodine ako aj iným občanom Ukrajiny pomáhal už viackrát u rôznych predajcov s vrátením DPH. So svedkom S. T. dňa 13.10.2011 jednala za žalovaného O.. L. Š., ktorá mu oznámila, že DPH sa už nevracia, že bol daný písomný pokyn a interná inštrukcia. S. T. požiadal svedkyňu L. Š., aby mu potvrdila, že DPH sa nevracia na základe internej smernice a svedkyňa túto skutočnosť S. T. písomne potvrdila. Svedkyňa L. Š. uviedla, že bola oboznámená so smernicou, na základe ktorej žalovaný DPH nevracia, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.6.2015 uviedol, že nemal
zavedenú žiadnu internú smernicu týkajúcu sa vrátenia DPH a že nedisponuje splnomocneniami, ktorými by mal svedok S. T. v minulosti byť splnomocnený na zastupovanie osôb cestujúcich z tretích krajín pri uplatňovaní nároku na vrátenie DPH. Žalovaný tvrdil, že v zmysle stanoviska daňového poradcu zo dňa 12.6.2013 O.. O. E. má za to, že systém vrátenia dane cestujúcim z tretích krajín pri kúpe tovaru je fakultatívny, je na platiteľovi dane, či bude vracať daň z pridanej hodnoty alebo nie a ak sa rozhodne, že daň bude vracať, potom vydá tlačivo na vrátenie DPH, v ktorom uvedie všetky náležitosti § 60 ods. 1 zák. o DPH, žalovaný sa rozhodol, že sa do tohto systému nezapojí a preto nebol povinný vrátiť žalobkyni DPH.
Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s cit. zák. ust. a dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.
Žalobkyňa sa domáhala vrátenia DPH z nákupu u žalovaného. Žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko DPH už bola za daný rok odvedená, preto je pasívne legitimovaná Slovenská republika, namietal, že žalobkyňa si neuplatnila nárok v 6-mesačnej prekluzívnej lehote, keďže nepredložila splnomocnenie osoby, ktorý ju mal pri vrátení DPH zastupovať S. T., že žalovaný nebol povinný vrátiť DPH, nakoľko sa nezapojil do dobrovoľného systému vrátenia DPH a že nebolo preukázané, že išlo o tovar neobchodného charakteru.
Pokiaľ ide o námietku pasívnej legitimácie z ust. § 4 zák. o DPH vyplýva, kto je platiteľom DPH, pričom v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je platiteľom DPH žalovaný. Pokiaľ ide o námietku dobrovoľnej možnosti zapojenia sa do systému vrátenia DPH obrana žalovaného je irelevantná. Podmienky vrátenia DPH upravuje ust. § 59 a 60 zák. o DPH, v zmysle ktorého sa vrátenie dane uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením DPH. Takouto osobou je nepochybne žalovaný, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný poveril vrátením DPH inú osobu. Ust. § 60 ods. 1 zák. o DPH upravuje možnosť vydania tlačiva na vrátenie DPH platiteľom t.j. v danom prípade žalovaným na požiadanie. Citované zákonné ustanovenie ďalej stanoví údaje, ktoré majú byť uvedené na predmetnom tlačive. Citované zákonné ustanovenie teda stanoví možnosť vydať tlačivo na vrátenie DPH na požiadanie a nie možnosť zapojiť sa resp. nezapojiť sa do systému vrátenia dane z pridanej hodnoty a nedáva možnosť platiteľovi DPH vrátiť alebo nevrátiť iba umožňuje tlačivo vydať alebo nevydať. Bez ohľadu na skutočnosť, či sa platiteľ rozhodne tlačivo na vrátenie DPH vydať alebo nevydať, je povinný v zmysle ust. § 60 ods. 2 zák. o DPH po overení oprávnenosti nároku na vrátenie § 59 ods. 3 až 5 daň vrátiť. Ust. § 60 ods. 2 zák. o DPH stanoví teda povinnosť vrátiť DPH na základe predloženého dokladu o kúpe a tlačivá. Platiteľ je teda povinný vrátiť DPH ak sú splnené podmienky na vrátenie dane a to a/ celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe je vyššia ako 175 EUR, b/ doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom, c/ vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do 3 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol kúpený a d/ vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie a nárok na vrátenie je uplatnený do 6 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný. V danom prípade boli splnené všetky podmienky na vrátenie DPH. Celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade je vyššia ako 175 EUR, hodnota nákupu činila 187,47 EUR. Žalobkyňa predložila pokladničný doklad zo dňa 12.10.2011, vývoz tovaru bol uskutočnený v deň nákupu 12.10.2011, t.j. v lehote najneskôr do 3 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol kúpený a vývoz tovaru bol potvrdený colným úradom členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, tovar opustil územie Slovenskej republiky, t.j. členského štátu Európskej únie dňa 12.10.2011, čo vyplýva z pečiatky colného úradu.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že nebolo preukázané, že ide o tovar neobchodného charakteru. Žalobkyňa si uplatnila vrátenie DPH z predmetného nákupu, colný úrad potvrdil tlačivo na vrátenie DPH t.j. pri potvrdení pohraničného colného úradu nebolo preukázané, že by išlo o tovar obchodného charakteru, ak by tomu tak bolo, nebolo by dané potvrdenie opatrené pečiatkou colného úradu a žalovaný okrem tvrdenia, že nešlo o tovar neobchodného charakteru, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.
Námietka žalovaného, že žalobkyňa nepredložila splnomocnenie O.. S. T. na zastupovanie v konaní o vrátenie DPH je taktiež bezdôvodná. Z výsluchu svedka O.. S. T. vyplýva, že svedok potvrdil, že disponoval písomným splnomocnením od žalobkyne na vrátenie DPH, že toto mal predložiť O.. L. Š., zamestnankyni žalovaného, že zastupoval viacerých občanov Ukrajiny pri vrátení DPH ako u
žalovaného, tak aj u iných predajcov a že O.. Š. videla splnomocnenie. Z výpovede O.. Š. vyplýva, že si nepamätá, že by svedok O.. S. T. predkladal nejaké splnomocnenia avšak nevedela sa jednoznačne vyjadriť ku skutočnosti, či O.. S. T. predložil alebo nepredložil splnomocnenia. Je však nepochybné, že svedkyňa O.. L. Š. ako zamestnankyňa žalovaného jednala za účelom vrátenia DPH z predmetného nákupu s O.. S. T. a vydala mu aj písomné potvrdenie dňa 13.10.2011 o tom, že sa DPH nevracia, teda ak žalovaný tvrdí, že nedisponuje splnomocnením od žalobkyne pre O.. S. T., je potrebné posúdiť prečo O.. Š. ako zamestnankyňa žalovaného jednala vôbec s O.. S. T. a vydala mu potvrdenie o nevrátení DPH ak by O.. S. T. nedisponoval plnou mocou na vrátenie DPH.
S poukazom na vyššie uvedené súd neuveril obrane žalovaného, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na vrátenie DPH v 6-mesačnej prekluzívnej lehote, keďže nepredložila splnomocnenie a mal za preukázané, že žalobkyňa splnila všetky podmienky na vrátenie DPH.
Preto súd v súlade s cit. zák. ust. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 31,24 EUR.
Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na vrátenie DPH 13.10.2011. Keďže zákon o DPH nestanoví lehotu na vrátenie DPH, bol žalovaný povinný vrátiť DPH v deň uplatnenia t.j. 13.10.2011. Nesplnením povinnosti sa dostal žalovaný do omeškania dňa 14.10.2011, preto bol povinný zaplatiť úrok z omeškania odo dňa 14.10.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania až od 11.10.2013 a k uvedenému dňu už bol žalovaný v omeškaní, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania od uplatnenia t.j. od 11.10.2013. Výška úroku z omeškania zodpovedá úrokovej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania t.j. ku dňu 14.10.2011, čo činí 9,5%. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9%, súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v uplatnenej výške.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní úspech nemal, nahradiť úspešnej žalobkyni trovy potrebné na účelné uplatnenie práva pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh položka 1a, sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov vo výške 16,50 EUR položka 1a a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobkyne podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby § 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ § 13a ods. 1 písm. c/ písomné podanie na súd, podanie návrhu, 3/ účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014 § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl., 4/ účasť na pojednávaní dňa 20.5.2015 § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl., 5/ účasť na pojednávaní dňa 23.9.2015 t.j. 5x 16,60 EUR § 10 ods. 1 cit. vyhl. a režijný paušál § 16 ods. 3 cit. vyhl. 2x 7,81 EUR, 1x 8,04 EUR a 2x 8,39 EUR plus DPH 20%, spolu trovy právneho zastúpenia činia 148,13 EUR, spolu trovy konania 164,63 EUR.
Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania za 2 vyčíslené úkony a to písomné podanie, vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 12.2.2014 a zo dňa 26.3.2015, keďže aj napriek skutočnosti, že išlo o písomné vyjadrenie vo veci samej, išlo o vyjadrenie k písomnému vyjadreniu doručenému súdom od
právneho zástupcu žalovaného, pričom aj keď išlo o vyjadrenie vo veci samej, nešlo o vyjadrenie vo veci samej na výzvu súdu, obsahom tohto vyjadrenia boli skutočnosti, ktoré boli právnym zástupcom žalobcu prednesené opakovane na pojednávaniach, za ktoré bola priznaná náhrada trov konania za úkony za účasť na pojednávaní.
Vzhľadom k tomu, že úspešnú žalobkyňu zastupoval advokát, súd zaviazal žalovaného zaplatiť trovy na účet právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )