Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Er-271-2013.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/271/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom 812 72 Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému Z. K., T.. XX. XX. XXXX, H. F., G. XXXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 1210/2013 súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad Lučenec, T. Vansovej 2, o vymoženie pohľadávky oprávneného 10,- Eur, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej trovy exekúcie v sume 42,83 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 16. 04. 2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 10,- Eur na základe vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, číslo konania A 0037420 zo dňa 07. 03. 2012, ktoré vydalo Obvodné oddelenie PZ v Detve dňa 16. 04. 2013.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 10. 08. 2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 65,53 Eur.
Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu exekučný spis zn. EX 1210/2013, z ktorého mal súd za preukázané, že u povinného nebol zistený žiadny exekvovateľný hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného ustanovenia súd exekúciu zastavil, pričom zároveň poukazuje na to, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúciu zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami priznal paušálnu odmenu v sume 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko súdny exekútor vykonal úkony exekučnej činnosti.
V zmysle § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti: táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
Súd podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,50 Eur, ako poštovné za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,40 Eur, lustrácia ODI elektronicky 2 x 0,20 Eur, lustrácia bánk elektronicky dňa 0,70 Eur.
Pokiaľ ide o nepriznanú časť náhrady hotových výdavkov, súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z exekučného spisu. Súdny exekútor si vyčíslil poštovné celkovo v sume 14,30 Eur, v exekučnom spise sa však nachádzajú len neprevzatá zásielka od povinného, ktorým mu súdny exekútor zasielal upovedomenie o začatí exekúcie, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi 1,40 Eur tak ako je uvedené vyššie. Ostatné hotové výdavky vyčíslené v rámci poštovného súd nemal z exekučného spisu za preukázané, a preto za ne náhradu hotových výdavkov nepriznal. Zo spisu súdneho exekútora Ex 1210/2013 bolo zistené, že súdny exekútor doručoval zásielky aj tzv. vnútornou doručenkou, osobne, kde sa náhrada z titulu poštovného nepriznáva.
V časti náhrady hotových výdavkov súd nepriznal náhradu za „kancelárske náklady vynaložené s exekučným konaním (papier, obálky, kopírovanie, euroobaly, spisový obal, toner, písacie potreby, lepidlo)“ a za „náhradu za internet“, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzali nijaké doklady preukazujúce vynaložené výdavky. Okrem toho otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné
veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň z pridanej hodnoty zo sumy 35,69 Eur (33,19 Eur + 2,50 Eur), t. j. 7,14 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,83 Eur, pričom tieto trovy je povinný zaplatiť oprávnený v zmysle § 203 ods. 2, prvá veta O. s. p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v troch vyhotoveniach. Čo sa týka odvolania vo výroku v časti zastavenia exekúcie, odvolaniu môže mu v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Čo sa týka odvolania vo výroku v časti trov konania, rozhodnutie sa podaním odvolania v tejto časti zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).