Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-99-2022.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/99/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: U. R. - ČEJS, s miestom podnikania SNP 181, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 41 075 650, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom O. F. XXXX, XXX XX O., proti žalovanému: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, ktorého správcom konkurznej podstaty je: SKP, k.s. so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, sídlo kancelárie: Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 915 691, v konaní o zaplatenie 3.144,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/15/2012-51 zo dňa 26. februára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/15/2012-51 zo dňa 26. februára 2013 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.144,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.144,52 Eur od 02.09.2010 do 09.11.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.144,52 Eur od 10.11.2011 do zaplatenia, a náhradu trov konania. V priebehu konania žalobca zobral svoju podanú žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 2.000,- Eur z dôvodu jej uhradenia žalovaným. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe jeho objednávok vyfakturoval za dodaný tovar a služby faktúru č. 35/10 na sumu 6.144,52 Eur, splatnú 01.09.2010, z ktorej žalovaný uhradil 10.11.2011 sumu 3.000 Eur, zvyšná suma vo výške 3.144,52 Eur zostala neuhradená.
2. Okresný súd rozsudkom č.k. 5Cb/15/2012-51 zo dňa 26. februára 2013 výrokom I. konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 2.000 Eur zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.144,52 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 07.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 6.144,52 Eur od 02.09.2010 do 09.11.2010, zo sumy 3.144,52 Eur od 10.11.2010 do 06.08.2012, zo sumy 2.144,52 Eur od 07.08.2012 do 06.09.2012, zo všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí III. výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 188,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 466,59 Eur.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný podaním zo dňa 24.05.2013 odvolanie, a to proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu a žiadal odvolací súd konanie prerušiť v zmysle § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to s poukazom na to, že dňa 19.04.2013 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie dlžníka - žalovaného.
4. Predkladacou správou zo dňa 19.08.2022 okresný súd predložil krajskému súdu spisový materiál z dôvodu, že v danej veci bolo vydané rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, keďže v priebehu
odvolacieho konania bolo konanie zo zákona prerušené podľa § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okresný súd v zmysle úpravy ust. 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. vyzval správcu konkurznej podstaty a aj žalovaného, aby súdu doručili návrh na pokračovanie v konaní, v prípade, ak v ňom mienia pokračovať. Ani jeden z nich však v stanovenej lehote tento návrh nepodal, čím nastali účinky späťvzatia žaloby. Keďže tieto účinky nastali zo zákona po rozhodnutí súdu prvej inštancie a skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, je daný podľa okresného súdu dôvod na postup podľa § 370 ods. 1 CSP.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
6. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Podľa ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10. Krajský súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.
11. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že žaloba žalobcu bola okresnému súdu doručená dňa 30.11.2011. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26. februára 2013, proti ktorému v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný. Okresný súd Žilina uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19.04.2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka (žalovaného) a uznesením sp.zn. 4R 1/2013 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.12.2013 reštrukturalizačné konanie zastavil a na majetok dlžníka (žalovaného) vyhlásil konkurz. Na funkciu správcu bol ustanovený správca: SKP, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, Dolný Kubín, IČO: 44 915 691. Výzvou zo dňa 21.06.2022 adresovanou žalovanému a správcovi SKP, k.s. vyzval okresný súd žalovaného a správcu, aby v súlade s ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v prípade, že mienia pokračovať v tomto konaní, v lehote 30 dní doručili návrh/ súhlas na pokračovanie v konaní s tým, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v uvedenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Výzva bola správcovi konkurznej podstaty a žalovanému doručená dňa 07.07.2022 (č.l. 79, 80 spisu). Žalovaný ani správca konkurznej podstaty na výzvu okresného súdu nereagovali.
12. V zmysle uvedeného krajský súd konštatuje, že predmetom konania bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky, teda išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu, patriaceho úpadcovi podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. Vzhľadom na charakter konania tak nastali účinky vyplývajúce z
ust. § 47 ods. 1 tohto zákona, teda konanie sa prerušilo, a to v čase po vydaní rozsudku okresného súdu, ktorý však z dôvodu žalovaným podaného odvolania nenadobudol právoplatnosť. Zo spisového materiálu pritom vyplynulo, že ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný na výzvu okresného súdu v zmysle ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. nedali súhlas na pokračovanie v konaní. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zák. č. 7/2005 Z.z., o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP.
13. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorého účelom je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania, bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
14. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“
15. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
16. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
17. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
18. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.
19. Odvolací súd nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo
zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení rozhodnutia a o zastavení konania.
20. Navyše odvolací súd dodáva, že nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
21. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
22. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.