Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3T-159-2014.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Jána Kurela a Jána Záreckého v trestnej veci proti obžal. S. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. septembra 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného
S. M., F.. XX.XX.XXXX/XXXX R. T., Q. T. T., R..U. X,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 264/12, zo dňa 10.11.2015 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ž e ako osoba oprávnená konať za občianske združenie Pressburg golf club, so sídlom Pod brehmi 6, Bratislava a ako osoba oprávnená disponovať s účtom patriacim združeniu, uskutočnil z účtu Pressburg golf clubu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke, a.s. dňa 17.02.2010 v pobočke Tatra banky a.s., na ul. Vajnorská č. 100/A v Bratislave výber hotovosti vo výške 9.000,-€ a v pobočke Tatra banky a.s., v Polus City Center v Bratislave výber hotovosti vo výške 10.000,-€, dňa 04.03.2010 uskutočnil v pobočke Tatra banky na ul. Karloveská č. 1 v Bratislave výber hotovosti vo výške 10.000,-€ a dňa 11.03.2010 výber v pobočke Tatra banky na ul. Einsteinova č. 18 v Bratislave vo výške 6.000,-€, pričom následne zdokladoval použitie financií vo výške 23.443,34€ a zvyšné finančné prostriedky nevložil do pokladne združenia a neodovzdal ich ani O.. H. W. pri zmene konateľa v občianskom združení Pressburg golf club a tieto si ponechal a týmto konaní spôsobil škodu občianskemu združenou Pressburg golf club vo výške 11.557,76 €, nakoľko skutok nie je trestným činom
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. S. M. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom zástupcu poškodeného združenia a svedka D.. I. E., výsluchmi svedkov O.. H. W., E.. R. J., O. P., F. P., Z. R., výsluchom znalkyne Ing. Edity Čechovej, prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný S. M. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti nevinný zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. K veci uviedol, že spoločnosť Pressburg Golf Club (ďalej len PGC) zakladal a do 20.03.2010 bol jej jediným prezidentom. Stanovy a prezídium klubu ho neobmedzovali pri nakladaní s finančnými prostriedkami a pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv. Preto mohol z účtu vyberať a tieto použil v súlade so stanovami spoločnosti. Peniaze, ktoré vybral použil na vývoj nového softwéru pre spoločnosť, a s
tým súvisiace služobné cesty, nákup drobných predmetov do spoločnosti, vývoj loga. Doklady o výbere peňazí vždy dodal do účtovníctva spoločnosti. Vybrané peniaze z účtu buď použil na vyššie uvedené účely, alebo doplnil do pokladne. Bolo na ňom ako použije finančné prostriedky spoločnosti a bolo na ňom aby hodnotil či sú výdavky pre PGC opodstatnené alebo nie. Ani členská schôdza PGC ho neobmedzovala v rozsahu a spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami, ani pokiaľ sa týka možnosti uzatvárania obchodných alebo iných zmlúv. Poškodená spoločnosť na neho nepodávala ani civilnú, ani obchodnú žalobu a nedostal od nich ani žiadnu žiadosť na náhradu tejto škody. Na pána E. on podával civilnú žalobu o vrátenie sumy 27.750,-Eur a pán E. mu povedal, že ak žalobu nestiahne, podá na neho trestné oznámenie. Uviedol, že peniaze, ktoré vybral z účtu PGC boli použité na chod spoločnosti, neboli použité na jeho osobnú potrebu. On ako riaditeľ spoločnosti PGC ani nepoberal plat, pracoval v iných spoločnostiach a mal príjem cca 4.000,-Eur a ročné odmeny cca 30.000,-Eur.
JUDr.I. E. uviedol, že riaditeľom spoločnosti PGC je od septembra 2010. Pri nástupe do funkcie zistil určité účtovné nedostatky, schodok v peniazoch v účtovníctve. Zistili, že niekto vybral z účtu peniaze a tieto nevydokladoval v účtovníctve. Ako jediný mohol tieto peniaze zobrať prezident a tým bol v tom čase obžalovaný Schodok bol zistený vo výške 27.410,-Eur. Zmluva na logo spoločnosti a peniaze v tejto súvislosti vyplatené boli ešte predtým, ako došlo k uvedeným výberom z účtu. Pokiaľ si pamätá, v tejto súvislosti sa spoločnosti GG vyplácala suma okolo 10.000,-Eur. Nevie nič o tom, že by spoločnosť PGC v roku 2010 dala robiť nejaký informačný softwer. Pripustil, že vykonal služobnú cestu do Prahy s obžalovaným a aj to, že boli vo firme pána J. I. A. a bavili sa spolu a rokovali spolu. Ich firma vyvíja a realizuje softwer pre celý Slovenský golfový zväz, ktorého súčasťou je aj PGC. V stanovách spoločnosti nie je zakotvená povinnosť riaditeľa PGC použitie vyšších súm finančných prostriedkov odsúhlasovať a schvaľovať prezídiom. O schodku sa dozvedel v apríli 2010. Jeho presnú výšku zistil niekedy v roku 2011 a trestné oznámenie podával v roku 2012 na neznámeho páchateľa. Predtým vyzýval obžalovaného aby dlh vyrovnal, alebo vydokladoval použitie výdavkov. Civilnú žalobu nepodával, lebo čakal na výsledky policajného vyšetrovania. Nevie ako sa istený schodok teraz vedie v účtovníctve PGC. Prezident spoločnosti PGC bol oprávnený zadávať objednávky aj podpisovať zmluvy a v tom rozhodnom čase bol prezidentom obžalovaný. On je teraz prezidentom spoločnosti PGC a ani on nemá žiadne finančné obmedzenia v tomto smere, v stanovách spoločnosti obmedzenia nie sú.
Svedok O.. H. W. uviedol, že rezidentom PGC bol od 01.04.2010 do 31.08.2010 medzi pánom M. I. H. E.. On pokladňu pri nástupe nepreberal, od pána M. prebral len bankový účet a o výške schodku sa dozvedel od účtovníčok, nevie v akej výške schodok bol. Nakoľko nemali pokladničnú knihu, pokladňu nepreberal. Nevie nič o tvorbe nového loga spoločnosti. On ako prezident mal dispozičné právo k nakladaniu s finančnými prostriedkami a nebol v tom nijako obmedzovaný. Také isté právo mal aj obžalovaný keď bol prezidentom a mal v podstate voľné ruky. Až do nástupu pána E. do funkcie nevykonávali žiadne hotovostné operácie.
Svedok E.. R. J. uviedol, že v minulosti bol konateľom vo firme Šuma Fuk, ale táto firma už neexistuje a jej doklady boli skartované. Napriek tomu si spomína, že medzi jeho formou a spol. PGC bol uzatvorený kontrakt ohľadne loga pre PGC. Platba za logo bola určite zaúčtovaná. Cena bola stanovená dohodou okolo 10.000,-Eur, nakoľko išlo o originálne logo na ktoré sa viažu autorské práva. Faktúrovaná suma bola aj obžalovaným zaplatená.
Svedkyňa O. P. uviedla, že v roku 2009 robila pre spol. PGC účtovníctvo pani P., Ona dostala účtovné podklady za obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2010. Dostala peňažný denník, účtovné doklady, ktoré boli dovtedy účtované v jednoduchom účtovníctve, čo musela zmeniť na systém podvojného účtovníctva. Pri tom zistila, že v pokladni by mala byť finančná hotovosť, ale táto pri preberaní dokladov nebola prevzatá. Chýbala suma vo výške 26.702,28 Eur. Peniaze sa jednoducho nenašli.
Svedkyňa F. P. uviedla, že pre spoločnosť PGC robila externe účtovníctvo až do roku 2009 alebo 2010. Doklady jej odovzdával buď pán M., alebo jeho asistentka. Ona len spracovala podklady, ktoré jej boli predložené. Pripustila, že sa mohlo stať, že niektoré doklady jej boli dodané neskôr, alebo oneskorene, alebo vôbec, hoci odrážali skutočný pohyb peňazí v súvislosti s činnosťou PGC. Ona z pozície účtovníčky neskúma oprávnenosť vynaložených nákladov firmy. Náklady na logo, pohonné hmoty, kolky, náklady za
služobnú cestu, toner sú bežné zúčtovateľné výdavky, ale zaúčtovať ich môže až keď sú jej predložené účtovné doklady. Ak niekto dodatočne doloží účtovné doklady, ktoré zabudol predložiť, tieto sa dajú následne dodatočne zúčtovať.
Svedok Z. R. uviedol, že s obžalovaným ako prezidentom PGC bol vo vzťahu v roku 2009, kedy pre jeho klub zabezpečovala firma Bicar, čo bola firma jeho manželky, cateringové služby s dopravou na golfové turnaje. Za tieto poskytnuté služby im obžalovaný zaplatil až v roku 2010 a bola to suma okolo 10.000,- Eur. Vydokladovať to nemôže, lebo jeho manželka firmu Bicar odpredala aj s účtovnými dokladmi.
Znalkyňa Ing. Edita Čechová sa vo svojej výpovedi odvolala na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku a jej výpovede z prípravného konania, kde v posudku uviedla, že účtovníctvo v spol. PGC bolo neprávne vedené, malo sa viesť v sústave podvojného účtovníctva, čo nebolo. Doklady preukazovali výber hotovosti v celkovej výške 35.000,-Eur. Účtovný stav finančných prostriedkov v pokladnici PGC ku dňu 01.04.2010 bol 1,10 Eur. Účtovný stav finančných prostriedkov v pokladnici PGC ku dňu 01.04.2010 so zohľadnením dokladov predložených obvineným dňa 04.10.2012 je vo výške 11.557,76 Eur. Za ďalší nedostatok vo vedení účtovníctva znalkyňa považuje to, že nebola vykonaná inventarizácia na konci roka. Pri vypracovávaní posudku vychádzala z dokladov, ktoré jej boli predložené, z peňažného denníka.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov. C. H. uviedla že od 30.09.2010 robí externe účtovníctvo pre PGC. Účtovné knihy prevzala od pani P.. Účtovne všetko sedelo, ale zistili že v pokladni má byť
vyšší zostatok ako bol reálne. Nevie presne, ale bol tam schodok vyše 20.000,-Eur. V roku 2011 bola táto nezrovnalosť zaúčtovaná vkladom pána E., ktorý do pokladne vložil peniaze, ktoré tam chýbali. W. J. nič podstatné k veci neuviedla,
Z listinných dôkazov súd oboznámil účtovné doklady predlžené obžalovaným z ktorých vyplýva, že účtovný stav pokladne k 29.09.2010 mal byť 20.759,56Eur a v evidencii účtovníctva bola evidovaná aj pôžička voči GG, a.s. v zostatkovej sume 1.095,10Eur plus úroky 598,15Eur. V evidencii účtovných dokladov sa nachádza príjmový pokladničný doklad k faktúre pre spol. Šuma Fuk, s.r.o. na sumu 10.000,- Eur, logá PRGC, účtovné doklady od firmy m:zone, faktúra za ubytovanie a služby hotela Corinthia v Prahe na sumu 19.512,60 CZK, bločky z nákupov tovarov. Dohodu o skončení pracovného pomeru so W. J., ktorá nemá súvislosť s predmetnou vecou. Z pripojeného platobného rozkazu 39Ro/1143/2010 vyplýva že medzi obžalovaným a JUDr. E. prebiehal spor o zaplatenie pohľadávky vo výške 27.450,- Eur. Z potvrdenie banky vyplýva, že obžalovaný v žalovanom období vybral z účtu PGC z banky sumu v celkovej výške 35.000,-Eur, čo je potvrdené aj výpisom pokladničnej knihy a účtovnými dokladmi. Z dokladov k spoločnosti Pressburg golf club vyplýva, že túto v súčasnej dobe zastupuje ako štatutárny zástupca JUDr. I. E.. Zo stanov združenia vyplýva, že prezident združenia nebol obmedzovaný v spôsobe nakladania s financiami združenia, nepotreboval na ich používanie súhlas iného orgánu. Zo zápisnice zo schôdze z 23.10.2010 vyplýva, že stratu združenia k 23.10.2010 vo výške 31.386,61Eur zapríčinila chýbajúca hotovosť v pokladni vo výške 27.410,61Eur, ktorú prebralo združenie ku dňu 30.08.2010 od bývalého vedenia. Z obsahu zápisnice vyplýva, že bývalé vedenie pripravovalo návrh loga združenia. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spol. Bicar, s.r.o. bola zrušená 26.5.2015. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol súdne trestaný, do skutku bol jeden krát riešený za priestupok na úseku dopravy.
V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané rozsiahle kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že konanie uvedené v obžalobnom návrhu je skutkovo a aj právne nadkvalifikované a toto konanie nie je trestným činom. Obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že ako jediný konateľ a prezident spoločnosti PGC s neobmedzeným dispozičným právom výberu finančných prostriedkov a neobmedzeným právom na nakladanie týchto finančných prostriedkov PGC, mal v žalovanom období vybrať z účtu PGC sumu 35.000,-Eur a vyúčtovať použitie týchto prostriedkov len vo výške 8.297,72 Eur, čím mal svojim konaním spôsobiť PGC škodu vo výške 26.702,28 Eur. Takéto znenie skutkovej vety obžaloby však nezodpovedá objektívne vykonaným dôkazom ani preukázaným skutočnostiam.
V prvom rade je nutné konštatovať, že obžalovaný vybral z účtu PGC finančné prostriedky celkom v sume 35.000,-Eur, čo je potvrdené aj výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi a nie je to spochybnené ani samotným obžalovaným. Z vykonaného dokazovania, výsluchov obžalovaného, svedkov D.. E., E.. J., F. P., Z. R.Á., z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že okrem skôr zdokladovaného použitia finančných prostriedkov vo výške 8.297,72 Eur, bolo obžalovaným neskôr dodatočne zdokladované použitie ďalších finančných prostriedkov. Ani jedinou výpoveďou nebolo spochybnené, že by tieto dodatočne preukázané výdavky nesúviseli s činnosťou PGC, alebo že by boli neúčelne vynaložené. Obžalovaný popísal na aké účely boli finančné prostriedky použité, že okrem nákupu tonerov, kolkov, boli použité aj na služobnú cestu a na rokovanie ohľadne softweru s firmou v Prahe, pričom aj svedok E. potvrdil, že k takej služobnej ceste a k takým rokovaniam došlo. Tiež bolo potvrdené, že časť finančných prostriedkov
bola účelne vynaložená na vytvorenia loga pre PGC. Dodatočne bolo zistené, že aj na poskytnutie cateringových služieb, ale táto položka nebola verifikovaná iným objektívnym dôkazom. Sama znalkyňa nespochybnila správnosť dodatočne predložených dokladov obžalovaným a pri ich zohľadnení upravila výšku schodku na pokladni na sumu 11.557,76 Eur, čo uviedla aj v znaleckom posudku aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Obžaloba toto vôbec nebrala do úvahy, pričom aj z výpovedí svedkov jednoznačne vyplýva, že je bežné a stávalo sa, že účtovné doklady boli dodávané dodatočne a dodatočne sa následne zúčtovávali. Je teda celkom evidentné, že ak niekto oneskorene predloží verifikované a hodnoverné účtovné doklady, ktoré sú aj napokon zúčtované, alebo zúčtovateľné, nemôže takýmto konaním spáchať trestný čin. Ak teda súd berie do úvahy celkom jednoznačne preukázané a znalkyňou objektívne verifikované a akceptovateľné dodatočne preukázané vynaložené náklady (okrem poskytnutia cateringových služieb), je celkový schodok na pokladni nie vo výške 26.702,28 Eur, ako to uvádza obžaloba, ale vo výške 11.557,76 Eur. Tým došlo aj k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaného na prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. V ďalšom súd skúmal to, či obžalovaný mal oprávnenie svojvoľne vyberať finančné prostriedky z účtu PGC a používať tieto. Ako vyplýva z výpovedí obžalovaného a svedkov a predovšetkým z oboznámených stanov PGC je zrejmé, že obžalovaný ako jediný konateľ a štatutárny zástupca PGC mal výhradné a ničím neobmedzované právo v nakladaní finančných prostriedkov združenia PGC. Nebol pri výbere finančných prostriedkov a ich použití obmedzovaný žiadnym orgánom, ani inou osobu. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nakladal s finančnými prostriedkami v súlade so stanovami združenia a nekonal protiprávne. Ostáva teda na právnom posúdení, či nesprávne vedené účtovníctvo a neporiadok v dokladovaní použitia finančných prostriedkov združenia a tým vzniknutý schodok na pokladni vo výške 11.557,76 Eur je alebo nie je trestným činom, alebo sa jedná o prípad, ktorý ma súkromnoprávny základ, na ktorý je potrebné uplatniť princíp ultima ratio.
Ak súd vychádza z najnovšej judikatúry Najvyššieho súd SR, ktorá sa odvíja aj od judikatúry Ústavného súdu SR, je nutné konštatovať, že princíp ultima ratio je (zatiaľ) uplatňovaný a pripúšťaný vo sfére materiálnej protiprávnosti trestného činu, teda pri posudzovaní závažnosti prečinov. Tzv. materiálny korektív vyjadrujúci materiálnu stránku spáchaného trestného činu, či materiálnu protiprávnosť činu vychádza z toho, že pre trestnosť prečinu nestačí len naplnenie formálnych znakov určitej skutkovej podstaty, ale vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť vyššia ako nepatrná. ( § 10 ods. 2 Tr.zák.). Ako súd vyššie uviedol, obžaloba zjavne nedôvodne nadkvalifikovala konanie obžalovaného a pri správnom vyhodnotení dôkazov, najmä znaleckého posudku bolo na mieste upraviť zistený schodok pokladne na sumu 11.557,76 Eur a tým aj právne kvalifikovať konanie obžalovaného nie ako zločin, ale ako prečin podľa § 213 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Tým je teda splnená prvá podmienka na použitie princípu ultima ratio v tomto konkrétnom prípade. Trestnoprávna represia by nemala nastupovať tam, kde dostatočnú ochranu právneho vzťahu možno dosiahnuť prostriedkami inými, najmä ochranou civilnoprávnou. Štát má využívať svoje právo trestať páchateľa len vtedy, kedy to skutočne vyžaduje ochrana celospoločenských záujmov a len v nevyhnutnej miere. Trestné právo nemá byť zneužívané v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy sa prostredníctvom trestného oznámenia strašia obchodní partneri, kedy sa trestné konanie zneužíva na zabezpečenie dôkazov pre civilné konanie, resp. na šikanózne trestné oznámenia. Trestné právo a trestná represia má a musí mať v súvislosti s civilným konaním len sekundárny, subsidiárny charakter. Trestné právo ako najkrajnejší prostriedok na
ochranu právneho poriadku je možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú. Trestné právo by nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov a suplovať iné právne odvetvia. Úlohou trestného práva nie je kriminalizovanie súkromnoprávnych vzťahov. Základnou funkciou trestného práva by mala byť ochrana spoločnosti pred kriminalitou, teda ochrana pred trestnými činmi, ktoré sa vyznačujú určitou vyššou závažnosťou, vyššou spoločenskou nebezpečnosťou, excesom z bežného života. Súd v tejto veci musí jednoznačne konštatovať, že hoci konanie obžalovaného po formálnej stránke naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, absentuje v jeho konaní, spôsobe spáchania, následku, okolnostiach prípadu, miery jeho zavinenia, pohnútky materiálna podmienka trestnosti jeho konania tak, ako je uvedená v ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona. Jednoznačne musí súd konštatovať, že takéto preukázané konanie obžalovaného nie je prečinom, nakoľko je jeho závažnosť nepatrná. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.