Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-1304-2014.pdf
PDF · 73.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/1304/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/263/2012 - 53 zo dňa 13. 06. 2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zamietol okresný súd žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia sumy 477,20 Eur, a to z titulu majetkovej škody 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 352,20 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Revúca v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému B. V., vedenej na úrade súdneho exekútora pod číslom exekučného spisu EX 10795/2010. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uviedol, že z exekučného spisu vedeného Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 4Er/690/2010 bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora bola súdu doručená dňa 23. 09. 2010, súd o nej rozhodol dňa 18. 10. 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. rozhodol tak v lehote 25 dní od jej doručenia, nie v lehote 191 dní ako nesprávne v návrhu uvádza žalobca. Ďalej uviedol, že už podľa znenia Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2010 nebola zákonom stanovená 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ani v prípade, pokiaľ bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu. Z tohto dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by zo strany súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Lehota, v ktorej v tejto veci exekučný súd rozhodol, nemôže byť považovaná za neprimerane dlhú vzhľadom na prieskumnú činnosť, ktorú súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v obdobnej veci vykonáva. Nebola teda naplnená už prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a preto sa súd nezaoberal splnením ďalších podmienok.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. V odvolaní namieta, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. napriek tomu, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol pre tento postup aj dôležité dôvody. Súd mu tak odňal právo na konanie pred súdom. Pokiaľ aj krajský súd v predmetnej veci nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, neznamená
to, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. Poukazuje na rozhodnutia krajských súdov v skutkovo a právne zhodných veciach, v ktorých tieto súdy zaujali iný právny názor na otázku zaujatosti sudcu. Žalobca uvádza, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré vykonal súd a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Došlo tým k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnosti sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak prezentované časové úseky v odôvodnení rozhodnutia tomu nenasvedčujú. Žalobca vytýkal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemohol sa k nim vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukazuje na judikatúru, v zmysle ktorej nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých druhá strana v konaní nevedela. Ďalej vytýka súdnemu konaniu, že nebolo uskutočnené ústne pojednávanie napriek tomu, že nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Poukazuje na to, že sa žalovaná nevyjadrila napriek výzvu súdu a doručenému žalobnému návrhu, a preto mal podľa názoru žalobcu súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Ďalej jeho odvolacie námietky smerujú k majetkovej škode a nemajetkovej ujme, pričom argumentuje proti dôvodom, ktoré v tomto konkrétnom súdnom rozhodnutí uvedené nie sú. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na opätovné prejednanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Vzhľadom na presvedčivosť a správnosť argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku nepovažuje odvolací súd za potrebné uvádzať nad rámec dôvodov uvedených prvostupňovým súdom žiadne ďalšie argumenty. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne presvedčivo vysporiadal s právnym základom a dôvodnosťou (nedôvodnosťou) uplatneného nároku žalobcu.
Odvolací súd k jednotlivým námietkam žalobcu uvádza:
Pokiaľ žalobca tvrdí, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 10. 2012 č. k. 15NcC/557/2012-9, z ktorého je zrejmé, že zákonná sudkyňa X.. J. V. nebola vylúčená z tejto veci, v tejto veci bol z prejednávania a rozhodovania vylúčený X.. V. S., ktorý konal v exekučnej veci, ktorá súvisí s touto prejednávanou vecou o náhrade škody a nemajetkovej ujmy. Toto rozhodnutie napriek tomu, že s ním môže žalobca vnútorne nesúhlasiť, je pre neho záväzné. Odvolací súd tiež zo spisu zistil, že nie je dôvodná ani námietka, v zmysle ktorej mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko je zo spisu zrejmé, že žalovaná sa k návrhu písomne vyjadrila a vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 22. 04. 2013, čo je preukázané kópiou doručenky, v ktorej bola zásielka odosielaná na poštu (č. l. 33 spisu).
Pokiaľ vytýka žalobca, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie rozhodnutia, odvolací súd zistil, že v danej veci postupoval prvostupňový súd dôsledne splnil podmienky pre postup podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p., je zrejmé, že oznámenie o vyhlásení rozhodnutia bolo oznámené na úradnej tabuli súdu včas, dňa 27. 05. 2014 bolo na úradnej tabuli oznámenie vyvesené a z úradnej tabule bolo zvesené dňa 13. 06. 2014. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, správne odôvodnené, rozsudok spĺňa všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 157 O. s. p. Pokiaľ ide o postup prvostupňového súdu v konaní, ani v tomto smere odvolací súd nezistil žiadne pochybenia.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené, odkazujúc zároveň na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., keď žalovanej, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko tieto si v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani neuplatnila. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.