Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_9P-43-2015.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Subarea
9P/43/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právne veci navrhovateľa : Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, Slovenská republika, toho času bytom S. S. XXX, XXX XX S., Česká republika, občan Slovenskej republiky, proti odporkyni : R. S., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, Slovenská republika, toho naposledy bytom S. S. XXX, XXX XX S., Česká republika, občianka Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. S. XXX, XXX XX S., Česká republika
rozhodol:
I. Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Navrhovateľovi sa po právoplatnosti tohto uznesenia vracia prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO : 36 631 124, súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66 eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 15.5.2015 na tunajší - Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na rozvod manželstva, uzavretého s odporkyňou na Mestskom úrade v R. V. dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu - V. R. V. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že z manželstva pochádza maloletý P. S., nar. XX.X.XXXX, pričom v minulosti sa pre prácu účastníci konania presťahovali do Českej republiky, kde všetci účastníci konania doposiaľ aj bývajú.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku : Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku : Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa článku 1 ods.1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na : a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 1 ods.2 písm.a) Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä : a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.
Podľa článku 1 ods.2 písm.e) Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä : e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
Podľa článku 2 ods.7 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Na účely tohto nariadenia : pojem "rodičovské práva a povinnosti" označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.
Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území :
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
Podľa článku 8 ods.1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 12 ods.1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak : a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000 : Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa článku 1 ods.1 Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti : Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
Podľa článku 3 písm.d) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti : V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať
o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa § 11 ods.1 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch : Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods.4 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch : Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%252311'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods.6 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch : Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%25233'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Jednou zo základných procesných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci je právomoc. Nedostatok právomoci súdu predstavuje neodstrániteľnú procesnú vadu konania, ktorej následkom je zastavenie súdneho konania. V prejednávanej veci súd zistil, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, spolu s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na tunajší súd ako súd Slovenskej republiky, nakoľko vychádzal z toho, že obaja účastníci konania majú stále prihlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v okrese R. V.. Podľa článku 3 ods.1 písm.a), písm.b) Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 má právomoc vo veciach rozvodu ten členský štát Európskej únie, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt a pod., ale aj ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia, pričom rozhodujúci stav je v čase začatia konania, t.j. ku dňu podania návrhu na súd. Aj keď právomoc súdu členského štátu vo veci len rozvodu (t.j. bez úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu) je rovnocenne založená na obvyklom pobyte alebo na štátnej príslušnosti, potom pre určenie celkovej právomoci je rozhodujúce, či s rozvodom manželstva je spojená aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľ a odporkyňa sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ale ich obvyklý pobyt je dlhodobo na území Českej republiky, preto pokiaľ by manželia nemali deti, prípadne tieto by boli už plnoleté, potom by bola daná právomoc na prejednanie a rozhodnutie návrhu na rozvod manželstva aj súdu Slovenskej republiky, s miestnou príslušnosťou Okresného súdu R. V.. Keďže v danom prípade súčasťou rozvodu je aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, potom je potrebné skúmať právomoc práve vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Z tohto dôvodu súd poukazuje na článok 1 ods.1, článok 1 ods.2 písm.a), písm.e), článok 1 ods.3 písm.e), článok 2 ods.7, článok 12 ods.1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003, v spojení s článkom 1 ods.1, článkom 3 písm.d) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009, podľa ktorých je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem rozhodujúcim prvkom pre určenie celej právomoci členského štátu, ktorý je oprávnený prejednať a rozhodnúť vec o rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pritom obvyklý pobyt a najlepší záujem dieťaťa je potrebné vykladať tak, že ide o súhrn osobitných skutkových okolností a faktorov, ktoré s ohľadom na súčasný pobyt, rodinné a spoločenské zázemie dieťaťa vytvára prostredie pre jeho zdravý rozvoj a vývoj. Preto v tomto smere nie je rozhodujúce kde majú účastníci konania (navrhovateľ, odporkyňa a maloleté dieťa) administratívnym spôsobom prihlásený trvalý pobyt, ale to, kde majú títo účastníci miesto obvyklého pobytu, t.j. kde je ich ťažisko každodenného života, pričom toto kritérium je najpodstatnejšie k stavu ku dňu začatia súdneho konania. Súd v predmetnej veci zistil, že na rozvod manželstva, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva (t.j. o osobnej starostlivosti, o správe jeho majetku a nakladaním s ním, o výživnom) je
v tomto prípade daná právomoc súdu českej republiky, ktorého miestna príslušnosť je determinovaná obvyklým pobytom účastníkov konania, najmä maloletého dieťaťa. Na základe týchto zistení tunajší súd podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, čoho následkom je podľa § 103, § 104 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku zastavenie konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku za návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil pri podaní návrhu na súd v sume 66 eur a v kolkoch, nárok na jeho vrátenie mu podľa § 11 ods.1 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vznikol s tým, že mu ho súd vracia po právoplatnosti tohto uznesenia v plnej výške, keďže v danom prípade sa súdny poplatok pri jeho vrátení nekráti (§ 11 ods.4 zákona). Súdny poplatok bude navrhovateľovi vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému s poukazom na § 11 ods.6 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.