Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-57-2014.pdf
PDF · 244.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu S WOOD, s.r.o., ( predtým R + S WOOD, s.r.o. ) so sídlom Tatranské námestie 3, Poprad, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 09. júna 2014 na základe žaloby
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 09. 06. 2014 žalovaný na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Daňový poriadok“ ) rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov ( ďalej len „správca dane“ ) č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/U. zo dňa 21. 02. 2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 5 970,78 Eura, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 900,19 Eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 5 970,78 Eura zmenil tak, že druhá veta výroku znie: Daňový úrad Prešov nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 900,19 Eura a vyrubuje vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 5 070,59 Eura. Ostatné časti výroku zostávajú nezmenené.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a konštatoval, že preskúmal podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/U. zo dňa 21. 2. 2014 a zistil tento skutkový stav: Správca dane vykonal u žalobcu v dňoch od 18. 10. 2012 do 09. 09. 2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Pri daňovej kontrole zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 5 970,78 Eura a to na základe faktúr č. XXXXXXXX. zo dňa 4. 7. 2012 v sume 5 881,18 Eura, základ dane 4 900,98 Eura, DPH 980,20 Eura, č. XXXXXXXX zo dňa 11. 7. 2012 v sume 8 005,72 Eura, základ dane 6 671,43 Eura, DPH 1 334,29 Eura, č. XXXXXXXX zo dňa 13.7.2012 v sume 7 995,89 Eura, základ dane 6 629,91 Eura, DPH 1 325,98 Eura, č. XXXXXXXX zo dňa 18. 7. 2012 v sume 8117,57 Eura, základ dane 6 764,64 Eura, DPH 1 352,93 Eura a č. XXXXXXXX zo dňa 23. 7. 2012 v sume 5 864,29 Eura, základ dane 4 886,91 Eura, DPH 977,38 Eura a to za nákup
tovaru - ihličnatá guľatina B, C od dodávateľa U. Súčasťou faktúr boli doklady o pôvode dreva, ktoré neobsahovali požadované predpísané údaje v časti „Prepravca, IČO, Vodič“, „Odkiaľ, Kam“, „Dopravný prostriedok, EČV“, „Identifikačné údaje ciachy“ podľa § 5 (správne má byť uvedený § 6) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva, a dokladoch o pôvode dreva.
Ďalej uviedol, že správca dane zaslal dňa 12.11.2012 dožiadanie na Daňový úrad Z., ktorým požadoval preveriť zdaniteľné obchody - dodania ihličnatej guľatiny dodávateľom U. F., s.r.o. pre žalobcu a vystavenie predmetných faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Dožiadaný Daňový úrad Z. v odpovedi dňa 28. 3. 2013 uviedol, že zamestnanci správcu dane vykonali dňa 22.11.2012 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti U. F., s.r.o., K. XXX/XX, C. kde zastihli konateľa tejto spoločnosti C.. L. T.. Podľa jeho vyjadrenia v čase miestneho zisťovania nemal na mieste k dispozícii požadované doklady. Správca dane v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 22.11.2012 prijal opatrenie, ktorým zaviazal daňový subjekt U. F., s.r.o. predložiť požadované doklady na Daňový úrad Z. dňa 29.11.2012. V uvedenom termíne konateľ spoločnosti U. F., s.r.o. telefonicky oznámil správcovi dane, že sa z osobných dôvodov nemôže dostaviť a navrhol nový termín predloženia dokladov dňa 03.12.2012. Dňa 03.12.2012 sa konateľ spoločnosti C.. L. T. bez ospravedlnenia nedostavil na Daňový úrad Z.. Následne Daňový úrad Z. zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov k miestnemu zisťovaniu. Daňový subjekt túto výzvu prevzal dňa 11.12.2012, v termíne určenom vo výzve nepredložil správcovi dane žiadne doklady, ani nepodal žiadne vysvetlenie. Preto opakovane vyzval daňový subjekt výzvou zo dňa 7. 1. 2013 na predloženie dokladov k výkonu miestneho zisťovania. Daňový subjekt U. F., s.r.o. písomnosť dňa 11.01.2013 prevzal, na výzvu opäť nereagoval a doklady v stanovenej lehote nepredložil. Daňový úrad Z. predvolal konateľa daňového subjektu U. F., s.r.o. C.. L. T. na ústne pojednávanie na deň 18.02.2013 a opakovane na deň 14.03.2013. Keďže C.. L. T. na predvolania nereagoval, na ústne pojednávania sa nedostavil, požiadal Obvodné oddelenie PZ v P. V. o jeho predvedenie. V dňoch určených Daňovým úradom Z., t. j. 25.03.2013 a 26.03.2013, C.. T. nebol predvedený. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v odpovedi na žiadosť o predvedenie zo dňa 26.03.2013 uviedlo, že C.. L. T. na adrese uvedenej v obchodnom registri - E. XXXX/XXX, P. V. nebýva a miesto jeho súčasného pobytu sa nepodarilo zistiť, pretože lustráciou v evidencii obyvateľstva bolo zistené, že jeho trvalým bydliskom je Mesto P. V.. Pretože Daňový úrad Z. na základe hore uvedených skutočností nemohol preveriť dodanie tovaru ( ihličnatej guľatiny ) u dodávateľa U. F., s.r.o., správca dane zaslal dňa 28.01.2013 žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov a dokladov. Vo výzve požadoval okrem iného, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložil dôkazy preukazujúce, že prijaté plnenia použil daňový subjekt na dodávky tovarov ako platiteľ a právo na odpočítanie dane bolo uplatnené v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ ). Žalobca bol ďalej požiadaný, aby ku každej dodávateľskej faktúre od U. F., s.r.o. uviedol číslo odberateľskej faktúry, ktorou drevnú hmotu následne odpredal, prípadne miesto uskladnenia drevnej hmoty. Zároveň bol vyzvaný, aby doplnil doklady o pôvode dreva č. XXX/ XXXX, XXX-X/XXXX, XXX/XXXX, XXX-X/XXXX, XXX/XXXX, XXX-X/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, ktoré boli prílohou faktúr od dodávateľa U. F., s.r.o., o chýbajúce údaje v časti „Prepravca:, IČO:, Vodič:“; „Odkiaľ:, Kam:“; „Dopravný prostriedok:, EČV:, Číslo vagóna:“; „Identifikačné údaje ciachy“. Zároveň bol upozornený na postup správcu dane v prípade nepredloženia dôkazov a nesplnenia si povinností uvedených v predmetnej výzve. Dňa 19.02.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu, v ktorej žalobca k faktúram od spoločnosti U. F., s.r.o. uviedol, že drevná hmota bola dovezená na sklad Y. nájomcu - žalobcu a predaná na G., X. SK, Y. - XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, pričom k jednotlivým dodávateľským faktúram od spoločnosti U. F., s.r.o. nepriradil konkrétnu odberateľskú faktúru tak, ako to bolo požiadané správcom dane vo výzve. Ďalej predložil skladovú evidenciu - zoznam pohybov do 31.08.2013, príjemky, výdajky do 31.08.2013 a zoznam skladových kariet. Doklady o pôvode dreva, ktoré obsahovali iba meno obhospodárovateľa lesa alebo nákupcu dreva, meno odberateľa a dátum prepravy žalobca doplnil údaje v časti dopravný prostriedok T XXX, EČV P. XXXV. kam - P. Y., identifikačné údaje ciachy S IL-30-2. Z dôvodu, že žalobca výzvu nedoplnil v požadovanom rozsahu, správca dane dňa 29.04.2013 zaslal splnomocnenej zástupkyni žalobcu výzvu na predloženie dôkazov, v ktorej opätovne požadoval doplniť predpísané údaje v dokladoch o pôvode dreva, a to v časti prepravca, IČO prepravcu, meno vodiča a odkiaľ bol tovar prepravovaný. K údaju vodič správca dane požadoval uviesť meno, priezvisko a adresu trvalého bydliska vodiča, ktorý prepravu drevnej hmoty v jednotlivých dňoch vykonal. Zároveň bol upozornený, že ak výzve nevyhovie a nedoplní požadované údaje a dôkazy na dokladoch o pôvode dreva v požadovanom rozsahu, nebude preukázané, že spoločnosť U. F., s.r.o. mu dodala drevnú hmotu
fakturovanú dodávateľskými faktúrami a správca dane dodanie tovaru posúdi ako dodanie, pri ktorom daňovému subjektu U. F., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť a spoločnosti žalobcu nebude priznané právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr. Táto výzva nebola prevzatá v odbernej lehote, preto správca dane dňa 28.05.2013 zaslal opakovanú výzvu na predloženie dôkazov.
Ďalej uviedol, že dňa 17.06.2013 žalobca doručil správcovi dane odpoveď na výzvu, v ktorej konateľka žalobcu K. F. oznámila, že dopravcov už raz špecifikovali a dopĺňali začiatkom februára 2013. Dodanie tovaru bolo zabezpečené prostredníctvom tretích osôb, prepravcov. Tovar žalobcovi dodala U. F., s.r.o., ktorá aj zabezpečovala prepravu dreva, a preto je potrebné, aby správca dane na zistenie požadovaných skutočností kontaktoval priamo samotných prepravcov, prípadne spoločnosť U. F., s.r.o. Žalobca v dokladoch o pôvode dreva požadované údaje nedoplnil, ani na základe opakovaných výziev. Na všetkých uvedených dokladoch o pôvode dreva v časti prepravca je uvedené „M.“.
Konštatoval, že správca dane v rámci dokazovania a zistenia čo najúplnejších skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti ako ďalší dôkaz využil súčinnosť tretích osôb. Výzvou zo dňa 31.01.2013 preveroval na Obvodnom lesnom úrade v P. V., či daňovému subjektu U. F., s.r.o., boli pridelené ciachy k evidencii vyťaženého dreva a preukazovaniu pôvodu dreva. Obvodný lesný úrad v P. V. v odpovedi zo dňa 05.02.2013 na výzvu uviedol, že pre subjekt U. F., s.r.o., K. XXX/XX, C. nevykonal registráciu žiadnej ciachy, ani iného povoleného označenia. Uvedený subjekt o registráciu ciachy na označenie vyťaženého dreva nepožiadal. Ďalej správca dane výzvou zo dňa 29.05.2013 vyzval poisťovňu KOOPERATÍVA, a.s., aby správcovi dane poskytla údaje potrebné pre účely výkonu daňovej kontroly, a to, kto, ktorá právnická, prípadne fyzická osoba uzatvorila zmluvu o povinnom zmluvnom poistení a uhradila PZP za motorové vozidlo - nákladný automobil Z. XXX, EČV: P. XXXV. za zdaňovacie obdobia rokov 2011 a 2012 a kto bol v roku 2012 vlastníkom uvedeného vozidla. Poisťovňa v odpovedi zo dňa 28.06.2013 uviedla, že poistníkom motorového vozidla bola spoločnosť F. F., s.r.o., P. V., ktorá prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia uzatvorila s poistníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 01.01.2011. Poistná zmluva bola ukončená ku dňu 01.11.2011 stornom pre neplatenie poistného. Správca dane taktiež výzvou zo dňa 22. 4. 2013 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., Bratislava o predloženie detailného výpisu mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest pre motorové vozidlo EČV: P. XXXBI dopravcu F. F. s.r.o., P. V. v dňoch uvedených na dokladoch o preprave dreva, t. j. 03.07.2012, 10.07.2012, 12.07.2012, 17.07.2012 a 20.07. 2012. Dňa 16.05.2013 Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v odpovedi uviedla, že o poskytnutie týchto údajov požiadala spoločnosť SkyToll, a.s. vystupujúcu na základe zmluvy o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. ako osobou poverenou správcom výberu mýta. Spoločnosť SkyToll, a.s. v liste zo dňa 09.05.2013 uviedla, že vozidlo s EČV: P. nie je zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme ( registrované bolo len do 19.09.2011 ), a preto pre uvedené vozidlo neexistuje v elektronickom mýtnom systéme žiadny mýtny záznam, a taktiež neexistuje záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Ďalej správca dane preveroval prepravu ihličnatej guľatiny u vlastníka motorového vozidla Z EČV: P. v spoločnosti F., U. X. XXX/XX, P. V.. Dožiadaním zo dňa 08.04.2013 požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Z. preveriť, či toto motorové vozidlo je vo vlastníctve daňového subjektu F. F.., P. V., či potvrdzuje tento daňový subjekt skutočne vykonanú prepravu drevnej hmoty uvedenú na dokladoch o pôvode dreva, kto bol objednávateľom prepravy, kto vystavil predmetné doklady o pôvode dreva, mená osôb, ktoré prepravu vykonali, kde sa ihličnatá guľatina naložila a kde vyložila a predložiť záznamy o prevádzke motorového vozidla za zdaňovacie obdobie júl 2012, kto vykonával nakládku a vykládku ihličnatej guľatiny a mená zúčastnených osôb pri nakládke a vykládke drevnej hmoty, komu spoločnosť F. F.. vyhotovila faktúry alebo iné doklady za poskytnutú prepravu. Daňový úrad Z. v odpovedi zo dňa 27.06.2013 uviedol, že správca dane listom zo dňa 22.04.2013 zaslal na adresu sídla spoločnosti F. SK, s.r.o. oznámenie, že dňa 16.05.2013 bude vykonané miestne zisťovanie v súvislosti so správou daní za rok 2012. Daňový subjekt oznámenie neprevzal, písomnosť bola vrátená späť s poznámkou pošty adresát neznámy. Následne Daňový úrad Z. dňa 23.04.2013 zaslal konateľke spoločnosti F. SK, s.r.o. L. F. predvolanie na ústne pojednávanie z dôvodu predloženia dokladov v súvislosti s dožiadaním na deň 16.05.2013. Menovaná predvolanie neprevzala. Písomnosť sa vrátila dňa 15.05.2013 s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. L. F. neprevzala ani opakované predvolanie zo dňa 16.05.2013, ktoré sa vrátilo späť s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na tieto skutočnosti Daňový úrad Z. zaslal dňa 11.06.2013 na Obvodné oddelenie PZ SR, Y. nad X. žiadosť o jej predvedenie Dňa 24.06.2013 sa konateľka spoločnosti F. F., s.r.o. L. F. telefonicky spojila s Daňovým úradom Z. a oznámila, že po dohode s políciou, ktorá ju kontaktovala na žiadosť o predvedenie sa zúčastní ústneho pojednávania dňa 26.06.2013. V uvedený
deň, t.j. dňa 26.06.2013 sa dostavila na Daňový úrad Z., pobočka P. V. konateľka spoločnosti F. F., s.r.o. L. F. a do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedla, že od smrti spoločníka spoločnosti F. F., s.r.o. L. H. ( zomrel XX.XX.XXXX ) spoločnosť nevykazuje žiadnu podnikateľskú činnosť. Motorové vozidlo T XXX, EČV: P. XXXV. je stále v majetku spoločnosti a od smrti majiteľa nejazdí, je odstavené pred domom na adrese D. XXX, U. M. - O. Y. a nie je za vozidlo zaplatená daň z motorových vozidiel, ani zákonné poistenie. Ďalej uviedla, že odmieta akékoľvek spájanie spoločnosti F.. s dokladmi, ktoré jej správca dane predložil k nahliadnutiu, popiera akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťami U.. Vozidlo uvedené na dokladoch o pôvode dreva v roku 2012 nevykonávalo žiadnu prepravu a konateľka nevie, z akého dôvodu sa evidenčné číslo vozidla uvádza na týchto dokladoch. Poprela vykonanie akejkoľvek prepravy týmto vozidlom pre spoločnosti H.. Podľa jej názoru je zaujímavé, že na dokladoch o pôvode dreva je uvedené len vozidlo, ktoré nie je technicky možné použiť na prevezenie drevnej hmoty bez návesu. Spoločnosť F.. vlastní aj náves, ktorý má samostatné EVČ: P.. V ďalších vyjadreniach konateľka spoločnosti F. F. uviedla, že k doprave vôbec nedošlo, nemá preto vedomosť o tom, kto vystavil doklady, ktoré jej boli predložené k nahliadnutiu, pretože od smrti majiteľa spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a nevyhotovila žiadne doklady. Taktiež poznamenala, že so spoločnosťami U. nikdy obchodne nespolupracovali a ani konateľov spoločností C.. L. T. a K. F. nepozná.
Ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že preprava tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti U. F., s.r.o. nebola uskutočnená, na základe čoho nebolo potvrdené dodanie ihličnatej guľatiny dodávateľom U. F., s.r.o. pre žalobcu. Tvrdenie žalobcu o reálnej preprave tovaru vykonanej motorovým vozidlom T XXX EČV: P. nebolo potvrdené, preukázalo sa ako nepravdivé. Správca dane za účelom zabezpečenia dostatočných podkladov pre správne rozhodnutie opätovne využil súčinnosť tretích osôb a dňa 11.06.2013 telefonicky overil na Obvodnom lesnom úrade v P. V. majiteľa registračného čísla ciachy S-IL-30-2, ktorú žalobca dodatočne doplnil na dokladoch o pôvode dreva. K uvedenému sa vyjadrila C.. T., ktorá správcovi dane oznámila, že registračné číslo ciachy s označením S-IL-30-2 bolo pridelené spoločnosti U., spol. s r.o., M. J.. XX, V., C. XX XXX XXX. Na základe tohto zistenia správca dane zaslal dňa 14.06.2013 daňovému subjektu U., spol. s r.o. výzvu na zaslanie fotokópií všetkých dokladov týkajúcich sa predaja drevnej hmoty spoločnosti U. F., s.r.o., K. XXX/XX, C. za rok 2012. Išlo o zmluvy na dodávku drevnej hmoty, odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa U. F., s.r.o. v priebehu roku 2012, vrátane ich príloh, t. j. objednávok, dodacích listov, dokladov o pôvode dreva, dokladov o preprave, zoznam všetkých identifikačných údajov ciach používaných k evidencií vyťaženého dreva a preukazovaniu pôvodu dreva a zoznam evidenčných čísel motorových vozidiel, ktorými spoločnosť U., spol. s r. o. vykonáva prepravu drevenej hmoty. Dňa 27.06.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu, v ktorej konateľ spoločnosti U., spol. s r.o. P. P. oznámil, že spoločnosť nikdy nemala so spoločnosťou U. F., s.r.o. uzatvorenú zmluvu na dodávky drevnej hmoty, a ani s ňou nikdy nemala uzatvorené žiadne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, vrátane administratívnych písomnosti. K preprave drevnej hmoty uviedol, že spoločnosť na prepravu používa len vlastné nákladné špeciálne vozidlo značky U. R. XXXX AK, EČV: V. XXXSS spolu so špeciálnym nákladným prívesom značky H., EČV: V. XXXYT. S týmto dožiadaním zaslaným miestne príslušnému správcovi dane a s odpoveďou na dožiadanie od Daňového úradu Z. bola oboznámená konateľka žalobcu K. F., ktorá sa dňa 19.06.2013 sa dostavila k správcovi dane a požiadala o nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012. Dňa 04.07.2013 konateľka žalobcu K. F. doručila správcovi dane sprievodný list s čestným prehlásením C.. L. T., konateľa spoločnosti U. F., s.r.o., zo dňa 02.07.2013, ktorým menovaný prehlásil, že uvedená spoločnosť dodala drevnú hmotu fakturovanú faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX, ale po takej dlhej dobe si už nespomína na meno vodiča, ktorý prepravu vykonal. Ostatné údaje podľa menovaného boli uvedené na dodacom liste. Správca dane konštatoval, že čestné prehlásenie, ktoré žalobca predložil počas výkonu daňovej kontroly, je vyhotovené účelovo. Konateľ spoločnosti U. F., s.r.o. C.. L. T. nepreukázal, že táto spoločnosť dodala drevnú hmotu žalobcovi a nepreukázal, že z uvedených zdaniteľných obchodov bola splnená daňová povinnosť, pričom o preverovaní týchto skutočností miestne príslušným správcom dane vedel a mohol ich objasniť. Spoločnosť U. F., s.r.o. neumožnil miestne príslušnému správcovi dane preveriť zdroj nadobudnutia ihličnatej guľatiny, ktorú podľa jeho tvrdenia dodala žalobcovi. Dodací list, na ktorý sa v prehlásení C.. T. odvoláva, nebol vystavený.
Ďalej konštatoval, že na základe výsledkov preverovania správca dane vyhodnotil ako nepreukázané dodávateľské faktúry od spoločnosti U. F., s.r.o. za dodanie ihličnatej guľatiny na účely práva na odpočítanie dane za dodanie tovaru, pretože nebolo preukázané, že mu uvedený tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach. Z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal v zdaňovacom období júl 2012 odpočítanie dane z týchto faktúr spolu vo výške 5 970,78 Eura. Správca dane dňa 21.08.2013 oboznámil splnomocnenú zástupkyňu žalobcu C.. Z. X. s kontrolnými zisteniami, ku ktorým sa nevedela vyjadriť. Dňa 04.09.2013 žalobca doručil správcovi dane sprievodný list, v prílohe ktorého je písomnosť „Uplatnenie práv daňovým subjektom vo veci daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012“. V tomto liste konateľka žalobcu K. F. namieta, že po oboznámení sa s obsahom zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.08.2013 bolo zistené, že správca dane, resp. ním dožiadaný správca dane Daňový úrad Z. vypočul konateľku spoločnosti F. F. s.r.o. L. F. ako svedkyňu, pričom o tejto skutočnosti správca dane, ani dožiadaný správca dane žalobcu neupovedomil, čím mu neumožnil uplatniť si jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a to klásť svedkyni otázky pri ústnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov žiadal správcu dane, aby opätovne vykonal výsluch svedkyne, konateľky spoločnosti F. F., s.r.o. L. F., pretože jej chce klásť otázky a tak konfrontovať jej výpoveď a o tejto skutočnosti žiada vopred s dostatočným predstihom ju upovedomiť. Správca dane sa s touto námietkou vysporiadal tak, že konateľka spoločnosti F. F., s.r.o. L. F. sa zúčastnila ústneho pojednávania ako konateľka daňového subjektu, nie ako svedok. Nešlo o tretiu osobu, ktorá by mala postavenie svedka, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná s menovanou. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 05.09.2013, ktorý spolu s výzvou zo dňa 06.09.2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňový subjekt v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou prevzal dňa 09.09.2013. Žalobca sa podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku písomne vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly v lehote do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 27.09.2013 bolo doručené správcovi dane dňa 30.09.2013. Na základe predloženého vyjadrenia žalobcu správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vyhodnotil pripomienky žalobcu a vykonal dokazovanie formou dožiadania, ktorým požiadal Daňový úrad Z., pobočka P. V. o vykonanie svedeckej výpovede L. F., konateľky spoločnosti F. F., s.r.o.. O vypočutí svedka bola upovedomená splnomocnená zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu C.. Z. X., ktorá sa však vypočutia svedka nezúčastnila. Ústneho pojednávania sa nezúčastnila ani konateľka žalobcu K. F., o čom listom zo dňa 07.01.2014 informovala miestne príslušného správcu dane. Zároveň v liste uviedla doklady, ktoré by mala svedkyňa predložiť a otázky, ktoré jej majú byť položené. Svedkyňa L. F. poprela vykonanie prepravy dreva a na otázky správcu dane a jeho požiadavky na predloženie dokladov uviedla, že spoločnosť F. SK, s.r.o. v roku 2012 nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, teda nemôže predložiť žiadne doklady. Správca dane na základe tejto svedeckej výpovede vo vyrubovacom konaní nemenil výsledok z daňovej kontroly uvedený v protokole zo dňa 05.09.2013. Po prerokovaní pripomienok žalobcu k protokolu so splnomocnenou zástupkyňou C.. Z. X. ( zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 18.02.2014 ) vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/U. zo dňa 21.02.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 5 970,78 Eura.
Citoval ustanovenia § vyhlášky § 2 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., § 6 ods. 1 č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška č. 232/2003 Z.z.“ ), § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1,2 a 4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. f), e), § 45 ods. 2 písm. e), § 63 ods. 5, § 74 ods. 2 Daňového poriadku a dôvodil, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 5 970,78 Eura na základe faktúr za nákup tovaru - ihličnatá guľatina B, C od dodávateľa U. F., s.r.o., K. XXX/XX, C., IČO: XX XXX XXX. Súčasťou faktúr boli doklady o pôvode dreva. Správca dane v rámci dokazovania požiadal o preverenie tohto zdaniteľného obchodu Daňový úrad Z. ako miestne príslušného správcu dane spoločnosti U. F., s.r.o., C.. Z odpovede na dožiadanie vyplýva, že v tejto spoločnosti bolo vykonané miestne zisťovanie, pri ktorom konateľ C.. T. uviedol, že nemá k dispozícii požadované doklady. Na základe opatrenia správcu dane bol konateľ povinný predložiť tieto doklady v termíne do 29.11.2012 čo však neurobil, a nestalo sa tak ani v ďalšej dohodnutej lehote do 03.12.2012, ani po opakovaných výzvach správcu dane napriek tomu, že tieto výzvy prevzal. Konateľ spoločnosti U. F., s.r.o. nereagoval ani na predvolania správcu dane na ústne pojednávania, na ktoré sa nedostavil, preto správca dane požiadal o jeho predvedenie podľa § 20 ods. 3 Obvodné oddelenie Policajného zboru P. V.. Z odpovede policajného zboru vyplýva, že predvedenie C.. T. nebolo možné, keďže preverením evidencie obyvateľov bolo zistené, že má vedené trvalé bydlisko Mesto P. V.. Správca dane teda na základe uvedeného konštatoval, že preverenie dodania guľatiny u dodávateľa U. F., s.r.o. nebolo možné. Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu správca dane vyzval žalobcu na predloženie
dôkazov a dokladov o skutočnom dodaní guľatiny spoločnosťou U. F., s.r.o., konkrétne o uvedenie čísla odberateľskej faktúry, ktorou drevnú hmotu ďalej predal, prípadne miesto uskladnenia drevnej hmoty ku príslušnej dodávateľskej faktúre, a o doplnenie dokladov o pôvode dreva, ktoré nespĺňali zákonné náležitosti podľa § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z.z.. Žalobca k jednotlivým dodávateľským faktúram od spoločnosti U. F., s.r.o. nepriradil konkrétnu odberateľskú faktúru a doklady o pôvode dreva nedoplnil v rozsahu požadovanom správcom dane vo výzve. O potrebné údaje na dokladoch o pôvode dreva preto správca dane žiadal doplniť v ďalších výzvach zaslaných žalobcovi. Žalobca údaje o prepravcovi nedoplnil, na všetkých uvedených dokladoch o pôvode dreva v časti prepravca je uvedené „M.“.
Ďalej argumentoval, že správca dane mal na základe zisteného skutkového stavu pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúrach a pravdivosti a úplnosti dokladov, ktoré boli ich prílohou, preto vykonal ďalšie dokazovanie na základe údajov, ktoré žalobca doplnil na dokladoch o pôvode dreva na jeho výzvu. Daňovou kontrolou bolo zistené, že motorové vozidlo T XXX s EČV: P. XXXBI ihličnatú guľatinu žalobcovi neprepravilo, čo potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi jediná konateľka F. F., s.r.o. ako vlastník vozidla L. F. na ústnom pojednávaní s miestne príslušným správcom dane dňa 26.06.2013 a 09.01.2014. Podľa jej výpovede vozidlo T XXX s uvedeným EČV bez návesu vzhľadom na jeho technický stav ani nemohlo vykonať odvoz drevnej hmoty tak, ako je to deklarované na dokladoch o pôvode dreva. Spoločnosť má aj vlastný náves s iným evidenčným číslom. Doklady predložené správcom dane k nahliadnutiu spoločnosť F. F., s.r.o. nevystavila a od smrti konateľa L. H. (XX. XX.XXXX) nevykonávala žiadnu činnosť. So spoločnosťami U. F., s.r.o., C. a žalobcom nikdy obchodne nespolupracovala a konateľov týchto spoločností nepozná. Prepravu nezabezpečila ani spoločnosť M. W. s.r.o., V., ako to uviedol žalobca v dokladoch o pôvode dreva po ich doplnení ( jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti bol podľa výpisu z obchodného registra L. H. ).
Ďalej uviedol, že správca dane preveroval majiteľa ciachy S IL-30-2, ktorú žalobca dodatočne doplnil na dokladoch o pôvode dreva. Obvodný lesný úrad v P. V. uviedol, že pre daňový subjekt U. F., s.r.o. nevykonal žiadnu registráciu ciachy a tento subjekt o registráciu ciachy na označenie vyťaženého dreva podľa § 4 vyhlášky č. 232/2006 Z.z. nikdy nepožiadal. Ďalej uviedol, že toto číslo ciachy bolo pridelené spoločnosti U., spol. s r.o., V.. V odpovedi na výzvu správcu dane konateľ tejto spoločnosti P. P. potvrdil, že so spoločnosťou U. F., s.r.o. nikdy nemal uzatvorenú zmluvu na dodávku drevnej hmoty, ani s ňou nemal nikdy uzatvorené žiadne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, vrátane administratívnych písomností. K preprave uviedol, že spoločnosť U., spol. s r.o. používala len vlastné nákladné vozidlo so špeciálnym nákladným prívesom. Dôkazom, že prepravu guľatiny nevykonala spoločnosť F. F., s.r.o., ktorá bola vlastníkom motorového vozidla T XXX, EČV: P.I a ktorým podľa žalobcu bola preprava vykonaná, je aj vyjadrenie Poisťovne KOOPERATIVA, a.s., Žilina, že poistníkom tohto motorového vozidla bola uvedená spoločnosť od 01.01.2011, pričom poistná zmluva bola ku dňu 01.11.2011 ukončená stornom pre neplatenie poistného. Taktiež Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v odpovedi, ktorej prílohou boli informácie od spoločnosti SkyToll, a.s. uviedla, že vozidlo s EVČ: P. nie je registrované v elektronickom mýtnom systéme, preto neexistuje žiadny záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest ( vozidlo bolo registrované do 19.09.2011 ).
Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu žalovaný konštatoval, že správca dane rozsiahlym dokazovaním jednoznačne preukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, neodstránil pochybnosti správcu dane a nepreukázal dodanie ihličnatej guľatiny a jej prepravy spoločnosťou U. F., s.r.o. deklarovanej na dokladoch predložených pri daňovej kontrole. Zo strany žalobcu tak došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. a nevzniklo mu právo na odpočítanie dane.
K námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane, ako aj protokol z daňovej kontroly sú nezákonné uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, objektívne zistil skutkový stav a svoje zistenia v protokole aj v rozhodnutí odôvodnil v zmysle § 63 ods. 5 citovaného zákona. V odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na jeho vydanie, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov, ako aj právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný neakceptuje námietku žalobcu, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje náležitosti podľa § 47 písm. g), resp. h) Daňového poriadku. Z jeho obsahu je zrejmé, že sú v ňom uvedené preukázané kontrolné zistenia, vyhodnotenie dôkazov, ako aj súpis kontrolovaných dokladov.
Ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora a zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty. Tieto všeobecné námietky vo vzťahu k posúdeniu zisteného skutkového stavu žalovaný neakceptuje. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu neuskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach. Z toho dôvodu dodávateľovi teda nevznikla povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 19 ods. 1, ani podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Táto povinnosť mu vznikla podľa § 71 ods. 6 toho zákona v znení platnom do 31.12.2012. Právo na odpočet dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam. V tomto prípade právo na odpočet dane z pridanej hodnoty nebol uplatnený v súlade so zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty. Všetky zákonom požadované doklady o pôvode dreva, ktoré boli žalobcom predložené jeho dodávateľom, boli neúplné a nesprávne, čo ho malo viesť k opatrnosti a pred uplatnením práva na odpočítanie dane mal tieto nedostatky v súčinnosti s jeho dodávateľom odstrániť, resp. zdaniteľný obchod neuskutočniť pre úmysel dodávateľa vyhnúť sa plateniu daňovej povinnosti. Podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva povinný vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu. Náležitosti dokladu o pôvode dreva sú uvedené v § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca si pri preberaní tovaru od dodávateľa reálne neoveril dodávky dreva s dokladmi o pôvode dreva, keďže v nich chýbali niektoré podstatné náležitosti, resp. boli neúplné. Zanedbal svoju povinnosť kontroly dokladov pri uskutočnení zdaniteľného obchodu a nepreukázal skutočný nákup tovaru, ani jeho dodanie a prijatie medzi jednotlivými obchodnými článkami. Ani na výzvu správcu dane deklarované dodanie tovaru nešpecifikoval pri následných dodávkach svojim odberateľom, nepriradil a nerozčlenil jednotlivé čiastkové dodávky dreva následne dodané svojim odberateľom podľa faktúr jeho dodávateľa z predchádzajúceho obchodného vzťahu.
K námietkam žalobcu, že z ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov uviedol, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, preto je tým subjektom, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V prípade, ak tieto skutočnosti nepreukáže, nesie z toho dôsledky. Žalobca bol povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený preveriť kým, a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. podľa ktorého môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov, ale musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Daňový subjekt síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Samotná existencia a zaúčtovanie faktúr nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako to deklaruje daňový subjekt a nezakladá automaticky možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z deklarovaného zdaniteľného obchodu. Správca dane pri nepriznaní práva na odpočítanie dane pritom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako žalobca prijal fakturovaný tovar a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené.
K vyjadreniu žalobcu, že ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil pri daňovej kontrole faktúry a doklady o pôvode dreva, avšak ich preverením správca dane zistil, že údaje v nich nezodpovedajú skutočnosti. Deklarovaný dodávateľ U. F., s.r.o. sa napriek vykonanému miestnemu zisťovaniu, zaslaniu opakovaných výziev na predloženie dokladov a predvolávaniu účelovo vyhýbal preukázať pôvod dreva, jeho nadobudnutie a následné dodanie žalobcovi. Dôkazy o uskutočnení zdaniteľného obchodu správcovi dane nepredložil, a správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že doklady o pôvode dreva,
ktoré sú podkladom pre fakturáciu u dodávateľa nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Právo na odpočítanie dane nie je možné žalobcovi uznať, ani keď za nesplnenie podmienok na jeho vznik v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nesie zodpovednosť iný daňový subjekt v dôsledku nedostatkov vyhotovených dokladov.
K námietkam žalobcu, že správca dane pri neuznaní odpočítania dane vychádzal len z nečinnosti a nespolupráce dodávateľa U. F., s.r.o. uviedol, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Splnenie tejto povinnosti je možné preukázať len prostredníctvom účtovných, daňových a iných dokladov a daňového priznania. Predloženie dodávateľských faktúr je samo osebe nedostačujúce bez následného preverenia účtovníctva a daňového priznania dodávateľského subjektu. Konateľ spoločnosti U. F., s.r.o. C.. T. mal vedomosť o preverovaní deklarovaného zdaniteľného obchodu v tejto spoločnosti miestne príslušným správcom dane, napriek tomu požadované doklady nepredložil. Žalovaný zároveň neakceptuje námietku žalobcu, že správca dane nepreveroval podanie daňového priznania dodávateľskej spoločnosti za mesiac júl 2012 a vykázanú daňovú povinnosť. Z protokolu z daňovej kontroly, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že dodávateľ U. F., s.r.o. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie podal, čo však nič nemení na zistenom skutkovom stave. Bez preverenia účtovníctva tohto daňového subjektu, bez predloženia dokladov správca dane nemohol zistiť, či údaje uvedené v daňovom priznaní sú pravdivé a správne, či sporné faktúry boli predmetom zdanenia.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že nemôže suplovať povinnosti správcu dane vymedzené v § 24 ods. 2 Daňového poriadku a vykonávať dokazovanie namiesto neho uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia zákona je správca dane povinný zistiť skutkový stav čo naj úplnejšie, pričom podľa ods. 4 citovaného Daňového poriadku pri tom môže použiť všetky prostriedky, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane postupoval v súlade s uvedeným. Vzhľadom na neumožnenie preverenia reálneho dodania guľatiny a jej prepravy u dodávateľa správca dane získal ďalšie vyššie uvedené dôkazy preukazujúce, že k tomuto zdaniteľnému obchodu nedošlo tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Správca dane nežiadal od žalobcu, tak ako to namieta v odvolaní, aby vpisoval a dopĺňal požadované údaje na dokladoch o pôvode dreva, tieto mal zabezpečiť v súčinnosti s dodávateľom, keďže pre žalobcu boli dokladom preukazujúcim reálny nákup a prepravu drevnej hmoty. Správca dane zaslaním výziev na predloženie dôkazov umožnil žalobcovi preukázať ním uplatnené právo na odpočítanie dane relevantnými dôkazmi, keďže na ňom je dôkazné bremeno.
Na námietku žalobcu k vyhodnoteniu čestného prehlásenia spoločnosti konateľa U. F., s.r.o. C.. T. ako nedôveryhodné žalovaný reagoval tým, že súhlasí s názorom správcu dane, že na základe zistených skutočností čestné prehlásenie nie je relevantným dôkazom o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom. Bez ďalších podporných dôkazov je len tvrdením o tejto skutočnosti. Čestné prehlásenie síce bolo overené notárom, z právneho hľadiska však iba overil podpis v súlade s identitou osoby, ktorá prehlásenie podpísala, nie vecnú podstatu. Námietka žalobcu je preto nedôvodná.
Za nedôvodnú považuje aj námietku žalobcu o manipulovaní správcu dane so skutkovými zisteniami tým, že uplatnením práva žalobcu klásť svedkom (L. F.) otázky by zaťažil žalobcu. S konateľkou spoločnosti F. F., s.r.o. L. F. spísal miestne príslušný správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 26.06.2013, v ktorej jednoznačne poprela uskutočnenie prepravy guľatiny uvedenej na dokladoch o pôvode dreva vozidlom v nich uvedeným, ktoré je vo vlastníctve tejto spoločnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že daňový subjekt trval na svedeckej výpovedi L. F., preto správca dane jeho návrhu vyhovel a miestne príslušný správca dane vypočul menovanú ako svedka čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.01.2014. Svedkyňa potvrdila svoje vyjadrenie uvedené v zápisnici zo dňa 26.06.2013, že so spoločnosťou U. F., s.r.o., ani so žalobcom nikdy neobchodovala a motorové vozidlo T XXX s EČV: P. prepravu drevnej hmoty nevykonalo. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu C.. Z. X. bola o vypočutí svedka upovedomená, avšak konania sa nezúčastnila a nevyužila svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť svedkovi otázky. Ústneho pojednávania sa nezúčastnila ani konateľka spoločnosti žalobcu K. F.. Námietku žalobcu, že výpoveď konateľky spoločnosti F. F., s.r.o. L. F. je nedôveryhodná, pretože pri potvrdení prepravy tovaru by sa vystavila možnému stíhaniu žalovaný neakceptuje. Podľa § 25 ods. 1 a § 26 ods. 7 Daňového poriadku musí svedok vypovedať pravdivo a je povinný predložiť písomnosti, listiny a iné veci. Výpoveď svedka sa v daňovom konaní používa ako dôkaz, pričom nie je postačujúce len jeho slovné vyjadrenie o nejakej skutočnosti, ale túto musí aj preukázať relevantnými dôkazmi. Svedkyňa na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014 uviedla, že
nemá žiadne doklady na predloženie, keďže v roku 2012 jej spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť. K tvrdeniu žalobcu, že z výpovede svedkyne vyplynuli určité vyjadrenia týkajúce sa plnenia daňových povinností na dani z motorových vozidiel, avšak z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, či podľa evidencie správcu dane zodpovedajú skutočnosti žalovaný uviedol, že toto sa nezakladá na pravde. Z odpovedí miestne príslušného správcu dane na dožiadania vyplýva, že daňový subjekt F. F., s.r.o. za roky 2011 a 2012 nepodal daňové priznanie na dani z motorových vozidiel. Túto skutočnosť uviedol správca dane aj v odôvodnení rozhodnutia.
K námietke žalobcu, že správca dane nepreveroval žiadnych jeho odberateľov uviedol, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia s touto námietkou vysporiadal. Predaj guľatiny ďalším odberateľom správca dane nepreveroval z dôvodu, že na základe zisteného skutkového stavu bolo spochybnené jej dodanie deklarovaným dodávateľom U. F., s.r.o. Žalobca v zdaňovacom období prichádzal do obchodného styku s viacerými dodávateľmi, od ktorých nadobúdal drevnú hmotu, ktorú dovážal do svojho skladu a odpredával ďalším odberateľom v inom objeme a s inou ciachou. Skutočnosť, že žalobca dodal tovar svojim odberateľom, nie je dôkazom toho, že preverovanú guľatinu pre neho dodala U. F., s.r.o. Žalobca ani po výzve správcu dane nepriradil k sporným dodávateľským faktúram príslušné odberateľské faktúry.
Ďalej dôvodil, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že správca dane správne konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. a neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 5 970,78 Eura. Dokazovanie vedie síce správca dane, avšak dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať deklarované skutočnosti, je na daňovom subjekte. Pritom je nepostačujúce len všeobecné tvrdenie o preukázaní, skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu je potrebné objektívne preukázať. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, a to daňovým subjektom, ktorý je uvedený na faktúre ako dodávateľ. Preukazovanie dodania tovaru iba faktúrami, či pokladničnými dokladmi nemožno za preukázanie považovať. Správca dane založil svoje zistenia na vykonaní dokazovania v zmysle § 24 Daňového poriadku, na základe ktorého zistil, že daňový subjekt nepreukázal, že deklarované obchodné transakcie boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na príslušných faktúrach. Zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu namietaných článkov Listiny ľudských práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky, pretože závery správcu dane sú podložené zisteným skutkovým stavom, všetky dôkazy správca dane získal v konaní zákonným spôsobom a správne a logicky ich vyhodnotil. Na ich podklade rozhodol vo veci a svoje rozhodnutie náležité odôvodnil. Postupoval pritom v súlade so základnými zásadami daňového konania.
V závere žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia zistil, že správca dane vo výroku rozhodnutia nesprávne uviedol sumu vyrubenej vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2012. Správca dane uviedol sumu 5 970,78 Eura, správne mala byť uvedená suma 5 070,59 Eura. Preto túto nesprávnosť odstránil v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku, pričom konštatoval, že uvedené nemá vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, keďže z rozhodnutia je zrejmá, rovnako ako aj suma vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane, ako sa uvádza na strane č. 1, 2, a 27 rozhodnutia správcu dane.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za nezákonné. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože niektoré vyjadrenia v odôvodnení si navzájom odporujú.
Uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí čo do skutkovej dôvodnosti uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v celkovej sume 5 970,78 Eura na základe faktúr za nákup tovaru - ihličnaté guľatina B, C od dodávateľa U. F., s.r.o., K. XXX/XX, XXX XX C.. Súčasťou faktúr boli doklady o pôvode dreva. Za ťažiskovú považoval skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal deklarované skutočnosti. Dodacie listy - doklad o pôvode dreva, neboli vypísané dodávateľom - obchodnou spoločnosťou U. F., s.r.o., so sídlom v C. komplexne, a preto v rámci dokazovania správca dane požiadal o preverenie tohto zdaniteľného obchodu Daňový úrad Z. ako miestne príslušného správcu dane spoločnosti U. F., s.r.o., C.. Z odpovede na dožiadanie vyplynul pre správcu dane záver,
že preverenie dodania guľatiny u dodávateľa U. F., s.r.o. nebolo možné. Následne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov - dokladov o skutočnom dodaní guľatiny spoločnosťou U. F., s.r.o., o uvedenie čísla odberateľskej faktúry, ktorou drevnú hmotu ďalej predal, pripadne miesto uskladnenia drevnej hmoty ku príslušnej dodávateľskej faktúre a o doplnenie dokladov o pôvode dreva, ktoré nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z.z. Na základe týchto skutočností uviedol, že kontaktoval svojho obchodného partnera spoločnosť U. F., s.r.o. a požiadal ho o súčinnosť a doklady o pôvode dreva boli doplnené o údaje: „dopravný prostriedok" - „T XXX“, „EČV“ - „., „Kam“ - „P. Y.“, „Identifikačné číslo ciachy“ - „S IL-30-2“. V odpovedi na výzvu správcu dane uviedol údaje o uskladnení dodaného tovaru, odberateľské faktúry ako aj čestné prehlásenie konateľa spoločnosti U. F., s.r.o. zo dňa 02.07.2013. V tom čase správca dane už disponoval faktúrami, dodacími listami a ďalšími listinami ním predloženými, ktoré sú uvedené v súpise predložených dokladov. V súpise predložených dokladov uvedených v protokole správca dane opomenul uviesť čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti U. F., s.r.o. zo dňa 02.07.2013.
Ku konštatovaniu žalovaného uvedenému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že k jednotlivým dodávateľským faktúram od spoločnosti U. F., s.r.o. nepriradil konkrétnu odberateľskú faktúru a doklady o pôvode dreva nedoplnil v rozsahu požadovanom správcom dane vo výzve uviedol, že v danom prípade to nie je ani reálne možné. Všetka guľatina dovezená na sklad sa najprv zloží na určené miesto bez ohľadu na to, od akého dodávateľa je dodaná a následne sa triedi podľa kritérií napr. druh dreva, jeho kvalita, určenie a pod.. Po roztriedení je drevo uskladnené podľa kritérií a následne sa predá jednotlivým odberateľom podľa ich požiadaviek na kvalitu, kvantitu a účel použitia dreva. To znamená, že na jednom takomto mieste sa nachádza drevo od viacerých dodávateľov a je nereálne, aby sa následne drevo „párovalo“ systémom dodávateľ - odberateľ tak, ako sa napríklad „neparujú“ iné komodity, ako napr. žiarovky, plávajúce podlahy a pod. Správca dane mal k dispozícii odberateľské faktúry vystavené žalobcom, napriek tomu nepreveroval žiadnych odberateľov.
Je toho názoru, že postupom správu dane a žalovaného došlo k presunu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, keďže podľa § 24 Daňového poriadku dokazovanie vykonáva správca dane. Správca dane prvotne aj dokazovanie v tomto smere začal, avšak ho nedokončil. Po zistení, že svedok C.. T. ( správne C.. T. ) so správcom dane Daňovým úradom Z. nespolupracuje, vyzval na doplnenie dokladov žalobcu, ktorý však tieto doklady nevystavoval, teda nemal ani zákonnú povinnosť ich dopĺňať. Z opatrnosti žalobca vyvinul snahu skontaktovať sa s dodávateľom, spoločnosťou U. F., s.r.o. a následne kontaktoval správcu dane za účelom, že G.. T., konateľa spoločnosti U. F., s.r.o., dovezie priamo ku správcovi dane za účelom jeho vypočutia. Správca dane však odbil žalobcu s tým, že on ho vypočúvať nebude, lebo on ho nepredvolal. Namietal, že nie je povinnosťou daňového subjektu suplovať povinnosti správcu dane vymedzené v ustanovení § 24 ods. 2 a nasl. Daňového poriadku a vykonávať dokazovanie namiesto správcu dane, pričom správca dane nemôže presúvať dôkazné bremeno na daňový subjekt výzvou podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Takýto účelový postup je v rozpore s legitímnymi právami daňového subjektu a predstavuje nezákonný zásah do jeho práv. Rozhodnutie vydané na takto zistenom skutkovom základe a vykonaných dôkazoch je arbitrárne.
Citoval ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku a dôvodil, že podľa jeho názoru skutočnosti vymedzené v uvedených ustanoveniach tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z týchto ustanovení zákona nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt ani nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Je toho názoru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, ako sú napr. zmluvy uzatvorené s obchodnými partnermi, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, faktúrou atď., ktoré identifikujú popis služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnuté rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze týkajúcej sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno nemôže správca dane subsumovať pod opatrnosť v podnikaní a podnikateľské riziko daňového subjektu.
Ďalej uviedol, že žalovaný považoval ako nosnú ďalšiu skutočnosť, ktorá sa týka prepravy guľatiny. Daňovou kontrolou bolo zistené, že motorové vozidlo T XXX s EČV: P. ihličnatú guľatinu žalobcovi neprepravilo, čo potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi jediná konateľka F. F., s.r.o. L. F. na ústnom pojednávaní s miestne príslušným správcom dane dňa 26.06.2013 a 09.01.2014. Podľa jej výpovede vozidlo T 815 s uvedeným evidenčným číslom bez návesu vzhľadom na jeho technický stav ani nemohlo vykonať odvoz drevnej hmoty tak, ako je to deklarované na dokladoch o pôvode dreva. Spoločnosť má aj vlastný náves s iným evidenčným číslom. Doklady predložené správcom dane k nahliadnutiu spoločnosť F. F., s.r.o. nevystavila a od smrti konateľa L. H. nevykonáva žiadnu činnosť. So spoločnosťami U. F., s.r.o., B. a žalobcom nikdy obchodne nespolupracovala, konateľov týchto spoločností nepozná. K týmto skutočnostiam žalobca uviedol, že prepravcu zabezpečoval dodávateľ, teda spoločnosť U. F., s.r.o., pričom žalobca do tejto oblasti v rámci obchodu nezasahoval. V odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca namietal dôveryhodnosť svedkyne L. F., pretože v prípade, že by vypovedala, že preprava realizovaná bola, vystavila sa by sa možnému stíhaniu. Z jej výpovede vyplynuli určité tvrdenia týkajúce sa plnenia daňových povinností na dani z motorových vozidiel, avšak zo samotného rozhodnutia správcu dane nie je ustálené, či tieto tvrdenia sú podľa evidencie príslušného správcu dane aj pravdivé. Správca dane nepreveroval skutočnosť, či dedičské konanie po poručiteľovi L. H. bolo ukončené alebo nie. Nepreveroval daňovú disciplínu spoločnosti F. F. s.r.o. Správca dane a aj žalovaný uverili tvrdeniu svedkyne, že nákladné auto spolu s návesom stojí viac ako tri roky zaparkované v obytnom súbore na ulici medzi rodinnými domami. Svedkyňa tak potvrdila skutočnosť, že uvedené motorové vozidlo je vo vlastníctve spoločnosti F. SK, s.r.o. Avšak ani za osobu prepravcu a za samotnú prepravu nemôže niesť žalobca žiadnu zodpovednosť, nakoľko tento zmluvný vzťah nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. S argumentáciou žalobcu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí dôsledne nevysporiadal a nevyhodnotil ju.
Poukázal na dokazovanie správcu dane, ktorý preveroval majiteľa ciachy S IL-30-2, ktorú dodatočne doplnil na dokladoch o pôvode dreva. Obvodný lesný úrad v P. V. uviedol, že pre daňový subjekt U. F., s.r.o. nevykonal žiadnu registráciu ciachy a tento subjekt o registráciu ciachy na označenie vyťaženého dreva v zmysle § 4 vyhlášky č. 232/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov nikdy nepožiadal. Taktiež uviedol, že toto číslo ciachy bolo pridelené spoločnosti U., spol. s r.o., V.. Konateľ tejto spoločnosti P. P. potvrdil, že so spoločnosťou U. F., s.r.o. nikdy nemal uzatvorenú zmluvu na dodávku drevnej hmoty, ani s ňou nemal nikdy uzatvorené žiadne dodávateľsko-odberateľské vzťahy. K týmto tvrdeniam správcu dane namietal, že skutočnosť, že spoločnosť U. F., s.r.o. nikdy nepožiadala o vykonanie registrácie ciachy vyťaženého dreva nepreukazuje, že nedošlo k reálnemu vyťaženiu a obchodovaniu s drevnou hmotou. Za takéto prípadné konanie obchodného partnera alebo jeho subdodávateľov nemôže niesť zodpovednosť. Nemal možnosť pred dodaním tovaru si overiť ciachu vyťaženého dreva, pretože drevnú hmotu nakladal dodávateľ spoločnosť U. F., s.r.o. a tento aj zabezpečila prepravu do miesta určenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011, z ktorého vyplýva, že súd prihliadal aj na judikatúru Európskeho súdu (C - 354/03, 0 - 355/03, M84/03), že každá fransakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Zdôraznil, že ide o údaj uvedený dodávateľom U. SLD., s.r.o. a svojvoľne si tento údaj nevymyslel, ale kontaktoval svojho dodávateľa a požiadal ho o nevyhnutné doplnenie dokladov, v ktorých tento údaj chýbal. Aj keď je nesprávna identifikácia ciachy, táto samotná nepreukazuje, že nedošlo k realizácii zdaniteľného obchodu s ihličnatou guľatinou medzi ním a jeho dodávateľom. Môže len vytvoriť polemiku o konaní a dôvodoch dodávateľa pred uzatvorením obchodu. K nesprávnosti identifikačného údaju mohlo dôjsť omylom alebo nekorektným konaním dodávateľa, ale ani v jednom prípade nemôže žalobca niesť zodpovednosť za túto skutočnosť.
K dôkazu, ktorý použil správca dane a to vyjadrenie Poisťovne KOOPERATIVA, a.s., Žilina, že poistníkom motorového vozidla T 815, EČV: P. XXXV. bola uvedená spoločnosť od 01.01.2011 a poistná zmluva bola ku dňu 01.11.2011 ukončená stornom pre neplatenie poistného uviedol, že táto informácia len potvrdzuje vlastnícke právo spoločnosti F. F. s.r.o. k motorovému vozidlu Tatra XXX, EČV: P. a vo vzťahu k preprave nemá však žiaden relevantný význam. Táto informácia iba zmiatla postup správcu dane v procese dokazovania, a to nesprávnym smerom, keďže v doklade o pôvode dreva je ako prepravca uvedená spoločnosť M. W. s.r.o. a nie spoločnosť F. F., s.r.o. Ďalšie dokazovanie správcu dane po získaní tejto informácie smerovalo k preukazovaniu existencii resp. neexistencii zmluvných vzťahov medzi spoločnosťou U. F., s.r.o. a spoločnosťou F. F. s.r.o., hoci správca dane mal preverovať zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou U. F., s.r.o. a spoločnosťou M. W. s.r.o., ktorú dodávateľ uviedol ako prepravcu v dodacom liste. V tomto smere správca dane a ani žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie.
Za zbytočné a neúčelné považoval dokazovanie správcu dane vo vzťahu k Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá v odpovedi, ktorej prílohou boli informácie od spoločnosti SkyToll, a.s. uviedla, že vozidlo s EČV: P. nie je registrované v elektronickom mýtnom systéme, preto neexistuje žiadny záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Svedkyňa F. L. potvrdila, že v Elektronickom mýtnom systéme nie je žiadny mýtny záznam a že neexistuje žiaden záznam o pohybe tohto motorového vozidla po vymedzených úsekoch ciest, keďže bolo v Elektronickom mýtnom systéme registrované len do 19.09.2011. Vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa dokazovania vo vzťahu k poisteniu motorového vozidla, ako aj kontaktovania Národnej diaľničnej spoločnosti podľa žalobcu na dokázanie realizácie zdaniteľného obchodu nemajú s poukazom na uvedené skutočnosti žiaden vplyv.
Nesúhlasí s názorom žalovaného, že konanie ako aj rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Na viacerých miestach je rozhodnutie zmätočné, vyjadrenia správcu dane si odporujú. Okrem toho, správca dane vykonával dôkazy, ktoré sú nepodstatné a neúčelné, nedokazujú, že k realizácii zdaniteľného obchodu nedošlo, a teda že nevznikol nárok na odpočet dane. Takmer celé dokazovanie správcu dane je zamerané na prepravu. Podľa správcu dane skutočnosť, že prepravu nezabezpečila preverovaná spoločnosť dokazuje, že nedošlo k realizácii obchodu a že tovar nebol dodaný, avšak preverovaná spoločnosť v dodacom liste ani uvedená nebola ako prepravca. Za nezákonnú považuje aj požiadavku správcu dane na uvedenia údajov o vodičovi. V čase realizácie obchodu už vyhláška č. 232/2006 Z.z. v novelizovanom znení nepožadovala uvádzať tento údaj, napriek tomu na ňom správca dane trval. Tvrdenie, že skutočnosť, že predložený doklad o pôvode dreva obsahoval predtlačenú kolónku na tento údaj oprávňuje správcu dane na to, aby požadoval jeho doplnenie, je protiprávne.
Viedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou U. F. s.r.o. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim, konal s riadnou starostlivosťou, preveril si na oficiálnych internetových stránkach zápis uvedenej obchodnej spoločnosti v obchodnom registri zistil, že predávajúca spoločnosť bola v tej dobe riadne zapísaná v obchodnom registri, má platné daňové identifikačné číslo a registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty, že má drevnú hmotu k dispozícii k odberu resp. dovozu do jeho sídla. Dodaný tovar riadne prevzal v určenom mieste dodania P. -Y., riadne skontroloval pri dodaní jeho množstvo a kvalitu, či zodpovedá požiadavkám a dohodnutým zmluvným podmienkam. Keďže tovar bol dodaný riadne a ani po jeho kontrole nemal voči dodávateľovi žiadne nároky z dôvodu nesplnenia povinností predávajúceho je toho názoru, že si predávajúci splnil svoju zmluvnú povinnosť a jeho povinnosťou ako kupujúceho tak bolo zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru v zmysle prevzatých faktúr. Nemal najmenší dôvod preverovať ďalšie okolnosti týkajúce sa podnikateľských aktivít jeho dodávateľa alebo pochybovať o nezákonnosti konania, t.j. podvode na strane vystaviteľa faktúry a dodacích listov. Dodávateľ si splnil povinnosť podať ako zdaniteľná osoba daňové priznanie za mesiac júl 2012, kedy došlo k dodaniu tovaru, skutočnosť ktorá nie je sporná. Predložil správcovi dane všetky doklady a podklady, ktoré mohol objektívne a zákonne k danému obchodnému prípadu predložiť a ktoré dostačujúcim spôsobom preukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku a výkonu práva na odpočet dane podľa zákona o DPH. Aj požiadavky správcu dane a žalovaného na predloženie dôkazov musia mať zákonnú oporu a takisto aj ich získanie, resp. zabezpečenie zo strany daňového subjektu musí spĺňať podmienku, že tieto dôkazy boli získané zákonným spôsobom. V opačnom prípade by nezákonne získaný dôkaz bol pre účely dokazovania irelevantný. Z uvedeného dôvodu preto aj akákoľvek požiadavka správcu dane, resp. žalovaného smerujúca k daňovému subjektu na predloženie dôkazov musí spĺňať podmienku ich legálneho získania a v prípade, že tomu tak nie je, a daňový subjekt tejto požiadavke správcu dane, resp. žalovaného nevyhovie, nemôžu následne argumentovať, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Ďalej namietal, že nie je povinný preukazovať konanie dodávateľa medzi jednotlivými obchodnými článkami, tak ako to tvrdí správca dane. Nemá vplyv na to, odkiaľ a za akých okolností jeho dodávateľ získal jemu predaný tovar - ihličnatú guľatinu. Rovnako neuzatváral zmluvu o preprave so žiadnou spoločnosťou, nehradil ani žiadne náklady na prepravu, ani nejednal o podmienkach prepravy. Na tomto stupni obchodu konal dodávateľ bez jeho súčinnosti žalobcu, teda nenesie dôsledky vyplývajúce z tejto transakcie. Ako odberateľ môže preukázať uskutočnenie obchodu predložením faktúr a dodacích listov prípadne ďalšími dokladmi. Všetka nakúpená drevná hmota v roku 2012 bola použitá pre zdaniteľné plnenia na ďalší predaj svojim odberateľom, pričom z tejto činnosti spoločnosť odviedla v roku 2012 daň do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume cca 11 000 Eur, pričom spoločnosť okrem mesiaca júl 2012 vykazovala za každý mesiac daňovú povinnosť. Túto okolnosť
tvrdil žalobca v podanom odvolaní, avšak žalovaný na túto obranu žalobcu nereagoval žiadnym spôsobom.
Ďalej uviedol, že nad rámec svojich zákonných povinností zisťoval, či jeho dodávateľ podal daňové priznanie týkajúce sa predmetného zdaniteľného plnenia. Dňa 27.08.2012 spoločnosť U. F., s.r.o. vystavila žalobcovi čestné prehlásenie, že daňové priznanie bolo podané a do základu bola zahrnutá aj DPH z tohto obchodného vzťahu. Namietal, že z obsahu spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že správca dane si od dožiadaného správcu dane nezabezpečil daňové priznanie spoločnosti U. F. s.r.o. na daň z pridanej hodnoty za mesiac júl 2012, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 27.08.2012. Tento dôkaz správca dane nevykonal, hoci údaje z tohto daňového priznania mohli poskytnúť správcovi dane relevantné informácie pre účely oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Z judikatúry Európskeho súdneho dvora týkajúcej sa vymáhania DPH a posteriori vyplýva, že opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať s cieľom zabezpečenia správneho výberu dane a zamedzenia daňovým podvodom, nemožno použiť takým spôsobom, ktorý by spochybňoval neutralitu DPH. Žalovaný a aj správca dane spochybnili a znegovali princíp daňovej neutrality.
K tvrdeniu žalovaného, že právo na odpočítanie dane mu nie je možné uznať, ani keď za nesplnenie podmienok na jeho vznik v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nesie zodpovednosť iný daňový subjekt v dôsledku nedostatkov vyhotovených dokladov, citoval ustanovenia § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a dôvodil, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by bolo potrebné zo strany daňového subjektu splniť ešte ďalšie podmienky ( podľa rozsudku ESD č. C-419/02 BUPA ). Preto takýto právny názor správcu dane a výklad ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. je reštriktívny a vo vzťahu k žalobcovi zásadne nesprávny.
Citoval ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a), § 72 os. 1 písm. a) a § 72 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. a namietal, že z týchto ustanovení jasne vyplýva, že si splnil podmienky na odpočítanie dane a zároveň ako odberateľ nenesie zodpovednosť za správnosť, resp. nesprávnosť údajov uvedených vo faktúre. Keďže dodacie listy ako príslušné doklady k tovaru vyhotovuje spolu s faktúrou dodávateľ, pričom neexistuje samostatná právna úprava dodacích listov tak ako je to u faktúr. Právnu úpravu práv a povinností spojených s faktúrami bolo potrebné aplikovať aj na dodacie listy. K tomuto názoru dospel na základe analógie pri aplikácii práva, podľa ktorej právom neupravené prípady sa riešia podľa prípadov podobných. Ide o analógiu legis kde sa použije právna norma upravujúca obdobný prípad. Teda tvrdenie žalovaného, že mu nemožno priznať právo na odpočet dane ani keď za nedostatky dokladov nesie zodpovednosť iný daňový subjekt, nie je správne. Žalovaný sa pri dokazovaní riadil len § 24 Daňového poriadku a nebral do úvahy aj príslušné znenie hmotnoprávneho predpisu, a to §72 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto pochybenie považujeme za závažné, nakoľko ovplyvnilo priebeh celého daňového konania, a tým aj jeho výsledok. Počas celého konania správca dane zaťažoval žalobcu dôkazným bremenom právnych vzťahov týkajúcich sa jeho dodávateľa spoločnosti U. F., s.r.o. a prípadných subdodávateľov. Konal tak i napriek tomu, že tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a tento ani nemôže z daných skutočností znášať dôkaznú núdzu. Na tento fakt poukázal aj vo svojom odvolaní zo dňa 14.03. 2014 proti rozhodnutiu správcu dane. Správca dane však s touto obhajobou nesúhlasil a rovnaký názor vyslovil aj žalovaný.
K tvrdeniu správcu dane, že bez preverenia účtovníctva, bez predloženia dokladov správca dane nemohol zistiť, či údaje uvedené v daňovom priznaní sú pravdivé a správne, či sporné faktúry boli predmetom zdanenia žalobca uviedol, že nie je v jeho v moci donútiť iný daňový subjekt, aby spolupracoval so žalovaným resp. správcom dane, preto prípadnú nespoluprácu tretej osoby nemožno pričítať žalobcovi na ťarchu tak, ako k tomu došlo v tomto prípade. Napriek tomu že urobil všetko, čo je v jeho silách, aby boli odstránené vzniknuté rozpory a nedostatky. Viac krát kontaktoval svojho dodávateľa spoločnosť U. F., s.r.o., avšak bezúspešne, navrhol niektoré dôkazy, ktoré bolo možné vykonať, napr. preverenie daňového priznania spoločnosti U. F., s.r.o.. Žalovaný, resp. správca dane však navrhované dôkazy odmietol vykonať s odôvodnením, že bez preverenia účtovníctva by bolo takéto dokazovanie bezpredmetné. Ďalej uviedol, že viacnásobným pokusom o kontaktovanie dodávateľa U. F., s.r.o. a navrhovaním dôkazov vyčerpal svoje možnosti spolupráce so žalovaným v otázke spoločnosti U. F., s.r.o. Žalovaný a aj správca dane od počiatku poukazujú na nezákonné konanie na strane spoločnosti U. F., s.r.o., avšak pre takýto záver nemali spoľahlivo zistený skutkový stav, pretože konateľ tejto spoločnosti nebol k veci ani riadne vypočutý. Stanovisko žalovaného je tak predčasné a nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Takisto možno vyčítať dožiadanému správcovi dane laxný prístup k dožiadaniu
správcu dane, keď mohol hneď pri prvej návšteve v spoločnosti U. F. s.r.o. v jej sídle vypočuť k veci konateľa, čo však z neznámych dôvodov neučinil, v dôsledku čoho sa následne celé dokazovanie správcu dane dostalo do slepej uličky, z ktorej jediným východiskom pre správcu dane presunúť dôkazné bremeno na žalobcu.
Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( bez označenia čísla konania ), z ktorého má vyplynúť, že dôkazy preukazujúce obchodno-záväzkové vzťahy medzi žalobcom a obchodným partnerom vystupujúcim ako odberateľ, môžu byť iba podporným dôkazom, relevantným v prípade, ak žalobca inými dôkazmi preukazoval uskutočnenie posudzovaného zdaniteľného plnenia, naviac keď nie je možné posudzované faktúry stotožniť s faktúrami, ktoré žalobca vystavil ako dodávateľ pre odberateľa. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane nevykonal dokazovanie reálnosti plnenia medzi ním a jeho následnými odberateľmi, pretože nepovažoval obchod za uskutočnený a žalobca nepriradil k dodávateľským faktúram spoločnosti U. F., s.r.o. jednotlivé odberateľské faktúry. Ale z uvedeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nie v každom prípade je nevyhnutné priradenie odberateľských faktúr k dodávateľským. Súd tak pravdepodobne vychádzal z reálneho života a uznal, že v praxi možnosť priradenia faktúr závisí od konkrétnych okolností prípadu. Preto vyslovil názor, že stačí aj preukázanie obchodno-záväzkových vzťahov medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi - následnými odberateľmi. Uviedol, že predmetnú guľatinu ďalej odpredal spoločnostiam G. X. F. a Y., pričom tieto skutočnosti uviedol aj správcovi dane, ktoré však ostali žalovaným nepovšimnuté.
Poukazuje na zmätočnosť rozhodnutia správcu dane a tým aj rozhodnutia žalovaného, keď na jednej strane správca dane tvrdí, že na základe výsledkov preverovania vykonaného správcom dane bolo zistené, že k dodaniu tovaru - ihličnatej guľatiny dodávateľom U. F., s.r.o. pre žalobcu nedošlo. Toto vyjadrenie chápe tak, že správca dane spochybňuje realizáciu obchodu medzi uvedenými spoločnosťami. Na druhej strane tvrdí, že nespochybňuje materiálnu existenciu deklarovaného tovaru
- drevnej hmoty, preto jeho predaj odberateľom v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné preverovať, ale spochybňuje skutočnosť, že tento tovar ( ihličnatá guľatina ) mu bol dodaný spoločnosťou U. F., s.r.o.. Toto vyjadrenie správcu dane je zmätočné, pretože nemôže predsa uznať predmet zmluvy a subjekty spochybniť. Správca dane ním vyslovil názor, že tovar bol dodaný iným dodávateľom, lenže takéto tvrdenie ničím nepodložil. Z uvedeného nie je zrejmé, čo vlastne správca dane popiera. Lebo ak došlo k realizácii ním spochybňovaného obchodu, musí vzniknúť aj právo na odpočet dane. Ak k realizácii obchodu nedošlo, nemôže správca dane uznať existenciu tovaru. Správca dane a ani žalovaný nenamietali, že by dotknuté faktúry vystavené dodávateľom daňového subjektu neobsahovali všetky údaje vyžadované zákonom o DPH. Teda tvrdenia správcu dane sú nejasné a navzájom si odporujú.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf 1/2011, z ktorého vyplýva, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane.
Ďalej namietal, že žalovaný sa dopustil v súvislosti so započatím daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Je toho názoru, že správca dane nezačal daňovú kontrolu v súlade a v lehote podľa ustanovanie § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. V danom prípade správca dane začal daňovú kontrolu dňa 18.10.2012, teda po uplynutí lehoty podľa § 79 ods. 1 a 2 citovaného zákona, pričom takýto postup správcu dane hrubým spôsobom zasahuje do práv daňového subjektu a legitímne očakávania daňového subjektu neboli z dôvodu na strane žalovaného naplnené.
V závere poukázal na článok 2 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článok 4 ods. 1 tejto listiny, článok 2 ods. 2, článok 13 ods. 1, článok 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, smernicu Rady č. 77/388/ EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu a žiadal aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka P. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.11.2014, v ktorom uviedol, že dôvody uvedené v žalobe považuje za neopodstatnené. Svojim obsahom sú v princípe identické s dôvodmi
odvolania, preto poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobu navrhol ako neopodstatnenú zamietnuť.
Podaním doručeným súdu dňa 10.07.2XX5 žalobca oznámil zmenu obchodného mena a sídla spoločnosti na S S., s.r.o. so sídlom Z. O. P. XXX 01 a predložil výpis z obchodného registra Okresného súdu P., odd. Sro., vložka č. XXXXX/P.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov ( ďalej len „správca dane“ ), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 5 970,78 Eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 900,19 Eur a vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 5 970,78 Eur. Žalovaný rozhodnutie správcu dane zmenil vo výrokovej časti druhá veta tak, že: Daňový úrad Prešov nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 900, 19 Eura a vyrubuje vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 5 070, 59 Eura. Ostatné časti výroku zostávajú nezmenené.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dne vykonal v dňoch 18.10.2012 a 09.09.2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012. Pri daňovej kontrole zistil, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 5 970,78 Eur na základe faktúr vystavených dodávateľom U. F., s.r.o., C., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX za nákup tovaru - ihličnatá guľatina B, C ( faktúry č. č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 11.07.2012 , č. XXXXXXXX zo dňa 13.07.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 18.07.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 23.07.2012 ).
O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/U. zo dňa 05.09.2013, ktorý bol prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu C.. Z. X. spolu s pripomienkami k protokolu predloženými žalobcom dňa 18.02.2014 ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/U. zo dňa 18.02.2014 ). Správca dane v predmetnom protokole a následne vo vydanom rozhodnutí zo dňa 21.02.2011 konštatoval, že v konaní nebolo preukázané dodanie ihličnatej guľatiny a jej prepravy spoločnosťou U. F., s.r.o., na základe dodávateľských faktúr, čím žalobcovi nevzniklo právo odpočítania dane a uvedených faktúr vo výške 5 970,78 Eur, ako aj to, že došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ ).
Žalobca v žalobe namietal, že správca dane opomenul v súpise predložených dokladov uviesť listinný dôkaz, ktorý v konaní predložil a to čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti U. F., s.r.o. zo dňa 02.07.2013.
Podľa § 47 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Daňový poriadok“ ) upravujúceho náležitosti protokolu, protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.
Z obsahu z protokolu zo dňa 05.09.2013 daňovej kontrole vykonanej u žalobcu, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že protokol obsahuje všetky predpísané náležitosti podľa § 47 Daňového poriadku. Správca dane v II. výsledok kontroly, 2.1 „Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole“ uviedol všetky doklady, ktorými mal žalobca preukázať hospodárske operácie a účtovné prípady týkajúce sa práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Čestné prehlásenie konateľa spoločnosti U. F., s.r.o. C.. L. T. zo dňa 02.07.2013 bolo dôkazom, ktorý predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Tento listinný dôkaz správca dane uviedol v bode II. 2.2. „Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov“, s ktorým sa ako dôkazom vyrovnal. Námietka žalobcu je preto neopodstatnená.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. ( účinného do 30.09.2012 ), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Z obsahu odôvodnenia rozhodnutí žalovaného a správcu dane nesporne vyplýva, že správca dane spochybnil vykonaným dokazovaním skutočnosť, že tovar - ihličnatú guľatinu B, C dodala a prepravila žalobcovi spoločnosť U. F., s.r.o., čo deklaroval žalobca pri daňovej kontrole predložením dodávateľských faktúr, ktorých súčasťou boli doklady o pôvode dreva. Tieto doklady o pôvode dreva predložené žalobcom neobsahovali požadované predpísané údaje v časti prepravca, IČO, vodič, odkiaľ, kam, dopravný prostriedok a EČV, ako aj identifikačné údaje ciachy. Keďže v rámci miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Z. sa nepodarilo preveriť dodanie tovaru ( ihličnatej guľatiny ) u dodávateľa U. F., s.r.o. identifikovaného na faktúrach, správca dane vyzval žalobcu, aby v určenej lehote okrem iného doplnil tieto doklady o pôvode dreva o chýbajúce údaje. Žalobca dňa 19.02.2013 doručil správcovi dane doplnené doklady o pôvode dreva s označením, dopravného prostriedku T XXX, EČV: P. XXX V. s údajom kam: P. Y. a identifikačným údajom ciachy: S IL- 30-2. Správca dane preveroval tieto skutočnosti uvedené v doklade o preprave dreva a vykonaným dokazovaním zistil, že osobné motorové vozidlo Tatra XXX, EVČ: P. XXX V. vlastní spoločnosť F. F. s.r.o. P. V.. Preverovaním v poisťovni Kooperatíva, a.s. Žilina bolo zistené, že táto spoločnosť mala
uzavretú poistnú zmluvu na predmetné motorové vozidla so začiatkom poistenia od 01.01.2011, ktorá bola ukončená ku dňu 01.11.2011 stornom pre neplatenie poistného. Ďalej správca dane preveroval v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava výpis mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest pre motorové vozidlo EČV: P. XXX V. dopravcu F. F., s.r.o. P. V. v dňoch uvedených v dokladoch o preprave dreva, t.j. 03.07.2012, 10.07.2012, 12.07.2012, 17.07.2012 a 20.07.2012. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. dňa 18.05.2013 na základe výzvy správcu dane uviedla, že podľa vyjadrenia spoločnosti SkyToll, a.s., ktorá vystupuje na základe zmluvy o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta oznámila, že vodidlo s EVČ: P. nie je zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme (registrované bolo len do 19.09.2011 ) a pre uvedené vozidlo neexistuje v elektronickom mýtnom systéme žiadny mýtny záznam, ani záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Konateľka spoločnosti F. F., s.r.o. L. F. vo svojej výpovedi dňa 26.06.2013 pred dožiadaným správcom dane Daňovým úradom Z. ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/M. ) uviedla, že od smrti spoločníka L. H. ( zomrel XX.XX.XXXX ) spoločnosť nevykazuje žiadnu podnikateľskú činnosť. Motorové vozidlo T XXX, EVČ: PB XXX BI je stále v majetku spoločnosti, od smrti majiteľa nejazdí, je odstavené pred domom na adrese D. XXX, U. M. - O. Y., nie je za ňho zaplatená daň z motorových vozidiel ani zákonné poistenie. Odmieta akékoľvek spájanie spoločnosti F. F. s dokladmi, ktoré jej správca dane predložil k nahliadnutiu, ako aj akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťou U. F., s.r.o. a E.. vozidlo uvedené na dokladoch nevykonalo žiadnu prepravu v roku 2012. Ďalej uviedla, že na dokladoch o pôvode dreva je uvedené len vozidlo, ktoré nie je technicky možné použiť na prevezenie drevnej hmoty bez návesu, ktorý spoločnosť F. F. F. vlastní a má samostatné EVČ: P. XXX J. Vo vzťahu k označenému identifikačnému číslu ciachy S IL - 30-2, ktoré bolo dodatočne doplnené prostredníctvom žalobcu na dokladoch o pôvode dreva bolo zistené, že toto registračné číslo ciachy bolo vystavené pre spoločnosť U., spol. s r.o., M. J. č. XX, V. (úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/U. ). Vrámci dokazovania správca dane preveroval aj na Obvodnom lesnom úrade v P. V., či daňovému subjektu U. F., s.r.o. boli pridelené ciachy k evidencii vyťaženého dreva a preukazovaniu pôvodu dreva. Obvodný lesný úrad v P. V. v odpovedi č. XXXX/XXXXX zo dňa 05.02.2013 uviedol, že pre tento daňový subjekt nevykonal registráciu žiadnej ciachy ani iného povoleného označenia.
Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že postupom správcu dane a žalovaného došlo v konaní k presunu dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt, keďže podľa § 24 Daňového poriadku, dokazovanie vykonáva správca dane ako aj s námietkou, že ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, napr. zmluvy, prípadne príjmových a výdavkových dokladov, faktúry vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Teda, že zdaniteľné obchody, na základe ktorých došlo k dodaniu tovaru alebo služby boli uskutočnené. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahy, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má správca dne v priebehu konania k dispozícii ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo dňa 07.09.2011 ).
Súd sa teda stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, že samotná existencia a zaúčtovanie faktúr nie je relevatným dôkazom, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako to deklaruje žalobca a nezakladá automaticky možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z deklarovaného zdaniteľného obchodu. Správca dane pri nepriznaní práva na odpočítanie dane pritom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal aj dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu údajov o tom, či a ako žalobca prijal fakturovaný tovar a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Žalobca síce predložil pri daňovej kontrole faktúry a doklady o pôvode dreva, avšak ich preverením správca dane zistil, že údaje v nich nezodpovedajú skutočnosti a konštatoval, že v konaní nebolo preukázané dodanie ihličnatej guľatiny a jej prepravy s dodávateľom deklarovaným na faktúrach spoločnosťou U. F., s.r.o. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a neodstránil pochybnosti správcu dane vo vzťahu k deklarovanej dodávke ihličnatej guľatiny a jej prepravy spoločnosťou U. F., s.r.o.
Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení na daňových dokladoch ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/2/2013 ).
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nepreveroval žiadnych jeho odberateľov sa súd stotožňuje s dôvodmi, ktoré sú uvedené v odôvodení napadnutého rozhodnutia žalovaného ( str. 16 ) kde žalovaný uvádza, že: „Správca dane sa s touto námietkou v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal. Predaj guľatiny ďalším odberateľom nepreveroval z dôvodu, že na základe zisteného skutkového stavu bolo spochybnené jej dodanie deklarovaným dodávateľom U. F., s.r.o. Žalobca v zdaňovacom období prichádzal do obchodného styku s viacerými dodávateľmi, od ktorých nadobúdal drevnú hmotu, ktorá dovážal do svojho skladu a odpredával ďalším odberateľom v inom odbere a s inou ciachou. Skutočnosť,
že žalobca dodal tovar svojim odberateľom nie je dôkazom toho, že preverovanú guľatinu pre neho dodala spoločnosť U. F., s.r.o.“
Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou, že z rozhodnutia správcu dane nie je ustálené, či tvrdenia o platení povinnosti na daní z motorových vozidiel spoločnosťou F. F. s.r.o. sú pravdivé, a že správca dane nepreveroval, či dedičské konania po poručiteľovi L. H. bolo ukončené, ako aj daňová disciplína spoločnosti F. F. s.r.o. Žalovaný v odôvodnení na rozhodnutia na str. 16 uviedol, že tvrdenie žalobcu, že z výpovede svedkyne vyplynuli určité vyjadrenia týkajúce sa plnenia daňových povinností na dani z motorových vozidiel a že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé či podľa evidencie správcu dane zodpovedajú skutočnosti poukázal na odpoveď miestne príslušného správcu dane na dožiadania, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt F. F., s.r.o. za roky 2011 a 2012 nepodal daňové priznanie na dani z motorových vozidiel Túto skutočnosť uviedol aj správca dane v odôvodení rozhodnutia. Skutočnosť, či bolo dedičské konanie po poručiteľovi L. H. ukončené alebo nie, nebola žalobcom v konaní namietaná. V konečnom dôsledku ukončenie dedičského konania po poručiteľovi L. H. ako bývalom spoločníkovi spoločnosti je v predmetnom dokazovaní irelevantné. Jediným konateľom tejto spoločnosti bola L. F. ( od 28.11.2007 do 04.02.2015 ) a tento údaj bol pre správcu dane záväzný podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Z., oddiel Sro, vložka XXXXX/r. Z uvedeného dôvodu aj dokazovanie bolo vedené výsluchom tejto konateľky. Skutočnosť ako sa vyporiada obchodný podiel L. H. v dedičskom konaní nemá žiadny význam a vplyv na výsledky dokazovania a preverovania uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcom.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že za konanie dodávateľa nenesie on zodpovednosť a že si nemal možnosť overiť ciachu vyťaženého dreva, pretože drevnú hmotu nakladala a prepravovala spoločnosť U. F., s.r.o. sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý uvádza, že platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Nenesie síce dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo by byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnene svojich nárokov. Súd k tomu dodáva, že žalobca síce nemal možnosť si overiť ciachu vyťaženého dreva, pretože drevnú hmotu nenakladal a neprepravoval, mal však možnosť si overiť či doklady o preukázaní dreva, ktoré boli súčasťou dodávateľskej faktúry spoločnosti U. F., s.r.o. obsahujú všetky predpísané náležitosti a zodpovedajú skutočnosti. Aké údaje majú obsahovať doklady o pôvode dreva upravuje vyhláška č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v § 6 a prílohe č. 5, v ktorej je upravený vzor tlačiva - dokladu o pôvode dreva. Tento doklad obsahuje údaje ako: Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva, Odberateľ, Prepravca, číslo vagóna, Dopravný prostriedok, EČV, Odkiaľ, Dátum prepravy, čas nakládky, identifikačné údaje ciachy, Kam, Drevina, Kvalitatívna trieda, ... . Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri prvotnej kontrole žalobca predložil síce doklady o pôvode dreva, tieto však neobsahovali všetky predpísané náležitosti. Niektoré chýbajúce údaje dodatočne predložil žalobca na základe výzvy správcu dane.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane mal v danom prípade preverovať prepravcu M. W., ktorý bol označený ako prepravca v doklade o pôvode dreva a nie spoločnosť F., s.r.o., súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní žalobca predložil doplnené doklady o pôvode dreva, kde ako motorové vozidlo, ktoré malo prepravu vykonať bolo označené motorové vozidlo T XXX EVČ: P. XXX V.. Dokazovaním správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom tohto motorového vozidla je konateľka spoločnosť F. F., s.r.o., preto aj ďalšie dokazovanie bolo zamerané na overenie uvedených skutočnosti vo vzťahu k tejto spoločnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný aj poukázal na skutočnosť, že prepravu nezabezpečila spoločnosť M. W. s.r.o. V. s dôrazom na to, že jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti bol podľa výpisu z obchodného registra L. H., o ktorom bolo zrejmé, že zomrel.
Žalobca v žalobe argumentoval ustanoveniami § 71 ods. 1 písm. a) a § 72 ods. 1 písm. a) a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. vo vzťahu náležitostiam faktúry a s ňou spojenými povinnosťami platiteľa dane. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade správca dane ako aj žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. účinného v roku 2012, t.j. v čase, kedy sa zdaniteľný
obchod zo strany žalobcu a jeho dodávateľa mal realizovať. Preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 72 ods. 5 tohto zákona, ktorý bol zakomponovaný do zákona č. 222/2004 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013 ( zákon č. 440/2012 Z.z. ). Ustanovenie § 72 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. upravuje zodpovednosť dodávateľa na správnosť údajov uvedených vo faktúre a včasnosť jej vyhotovenia. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, aby na žalobcu správne orgány túto zodpovednosť preniesli.
Neobstojí námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný odmietli vykonať navrhovaný dôkaz a to preverenie daňového priznania spoločnosti U. F., s.r.o. Aj s touto námietkou sa žalovaný vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ak poukázal, že z protokolu z daňovej kontroly, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že dodávateľ U. F., s.r.o. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie podal. Nič to však nemení na zistenom skutkovom stave. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že bez preverenia účtovníctva tohto daňového subjektu a bez predloženia dokladov správca dane ani nemohol zistiť, či údaje uvedené v daňovom priznaní sú pravdivé a správne, a či sporné faktúry boli predmetom zdanenia.
Žalobca v žalobe namietal aj nedodržanie lehoty na začatie daňovej kontroly podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 dňa 23.08.2012, podľa ktorého si nemohol odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období podľa § 79 ods. 1 druhá veta zákona č. 222/2004 Z.z.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že správca dane v takomto prípade vráti neodpočítaný nadmerný odpočet, alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za nasledujúce zdaňovacie obdobie, t.j. august 2012 dňa 24.09.2012. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu začala plynúť od 25.09.2012 do 24.10.2012. Daňová kontrola sa začala dňa 18.10.2012. Z uvedeného vyplýva, že bola vykonaná v 30-dňovej lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Námietka žalobcu je preto z tohto dôvodu neopodstatnená.
Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa
ods. 5 citovaného ustanovenia, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v súlade so zákonom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na tomto základe v zmysle zákona rozhodnúť, záver správcu dane a žalovaného, ktorý vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé aj akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, náhrada trov konania mu nepatrí a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.