Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-180-2014.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/180/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom s predsedníčky JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej I. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. P. H., XXX XX G. - P. republika, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.390,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 20C 111/2013-84 zo dňa 30.5.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 399,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 399,52 eur od 21.10.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur mesačne vždy do 15-ého dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 143,38 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcov nárok je dôvodný len z časti. prihliadol na námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním žaloby, teda pred 7.11.2013, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Za nepremlčané považoval súd prvého stupňa splátky, ktorých splatnosť nastala po 7.11.2010, čo predstavovalo 12 splátok po 1.003, Sk spolu 12.036 Sk, čo sa rovná 399,52 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Poukázal na to, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola v Občianskom súdnom poriadku zavedená úprava týkajúca sa postavenia vedľajšieho účastníka vo vzťahu aj k právnickej osobe, predmetom ktorej činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V danom prípade, teda vedľajšieho účastníka charakterizoval práve ako právnickú osobu vystupujúcu zo zákona na ochranu práv spotrebiteľa.
Výrok o povolení splátok odôvodnil ust. § 160 O.s.p..
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., vychádzajú z časti z úspechu a z časti neúspechu v tomto konaní.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej v prevyšujúcej časti žalobu súd prvého stupňa zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Ako odvolacie dôvody uviedol, že uzavretá zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobcu išlo o absolútny obchod, ktorý podlieha režimu Obchodného zákonníka a pri posudzovaní vlastne vždy rozhodne povaha a podstata právneho vzťahu. Rovnako aj premlčanie tohto práva sa má posudzovať podľa predpisov Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Mcdo 4/2012. Úprava premlčania nie je preto otázkou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa a premlčanie pôsobí voči obom rovnako. Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že konečná splatnosť úveru nastala 20.10.2011, až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku, čo podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo 54/2007. Preto žiadal, aby na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho záveru bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a aby bolo vyhovené žalobcovi v celom rozsahu v rámci zamietnutej žaloby.
Zároveň tiež žalobca namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom s poukazom na to, že tieto trovy zo strany vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené. Nakoľko súd prvého stupňa z úradnej povinnosti prihliada na premlčanie nároku, nemožno potom považovať trovy vedľajšieho účastníka za účelné bránenie práva žalovaného, na ktorej strane vedľajší účastník vystupuje. Keďže túto okolnosť bolo možné zistiť ex offo, potom medzi vedľajším účastníkom a žalobcom bolo potrebné rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania nepriznať. V tomto rozsahu žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na svoju veľmi ťažkú finančnú situáciu s tým, že momentálne príjem nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb a žiada, aby mohla sumu splatiť v určených splátkach podľa rozsudku súdu v prvom stupni, keďže nevie iným spôsobom vyrovnať dlh voči žalobcovi.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., s ktorou žalovaná uzavrela zmluvu o splátkovom úvere č. 0503920095 dňa 20.11.2006. Na základe tejto zmluvy žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 36.000, - Sk, čo predstavuje 1.194,98 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať formou mesačných splátok úverovú sumu po 1.003, Sk, čo je 21,48 eur vždy do 20-tého dňa v mesiaci počnúc 20.12.2006 a končiac 20.10.2011. Medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola uzavretá dňa 28.3.2013 zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola pohľadávkou voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav úveru k 30.9.2011 vo výške 1.373,73 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom čase uzavretia úverovej zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.l, ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods.l, ods.2 písm. a/, ods.4, ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí a osobitných náležitostí uvedených v tomto ustanovení musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 100 ods.l, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že posudzovanie nárokov dodávateľa, v danom prípade právneho predchodcu žalobcu, ktorý vstúpil do tohto vzťahu v celom rozsahu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ako spotrebiteľský vzťah. K tomuto charakteru vzťahu sa odvolací súd opakovane vyjadroval už aj vo veciach žalobcu v iných konaniach a ustálil okolnosti uzavretej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje osobitná úprava v podobe zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, ale s novelou od 1.4.2004 boli začlenené vzťahy a právna úprava aj do Občianskeho zákonníka počnúc ustanoveniami § 52 a násl. tohto zákona. Z tohto dôvodu odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností uzavrel, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi žalovanou ako spotrebiteľkou, fyzickou osobou právnym predchodcom žalobcu a v tomto smere považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za správne.
Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že je tu potrebné najprv charakterizovať základ tohto vzťahu a následne od toho odvíjať aj počítanie premlčacej lehoty, aj v tomto prípade rovnako ako aj v obdobných veciach prejednávaných všeobecnými súdmi, je možné konštatovať, že na tento vzťah okrem ustanovení o spotrebiteľských úveroch okrem záväznosti Slovenskej republiky smernicou rady 393/13/EHS z 5.4.1993 je zrejem, že na ustanovenie Občianskeho zákonníka sa prihliada aj pri premlčacích lehotách. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (3M Cdo 14/2014), z ktorého je jasné a bolo prijaté po rozhodnutiach, na ktoré poukazoval v odvolaní žalobca, že v prípade spotrebiteľských úveroch je potrebné posudzovať premlčaciu lehotu v rozsahu troch rokov podľa Občianskeho zákonníka. Potom legitímny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý takto postupoval a správne tiež plynutie premlčania odôvodnil vo svojom rozhodnutí.
Neobstojí ani námietka žalobcu, že bolo potrebné vychádzať pri počítaní premlčacej lehoty z konečnej splatnosti úveru, teda počítať túto od 20.10.2011. Vzhľadom na to, že boli v zmluve dohodnuté mesačné splátky vždy k 20tému dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc 20.12.2006, bolo potrebné počítať aj premlčanie jednotlivých týchto splátok tak , ako to urobil súd prvého stupňa, čo vyplýva z § 103 Občianskeho zákonníka, na ktoré bolo súdom prvého stupňa poukázané vo svojom rozhodnutí. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k použitiu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní vzťahu medzi účastníkmi konania, počítaní premlčacej lehoty a odôvodnení rozhodnutia za vecne správne a ako také toto rozhodnutie potvrdil podľa § 219 O.s.p..
Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu k výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Bolo správne použitie ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa dôsledne odôvodnil toto rozhodnutie mierou úspechu a neúspechu účastníkov konania. Táto miera úspechu a neúspechu sa vzťahu rovnako aj na vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na stane žalovaného, ako samostatný subjekt, ktorý v priebehu konania bránil záujmu žalovanej, čo vyplýva z jeho oznámenia o vstupe do konania a podaní, ktoré v rámci tohto konania vykonal. Správne tiež súd prvého stupňa prihliadal na námietku premlčania, ktoré vzniesol vedľajší účastník v konaní a na základe toho vo veci aj rozhodol. Pokiaľ aj argumentoval žalobca tým, že súd ex offo mal prihliadať na prípadné premlčanie nároku, odvolací súd sa domnieva, že napriek tomu vedľajší účastník dôvodne argumentoval vo veci námietkou premlčania, ktorá obstála, na ktorú prihliadol súd prvého stupňa a ani zákonná úprava nemení nič na tom, že nárok žalobca uplatnil vo väčšom rozsahu, úspešný bol len z časti a to práve kvôli vznesenej námietke premlčania. Z týchto dôvodov odvolací súd sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti výroku o trovách konania bolo vecne správne a vedľajší účastník mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu, v ktorom úspešne bránil postavenie žalovaného v konaní. Preto aj tieto trovy konania považoval odvolací súd za účelné a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a vedľajší účastník, ktorý ale náhradu trov si neuplatnili, odvolací súd trovy odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.