Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-190-2015.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/190/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu JUDr. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, W., právne zastúpeného JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovaným v 1. rade MUDr. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, W. a 2. rade P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, W., o zaplatenie 1 934,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 28C/91/2014-34 zo dňa 05.05.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojím návrhom podaným dňa 31.03.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, každému z nich samostatne, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 967,35 Eur a nahradiť trovy konania. Podaním zo dňa 21.05.2014 žalobca vzal svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade dňa 09.05.2014, každý z nich samostatne uhradil sumu vo výške 819 Eur. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 28C/91/2014-22 zo dňa 26.11.2014 rozhodol tak, že zastavil konanie a žalovaným v 1. a 2. rade uložil (každému z nich samostatne) povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 178,47 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Proti výroku o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania podali navrhovatelia (správne malo byť uvedené žalovaní - pozn. odvolacieho súdu) odvolanie. Krajský súd v Prešove o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo dńa 25.02.2015 č.k. 15Co/17/2015-31 tak, že uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Preto súd prvého stupňa opätovne rozhodoval o trovách účastníkov konania.
Súd prvého stupňa sa zaoberal možnosťou uplatnenia § 150 O.s.p., pričom dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre jeho uplatnenie, nakoľko neboli splnené všetky podmienky pre priznanie náhrady trov konania, keďže samotnou podmienkou, ktorej splnenie je súd povinný vždy skúmať, je účelnosť vynaložených nákladov. Účelnosť trov právneho zastúpenia je potrebné skúmať aj z pohľadu profesie žalobcu, ktorý je advokátom. Ako žalobca v konaní vystupuje JUDr. H. K., advokát, ktorý sa v konaní dal právne zastúpiť iným advokátom, JUDr. Radimom Komkom. Preto súd prvého stupňa uplatnil zákonom mu daný priestor pre zváženie účelnosti trov konania a zákonné podmienky pre rozhodnutie o trovách konania vyhodnotil v záujme spravodlivého rozhodnutia veci a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade, každého z nich, zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 195,99 Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Namietal, že súd prvého stupňa rozhodnutie neodôvodnil žiadnym hmotnoprávnym ustanovením a poukázal len na to, že nejde o účelne vynaložené trovy konania. Bezdôvodné opomenutie konštantnej judikatúry NS SR ako aj nálezov Ústavného súdu SR vykazuje znaky jurisdikčnej ľubovôle. Je protiústavné a nezákonné, ak všeobecné súdny nižších stupňov dostatočným spôsobom nevyložia dôvody, ktoré ich viedli k odmietnutiu ustálenej rozhodovacej praxe. Ak bol v určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku NS SR, sú všetky súdy vrátane samotného NS SR povinné pri jeho rozhodovaní z neho vychádzať, pretože jeho stanovisko je záväzné. Nerešpektovanie predchádzajúceho nálezu Ústavného súdu SR spôsobuje, že sa konanie pred všeobecnými súdmi zbytočne predlžuje. Polemika všeobecných súdov ohľadne gramatického, logického a systematického posúdenia účelnosti náhrady trov konania je ústavnoprávne neudržateľná, obsahuje prvky svojvôle a je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti v dôsledku prepiateho formalizmu. Žalobca ako advokát sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pretože takýto postup je v súlade s § 25 ods. 1 O.s.p. ako aj s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej sa advokát, ktorý sa domáha v súdnom konaní svojho nároku vyplývajúceho z podnikateľskej činnosti môže nechať zastupovať advokátom, ktorého si zvolí. V prípade úspechu vo veci má nárok aj na odmenu za zastupovanie zvoleným advokátom. V danej súvislosti poukázal aj na uznesenie NS SR zo dňa 17.10.2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012. Zastupovanie účastníka konania, ktorý je z pohľadu profesie advokátom, nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom ani etikou. Predmetom súdneho sporu bola náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú žalobca požadoval od žalovaných ako svojich bývalých klientov, za zastupovanie v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/286/2007. Po skončení zastupovania advokát klientom trovy riadne vyúčtoval, títo trovy v dobe splatnosti vôbec nezaplatili, trovy neuhradili ani na základe predchádzajúcej žalobnej výzvy, a preto žalobcovi neostávalo iné, ako domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súde.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Tvrdenia žalobcu o záväznosti judikatúry súdov SR nemajú oporu v žiadnom zákonnom ustanovení slovenského právneho poriadku. Odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nie sú pre súd záväzné. Právne závery súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Platná právna úprava explicitne nezakotvuje povinnosť všeobecných súdov byť pri rozhodovaní viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Účelom takéhoto uverejňovania je naplnenie princípu predvídateľnosti práva. Odvolaciemu súdu však nie je známa skutočnosť, že NS SR prijal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k problematike, ktorá je predmetom odvolacieho konania, rovnako žalobca v odvolaní len vo všeobecnosti argumentuje záväznosťou stanovísk NS SR, na konkrétne stanovisko NS SR, ktoré by riešilo danú otázku však nepoukázal. Výnimku z nezáväznosti rozhodnutí súdov predstavujú len rozhodnutia Ústavného súdu SR (vzhľadom na jeho osobitné postavenie v štruktúre súdneho systému SR), ktoré boli vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR (čo je však vo vzťahu k tomuto konaniu bezpredmetné).
Odvolací súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na právne zastúpenie v zmysle čl 47 ods. 2 Ústavy SR, a to ani za predpokladu, že sám žalobca je advokátom. Je však potrebné vziať na zreteľ, že samotné využitie práva na právne zastúpenie automaticky nezakladá právny nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v prípade úspechu účastníka v konaní (§ 142 O.s.p.), resp. zastavenia konania zavinením protistrany (§ 146 ods. 2 O.s.p.). To znamená, že aj keď účastníkovi, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia vzniklo v zmysle príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku právo na náhradu trov konania, nie je možné priznať mu náhradu týchto trov právneho zastúpenia za predpokladu, že súd dospeje k záveru o ich neúčelnosti.
Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia uplatnených žalobcom. Je totiž nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal voči žalovaným zaplatenia odmeny za poskytnutie služieb právnej pomoci žalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/286/2007, ktorá mu ako ich advokátovi patrila v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú v omeškaní so splnením svojho záväzku. Jednalo sa teda o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke. Rovnako nemôže ostať bez povšimnutia, že vyčísľovanie odmeny advokáta, ktorá mu od klienta prináleží za poskytnutú právnu pomoc a následné konanie advokáta sledujúce cieľ úhrady danej odmeny klientom je nerozlučne späté s výkonom advokátskej činnosti, je teda rutinnou záležitosťou a súčasťou každodenného pracovného života advokáta. Niet preto rozumného dôvodu považovať právne zastúpenie žalobcu - advokáta v tejto veci za účelné, opodstatnené. Naopak, konanie žalobcu skôr vzbudzuje dojem, že takýmto spôsobom sa snažil umelo navýšiť náklady konania žalovaných, čo predstavuje zneužitie ústavne zaručeného práva na právne zastúpenie.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 28C/91/2014-22 zo dňa 26.11.2014 konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom. K späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu úhrady žalovanej sumy žalovanými po začatí konania, pričom žalobca si v podaní, ktorým vzal svoj návrh na začatie konania späť, uplatnil právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko žalovaní svojím konaním zavinili zastavenie konania, avšak vzhľadom na neúčelnosť trov právneho zastúpenia vynaložených žalobcom mu ich náhradu nebolo možné priznať. Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im ani nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.