Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/54/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., v skratke SLSP, a. s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: Havel, Holásek & Partners, s r. o., advokátska kancelária so sídlom: Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: HOWELL, s r. o., so sídlom: Námestie mieru 15, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 36 596 949, v konaní o 25.833,70 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa ohľadom zmluvného úroku ohľadom 16,9 % ročne zo sumy 12.377 eur za obdobie od 23.11.2012 až do zaplatenia zamieta.

Náhrada trov konania sa v tejto časti žalobou uplatneného nároku nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej spoločnosti zaplatenia sumy 25.833,70 eura, pozostávajúcej z dlžnej sumy istiny 12.377 eura, zročných riadnych úrokov v sadzbe 16,90 % ročne, ku dňu zročnosti celého dlhu dňa 22.11.2012 vo výške 6.716,74 eura, zročných úrokov z omeškania 6.449,43 eura a poplatkov 290,53 eura. Pohľadávka vznikla na základe úverovej zmluvy zo dňa 19.8.2009, ktorou žalobca požičal žalovanej sumu 12.377 eura na dobu do 15.8.2010, a ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom v splátkach po 1.032 eura. Žalovaná nezaplatila nič, preto žalobca určil zročnosť dlhu dňom 22.11.2012 vo výzve zo dňa 26.10.2012.

Procesný súd rozsudkom zo dňa 28.10.2013, vyhláseným rozsudkom pre zmeškanie , žalobcovi priznal sumu 25.833,70 eura spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 19.384,27 eura od 23.11.2012 do zaplatenia a trovy konania 2.576,10 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 1.026,60 eura), všetko do 3 od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu bola žaloba zamietnutá.

V zmysle žaloby súd priznal žalobcovi zročnú istinu 12.377 eura, riadne úroky, ktoré sa stali zročné spolu s istinou v sume 6.716,74 eura, úroky z omeškania 6.449,43 a poplatky v sume 290,53 eura a to spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.384,27 eura (istina, riadne úroky a poplatky spolu). V rozsahu, ktorým sa domáhal úroku 16,9 % ročne zo sumy 12.377 eura od 23.11.2012, bola žaloba zamietnutá s poukazom na poslednú vetu ako aj na , keďže všetky úroky, ktoré sa stali zročné spolu s istinou, boli žalobcovi priznané.

Žalobca v zákonnej lehote napadol rozsudok v časti zamietnutia žaloby ohľadom úroku 16,90 % ročne zo sumy 12 377 eura od 23.11.2012 do zaplatenia a zvyšok priznaného nároku vrátane výroku o trovách konania odvolaním nebol napadnutý. Táto časť sa stala právoplatnou dňa 8.1.2014.

Krajský súd Košice svojím uznesením - 63 zo dňa 30.3.2015 rozsudok okresného súdu odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na opätovné prejednanie a ďalšie konanie . Skonštatoval, že vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, odôvodnenie zamietnutia časti žaloby ohľadom úrokov 16,9 % ročne zo sumy 12.377,00 eura od 23.11.2012 tým, že všetky úroky, ktoré sa stali zročné s istinou, už boli súdom priznané, je v rozpore s ust. a neumožňuje posúdenie dôvodnosti nepriznania týchto úrokov. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa o ich priznaní znovu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust.

Súd, viazaný pokynom odvolacieho súdu preto vec opätovne prejednal. Na pojednávaní dňa 22.9.2015, ktorého sa žalovaná nezúčastnila, právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v kontexte aj s dôvodmi odvolania, a v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach žiadal, aby súd vyhovel aj tej časti žaloby, ktorej sa žalobca domáhal zmluvného 16,9 % úroku zo sumy 12.377 eur od 23.11.2012 až do zaplatenia. Poukázal v tomto smere na znenie a z toho vyplývajúcu povinnosť žalovaného vrátiť tieto požičané peniaze spolu so zmluvným úroku až do momentu, kým nebude celá istina riadne vyrovnaná. Iné skutočnosti neuviedol.

Za daného dôkazného a procesného stavu možno ustáliť, že čo sa skutkových okolností týka, tieto boli nesporné a časť žaloby, ktorá zostala predmetom konania, bola otázkou právnou.

Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že: Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX (čl. 9) zo dňa 19.8.2009 žalobca poskytol žalovanej (v aktuálnom čase pod obch. názvom Štyri H, s.r.o., pozn.) prevádzkový preklenovací úver v sume 12 377 eur vo výške referenčnej sadzby Base Rate Balíka zvýšenej o 1 %. Tento úver sa žalovaná zaviazala splatiť v období počnúc prvou splátkou dňa 15.9.2009 do 15.8.2010, t. j. v 12 splátkach po 1032 eur, splatných do 15. dňa v mesiaci. Ako žalobca tvrdil, ročná úroková sadzba zodpovedala sadzbe 16,9 %.

Ďalej v žalobe uvádzal, že žalovaná podmienky pre splácanie tohto úveru nedodržiavala a preto listom zo dňa 26.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú, aby neuhradený zostatok dlhu uhradila do 10 dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Konkretizoval, že ku dňu 22.11.2012 žalobca evidoval dlh na samotnej istine 12.377 eur (z toho je zrejmé, že žalovaná nezaplatila nič, pozn.), riadne úroky 6716,74 eura, úroky z omeškania 6449,43 eura a poplatky 290,53 eura. Na základe uvedeného sa domáhal priznať celkovú sumu 25 833,70 eura s tým, že od 23.11.2012 sa domáhal zaplatenia tiež zmluvného úroku z dlžnej sumy istiny 12 377 eur až do zaplatenia a paralelne s tým úroku z omeškania zo sumy 19 384,27 eura (12377 eur istina, plus úrok 6716,74 eura plus 290,53 eura dlžné poplatky) 8 % ročne od 23.11.202 do zaplatenia.

Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.10.2012 (čl. 25) žalobca žalovanej oznámil, že predmetný úver sa v zmysle rozhodnutia žalobcu stal splatným dňa 23.10.2012 a vyzval ju, aby aktuálny dlh v sume 25 572,23 eura zaplatila do 10 dní od prevzatia oznámenia.

Z vyčíslenia pohľadávky ku dňu 22.11.2012 (čl. 26) súd zistil, že činila celkovú sumu 25 833,70 eura pozostávajúca z čiastok, uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Súd pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzal zo zmluvy zo dňa 19.8.2009, tento úver bol žalovanej poskytnutý za účelom splatenia pohľadávky žalobcu titulom povoleného prečerpania, pričom, ako vyplýva z dokumentu na čl. 29, pre povolené prečerpanie bola sadzba úrokov od 1.9.2009 v sadzbe 15,9 %. Táto úroková sadzba bola v zmysle úverovej zmluvy navýšená o 1 %, čiže na 16,9 % ročne. Tým, že sa tento úver vzťahoval na dobu práve 1 roka, ročný úrok zo sumy 12.733 eur činí 2.151,88 eura. To znamená, že dňa 15.8.2010, kedy bol celý úver zročný (splatný), mala byť žalobcovi v zmysle zmluvy vrátená celková suma 14.884,88 eura.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Vychádzajúc z právnej úpravy je zrejmé, že kým počiatok platenia úrokov upravuje prvá veta ust. , t. j. že sa majú platiť od poskytnutia peňažných prostriedkov (popr. od dňa zmluvne dohodnutej doby). Koniec platenia zmluvných úrokov je upravený v , ktorý je vyjadrený slovami „...záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky...“ ako aj slovami: V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa úver stane splatným v dobe, dohodnutej v zmluve, alebo úveru, ktorý bol vyhlásený za predčasne splatný. Až v danom momente, t. j. v čase splatnosti požičaných peňazí a spolu s nimi tiež splatných úrokov sa právo stáva nárokom. Povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania.

To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania, čo je odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu.

Tento záver súdu podporuje aj komentár k , podľa ktorého:

- vzhľadom na to, že ustanovenie je dispozitívne, pre dobu splatnosti úrokov je rozhodujúci obsah zmluvy, teda doba splatnosti, ktorú si strany dojednali v zmluve. Podporne je doba splatnosti úrokov upravená v odseku 1 a 2.

- všeobecne platí, že splatnosť úrokov je totožná so splatnosťou istiny, čo vyjadruje prvá veta. Tento princíp sa použije vždy (pokiaľ zmluva neustanovuje iné), keď sa má úver vrátiť jednorazovo. To platí za predpokladu, že lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nie je dlhšia ako jeden rok. Ak táto lehota presiahne jeden rok, platí, že úroky sú splatné koncom kalendárneho roka, bez ohľadu na splatnosť istiny.

- pre poslednú fázu splácania úveru, teda keď sa má vrátiť zvyšok úveru, zákon ustanovuje podporné pravidlo, že úroky týkajúceho sa tohto zvyšku sú splatné spolu s ním.

Odsek 2 upravuje splatnosť úrokov pre prípad, ak si strany dojednali vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v splátkach. Platí, že v deň splatnosti dohodnutej splátky sú splatné aj úroky z tejto splátky. Ide však o dispozitívnu úpravu a strany si môžu dohodnúť splatnosť úrokov pri splácaní úveru v splátkach odchylne.

Dobu trvania povinnosti dlžníka platiť úroky dispozitívne ustanovuje posledná veta odseku 3. Ide o dispozitívnu úpravu, a preto v zmluve môže byť táto doba upravená odchylne. Nemusí sa viazať na dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Súd preto nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní zo dňa 7.1.2014 a to preto,

- že v zmluve o úvere zo dňa 19.8.2009 bola splatnosť úveru dohodnutá jednoznačným a nepochybne vyjadreným spôsobom a to dátumom: 15.8.2010

- že podľa VOP (čl. 11 -18), na ktoré zmluva odkazuje, a ich bodu 7.3.2: pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere

- podľa čl. 7.4.1: zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas úrokového obdobia ... podľa čl. 7.4.2: úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane). Klient je povinný platiť banke úrok z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia t.j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého súd bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie...

Z uvedené vyplýva, že úrokové obdobie bolo určené lehotou splatnosti úveru a to poslednou splátkou dňa 15.8.2010, kedy sa stali zročnými aj úroky týkajúce sa tohto obdobia a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť tak činila 14.884,88 eura vrátane úroku.

V danej prejednávanej veci súd rozsudkom zo dňa 28.10.2013 celú nezaplatenú požičanú sumu 12.733 eur, dlžné poplatky 290,53 eura a vlastnou nepozornosťou tiež zmluvný úrok za obdobie nie do 15.8.2010, ale za obdobie do „mimoriadneho zosplatnenia“ úveru dňa 26.10.2012 a to ku dňu 22.11.2012. Vtedy bol úrok vyčíslený sumou 6.716,74 eura. V prvom rade súd poukazuje na to, že len ťažko možno „mimoriadne“ zosplatniť úver, ktorý sa v zmysle zmluvy stal celý splatný už dňa 15.8.2010, vrátane zmluvného úroku. V deň splatnosti úveru podľa zmluvy sa stal splatným úrok v sume 2151,88 eura čo znamená, že žalobcovi súd vlastnou nepozornosťou priznal viac, než mu podľa zákona patrí. Táto časť rozsudku sa ale stala právoplatnou a teda súdom opätovne neposudzovanou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu ohľadom zmluvného úroku ohľadom 16,9 % ročne zo sumy 12.377 eur za obdobie od 23.11.2012 až do zaplatenia zamietol. V tomto rozsahu žalobca nebol úspešný a navyše nie je zistiteľný ani výpočtový základ, pričom v rozsudku zo dňa 28.10.2013 mu boli trovy konania priznané v plnej, žalobou uplatnenej výške a preto súd vyslovil, že sa náhrada trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.