Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-372-2015.pdf
PDF · 87.73 KB
No categories available
7Co/372/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľky: N. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. S. XX, právne zastúpená: JUDr. Dušanom Serekom, advokátom, so sídlom T., T. S. XXX/XX, proti odporcovi: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. S. XX, právne zastúpený: JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom, so sídlom C. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/50/2011-336 zo dňa 16. febuára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur do troch dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou v rozsahu 1/1 novovytvorených KNC pozemkov , ktoré vznikli odčleneným od pôvodne KNE pozemkov na základe geometrického plánu č. 91/2011 zo dňa 20.10.2011 a ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto rozsudku ( výrok I.). Ďalej určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 11/48 KN C parc. č. 106/7 záhrady o výmere 8m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. S., obec T., a to pod B1 (výrok I.).
Na základe vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný. Všetky sporné pozemky boli pôvodne súčasťou PK parc. č. 87 z protokolu č. 23 k.ú. F. S., v ktorom boli ako podieloví spoluvlastníci vedení od roku 1924 právni predchodcovia navrhovateľky - stará matka I. F. Y. a otec navrhovateľky J. F., každý z nich v 1. Polovicu sporných parciel navrhovateľka nadobudla podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedením po svojom otcovi J. F., zomr. dňa XX.XX.XXXX na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 29.05.1995 sp. zn. D 454/1993, v ktorom je uvedené, že predmetom dedenia je aj PK parc. č. 87. Druhú polovicu sporných nehnuteľností navrhovateľka nadobudla vydržaním, najneskôr ku dňu 06.06.2010, podľa § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepretržite a nerušenie, viac než 10 rokov užívala záhradu, ktorej súčasťou sú aj sporné pozemky, ako dobromyseľná držiteľka, v hraniciach ako boli z jednej strany vymedzené dlhodobo existujúcim plotom a vo vstupnej časti záhrady múrom domu a zadnými stavbami na vedľajších pozemkoch. V tejto držbe navrhovateľku nikto nerušil, stav bol pokojný a žiadne spory ohľadne hraníc či pozemkov tam neboli. Dobromyseľnosť navrhovateľky zakladala notárska zápisnica č. N 185/1995, Nz 532/1995 zo dňa 28.12.1995, v ktorej prehlásila, že okrem iných je aj držiteľkou a dobromyseľnou užívateľkou PK parc. č. 87 z protokolu č. 23 vedenej v 1 ešte na jej starú matku I. F. Y.. Notárska zápisnica bola do katastra nehnuteľností zapísaná dňa 06.06.2000.
Okresný súd zistil, že išlo o notársku zápisnicu spísanú podľa vtedy účinného zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. S účinnosťou od 01. decembra 2000 boli zrušené ust. §§ 2 až 9 tohto právneho predpisu, v zmysle ktorých nadobudla navrhovateľka oprávnenú držbu, to však nemá za následok zánik oprávnenej držby toho, kto v katastri nehnuteľnosti je vedený ako vlastník držanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.04.2013 sp. zn. 6Cdo/47/2012 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov pod č. 125/2014. Konštatoval, že navrhovateľka sa minimálne od zápisu predmetného osvedčenia do katastra dňa 06.06.2000 stala oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností v podiele 1. Po uplynutí 10- ročnej vydržacej doby, ktorá v dôsledku nerušenej oprávnenej držby uplynula dňa 06.06.2010 nadobudla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním. Súd preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel s tým, že akékoľvek dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne, lebo by už nič nemohlo zmeniť na ním zistenom skutkovom stave. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol podľa okresného súdu daný, lebo vzhľadom na aktuálny evidenčný stav sporných pozemkov je súdne rozhodnutie spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorý umožní dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným právnym stavom a stavom zápisu v katastri nehnuteľností.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke ako úspešnej účastníčke priznal voči neúspešnému odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, hotových výdavkov a trov právneho zastúpenia.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neúspešnému odporcovi uložil nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla a v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento dňa 16.02.2015 vyhlásil napadnutý rozsudok napriek neúčasti jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní, ktorý túto ospravedlnil. Ďalej uviedol, že aj on ako účastník konania bol dlhodobo práceneschopný a nemohol sa pojednávania zúčastniť. Uviedol, že navrhovateľka podala žalobu predčasne, pretože sa bránila pochybeniam v rámci ROEP na Katastrálnom úrade v Žiline, ktorý dovtedy nevydal konečné rozhodnutie. Nikdy ho neoslovila s tým, že chce dať veci do poriadku a s riešením ako sa vysporiadajú s majetkovou ujmou, ktorá mu týmto vznikne. Preukázaním pochybení pri ROEP totiž aj on prišiel o pozemky, čo však nezapríčinila ani jedna strana sporu. Navrhovateľka ho uviedla do omylu a potom ako jej sporné pozemky podpísal a previedol ich na ňu darovacou zmluvou, žalobu zmenila. Podotkol, že nešlo z obsahu samého o zmenu žaloby, ale o nový predmet sporu, pričom dovtedy vykonané dokazovanie sa netýkalo tejto zmeny. Ďalej namietal, že navrhovateľka nepreukázala dobrú vieru a vierohodný nadobúdací titul, ktorý by viedol k vydržaniu. Takýto titul nemohol existovať u novovzniknutej parcely KN C č. 106/4, nakoľko táto nebola vytvorená z KN E parc. č. 96/1, ale podľa znaleckého posudku z KN E parc. č. 95/3, ktorej vlastníkom a užívateľom bol on až do roku 2012, a to na základe kúpnej zmluvy a zápisu v liste vlastníctva. Navrhovateľka tak nemohla byť dobromyseľnou so zreteľom na všetky okolnosti. Rovnako táto dobromyseľnosť u nej ani nebola pri užívaní parciel KN C č. 106/6 a č. 106/9, pretože tento pozemok užíva ako odkvap pod domom N. F. po dobu min. 70 rokov ako aj dom s hospodárskymi budovami a napriek tomu, že je väčšinovým vlastníkom pozemku, nebol v konaní ani len v pozícii vedľajšieho účastníka. Poukazoval na to, že samotný rozsudok okresného súdu je nevykonateľný, nakoľko geometrický plán č. 90/2001 je v rozpore so znaleckým posudkom č. 17/2014 Ing. Šobichovej a nie je použiteľný pre právne úkony. Namietal rozpor vo výkaze výmer doterajšieho a nového stavu, pretože šetrením znalkyne bolo zistené, že hranica pozemno-knižných parciel bola posunutá. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, aké konkrétne podklady pri jeho vyhotovení použila znalkyňa. Pripustil rozdiel v pôvodnom meraní a aktuálnom meraní s tým, že nepresnosť však nemôže byť takmer 45% výmery pozemku, najmä keď ide o dlhodobo zastavanú časť obce, kde hranice parciel čiastočne tvoria aj jednotlivé domy. Odporca nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania, pretože nebol príčinou zle vykonaných pozemkových úprav, nie je povinný znášať tieto trovy v celom rozsahu sám. Naopak bol najviac poškodený tým, že sa vzdal svojho majetku a svojim konaním sa snažil o urýchlené ukončenie sporu.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. Za nedôvodnú označil námietku odporcu týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom. Nesúhlasila s tvrdením, že nie je dobromyseľnou držiteľkou sporných nehnuteľností. Naopak nielen zo záverov znaleckého dokazovania Ing. Anny Šobichovej, ale aj z ohliadky na mieste samom a z osvedčenia o držbe bolo zistené, že sporné nehnuteľnosti boli v prírode oplotené, boli tvorené hranicou susedných hospodárskych budov a ňou a jej rodinnými príslušníkmi užívané ako záhrada s trvalým trávnatým porastom. Pokiaľ ide o účastníctvo N. F., jeho pasívna legitimácia z listov vlastníctva nevyplývala, nakoľko nebol vedený ako spoluvlastník, resp. výlučný vlastník žiadnej zo sporných nehnuteľností. Za nedôvodné označila vyjadrenie odporcu o nesúlade geometrického plánu č. 91/2001 so znaleckým posudkom. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania pripustila, že súdne konanie pramenilo z nesprávnej identifikácie pôvodných PK parciel zhotoviteľom diela ROEP pre k.ú. F. S., avšak bolo v možnostiach odporcu mimosúdne sa dohodnúť, resp. dohodnúť sa o prevode vlastníctva na jej osobu aj počas súdneho konania. Odporca však jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam popieral, a preto ako neúspešný účastník je povinný nahradiť jej trovy konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.
Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že na termín pojednávania okresným súdom určený na deň 16.02.2015 bol právny zástupca odporcu riadne predvolaný, predvolanie mu bolo doručené dňa 02.02.2015. V deň konania pojednávania, právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu pokračujúcej práceneschopnosti a zároveň žiadal, aby bol vo veci vytýčený nový termín pojednávania. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že táto u právneho zástupcu odporcu trvala od 05.02.2015. Predmetné potvrdenie neobsahuje žiadne vyjadrenie ošetrujúceho lekára, týkajúce sa nemožnosti účasti právneho zástupcu odporcu na pojednávaní.
Podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotné stavu sa zúčastniť pojednávania.
Vychádzajúc z citácie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia okresný súd postupoval správne, keď práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu nepovažoval s pripojeným potvrdením o práceneschopnosti za vyjadrenie, z ktorého by bolo zrejmé, že právny zástupca odporcu sa pojednávania zúčastniť nemôže. Pokiaľ práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu nepovažoval za vážny dôvod pre odročenie pojednávania a v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal aj v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, nedošlo tým k porušeniu ich procesných práv. Okrem toho, z obsahu spisu nevyplynulo, že by sa aj samotný odporca ospravedlnil z neúčasti na tomto pojednávaní, z dôvodu zlého zdravotného stavu, tak ako to tvrdil v podanom odvolaní.
Ďalšie odvolacie námietky smerovali voči vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Krajský súd nepovažoval za dôvodné spochybňovanie oprávnenosti držby navrhovateľky. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že jednu polovicu sporných nehnuteľností navrhovateľka nadobudla titulom dedenia, nie titulom vydržania. Pokiaľ išlo o nadobudnutie zvyšnej časti spoluvlastníckeho podielu vydržaním, okresný súd vychádzal zo zistenia, že bolo pre navrhovateľku vydané osvedčenie o vydržaní, na základe ktorého sporné nehnuteľnosti bez rušenia užívala.
Nepovažoval tak za pravdivé tvrdenia odporcu, že navrhovateľka nepreukázala dobrú vieru a vierohodný nadobúdací titul, ktorý viedol k vydržaniu.
Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že v spore mal byť ako ďalší účastník žalovaný aj N. F.. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým bol ako vlastník v katastri nehnuteľností vedený práve odporca. Skutočnosť, že zápis na liste vlastníctva nekorešponduje so skutočným stavom a podľa názoru odporcu mal byť ako vlastník sporných nehnuteľností uvedený aj N. F., odporca v rámci prvostupňového konania netvrdil. Z obsahu odvolania však možno skôr dospieť k záveru, že podľa názoru odporcu novovzniknuté nehnuteľnosti zasahujú aj do vlastníckych práv práve tejto osoby. Ako však už bolo odvolacím súdom zdôraznené, z vykonaného dokazovania a listov vlastníctva, nebola táto okolnosť žiadnym spôsobom preukázaná.
Námietky voči záverom znaleckého posudku, ktoré sú predmetom odvolania, vzniesol odporca aj v rámci prvostupňového konania a okresný súd sa s nimi v celom rozsahu vysporiadal. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k presvedčeniu, že tieto závery okresného súdu sú správne a v podrobnostiach na tieto poukazuje (str. 3, str. 4 prvý odsek napadnutého rozsudku). Na základe uvedených skutočností, krajský súd považoval rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej za vecne správny a tento potvrdil.
Pokiaľ odporca namietal správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania, ani v tejto časti nepovažoval krajský súd jeho odvolanie za dôvodné. Pri rozhodovaní okresný súd dôsledne vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. V konaní odporca nebol úspešný, preto v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej navrhovateľke. Skutočnosti, že k uvedenej situácii so spornými nehnuteľnosťami došlo z dôvodu pochybení pri vyhotovovaní ROEP v k.ú. F. S., v súvislosti s ktorým aj sám odporca prišiel o pozemky, nemožno považovať za dôvod, pre nepriznanie týchto trov konania. Pokiaľ by odvolací súd vychádzal z tejto filozofie odporcu, možno zároveň ustáliť, že túto situáciu nezavinila svojim správaním ani navrhovateľka. Keďže však nebolo možné uvedenú situáciu riešiť zmiernym spôsobom s odporcom, musela sa domáhať svojho práva súdnou cestou.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže odvolaniu odporcu vyhovené nebolo, v odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorej je povinný nahradiť v tejto časti z tohto štádia konania odporca. Trovy navrhovateľky pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške určenej podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 11.05.2015...64,53 eur a režijný paušál k tomuto úkonu vo výške 8,39 eur, spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľky predstavujú sumu 72,92 eur. O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu, rozhodol krajský súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.