Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-160-2012.pdf
PDF · 164.63 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: BEKORI, s.r.o., so sídlom Brezovica 496, 082 74, IČO: 31 717 241, zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, so sídlom L. Slobodu 2674/1, 058 01 Poprad, proti odporcovi: Bentex a.s., so sídlom 1. mája č. 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 743 887, zastúpený advokátkou JUDr. Natáliou Kanderkovou, so sídlom A. Kmeťa 12, 010 01 Žilina, o zaplatenie 20.828,81 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právnej zástupkyne odporcu trovy konania vo výške 1.249,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.294,78 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je povinný nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania štátu vo výške 58,18 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu 30.04.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 20.828,81 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 20.08.2011 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že vystavil faktúru č. 0002011018 na sumu 20.828,81 € za zvýšené náklady pri výrobe detských sedačiek. Tovar bol odporcovi riadne a včas dodaný, zo strany odporcu ako kupujúceho nebol reklamovaný. Na zaplatenie sumy 20.828,81 € vyzval odporcu právny zástupca navrhovateľa predsporovou výzvou z 01.12.2011. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa 20.08.2011 do zaplatenia.
V prílohe podaného návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil faktúru č. 0002011018, ktorou vyúčtoval odporcovi s dátumom dodania tovaru 05.08.2011 a dátumom splatnosti 19.08.2011 sumu 20.828,81 € s DPH. Ďalej navrhovateľ predložil predsporovú výzvu z 01.12.2011, ktorou cestou právneho zástupcu vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 20.828,81 € na základe faktúry č. 0002011018 do 10.12.2011.
Súd vo veci vydal dňa 02.07.2012 platobný rozkaz č.k. 10Ropb/164/2012-12. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nejasný a nezrozumiteľný, nakoľko neobsahuje odôvodnenie a výpočet ako navrhovateľ dospel k sume, ktorá predstavuje požadovanú istinu. Z uvedeného dôvodu za nejasnú a nezrozumiteľnú považoval odporca aj predsporovú výzvu, ktorú mu zaslal navrhovateľ dňa 01.12.2011. Rovnako faktúra, ktorú osobne prevzal riaditeľ spoločnosti odporcu N.. P. T., je neodôvodnená, nakoľko predmetom fakturácie majú byť zvýšené náklady na výrobu detských sedačiek, čo nie je podložené
žiadnou argumentáciou, týkajúcou sa údajných zvýšených nákladov. Vzhľadom na uvedené považuje odporca navrhovateľom uplatnený nárok za nedôvodný.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu z 24.09.2012 uviedol, že s odporcom začal spolupracovať od augusta 2009. Pre odporcu zhotovoval detské sedačky. Spoluprácu ukončili vo februári 2011. Odporca fakturoval dopravu materiálu a zároveň aj odvoz výrobkov. Na rokovaní, ktorého sa zúčastnil za navrhovateľa N.. Y. W. a za odporcu N.. W. V. bolo dohodnuté, ako bude fakturovaná doprava, od akého množstva bude navrhovateľ hradiť dopravu čiastočne a kedy bude navrhovateľ hradiť dopravu v plnom rozsahu s tým, že navrhovateľ predloží súdu presný rozpis faktúr za dopravu, z ktorých vyplýva žalovaná suma. Fakturácia bola vykonávaná pravidelne. V účtovníctve navrhovateľa boli faktúry od odporcu za dopravu riadne zaúčtované a hradené. Neskôr navrhovateľ zistil, že fakturácia neprebiehala podľa dohodnutých podmienok a že počet km, ktoré bol i odporcom fakturované, nesúhlasí s navrhovateľom nameranými km. Následne začala emailová komunikácia a prebehlo osobné stretnutie N.. W. vo firme odporcu. Splnomocnený zástupca odporcu N.. T. uvádzal, že faktúry nie je možné stornovať a tieto má navrhovateľ uhradiť. Nakoľko navrhovateľ vyrábal sedačky, ktoré fakturoval, odporca urobil jednostranný zápočet medzi pohľadávkou odporcu za dopravu a pohľadávkou navrhovateľa za dodané sedačky. Suma takto neoprávnene vyfakturovanej dopravy, ktorá bola neoprávnene započítaná s pohľadávkou navrhovateľa za sedačky, bola 19.900,90 €. Ing. Malík navštívil navrhovateľa s ponukou práce dňa 05.08.2011, kedy bol zároveň riešený problém s dopravou. N.. W. po jednaní s N.. T. znížil celkovú sumu na 17.357,34 € bez DPH. Na návrh N.. T. bola suma fakturovaná navrhovateľom ako zvýšené náklady pri výrobe detských sedačiek. Po prezretí vystavenej faktúry ju N.. T. podpísal a osobne prevzal s tým, že do 19.08.2011 bude uhradená. Navrhovateľ predmetnú faktúru riadne zaúčtoval a odviedol DPH vo výške 3.471,47 € a daň z príjmov právnických osôb 3.297,89 €. Navrhovateľovi bol odporcom zaslaný návrh dohody o započítaní na sumu 20.610,44 €, ktorú N.. T. žiadal podpísať s tým, že potom faktúru uhradí. Po predchádzajúcich skúsenostiach navrhovateľ žiadal najprv úhradu faktúry s tým, že až po jej uhradení pošle podpísaný zápočet. S poukazom na uvedené navrhovateľ zotrval na podanom návrhu.
Na pojednávaní dňa 17.07.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá refakturácia nákladov za dopravu tovaru, ktorý navrhovateľ dodával odporcovi. Išlo o sedačky, ktoré navrhovateľ pre odporcu zhotovoval. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že doprava do 500 ks denne bude fakturovaná tak, že celú dopravu bude znášať odporca. Od 500 do 1000 ks denne bude znášať náklady na dopravu 50% navrhovateľ a 50% odporca a od 1000 ks denne bude dopravu znášať navrhovateľ. Na základe uvedeného faktúry, ktoré vystavil odporca za dopravu, mali byť čiastočne navrhovateľom preplatené. Za týmto účelom sa uskutočnilo v sídle odporcu stretnutie, kde došlo zo strany navrhovateľa k čiastočnému zníženiu výšky pohľadávky. Navrhovateľ odpustil žalovanému časť nákladov, ktoré mal žalovaný povinnosť zaplatiť. Bolo to zo sumy 19.900,- € bez DPH na sumu 17.357,34 € bez DPH, s DPH 20.828,81 €. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že odporca túto faktúru zaplatí. Nakoľko odporca faktúru nezaplatil, dňa 01.12.2011 právny zástupca navrhovateľa predsporovou výzvou vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Následne od odporcu obdržal emailové stanovisko, že odporca je ochotný sumu 20.828,81 € uhradiť, avšak len podľa dohody o splátkach a po obdržaní podpísaného zápočtu a oficiálneho písomného prehlásenia zástupcu navrhovateľa, že zaplatením spornej faktúry sú všetky záväzky odporcu voči navrhovateľovi vysporiadané. Napriek tomu, že navrhovateľ vyhotovil listinu označenú ako vysporiadanie pohľadávok s dátumom 05.06.2012, kde uviedol, že zaplatením faktúry č. 2011018 budú vysporiadané všetky pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, k zaplateniu tejto sumy nedošlo.
Právny zástupca navrhovateľa predložil emailovú komunikáciu od P. T., riaditeľa spoločnosti odporcu, adresovanú dňa 12.januára 2012 právnemu zástupcovi navrhovateľa (č.l. 61 spisu), z ktorej vyplýva, že dňa 06.12.2011 bola odporcovi doručená predsporová výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške 20.828,81 € podľa faktúry č. 0002011018. Navrhovateľ v minulosti šil v kooperácii pre odporcu detské sedačky. Od septembra 2011 odporca na základe prísľubu zástupcu navrhovateľa p. W. mal opäť spolupracovať s navrhovateľom na výrobe detských sedačiek pre nemeckého dodávateľa, firmu Britax. Za týmto účelom bol pozvaný na jednanie do firmy BEKORI v U. Ľ. dňa 05.08.2011, kde mu p. W. prisľúbil časť výrobných kapacít pre výrobu detských sedačiek. Zároveň však tvrdil, že na výrobe detských sedačiek nezarobil a že hlavne doprava bola dosť drahá a že dopravca dopravoval výrobky po inej trase, akoby chcel a podobne. Vzhľadom na to, že očakával ďalšiu spoluprácu, súhlasil s fakturáciou časti údajných zvýšených nákladov na dopravu. Počas návštevy mu bola priamo v rýchlosti vystavená faktúra
bez zmluvy, bez objednávky, bez riadnej prílohy, ktorú podpisom dňa 05.08.2011 prevzal. Konaním p. W. dostal firmu odporcu do ťažkostí z dôvodu oneskoreného nábehu výroby detských sedačiek a rozbehu tejto výroby s iným kooperantom. P. T. zároveň požiadal právneho zástupcu navrhovateľa o zaslanie podpísaného zápočtu zo dňa 28.10.2012, ktorý má odporca zavedený v účtovníctve a zástupca navrhovateľa tvrdí, že ho pošle podpísaný až po zaplatení. Na základe uvedeného vyjadril ochotu zaplatiť sumu 20.828,81 € len podľa dohody o splátkach, po obdržaní podpísaného zápočtu a oficiálneho písomného prehlásenia zástupcu navrhovateľa, že zaplatením faktúry č. 0002011018 sú všetky záväzky odporcu voči navrhovateľovi vysporiadané.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní 17.07.2014 zotrvala na tom, že navrhovateľ považuje návrh navrhovateľa za neopodstatnený a neodôvodnený. Faktúra, ktorá bola zaslaná odporcovi, je z hľadiska právneho aj účtovného neakceptovateľná. Neobsahuje riadnu špecifikáciu zvýšených nákladov na výrobu detských sedačiek. Vyjadrila nesúhlas s tým, že na takomto účtovaní boli navrhovateľ a odporca dohodnutí. Predloženú emailovú komunikáciu nepovažovala za relevantný dôkazný prostriedok, nakoľko v nej nemusí byť prejavená dostatočná celá vôľa jednej alebo druhej strany. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že tu bol záväzok odporcu žalovanú sumu zaplatiť v súvislosti s dopravou tovaru, tak doplnila, že navrhovateľ sa zároveň zaviazal k ďalšej spolupráci s odporcom a dodávke výrobkov. Nakoľko ďalšia spolupráca bola odmietnutá, navrhovateľ postavil odporcu pred vážny problém, kedy musel hľadať iného obchodného partnera, resp. iného dodávateľa výrobkov. Dodávky boli oneskorené a na strane odporcu vznikol ušlý zisk. Odporca nemá vedomosť o prísľube cestou štatutárneho zástupcu uhradiť zvýšené náklady na dopravu. Účtované zvýšené náklady na dopravu výrobkov boli spochybnené z hľadiska použitej trasy. Boli tu taktiež nezrovnalosti vychádzajúce z dodávky dopravných služieb, týkajúcich sa prepravy tohto tovaru. Jednania týkajúce sa tejto dopravy neboli ukončené, nakoľko navrhovateľ považoval dopravné služby súvisiace s dodávkou tovaru za neadekvátne a tvrdil, že trasa dopravcu nebola úsporná. Tieto otázky neboli dohodnuté a vysporiadané medzi zmluvnými stranami. Aj dohoda o započítaní pohľadávok, na ktorú poukazoval právny zástupca navrhovateľa, bola vyhotovená v čase, kedy zmluvné strany predpokladali ďalšiu vzájomnú spoluprácu, ku ktorej však nedošlo.
Konateľ navrhovateľa Y. W. vo výpovedi na pojednávaní 17.07.2014 uviedol, že pokiaľ sporná faktúra bola vystavená za zvýšené náklady pri výrobe sedačiek, tak takýmto spôsobom ju žiadal vystaviť p. T.. Zároveň prisľúbil jej bezprostrednú úhradu, čo však nenastalo. Veci okolo dopravy sa ťahali niekoľko rokov počas vzájomnej spolupráce navrhovateľa a odporcu. Základným problémom bolo, že km boli fakturované nesprávne. Ďalšia spolupráca navrhovateľa a odporcu závisela práve od úhrady spornej faktúry, ktorú odporca neuhradil. Niekedy v decembri 2012 mu telefonoval p. T., že je ochotný faktúru zaplatiť, ale požaduje splátkový kalendár. Ani v maili, ktorý mu p. T. poslal, neuvádzal, že by faktúra bola neoprávnená. Navrhovateľ pre odporcu šil detské sedačky podľa pripravených strihov, ktoré dodával odporca. Písomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená nebola. Odporca zasielal navrhovateľovi mailové objednávky, v ktorých bol uvedený druh a počet sedačiek, ktoré bolo treba ušiť. Navrhovateľ sedačky následne ušil, zabalil, vystavil dodací list a odoslal ich odporcovi. Takýmto spôsobom prebiehala spolupráca si tri roky. Materiál na sedačky dodával odporca. Ceny sa dojednávali dohodou. Odporca pravdepodobne mailom zaslal navrhovateľovi návrh cien a navrhovateľ ich akceptoval a za tieto ceny sedačky šil. Ceny boli stanovené podľa druhu sedačiek a v priebehu trvania zmluvného vzťahu nedošlo k ich zmene. Dohoda o nákladoch na dopravu sedačiek bola taká, že do 500 ks mal dopravu hradiť odporca, v rozpätí od 500 do 1000 ks mala byť doprava hradená 50 na 50 a nad 1000 ks ju mal hradiť navrhovateľ. Sadzba za km bola v jednej z faktúr 0,71 €, na iných faktúrach mohla byť iná. Problémom bolo, že km účtované odporcom boli nadsadené. Napr. za trasu Ž. - U. Ľ. a späť sa účtovalo 440 km, v skutočnosti je to 375 km. Za trasu Ž. - X. - U. Ľ. - Ž. sa účtovalo 548 km, v skutočnosti je to 440 km. Dopravu fakturoval odporca navrhovateľovi a sedačky si prepravoval odporca cez svojho dopravcu. Suma, ktorú si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi, bola pôvodne trochu iná. P. T. žiadal, aby sa aspoň trochu zmenšila, vzhľadom na čo s dohodli na znížení tejto sumy na 17.357,34 € bez DPH.
Poverený zamestnanec odporcu N.. P. T. na pojednávaní 17.07.2014 uviedol, že tento spor je o zaplatenie faktúry, o ktorej nevie, na akom zmluvnom podklade bola vyhotovená. Spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom trvala niekoľko rokov na základe objednávok a na základe aktuálne dohodnutých cien. Odporca si u navrhovateľa objednával výrobu poťahov detských sedačiek. Nesúhlas s dopravou začal navrhovateľ prejavovať až v treťom roku spolupráce. Nesúhlasil s tým, že on navrhol vysporiadať náklady takým spôsobom ako uvádzal konateľ navrhovateľa, nakoľko na to nebol oprávnený. Zúčastnil sa stretnutia s p. W. v sídle firmy, kde mu ukázal výrobu a zároveň uvádzal,
že vzájomná spolupráca s odporcom je pre navrhovateľa mínusová. Navrhovateľ chcel s odporcom spolupracovať, avšak uvádzal, že mali nejaké zvýšené náklady a z tohto dôvodu bol vystavený nejaký doklad, konkrétne faktúra predložená v tomto konaní a na tomto doklade sa on podpísal, že ju prevzal. Navrhovateľ na mieste od neho žiadal, aby podpísal, že s faktúrou súhlasí, pričom za určitých okolností ďalšej spolupráce bol ochotný súhlasiť. Nakoniec k tomu ale nedošlo. Následne mu p. W. oznámil, že s odporcom spolupracovať nebude, nakoľko má lepšieho zákazníka. Odporca sa tak dostal do problémov s naplnením jeho zákaziek. Pokiaľ ide o refakturáciu dopravy tak, ako dostali faktúru za dopravu od dopravcu, tak ju prefakturovali na navrhovateľa. P. G. účtoval dopravu podľa aktuálnych cien. Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva a na jej základe navrhovateľ šil pre odporcu poťahy detských sedačiek. Strihy mal odporca od zákazníka a následne poskytoval šablóny navrhovateľovi. Dojednanie ceny za šitie poťahov z obsahu zmluvy nevyplýva. Návrh ceny zasielali navrhovateľovi emailom a navrhovateľ túto cenu potvrdzoval. Rovnako nie je zmluvou riešená doprava sedačiek. Keď navrhovateľ potreboval doviesť materiál alebo odviesť sedačky, tak si zadal požiadavku na dopravu a odporca ju zabezpečil. Dovoz materiálu aj odvoz sedačiek mala hradiť firma navrhovateľa na základe faktúr odporcu. Uvedené priamo v zmluve dojednané nie je. Navrhovateľ mal hradiť dopravu bez ohľadu na počet ks. Nevylúčil konkrétnu dohodu, že v konkrétnom prípade mohli cenu dopravy nejako znížiť, ale nemal informáciu, že by to bolo takto konkrétne dojednané, ako uvádzal navrhovateľ. Podmienky vzájomnej spolupráce s navrhovateľom dojednával on. Nenašiel žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo, že by cena za dopravu bola dojednaná pevne, resp. že by boli nejaké pevné pravidlá. Nevedel sa vyjadriť, podľa čoho bola určovaná cena za km vo faktúrach. Predpokladal, že to záviselo od ceny pohonných hmôt a oznámenia ich dopravcu. Ceny fakturoval v takej výške, ako ich fakturoval ich dopravca. Dňa 05.08.2011 navštívil navrhovateľa za účelom dojednania ďalšej spolupráce. Nevedel sa vyjadriť, či faktúra č. 0002011018 bola zaúčtovaná v účtovníctve odporcu. Dopravu zabezpečoval p. G., pričom tvrdil, že všetko má podložené a chodil cestou, ktorá bola bezpečná. Doprava prebiehala na trase zo Ž. do prevádzok navrhovateľa v U. Ľ. H. P. X..
Na pojednávaní odporca predložil listinu označenú ako zmluva (č.l. 62 spisu) spolu s prílohou zo dňa 01.08.2008 (č.l. 63 spisu). Na listine označenej ako zmluva je ako dodávateľ označený navrhovateľ, ako kupujúci označený odporca, predmet plnenia: šitie podľa objednávok kupujúceho, množstvo: podľa objednávok kupujúceho, termín plnenia: podľa objednávok kupujúceho, cena na zmluve nie je uvedená. V listine sú ďalej špecifikované povinnosti kupujúceho a povinnosti dodávateľa. Zmluva je opatrená pečiatkami navrhovateľa a odporcu spolu s nečitateľnými podpismi. Prílohou č. 1 je konkurenčná doložka podpísaná dňa 01.08.2008, opatrená pečiatkou navrhovateľa a odporcu spolu s nečitateľnými podpismi.
Na pojednávaní dňa 22.01.2015 právny zástupca navrhovateľa predložil listinné dôkazné prostriedky, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 110 - 122 spisu. K uvedeným listinám uviedol, že ide o faktúry, ktoré vystavil odporca za dopravu a posielal ich navrhovateľovi. Na ich základe navrhovateľ hradil dopravu v celom rozsahu a následne, podľa predloženej listiny (č.l. 123 a 124 spisu) vypočítal sumu, ktorú refakturoval odporcovi.
Na výzvu sudkyne, aby právny zástupca navrhovateľa ozrejmil skutkový základ navrhovateľom uplatneného nároku v nadväznosti na obsah predložených listín, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ má k dispozícii mail od p. V. z 18.06.2008. Vtom čase bol p. V. predsedom predstavenstva odporcu, oprávnený samostatne za odporcu konať. V maili je uvedené, že cena za poťah obsahuje všetko potrebné od výkroja, šitia až po nutné označenie, kontrolu a zabalenie podľa baliaceho predpisu. Do množstva 500 ks denne bude odporca hradiť dopravu, do 1000 ks denne sa na ne bude podieľať a od množstva 1000 ks bude v cene i doprava. Tento spôsob platenia nákladov vznikajúcich v súvislosti s dopravou tovaru od navrhovateľa odporcovi bol navrhovateľom odsúhlasený. Poukázal na predložené faktúry, ktoré vystavoval odporca, ktorými fakturoval navrhovateľovi dopravu tovaru. Zdôraznil, že množstvo, ktoré bolo dohodnuté, bolo na 500 ks denne a ďalší rozhodný počet bol 1000 ks denne. Doprava bola realizovaná v týždňových intervaloch. V predložených faktúrach je na ľavej strane ako kód položky uvedené množstvo kusov poťahov, ktoré sa v jednotlivých týždňoch dopravovali od navrhovateľa odporcovi. Konkrétne objasnil faktúru č. 10100002 zo 16.01.2010, kde bol zrealizovaný odvoz 3100 ks poťahov týždenne, čo znamená 500 - 1000 ks denne vychádzajúc z pracovného týždňa 5 dní. V takom prípade mal navrhovateľ nárok na náhradu 50 % zo sumy 489,09 €, ktorá bola za túto dopravu účtovaná. Takýmto spôsobom sú jednotlivé položky nákladov refakturácie rozpísané v predloženom písomnom dokumente. V tomto sú uvedené jednotlivé faktúry, pričom posledné štyri faktúry (14, 16, 17 a 19) sú dobropisované celé, nakoľko sú fakturované za dopravu, ktorú mal povinnosť odporca hradiť
v celom rozsahu, nakoľko v konkrétnom týždni nepresiahla ani jedna dodávka 2500 ks poťahov, čo vychádzalo 500 ks denne. Túto skutočnosť komunikoval navrhovateľ so splnomocneným zástupcom odporcu P. T.. Uskutočnilo sa stretnutie, na ktorom mala byť táto otázka doriešená. Zo strany p. T. došlo k uznaniu záväzku zaplatiť náhradu nákladov, vyplývajúcu z týchto listín. P. T. mal však požiadavku, aby sa do vyúčtovacej faktúry neuvádzal ako dôvod vzniku záväzku refakturácia nákladov, ale aby sa tam uviedlo všeobecne zvýšené náklady v súvislosti s výrobou sedačiek. Ďalšou spornou položkou bol počet km, ktorý bol zo strany dopravcu odporcu p. G. fakturovaný. Tento počet km bol navyšovaný oproti skutočnému stavu. Toto bolo tiež pojaté do dohody, ktorá bola 05.08.2011, ktorá sa následne premietla do faktúry, že aj tento zvýšený počet km sa premietne a zohľadní v sume faktúry, ktorá je 20.828,81 € s DPH. Na ozrejmenie spôsobu výpočtu refakturovaných súm opätovne poukázal na faktúru č. 10100002, kde pod poradovým číslom 1 kód položky je uvedený počet ks 2300. Doprava sa realizovala 05.01.2009, pričom doprava sa realizovala vždy jedenkrát týždenne, nakoľko dojednanie o cene sa týkalo počtu ks na deň, tak s odkazom na toto dojednanie počet ks 2300 vydelili počtom pracovných dní, t.j. 5 a tak dospeli k výslednému číslu. Konateľ navrhovateľa doplnil, že žalovaná suma sa skladá jednak z 50% za dopravu, ktoré mal hradiť odporca a jednak z km, ktoré boli nadsadené.
Zamestnanec odporcu N.. P. T. sa k uvedenému vyjadril, že bol ochotný zaplatiť navrhovateľovi určité kompenzácie, avšak iba v prípade spolupráce, inak s faktúrou nesúhlasil. Len podpísal, že faktúru prevzal. K emailu od p. V. poukázal na to, že v jeho závere sa uvádza, že doprava bude neskôr upresnená. Dopravu účtovali navrhovateľovi len v takom rozsahu, akú im fakturoval p. G.. Faktúry za dopravu navrhovateľ platil a nemal voči nim žiadne reklamácie. Nikdy nereklamoval, že vo faktúrach niečo nesedí. Faktúra vystavená navrhovateľom nemá žiadny zmluvný základ, ani objednávku a on nevidí dôvod, prečo by s ňou mal súhlasiť. V zmluve, ktorú predložil, sa o doprave nič nehovorilo. On oznámil p. W., že systém bude taký, že odporca bude dopravu refakturovať na navrhovateľa. Materiál, ktorý sa prevážal, bol veľmi drahý a preto chcel odporca mať jeho dopravu pod kontrolou. P. W. dva alebo tri roky platil, na čom sa ústne dohodli.
Email od W. V. zo dňa 18.júna 2008, predložený na pojednávaní dňa 22.01.2015 navrhovateľom, je súčasťou spisového materiálu na č.l. 125 spisu. Z obsahu tohto emailu vyplýva, že W. V. ako zástupca spoločnosti odporcu potvrdzuje p. W. záujem o spolupráci v šití poťahov detských sedačiek v objeme až 1500 ks na deň. V prípade, že firma navrhovateľa bude súhlasiť s ich zmluvou a konkurenčnou doložkou, je možné v 30. a 31. týždni sa u nich zaučiť, prevziať vzorky s dokumentáciou a začať s výrobou u navrhovateľa. Má ísť o 6 rôznych typov sedačiek, každá v rôznych farebných variantách, v časoch šitia 16 - 28 minút a cenách 2,6 - 4,4 €. Presné údaje budú zaslané po podpise zmluvy. Výroba by mala začať v 32. týždni v množstve 1000 ks za týždeň a následne každý týždeň by sa toto množstvo malo navyšovať o 1000 ks tak, že na konci mesiaca september by sa malo dosiahnuť množstvo cca 7500 ks týždenne vo všetkých variantách. Cena za poťah obsahuje všetko potrebné od výkroja, šitia až po nutné označenie, kontrolu a zabalenie podľa baliaceho predpisu. Do množstva 500 ks denne budú hradiť dopravu, do 1000 ks denne sa na nej budú podieľať a od množstva 1000 bude v cene aj doprava - neskôr spoločne upresnia.
Svedkyňa T. U. vo výpovedi na pojednávaní 22.01.2015 uviedla, že od roku 2003 je zamestnaná u navrhovateľa ako účtovníčka. S p. T. sa stretla 05.08.2011 osobne, dovtedy boli v častom telefonickom kontakte. Navrhovateľ dodával pre odporcu detské sedačky. Boli nejaké nejasnosti v doprave a jej fakturácii. Niekoľkokrát telefonicky kontaktovali p. T.. Svedkyňa mu emailom zaslala zistené rozdiely, pričom on mal uviesť, že je to v poriadku a nezrovnalosti dorovná s N.. W. pri osobnom stretnutí. Dohoda ohľadne dopravy bola taká, že do 500 ks denne bude dopravu hradiť odporca, do 100 ks denne to bude 50 na 50 a nad 1000 ks denne bude dopravu hradiť navrhovateľ. Navrhovateľ zhotovoval sedačky a raz týždenne sa vyvážali. P. T. posielal objednávky na prevádzku v X.. Pokiaľ by prišla objednávka napr. na 1000 ks, dopravu by hradil odporca. Ak by prišla objednávka na 1500 ks, hradil by ju navrhovateľa, čo je ale objednávka na deň, nie na týždeň. Ak by si objednali 1500 ks, mal by to navrhovateľ vyrobiť za deň alebo by mal vyviesť 1500 x 5, čo je 7500 sedačiek. Odporca celú fakturáciu dopravy, bez ohľadu na počet ks vystavoval na navrhovateľa. Rozdiely boli aj v km. Rozdiely vyčíslovala svedkyňa, pričom vychádzala z vyvezeného počtu ks v danom mesiaci, resp. týždni. Faktúry od odporcu všetky prijali, nakoľko p. T. to nechcel riešiť vrátením faktúr. Po nahliadnutí do listiny, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 123 spisu svedkyňa uviedla, že túto listinu vyrobila ona, aby dali dokopy rozdiely vo faktúrach, o ktorých hovorila. Táto listina bola odoslaná p. T.Í. mailom. S p. T. sa niekoľkokrát rozprávala, pričom mal hovoriť, že tam nemá ekonómku, ktorá by to prešla. Nakoniec uviedol, že je to v poriadku.
Faktúru č. 2011018 na sumu 20.828,81 € vystavovala ekonómka navrhovateľa na základe toho, že k nim prišiel p. T. dňa 05.08.2011 a chcel, aby tá suma bola rozpočítaná na sedačky. Nechcel, aby vo faktúre bolo uvedené, že je to za dopravu. P. T. faktúru prevzal a hovoril, že keď príde do firmy do Ž., hneď ju uhradí. Nemala informáciu o tom, že by p. T. faktúru vrátil.
Svedkyňa T. Š. vo výpovedi na pojednávaní 22.01.2015 uviedla, že u navrhovateľa pracuje ako účtovníčka od roku 2008. Účtovala a uhrádzala faktúry za dopravu. Faktúry boli sporné. Malo sa to riešiť a p. T. mal na ne vystaviť dobropis. Samotné prepočty robila p. U.. Svedkyňa bola prítomná pri dohode p. T. s p. W., že tou vystavenou faktúrou sa to vyrieši. P. T. nesúhlasil s vystavením dobropisu za dopravu, tak sa dohodli na vystavení tejto faktúry tak, ako bola vystavená, že sa to doúčtuje na sedačky, nakoľko tam boli účtované nízke ceny. P. T. s tým súhlasil. Svedkyňa faktúru vystavila, p. T. ju prevzal a faktúra bola zaúčtovaná v účtovníctve. Nebola uhradená. Pokiaľ ide o výšku sumy na faktúre, všetky prepočty robila kolegyňa, svedkyňa sa k tomu bližšie vyjadriť nevedela. Vedela, že bolo dohodnuté, ako sa mala účtovať doprava, do 500 ks, resp. do 1000 ks, ale prepočty podrobne robila kolegyňa.
Odporca v písomnom vyjadrení zo 17.03.2015 uviedol, že faktúra č. 2011018 z 05.08.2011 bola odporcovi riadne doručená, čo odporca nespochybnil. V súlade so zaužívaným postupom pri likvidácii záväzkov postúpil túto faktúru externej pracovníčke, nakoľko navrhovateľ pri jednaní so zástupcom odporcu prisľúbil pre ďalšie obdobie spoluprácu pri dodávkach výrobkov pre nemeckého zákazníka Britax Römer. K zaúčtovaniu faktúry do účtovníctva odporcu došlo pod vplyvom omylu spôsobeného navrhovateľom. Poverený zástupca odporcu, riaditeľ spoločnosti a externá pracovníčka vykonávajúca účtovníctvo konali v presvedčení, že o prijatej faktúre sú povinní v súlade so zákonom o účtovníctve účtovať vo vzťahu k DPH a že medzi navrhovateľom a odporcom dôjde k ďalšej rozsiahlej spolupráci, čím by boli vytvorené podmienky pre prípadnú úhradu navrhovateľom požadovanej sumy za predpokladu predchádzajúcej dohody o zmene obsahu faktúry. Zaúčtovaním predmetnej faktúry odporca nezískal z daňového hľadiska žiadnu výhodu, naopak, prehĺbil účtovnú stratu za rok 2011 na sumu -714.717 €. Uvedená strata bola spôsobená aj pričinením navrhovateľa, vzhľadom na to, že k ďalšej spolupráci nedošlo a odporca nebol schopný plniť dodávky nemeckému odberateľovi. Navrhovateľ už pri vyhotovení spornej faktúry vedel, že nedôjde k ďalšej spolupráci medzi ním a odporcom, nakoľko dohodnuté podmienky považoval za nevýhodné. Zamlčaním informácií, že k ďalšej spolupráci nedôjde, navrhovateľ uviedol odporcu do omylu s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech. Konanie navrhovateľa bolo a je špekulatívne a teda nemôže požívať zákonom garantovanú právnu ochranu. Pokiaľ by súd rozhodol vec v prospech navrhovateľa a určil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu uvedenú vo faktúre, išlo by o bezdôvodné plnenie a na strane navrhovateľa, nakoľko nie je daný žiadny právny titul na úhradu zo strany odporcu. Faktúra obsahuje nepravdivé, vymyslené a nekonkretizované údaje a k dodávke žiadnych služieb ani materiálu zo strany navrhovateľa v prospech odporcu nikdy nedošlo.
V obsahu písomného podania z 28.03.2015 (č.l. 186 a nasledujúce spisu) navrhovateľ v obsiahnutej tabuľke vyčíslil žalovanú sumu a položky, z ktorých sa táto suma skladá. Uviedol, že v tabuľke sú sumarizované jednotlivé zložky nároku navrhovateľa v zmysle dohody medzi navrhovateľom a odporcom, že pri týždennom odbere 0-2500 ks sedačiek hradí celú dopravu odporca, pri týždennom odbere od 2501 do 5000 ks sedačiek hradí dopravu odporca v rozsahu 50%. V tabuľke sú uvedené dátumy dopravy s počtom sedačiek. Dopravy boli realizované v týždenných intervaloch. Pokiaľ je pri položke počet sedačiek uvedené dvakrát vo faktúre, znamená to, že odporca si neoprávnene túto položku zaúčtoval, nakoľko napr. 20.02.2010 bolo odvezených 3050 ks sedačiek, avšak odporca vo faktúre č. 10100003 s dátumom 20.02.2010 fakturoval dvakrát, takže táto druhá fakturácia z tohto dátumu je akoby s počtom sedačiek 0, čo znamená, že ju má odporca povinnosť zaplatiť na 100%, t.j. konkrétne pri dátume 20.02.2010 ide o sumu 366,52 €. Výsledná suma refakturácie nákladov na dopravu je 19.901,92 €. Celková žalovaná sumy 20.828,81 € bola dohodnutá na osobnom stretnutí medzi N.. W. a p. T.. Rozdiel 926,89 € s DPH bol dohodnutý ako kompenzácia za nadmernú fakturácia počtu km. Z internetového portálu www.vzdialenosti.sk vyplýva, že vzdialenosť Ž. - U. Ľ. je 185,8 km, vzdialenosť U. Ľ.D. - X. je 29,7 km, čo je spolu 215,5 km a vzdialenosť X. - Ž. cez I. je 206,6 km, čo znamená, že trasa Ž. - X. - U. Ľ. je 422,1 km, pričom odporca vo všetkých faktúrach uvádzal 548 km, čo je rozdiel 125,9 km. Pri trase Ž. - U. Ľ., čo je spolu 172 km, odporca fakturoval 440 km, čo je rozdiel 68 km.
Právna zástupkyňa odporcu k písomnému podaniu navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.06.2015 uviedla, že predložené vyčíslenie nekorešponduje s podaným návrhom, nakoľko nebolo prílohou zaslanej faktúry a nie je zrejmé, s čím uvedené sumy korešpondujú. Dnes už nie je možné ich
posudzovať a pokiaľ hodnotí výslednú sumu uvedenú v písomnom vyjadrení a žalovanú sumu, tak tieto nie sú zhodné. Vzhľadom na to usudzuje, že tieto sumy boli čo najviac napasované tak, aby zodpovedali žalovanej sume. S predloženým písomným vyjadrením tak odporca nesúhlasí.
Právny zástupca navrhovateľa k predloženému vyčísleniu žalovanej sumy uviedol, že pokiaľ ide o rozdiel medzi sumou 19.901,92 € a vyplývajúcou z písomného vyjadrenia navrhovateľa a žalovanou sumou, tak žalovaná suma vyplýva z faktúry, ktorá bola vystavená 05.08.2011. Táto faktúra bola vystavená na základe dohovoru medzi p. T.Í. a p. W., ktorý navrhovateľ poníma ako ústne uzatvorenú dohodu o urovnaní, kde boli sporné záväzky ohľadom refakturácie týchto faktúr a sporného počtu km, ktoré boli zo strany dopravcu navyšované, určené touto dohodou o urovnaní na sumu 20.828,81 €.
Poverený zamestnanec odporcu na pojednávaní dňa 11.06.2015 uviedol, že tvrdenie ohľadne emailu od p. V., podľa ktorého mala byť účtovaná doprava, je nepravdivé a žalovaná suma pozostáva z účelovo vytrhnutých častí položiek fakturácie tak, aby sčasti pokryli žalovanú sumu a k tomu je pripočítaná suma 926,89 €, ktorá údajne mala byť dohodnutá ako kompenzácia za nadmernú fakturáciu km. Spochybnil tvrdenia navrhovateľa, že fakturácia dopravy hotových výrobkov a materiálu sa riadila emailom od p. V., nakoľko p. V. bol predsedom predstavenstva odporcu do 25.06.2008. Od 23.04.2009 bol splnomocnený na konanie za odporcu on. Dňa 20.07.2009 zaslal novému predsedovi predstavenstva odporcu email, v ktorom ho informoval o platnosti predbežnej dohody s navrhovateľom, že dopravu do 500 ks týždennej výroby platí odporca, od 1000 ks týždenne je na polovicu a nad 1750 ks týždenne platí dopravu navrhovateľ. Uvedené je v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa. K reálnemu spôsobu fakturácie dopravy poukázal na faktúru č. 10090002 z 30.09.2009 za dopravu materiálu a hotových výrobkov na sumu 1.507,97 € podľa dátumu dopravy v jednotlivých týždňoch 07.09.2009 2100 poťahov, 13.09.2009 1450 poťahov, 21.09.2009 600 poťahov, 28.09.2009 2100 ks poťahov, čo je v priemere 1812 ks poťahov týždenne s tým, že faktúra za dopravu bola riadne zaplatená 17.12.2009 a nikdy nebola spochybnená. Uvedené znamená, že doprava bola hradená navrhovateľom, v tomto prípade 1750 ks týždenne vyrobených a prepravených ks v plnej výške 100%, teda zjavne podľa dohody odporcu s navrhovateľom a nie podľa emailu od p. V.. V tejto súvislosti predložil fotokópiu generálnej plnej moci od odporcu pre jeho osobu, ďalej fotokópiu výpisu z obchodného registra odporcu, fotokópiu faktúry odporcu 10090002 a fotokópiu emailu týkajúceho sa cien za dopravu. Ďalej predložil faktúry s dodacími listami o dodaných kusoch od navrhovateľa, z ktorých má vyplývať, že doprava sa riadila podľa iných pravidiel. Predložené listinné dôkazné prostriedky sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 198 - 237 spisu. Poukázal na to, že fakturoval za dopravu len to, čo odporcovi fakturoval jeho dopravca. K žalovanej sume opätovne uviedol, že táto pozostáva z účelovo vytrhnutých častí položiek fakturácie tak, aby tieto pokryli túto sumu. Pre ilustráciu poukázal na faktúru č. 1010002, ktorá je súčasťou položiek nachádzajúcich sa v špecifikácii žalovanej sumy, ktorú navrhovateľ zaplatil a jej obsah doposiaľ nijakým spôsobom nespochybnil. Pokiaľ ide o údajnú kompenzáciu za nadmernú fakturáciu kilometrov, poprel existenciu dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Opätovne sa vyjadril k dôvodom zaúčtovania spornej faktúry do účtovníctva odporcu a k dôvodom jej prevzatia.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení z 31.07.2015 uviedol, že uplatnený nárok odvodzuje od ústnej dohody o urovnaní medzi N.. W. a p. T. na osobnom stretnutí v U. Ľ., na ktorom bola aj vystavená faktúra č. 00020110118, ktorá zahrňovala jednak refakturáciu nákladov za dopravu a zároveň za nadmernú fakturáciu km zo strany odporcu. Existenciu tejto dohody preukazuje výpoveď N.. W. a svedkýň T. Š. a T. U.Š.. Existenciu tejto dohody potvrdil priamo aj p. T. v emaili z 12.01.2012, adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa, v ktorom uvádza, že vzhľadom na to, že očakával ďalšiu spoluprácu, súhlasil s fakturáciou časti údajných zvýšených nákladov na dopravu. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že napr. faktúru č. 1010002 navrhovateľ prevzal, zaplatil a nijako nespochybnil. Konanie v tejto veci je dôkazom toho, že navrhovateľ žiada refakturáciu napr. aj tejto faktúry. Samotné stretnutie z 05.11.2011, predchádzajúca komunikácia potvrdená napr. aj výpoveďou svedkýň potvrdzujú, že zaplatenie faktúr za dopravu nebolo skončením právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v tomto smere, ale naopak, malo sa ešte riešiť a vyriešiť. Navrhovateľ poukazuje na email predsedu predstavenstva W. V. z 18.06.2008, v ktorom menovaný potvrdil záväzok odporcu hradiť dopravu do množstva 500 ks denne, do množstva 1000 ks denne sa mal odporca podieľať v jednej polovici a od množstva 1000 ks denne mal dopravu hradiť navrhovateľ. Vtom čase bol W. V. predsedom predstavenstva odporcu. Pokiaľ p. P. T. poukazoval na email, ktorý zaslal 20.07.2009 T. Č. a W. V., išlo len o internú komunikáciu v rámci firmy odporcu a nijakým spôsobom to nepreukazuje, že by dohoda medzi navrhovateľom a odporcom bola iná ako tá, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ v tomto konaní. Pokiaľ odporca poukazuje na faktúru č.
10090002 z 30.09.2009, tak táto faktúra nijakým spôsobom nespochybňuje nárok navrhovateľa v tomto konaní, nakoľko navrhovateľ sa rozhodol riešiť na základe dohody o refakturácii len faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania a len tieto faktúry, t.j. faktúry z roku 2010 zahrnul aj do dohody o urovnaní. Zaplatenie faktúry z roku 2009 nijakým spôsobom nespochybňuje nárok navrhovateľa na refakturáciu nákladov za dopravu podľa faktúr z roku 2010. Za podstatné navrhovateľ považuje to, že odporca faktúru č. 00020110118 po prevzatí dňa 05.11.2008 zahrnul do svojho účtovníctva a uplatnil si na ňu nárok na odpočet DPH a výdavok v rámci dani z príjmov. Zahrnutie tejto faktúry do účtovníctva odporcu najlepšie preukazuje existenciu dohodu o urovnaní z 05.11.2008, ktorej výsledkom a potvrdením bolo vystavenie faktúry č. 00020110118. Je zrejmé, že faktúru na tak vysokú sumu by žiadna firma nezaradila do účtovníctva omylom. Odporca predmetnú faktúru zo svojho účtovníctva ako faktúru, ktorú neuznáva, nevyradil a ani nepodal dodatočné opravné priznanie na DPH. Navrhovateľ považuje konanie odporcu za nelogické, kedy na jednej strane tvrdí, že faktúra bola vystavená bez právneho dôvodu, s jej vystavením nesúhlasil a nemieni ju zaplatiť, na druhej strane ju prevzal, zaradil do účtovníctva a uplatnil si odpočet DPH a výdavok na dani z príjmov v roku 2011.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), (1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 20.828,81 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 20.08.2011 do zaplatenia. Z hľadiska skutkového vymedzenia uplatneného nároku navrhovateľ uvádzal, že ide o sumu na základe vystavenej faktúry č. 0002011018 s dátumom vystavenie 05.08.2011 a dátumom splatnosti 19.08.2011, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 20.828,81 € s DPH ako zvýšené náklady pri výrobe detských sedačiek. Predmetná faktúra bola v priebehu konania navrhovateľom predložená tak, ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 5 spisu a vyplývajú z nej skutočnosti uvádzané navrhovateľom, a to dátum vystavenia faktúry 05.08.2011 s popisom fakturácie zvýšené náklady pri výrobe detských sedačiek. V konaní nebolo sporné, že dňa 05.08.2011 táto faktúra bola prevzatá N.. P. T. ako osobou oprávnenou konať v mene odporcu a rovnako nebolo sporné, že bola zavedená do účtovníctva odporcu, na ktorú skutočnosť opakovane v priebehu konania poukazoval právny zástupca navrhovateľa.
Z obsahu spornej faktúry č. 0002011018 vyplýva, že predmetom fakturácie mali byť zvýšené náklady pri výrobe detských sedačiek, čo naznačuje fakturáciu zmluvného plnenia s príslušnou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom prebiehala obchodná spolupráca, na základe ktorej navrhovateľ vyrábal podľa požiadaviek odporcu z materiálu dodávaného odporcom poťahy na detské sedačky. Vzhľadom na vymedzený obsah práv a povinností navrhovateľa a odporcu tak, ako vyplynul z výpovedí konateľa navrhovateľa a povereného zamestnanca odporcu, súd konštatuje, že je zrejmé, že medzi účastníkmi konania existoval obchodno- právny záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne išlo o zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasledujúceho Obchodného zákonníka. Konateľ navrhovateľ v priebehu konania uvádzal, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nebol upravený písomnou zmluvou o dielo. Odporca v konaní predložil listinu označenú ako zmluva zo dňa 01.08.2008 (č.l. 62 - 63 spisu), vo vzťahu k obsahu ktorej súd konštatuje, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, nakoľko jej obsahom minimálne nie je vymedzenie určitého diela, ktoré sa navrhovateľ zaviazal vykonávať pre odporcu. Tento dokument tak môže predstavovať len veľmi široký a všeobecný zmluvný rámec spolupráce medzi účastníkmi konania, ktorá je zrejmé, že prebiehala na základe konkrétnych požiadaviek odporcu pokiaľ ide o počet a druh sedačiek, ktoré boli realizované v každom jednotlivom prípade elektronicky a súčasťou ktorých požiadaviek bol aj návrh ceny, ktorý podľa vyjadrenia konateľa navrhovateľa bol v jednotlivých prípadoch navrhovateľom akceptovaný.
Spornou otázkou v priebehu konania bolo, akým spôsobom mali byť hradené náklady za dopravu navrhovateľom vyrobených poťahov detských sedačiek. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dopravu zabezpečoval odporca cez svojho zmluvného dopravcu na základe konkrétnych požiadaviek navrhovateľa na dovoz materiálu alebo odvoz vyrobených poťahov. Následne sumy, ktoré za realizovanú dopravu fakturoval odporcovi jeho zmluvný dopravca, odporca refakturoval na navrhovateľa, pričom nebolo sporné, že navrhovateľ takto vystavené faktúry v plnom rozsahu uhrádzal. V priebehu tohto konania však navrhovateľ tvrdil, že táto fakturácia neprebiehala podľa dohodnutých podmienok v tom zmysle, že medzi účastníkmi konania mal byť dohodnutý systém, kedy dopravu do 500 ks denne bude celú hradiť odporca, dopravu od 500 do 1000 ks denne budú navrhovateľ a odporca znášať náklady na dopravu každý v 50-tich % a od 1000 ks denne bude dopravu znášať navrhovateľ. Zároveň vo vzťahu k fakturovaných nákladom na dopravu navrhovateľ namietal nadsadený počet km za jednotlivé trasy. V nadväznosti na tvrdený obsah dohody navrhovateľa a odporcu o spôsobe uhrádzania nákladov na dopravu materiálu a výrobkov vyrobených navrhovateľom, navrhovateľ vyčíslil sumu tvrdeného nároku voči odporcovi tak, ako to vyplýva z listinných dôkazných prostriedkov na č.l. 110 - 124 spisu a následne z tabuľky, ktorá je súčasťou písomného vyjadrenia navrhovateľa z 28.03.2015 (č.l. 186
- 188 spisu). Rozdiel oproti takýmto spôsobom vyčíslenej pohľadávke navrhovateľa voči odporcovi a žalovanou sumou v zmysle vystavenej faktúry č. 0002011018 navrhovateľ a jeho právny zástupca v priebehu konania odôvodňovali tak a opakovane zdôrazňovali, že žalovaná suma vyplývajúca zo spornej faktúry je výsledkom dohody medzi konateľom navrhovateľa p. W. a zástupcom odporcu p. T., ktorú navrhovateľ poníma ako ústnou formou uzatvorenú dohodu o urovnaní, v rámci ktorej boli urovnané sporné záväzky zmluvných strán ohľadom refakturácie sporných faktúr a sporného počtu km, ktoré boli zo strany dopravcu navyšované. Opakovane uviedol právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení z 31.07.2015 (č.l. 240 spisu), že navrhovateľ uplatnený nárok odvodzuje od ústnej dohody o urovnaní medzi Ing. Kandráčom a p. Malíkom na osobnom stretnutí v Starej Ľubovni, na ktorom bola vystavená faktúra č. 00020110118, ktorá zahŕňala tak refakturáciu nákladov za dopravu, ako aj kompenzáciu nadmernej fakturácie km zo strany odporcu. S takouto výškou záväzku odporcu voči navrhovateľovi mal vyjadriť súhlas N.. T., pričom na základe jeho požiadavky mala byť takto ustálená suma fakturovaná ako zvýšené náklady za výrobu detských sedačiek. K uzatvoreniu dohody o urovnaní medzi N.. W. a N.. T. malo dôjsť na ich osobnom stretnutí dňa 05.08.2011, ktorého uskutočnenie nebolo v konaní sporné. Na tomto stretnutí mal byť riešený práve problém s dopravou a malo dôjsť k uzatvoreniu ústnej dohody o urovnaní, v rámci ktorej mali byť urovnané sporné záväzky ohľadne refakturácie dopravy a sporného počtu km na sumu 17.357,34 € bez DPH ako bola vystavená sporná faktúra, ktorá teda mala byť výsledkom dohody medzi zástupcami navrhovateľa a odporcu.
Zástupca odporcu v priebehu konania potvrdil, že dňa 05.08.2011 sa zúčastnil stretnutia s N.. W. v priestoroch navrhovateľa, rovnako potvrdil, že spornú faktúru dňa 05.08.2011 prevzal a z následného písomného vyjadrenia odporcu v tejto veci vyplýva, že bola zaúčtovaná v jeho účtovníctve. Zároveň poverený zamestnanec odporcu N.. T. pripustil, že za určitých okolností ďalšej spolupráce pri výrobe poťahov detských sedačiek medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré však podľa jeho vyjadrenia
nenastali, bol odporca ochotný spornú sumu uhradiť. Nemožno však konštatovať, že na základe takéhoto vyjadrenia povereného zamestnanca odporcu by došlo k nespornému uznaniu právneho základu a výšky navrhovateľom uplatnenej pohľadávky. Súd konštatuje, že prejav vôle uznania záväzku zo strany odporcu v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Rovnako za situácie, kedy N.. T.Í. uvádzal, že žalovanú sumu bol odporca ochotný uhradiť len za určitých podmienok, ktorých naplnenie v konaní preukázané nebolo, tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné skonštatovať, že by navrhovateľ v prejednávanej veci preukázal existenciu a obsah dohody o urovnaní medzi účastníkmi konania v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka z jasne definovaným záväzkom, ktorý by z dohody o urovnaní vyplýval. K tvrdenému momentu uzatvorenia dohody o urovnaní dňa 05.08.2011 z vykonaného dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom bola určená suma stanovená vo faktúre č. 0002011018, na čo poukazoval v písomných vyjadreniach aj odporca a táto bola navrhovateľom špecifikovaná až v priebehu tohto konania. Z výpovedi svedkýň T. U. a T. Š. vyplýva, že so zaplatením spornej sumy mal N.. T. súhlasiť (čo za určitých podmienok N.. T. aj potvrdil), konkrétny obsah tvrdenej dohody o urovnaní však ich výpovede nepreukazujú. Výpočet pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi mala stanoviť svedkyňa T. U., tak ako tento vyplýva z listiny na č.l. 123 spisu. Vychádzala pritom z tvrdenej dohody ohľadne úhrady nákladov na dopravu, ktorá mala byť taká, že do 500 ks denne bude dopravu hradiť firma odporcu, do 1000 ks denne to bude 50 na 50 a nad 1000 ks denne túto bude hradiť navrhovateľ. Uviedla pritom, že sedačky sa vyvážali raz týždenne a teda, ak by prišla objednávka napr. na 1000 ks, dopravu by hradil odporca. Pokiaľ by prišla objednávka na 1500 ks, hradil by ju navrhovateľ, čo má byť ale objednávka na deň, nie na týždeň. Pokiaľ by si odporca objednal 1500 ks, mali by to vyrobiť za deň alebo by mali vyviesť 1500 x 5 ks, čo je 7500 ks. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní 22.01.2015 vyplynulo, že v prípade konkrétnej faktúry, v ktorej bol zrealizovaný odvoz 3000 ks poťahov (faktúra č. 10100002), počet ks vyvezených poťahov vydelil počtom pracovných dní v týždni a na základe toho ustálil, že doprava mala byť hradená navrhovateľom a odporcom na polovicu.
Súd konštatuje, že obsah dohody ohľadne spôsobu znášania nákladov na dopravu navrhovateľom vyrobených poťahov pre odporcu nebol v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. K obsahu tejto dohody sa vyjadroval jednak právny zástupca navrhovateľa a jednak spôsob výpočtu nákladov na dopravu ozrejmovala vo svojej výpovedi svedkyňa T. U.. Navrhovateľ zároveň poukazoval na email od W. V. (č.l. 125 spisu), z ktorého mal obsah tejto dohody vyplývať. Z obsahu tohto emailu vyplýva, že ide len o predbežný návrh, ktorý má byť neskôr konkrétne upresnený. Zároveň tento návrh nie je dostatočne určitý z hľadiska vymedzenia podmienok hradenia dopravy a v konaní taktiež nebolo preukázané, že by sa to premietlo do obsahu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Jediný písomný dokument podpísaný zmluvnými stranami (zmluva č.l. 62 - 63 spisu) spôsob hradenia nákladov na dopravu nerieši. Odporca existenciu tvrdenej dohody medzi účastníkmi konania poprel, resp. poukázal na jej odlišný obsah vyplývajúci z emailu N.. T. na č.l. 204 spisu. Z vyjadrení konateľa navrhovateľa, povereného zamestnanca odporcu, ani z výpovede svedkyne T. U. nie je obsah dohody medzi zmluvnými stranami pre súd dostatočne určitý, ani zrozumiteľný. Nie je zrejmé, či spôsob hradenia nákladov na dopravu mal byť závislý na počte ks sedačiek denne vyrobených alebo denne prepravených, resp. či tvrdený počet ks mal byť viazaný na týždenný interval výroby, resp. prepravy a ani z emailu od p. V. nevyplýva, že mechanizmus zdieľania nákladov na prepravu sedačiek mal byť taký, že v konkrétnom týždni realizovaná preprava určitého počtu ks mala byť rozdelená na 5 pracovných dní tak, ako to uvádzal právny zástupca navrhovateľa v prednese na pojednávaní 22.01.2015. Ako už bolo konštatované, zrozumiteľne sa k obsahu tvrdenej dohody nevyjadrila ani svedkyňa T. U.. Zároveň, pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že počet km bol navyšovaný oproti skutočného stavu, tak za situácie, kedy doprava bola realizovaná vždy na konkrétnych trasách zo Ž. do prevádzok navrhovateľa v U. Ľ. H. P. X., tak za absencie konkrétnej dohody medzi účastníkmi konania o cene za túto dopravu, či to už čo sa týka počtu km alebo sadzby za km, nemožno len s odkazom na internetom uvádzanú vzdialenosť medzi týmito miestami konštatovať, že len takouto konkrétnou trasou (podľa internetu, ktorú navrhovateľ ani bližšie nešpecifikoval) mala byť konkrétna preprava uskutočnená a nijak inak (napr. aj z akýchkoľvek objektívnych dôvodov) a že fakturovaný počet km bol neoprávnene navyšovaný oproti skutočnému stavu. Dojednané podmienky o spôsobe fakturácie nákladov na prepravu v prejednávanej veci bol povinný preukázať navrhovateľ, pričom súd konštatuje, že toto dôkazné bremeno navrhovateľ v konaní neuviedol.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd konštatuje, že bez ohľadu na to, jednania s akým obsahom prebehli medzi zástupcami účastníkov konania N.. W. a N.. T., v konaní nebolo preukázané, že by zo strany odporcu došlo k uznaniu spornej pohľadávky navrhovateľa
prejavom vôle odporcu, resp. osoby oprávnenej konať v jeho mene podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý by zakladal predpoklad, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval a prenášal by dôkazné bremeno o jeho neexistencii na odporcu. Bolo teda dôkaznou povinnosťou navrhovateľa v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázať právny základ a výšku ním uplatnenej pohľadávky v sume 20.828,81 €. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu dohody o urovnaní v zmysle ust. § 585 Obchodného zákonníka, kedy odporca by učinil prejav vôle uhradiť spornú sumu navrhovateľovi a tým upraviť práva medzi účastníkmi konania sporné alebo pochybné. Ústny prísľub N.. T. zaplatiť určitú peňažnú sumu navrhovateľovi navyše za tvrdených podmienok ďalšej spolupráce, ktorá nenastala, nezakladá sám o sebe právny nárok na zaplatenie tejto sumy, pokiaľ nie je inak podložený existujúcim, a v prípade sporu preukázaných hmotno- právnym dôvodom. Preukázaním existencie právneho dôvodu vystavenia spornej faktúry, ako ani výšky fakturovanej sumy nie je ani fakt, že odporca ju zahrnul do svojho účtovníctva. Zároveň za situácie, kedy jednoznačne nebol preukázaný obsah dohody medzi navrhovateľom a odporcom ohľadne spôsobu úhrady nákladov na prepravu výrobkov vyrábaných navrhovateľom pre odporcu, ako ani spôsobu realizácie tejto dopravy z hľadiska vymedzenia konkrétnych trás a počtu km, nemožno konštatovať, že by navrhovateľovi prípadne vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy z iného právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia potrebných na účelné bránenie práva v zmysle písomného vyčíslenia z 23.09.2015 v sume 1.249,50 € titulom súdneho poplatku zaplateného za odpor proti platobnému rozkazu a v sume 3.294,78 € titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie:
- príprava a prevzatie zastúpenia na základe plnej moci z 26.07.2012 370,11 € + 7,63 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 453,29 €,
- odpor proti platobnému rozkazu z 26.07.2012 370,11 € + 7,63 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 453,29 €,
- účasť na pojednávaní 11.02.2014, ktoré bolo odročené bez prejednávania veci podľa § 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 92,53 € + 7,93 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 120,55 €,
- Účasť na pojednávaní 17.07.2014 370,11 € + 7,93 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 453,65 €
- účasť na pojednávaní 22.01.2015 370,11 € + 7,43 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 453,05 €,
- vyjadrenie zo 17.03.2015 370,11 € + 7,93 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 453,,65 €,
- účasť na pojednávaní 11.06.2015 370,11 € + 7,93 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 45,65 €,
- účasť na pojednávaní 22.09.2015 370,11 + 7,93 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 453,65 €. Za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Žilina 11.02.2014 súd v súlade s ust. § 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za účasť na pojednávaní 22.01.2015 bola v písomnom vyčíslení trov právneho zastúpenia z 23.09.2015 nesprávne uplatnená základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby 579,23 €, kedy správne má byť tarifnej hodnoty veci (20.828,81 €) 370,11 €. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej služby jednanie s protistranou 22.01.2015, nakoľko realizácia tohto úkonu právnej služby zo strany právnej zástupkyne odporcu nebola v konaní preukázaná. Priznanú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporcu do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku o náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa ust. § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu, a to svedkyni T. Š. na základe uznesenia z 03.03.2015 č.k. 20Cb/160/2012-132 v sume 32,37 € a svedkyni T. U. na základe uznesenia z 03.03.2015 č.k. 20Cb/160/2012-134 v sume 25,81 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).