Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_12C-191-2014.pdf
PDF · 120.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou Korytár s. r. o. so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO 47 243 279 proti žalovanej W. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XXX, E. P., Z.. Č.. E. K., P. XX, zast. JUDr. Miriam Bitalovou, AK Bitalová & Demeterová, advokátkou so sídlom Žánovská 5183/2A, Rimavská Sobota o zaplatenie 2.999,65 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.621,50 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 21. 11. 2012 do zaplatenia, ako aj 25,18 eur trov právneho zastúpenia a 11,98 eur iných trov konania v splátkach po 75,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Trovy konania je povinná zaplatiť na účet alebo do rúk právneho zástupcu žalobcu.
V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 21. 03. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.999,65 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 18. 04. 2011 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Touto zmluvou sa zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úver vo výške 2.300,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach , ktorých počet, výška a termín splatnosti je uvedený v zmluve. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Dňa 29. 10. 2012 preto vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.791,08 eur, ktorú do dnešného dňa neuhradila. Na základe uvedeného preto žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 84,96 eur, zosplatnenej istiny vo výške 2.091,93 eur, úrokov vo výške 224,74 eur, poistenie Bill protection vo výške 20,90 eur, pokuty (ušlý úrok) vo výške 252,26 eur, sankčného úroku z omeškania vo výške 302,02 eur, dopočítaného úroku vo výške 10,90 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 11,94 eur, spolu vo výške 2.999,65 eur a úrokov z omeškania 0,024 % denne zo sumy 2.674,79 eur od 19. 03. 2014 do zaplatenia.
Súd dňa 12. 05. 2014 vydal vo veci platobný rozkaz č. 2Ro/159/2014-24. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle ust. § 174 ods. 2 O. s. p. zo zákona zrušil. Žalovaná v odpore namietala, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Ďalej uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje presný údaj o výške RPMN, nakoľko je uvedená iba rozpätím od 25% do 25,9%. Vzhľadom na uvedené preto považuje úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
V reakcii na podaný odpor žalobca v podaní zo dňa 24. 07. 2015 presne špecifikoval jednotlivé položky žalovanej sumy a poukázal na jednotlivé ustanovenia úverových zmluvných podmienok, ktoré ho oprávňujú žiadať od žalovanej sumu vo výške uvedenej v žalobe.
Na nariadené pojednávanie dňa 23. 09. 2015 sa neustanovil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané, pričom sa podaním doručeným súdu dňa 18. 09. 2015 ospravedlnil a súhlasil aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Tiež sa nedostavila zástupkyňa žalovanej, doručenie predvolania mala vykázané, a preto súd pojednával aj v jej neprítomnosti.
Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že v tom čase potrebovala súrne peniaze na prerábku bytu a na základe telefonického rozhovoru jej boli zaslané papiere na podpis, ktoré podpísala a vrátila. Následne jej zaslali 2.300,- eur . Spočiatku úver riadne splácala ale potom to nezvládala, lebo priateľ nemal robotu. Pokiaľ ide o zaplatenie, požiadala o možnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach po 50,- eur mesačne, nakoľko žije s priateľom v rodičovskom dome, zarába 340,- eur až 380,- eur v čistom mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť , ani auto a nemá žiadne úspory. Spláca ďalší úver vo výške 120,- eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 27. 04. 2011 aj s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., splátkového kalendára, výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 29. 10. 2012 aj s výpisom z poštového podacieho hárku a vec posúdil takto:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27. 04. 2011 uzavreli úverovú zmluvu (ďalej len ÚZ ) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, vo výške 2.300,- eur, tak ako je uvedené v 35. bode úverovej zmluvy a žalovaná sa zaviazala tento úver uhradiť v 84-roch mesačných splátkach po 59,35 eur. Žalovaná zmluvne dohodnuté splátky úveru prestala splácať, následkom čoho žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpil k zosplatneniu celého zostatku čerpaného úveru a to listom zo dňa 29. 10. 2012, ktorým oznámil žalovanej, že si uplatňuje voči nej svoje právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru vo výške 2.791,08 eur a súčasne ju vyzval k jeho úhrade v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d./ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle ust. § 1 ods. 2/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy, t. j. k 27. 04. 2011 (ďalej len "zmluva o spotrebiteľskom úvere") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
V zmysle ust. § 2 písm. a/, b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch ma účely tohto zákona sa rozumie : a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle ust. § 9 ods. 1/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
V zmysle ust. § 9 ods. 2/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
V zmysle ust. § 11 ods. 1/ písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa hlavy 5 § 1/ Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ .Prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z
úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky a zmluvné sankcie (ďalej iba "splátka").
V zmysle hlavy 7 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že :a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje, c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, ÚP alebo z dokumentov, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ, d) bolo začaté exekučné, konkurzné, alebo vyrovnávacie konanie na majetok klienta.
Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v bode 46. a je označená ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd ešte dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Oznámením zo dňa 29. 10. 2012 oznámil žalobca žalovanej, že dlžná suma nebola aj napriek niekoľkým výzvam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 2.791,08 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 02. 11. 2012. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň od jej odoslania, t. j. 05. 11. 2012. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé, že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Dňom doručenia 05. 11. 2012 začala žalovanej plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 21. 11. 2012. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej žalobca začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohla žalovaná dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jej postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.
K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od 25,0 % po 25,9 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania
spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na zaplatenie 2.999,65 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 1.621,50 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.300,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu a to vo výške 678,50 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu zamietol.
Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie - na ktoré sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári a žiaden z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani poistenie Bill protection vo výške 20,90 eur a poplatok za vedenie účtu v sume 11,94 eur.
Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 17 ) poukazuje na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, ale len súčasťou záverečných ustanovení v hlave 17 Úverových podmienok. V zmysle príslušného zákonného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta dohodnutá písomne. Tým, že zmluvná pokuta je obsiahnutá iba v predtlačenom formulári zmluvných podmienok pri ktorých absentuje podpis účastníkov, nie je splnená základná podmienka o písomnej dohode a preto súd takto uzavretú zmluvnú pokutu považuje za neplatnú a žalobcovi ju nepriznal. Súd ďalej uvádza, že pri forme úverových podmienok, ktorú žalobca zvolil, má súd vážne pochybnosti o tom, či spotrebiteľ bol s nimi riadne oboznámený.
Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania vo výške 312,92 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 29. 10. 2012 do 18. 03. 2014 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 0,024% denne zo sumy 2.674,79 eur od 19. 03. 2014 do zaplatenia súd ich priznal žalobcovi vo výške podľa žaloby nakoľko ich výška je v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, avšak len zo sumy 1.621,50 eur, teda z istiny a to od 21. 11. 2012, teda od prvého dňa omeškania do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby (§ 153 ods. 2 O. s. p.), keď priznal úroky od 21. 11. 2012, hoci žalobca ich podľa petitu žiada od 19. 03. 2014, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od 29. 10. 2012 ( boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 29. 10. 2012 a boli počítané aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky priznal zo sumy 1.621,50 eur od 21. 11. 2012 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok ale len v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy), kým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., pretože žalobca mal v konaní úspech len čiastočný. Z uplatneného nároku 2.999,65 eur bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 1.621,50 eur. Úspech žalobcu takto predstavuje 54,06 % a neúspech 45,94 %, z čoho plynie, že v konaní bol v prevažnej miere úspešnejším účastníkom žalobca, jeho čistý úspech predstavuje 8,12 % a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu 310,10 eur ako trovy právneho zastupovania za 2 hlavné úkony a 179,50 eur ako zaplatený súdny poplatok.
Účelne vynaložené trovy žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok 147,50 eur ako iné trovy (žalobca síce zaplatil 179,50 eur, ale uznesením zo dňa 12. 05. 2014 č. 2Ro/159/2014-25 sa nariadilo vrátiť mu 25,30 eur, lebo vyzvaný bol len na zaplatenie uvedených 147,50 eur a zrejme len omylom zaplatil viac, a preto rozdiel mu bol vrátený po krátení o 6,70 eur, čo nemôže ísť na úkor žalovanej) a 310,10 eur trovy právneho zastupovania podľa § 1 ods. 3, § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 2 hlavné úkony (prevzatie veci a podanie žaloby po 121,17 eur) + 2 krát prináležiaca paušalizovaná náhrada trov po 8,04 eur, celkovo 258,42 eur + 51,68 eur ako 20 % DPH, spolu 310,10 eur. Súd preto priznal žalobcovi náhradu vo výške 8,12 % z účelne vynaložených trov a to ako rozdielu medzi pomerom úspechu a neúspechu, teda priznal mu náhradu 25,18 eur trov právneho zastúpenia (8,12 % zo sumy 310,10 eur) a 11,98 eur iných trov konania ako zaplateného súdneho poplatku (8,12 % zo sumy poplatku 147,50 eur).
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi žalobcu je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vychádzajúc z osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovanej (podľa jej výpovede zarába do 380,- eur čistých mesačne, je nemajetná), ktorej vzhľadom na jej pomery bol aj priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. súd povolil žalovanej splácať žalobcovi priznané peňažné plnenie v splátkach po 75,- eur mesačne (ktorú výšku súd považoval za primeranú s prihliadnutím na pomery žalovanej a výšku pohľadávky) s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na zaplatenie 2.999,65 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 1.621,50 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.300,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu a to vo výške 678,50 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.