Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-269-2014.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu: BRE Bank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, IČO: KRS 0000025237, konajúca na území SR prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: Y. N., J.. XX.M. XXXX, G. H. XXX/XXX, XXX XX I. S., o zaplatenie 2.114,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zmluvného úroku vo výške 16,50% ročne zo sumy 2.114,85 eur od 10.mája 2012 do zaplatenia zastavuje.
Žalovaný uznáva dlh vo výške 901,55 Eur, na nesplatenej úverovej istiny.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 901,55 Eur formou splátok po 50 eur mesačne, vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou dňa 25.júla 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 2.114,85 eur, zmluvné úroky vo výške 293,26 eur, úroky z omeškania vo výške 227,69 eur, poplatky vo výške 46,48 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.114,85 eur od 10.mája 2012 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 16,5 % ročne z 2.114,85 eur od 10.mája 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky na základe zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č. XXXXXXXXXX zo 14.januára 2009. Nakoľko žalovaný porušil zmluvu, tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, žalobca písomne dňa 10.mája 2012 odstúpil od zmluvy.
Súd doručil žalobu s prílohami podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalovanému do vlastných rúk dňa 29.júna 2015, aby sa k veci vyjadril.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že úver splácal dva a pol roka. Toho času dlhuje nie jednej spoločnosti, mesačne spláca v rozsahu 350 - 400 eur. Je zamestnaný v autodoprave. Spolu s manželkou majú dve maloleté deti. Je ochotný splácať úver formou zrážok zo mzdy. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to odstúpením od zmluvy aj s doručením (č.l. 3 - 4), žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru (č.l. 5), zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru (č.l. 6 - 8), harmonogramom splátok (č.l. 9), výpisom z účtu (č.l. 10 - 12), obchodnými podmienkami (č.l. 15), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 16 - 21), stanoviskom žalobcu z 11.mája 2015 (č.l. 40), ako aj výsluchom žalovaného a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Z údajov z obchodného registra, ktorý je verejne dostupný (www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>) vyplýva, že žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca ako dodávateľ služieb - veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba - občan uzavreli dňa 14.januára 2009 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č. E., na základe ktorej žalobca sa zaviazal poskytnúť pôžičku najviac 3.300 eur, na 60 mesiacov, s konečnou splatnosťou k 14.januáru 2014, s RPMN vo výške 17,81 %, celkové náklady spotrebiteľa s úverom vo výške 1569,43 eur, priemerná RPMN vo výške 19,29 %, zmluvný úrok 16,50 %. Z harmonogramu splátok je zrejmé, že mesačná splátka je v sume 81,13 eur, pričom pri každom zo splátok v poradí je uvedené koľko je zo splátky na istinu a koľko na úrok. Dátum prvej splátky je k 13.februáru 2009. Z výpisu z účtu je zrejmé, že 14.januára 2009 mal žalovaný otvorený účet, prvý výber z úverového účtu vykonal 14.januára 2009 v sume 2.000 eur a druhý tiež tohto istého dňa v sume 1.300 eur. Prvú splátku uhradil dňa 18.februára 2009 v sume 81,13 eur. Dňa 16.februára 2009 bolo na vrub žalovaného účtovaný poplatok za upomienku za omeškanú platbu. Druhú splátku splatil riadne a včas. Avšak 20.apríla 2009 opäť bolo na vrub žalovaného účtovaný poplatok za upomienku za omeškanú platbu. Tretia splátka bola žalovaným vykonaná 22.apríla 2009 v sume 81,13 eur. Štvrtú a piatu splátku žalovaný zaplatil riadne a včas. Opäť v poradí so šiestou splátkou bol v omeškaní, keď ju uhradil až 23.júla 2009, pričom mala byť splatná 14.júla 2009. Celkom na splátkach zaplatil 2.398,45 eur. Z oznámenia o odstúpení od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru z 26.marca 2012 vyplýva, že sa tak stalo zo strany veriteľa, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splácaním viac ako dvoch splátok úveru. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené 28.marca 2012. Súd vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril, ako k žalovanej istine dospel, z čoho pozostáva žalovaná istina (samotné čerpanie žalovaným, zmluvné úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty), pre omeškanie ktorej splátky došlo k predčasnej splatnosti úveru a pod. Na to žalobca súdu vzal čiastočne žalobcu späť, a čiastočne špecifikoval žalovanú istinu v tom smere, že žalovaný v 25.splátkach zaplatil celkom 2.398,45 eur. Žalovaný si prevzal oznámenie o odstúpení zmluvu 28.marca 2012, a teda týmto dňom je odstúpenie účinné. Má za to, že počnúc nasledujúcim dňom plynie všeobecná trojročná premlčacia doba, a teda nárok si uplatnil včas.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti späť, a to v časti zmluvného úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 2.114,85 eur od 10.mája 2012 do zaplatenia, ešte pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pre absenciu náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch, sa podľa ust. § 4 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinnej od 1.mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 od. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1.mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na premlčanie. S ohľadom na vyššie uvedené, pričom súd dôsledne skúmal výpis z úverového účtu porovnávajúc s harmonogramom splátok je zrejmé, že žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania počnúc prvou splátkou splatnou 13.februára 2009, túto totiž splatil 18.februára 2009. Aj so splátkou v poradí treťou a šiestou bol v omeškaní. Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovaného s platením riadnej a včasnej mesačnej splátky si žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a najneskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie. Preto, ak lehota na plnenie začala plynúť (od zročnosti nesplnenej splátky) dňom 13.februára 2009, a všeobecná trojročná lehota na premlčanie potom uplynula dňom 13.februára 2012. Žalobca však tvrdí, že odstúpil od predmetnej zmluvy účinne ku dňu 28.marca 2012 (doručením žalovanému), čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením je zmluva zrušená od začiatku a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Odstúpením od zmluvy nastupuje medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Pre posudzovanie účinkov odstúpenia od zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko by sa jednalo o nárok z bezdôvodného obohatenia, ten sa premlčuje v lehote dvoch rokoch (§ 107 Občianskeho zákonníka). A teda ak dvojročná premlčacia doba začala plynúť od 28.marca 2012, táto potom uplynula dňom 23.marca 2014. Súd pripomína, že žaloba bola podaná dňa 25.júla 2014. Súd v predmetnom konaní začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej omeškanej splátky a nie odo dňa odstúpenia od zmluvy žalobcom, pretože má za to, že pre dlh, ktorý sa už stal zročným pred odstúpením od zmluvy, nezačne opätovne plynúť premlčacia doba odo dňa odstúpenia od zmluvy. Súd na pojednávaní dňa 23.septembra, po vykonaní dôkazov a poučení účastníkov, že súd z úradnej moci prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, súd konštatoval, že uplatňovaný nárok žalobcu je premlčaný počnúc od 14.februára 2012. Na to však predstúpil žalovaný, ktorý po uzrozumení sa s touto skutočnosťou netajil prekvapenie. Súd mu to teda ešte raz vysvetlil tak, aby tomu porozumel, že žaloba nie je dôvodná. I napriek poučeniu pred súdom prehlásil, že i keď sa nárok neuplatnil včas, rád by zaplatil na splátky aspoň neuhradenú úverovú istinu, ktorú súd vyčíslil na 901,55 eur (úver vo výške 3300 z toho zaplatil na splátkach 2.398,45 eur, a teda rozdiel 901,55 eur). Na to reagoval žalobca a predniesol návrh ohľadne čiastočného uznania nároku.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovaného prednesenom v písomnom prejave ale aj na pojednávaní, v ktorom poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanému splácať uznanú dlžnú istinu v mesačných splátkach po 50 eur s tým, že omeškanie splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v termínoch ako je uvedené vo výroku. Výšku splátky 50 eur súd považuje za
primeranú k výške uznanej pohľadávky a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku uznanej sumy, jeho práva, najmä keď súd konštatoval uplatnenie si nároku žalobou po jeho premlčaní. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a teda nakoľko žalobca podal žalobu až 25.júla 2014, teda zjavne po premlčacej lehote, súd nemohol vyhovieť jeho žalobe, a z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný žalovaný, avšak nakoľko mu zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účinne vzdal po vyhlásení rozsudku. Proti tomuto rozsudku žalobca môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).