Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_1T-24-2015.pdf
PDF · 91.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný:
R. B.D., M. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. U.Á. XXXX/XX, A., P. Š. G., S. F. P. P. Y.,
j e v i n n ý, ž e
ako zamestnanec spoločnosti Eurotechnic s.r.o., Pezinská č. 282/3, 949 01 Nitra , dňa 10.04.2012 v čase okolo 04.50 hod. na diaľnici D1 v úseku 22,33 km v smere z Trnavy do Bratislavy viedol služobné osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, V.: M.-XXXGE, pričom pri preraďovaní sa zo stredného jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu sa nedostatočne venoval riadeniu vozidla a nesledoval pozorne situáciu v cestnej premávke v dôsledku čoho, narazil do pred ním v pravom jazdnom pruhu jazdiaceho osobného motorového vozidla Kia Sorento 2,5 A., V.: C.-XXXCZ, ktoré vyšlo z pevného povrchu diaľnice mimo vozovku, kde sa viackrát prevrátilo. Pri dopravnej nehode utrpel poškodený U. C. zranenia nezlučiteľné so životom - rozdrvenie mozgu s opuchom mozgu až mozgového kmeňa, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu vľavo, prítomnosť vzduchu v lebečnej dutine, viacnásobné zlomeniny lebky - bázy, klenby a tvárovej kostry, mnohonásobné rezné a tržné rany tváre, oboch ušníc a vlasatej časti hlavy, zlomeniny oblúkov šiesteho a siedmeho krčného stavca s posunom, pomliaždenie a krvácanie do pľúc, zlomeniny ľavej kľúčnej kosti a pomliaždenie ramena so šokom z krvácania na následky ktorých, dňa 27.04.2012 zomrel, pošk. R. B. pri nehode utrpel zranenia - otvorenú zlomeninu ľavej ramennej kosti s úplným prerušením vretenného nervu, vykĺbenie hlavice ľavej ramennej kosti, sériovú zlomeninu II., III., IV., V., VI., VII., VIII. rebra vľavo s poranením pľúc a únikom vzduchu do pohrudnicovej dutiny, rezné a tržné rany vlasatej časti hlavy a odreniny pravej ruky s dobou liečenia viac ako 12 mesiacov, určenou na základe znaleckého posudku U.. L.. T. C., K.., U.. D. Q. utrpel zranenia
- roztrhnutie pľúc so zlyhaním dýchania a s únikom vzduchu do pohrudnicovej dutiny a medzihrudia, pomliaždenie mozgu v pravom čelovom laloku s krvácaním pod tvrdú mozgovú plenu v pravej čelovo
- temenno - spánkovo - záhlavovej oblasti a s krvácaním do bazálnych ganglií vpravo so sprievodným opuchom mozgu, otvorenú stratovú zlomeninu členkovej kosti vpravo, zlomeninu krčka a tela stehnovej kosti vpravo s posunom úlomkov, pomliaždenie brucha s pomliaždením podžalúdkovej žľazy, sleziny a ľavej obličky, zlomeninu tvárovej kostry /pravá očnica, nosové kosti, prínosové dutiny/, zlomeninu okraja ľavej bedrovej jamky, vykĺbenie ľavého kolenného kĺbu so zlomeninou medzihrboľovej vyvýšeniny píšťaly s roztrhnutím všetkých štyroch stabilizačných väzov kolena a pomliaždenie pravého oka s priemernou dobou liečenia viac ako 12 mesiacov, určenou na základe znaleckého posudku U.. L.. T. C., K.., U.. T. Y. pri nehode utrpel zranenia - pomliaždenie hrudníka a pravého lakťa, odreninu čela nad pravou očnicou a pomliaždenie zadnej časti krku a chrbta s celkovou dobou liečenia menej ako 7 dní, určenou na základe znaleckého posudku U.. L.. T. C., K.., U.. L. B. utrpel povrchové pomliaždenie chrbta a palca ľavej ruky s dobou liečenia menej ako 7 dní, pričom obžalovaný R. B. svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 35 ods. 5 citovaného zákona /povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a povinnosť vodiča motorového vozidla na diaľnici za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať bezpečnú vzdialenosť - bezpečná vzdialenosť je minimálne taká vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde za dve sekundy/,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3/tri/ roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 /tri/ roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného R. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení prokurátora k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste.
Ku skutku:
Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný R. B.. Z vykonaných dôkazov bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný R. B. sa ako vodič motorového vozidla pri jazde po diaľnici v rozhodnom čase nevenoval plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a za vozidlom idúcim pred ním nedodržal bezpečnú vzdialenosť, čím týmto zavinil zrážku s pred ním jazdiacim vozidlom, v dôsledku čoho došlo ku ťažkej ujme na zdraví účastníkov dopravnej nehody a k usmrteniu jedného z účastníkov dopravnej nehody.
Ku právnej kvalifikácii:
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zák. tak v jeho základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstate, teda tak, ako ho kvalifikovala obžaloba. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vedomá nedbanlivosť obžalovaného spočívajúca v nedostatočnom venovaní sa riadeniu vozidla, nesledovaní situácie v cestnej premávke a nezachovaní bezpečnej vzdialenosti od vozidla jazdiaceho pred ním, v dôsledku čoho pri preraďovaní sa zo stredného jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu narazil do pred ním v pravom jazdnom pruhu jazdiaceho osobného motorového vozidla, čím došlo zo strany obžalovaného k porušeniu ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), § 35 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, bola v priamej príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom, ktorým bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví a usmrtenie jedného z účastníkov dopravnej nehody.
Súd zhodne s obžalobou v konaní obžalovaného vzhliadol okrem existencie všetkých obligatórnych pojmových znakov základnej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. aj kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný tým, že v rozhodnom čase sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a za vozidlom idúcim pred ním nedodržal bezpečnú vzdialenosť /ktoré porušenia predpisov vo svojom vzájomnom spolupôsobení často vedú k dopravným nehodám so závažným následkami, čoho dôkazom je aj hraničný následok v tomto prípade/, porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu ako účastníkovi cestnej premávky vyplývala zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ku náhrade škody:
Poškodení si v rámci prípravného konania riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd však preskúmaním obžaloby zistil, že obžalovaný sa skutku dopustil v čase, kedy plnil pracovné úlohy ako zamestnanec spoločnosti Eurotechnic, s.r.o., Pezinská 282/3, 94901 Nitra. V zmysle ustálenej judikatúry /primerane R 29/69-II, R 14/62, R 11/75/, s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Obč. zák., nárok na náhradu škody, spôsobenej pracovníkom tretej osobe alebo organizácii zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh /v tomto prípade došlo zo strany obžalovaného k zavinenému porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 35 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke/ alebo v priamej súvislosti s ním, si mohla nárok na náhradu škody v adhéznom konaní voči obžalovanému uplatniť iba spoločnosti Eurotechnic, s.r.o.,, s ktorou bol obžalovaný v čase spáchania skutku v pracovnom pomere. Poškodeným tretím osobám /spln. zást. pošk. U. C., U.. R. B., U.. D. Q., U.. T. Y., U.. L. B., alebo organizáciam /pošk. VZP, a.s. a poš. Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s./, nárok na náhradu škody voči takémuto obžalovanému - zamestnancovi plniaceho v čase dopravnej nehody pracovné úlohy, neprináleží, pričom poškodení môžu svoje nároky uplatňovať iba voči spoločnosti Eurotechnic, s.r.o., kde bol obžalovaný v rozhodnom čase zamestnaný. Súd v danom prípade preto nemohol poškodených pripustiť do trestného konania s právom uplatniť nárok na náhradu škody voči obžalovanému a v zmysle § 256 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa.
Ku druhu a výške trestu:
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov a správu o povesti, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v roku 1995 a v roku 2011, pričom sa v oboch prípadoch na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný je otcom štyroch detí, z toho dvoch maloletých, voči ktorým si podľa svojho vyjadrenia plní vyživovaciu povinnosť. V evidenčnej karte vodiča nemá obžalovaný pred dopravnou nehodou ani po nej žiaden záznam. Z karty vodiča tiež vyplýva, že vodičské oprávnenie na vedenie motorového vozidla mu bolo udelené 01.08.1989 a vodičský preukaz nebol obžalovanému bezprostredne po dopravnej nehode zadržaný. V súčasnosti je obžalovaný zamestnaný Samsung Galanta. V čase dopravnej nehody nebol obžalovaný pod vplyvom alkoholu.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu nedbanlivostným usmrtením účastníka cestnej premávky, jeho hraničný následok, vedomé nedbanlivostné zavinenie obžalovaného a jeho mieru, neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti vzhľadom na to, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu, nakoľko takýto trest považoval za neprimerane prísny s poukazom na okolnosti prípadu /obžalovaný neviedol neprimeranou rýchlosťou ani pod vplyvom alkoholu/ a osobu páchateľa /jedná sa v podstate o bezúhonného riadne zamestnaného občana, otca štyroch detí/ tak vo vzťahu k jeho výchovnému účinku na obžalovaného ako aj jeho významu pre spoločnosť, ktorej záujmom nie je represívnymi trestami postihovať páchateľov nedbanlivostných trestných činov na úseku dopravy za tých okolností, akých tomu bolo v tomto konkrétnom prípade, ktorí svojim správaním ako účastníci cestnej premávky neohrozujú bezpečnosť na cestách arogantnou a nezodpovednou jazdou. V tejto súvislosti súd dodáva, že potenciálnym páchateľom prečinov tohto charakteru je každý vodič, ktorého nie výrazné prekročenie rýchlosti a oneskorená reakcia na vzniknutú dopravnú situáciu, jej nesprávne vyhodnotenie a riešenie, môže viesť k hraničnému následku. Preto nie je pri rozhodovaní o druhu a výške trestu možné pri prečinoch na úseku dopravy s hraničným následkom a priori, a bez dôsledného zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu, ukladať nepodmienečné tresty odňatia slobody. Podľa názoru súdu možno nepodmienečný trest odňatia slobody ukladať iba vtedy, pokiaľ je to z hľadiska záujmu spoločnosti nevyhnutné, pričom v danom prípade by takýto trest nepochybne nebol úmerný miere porušenia dopravných predpisov a závažnosti vedomého nedbanlivostného protiprávneho konania obžalovaného. Pri rešpektovaní návrhu prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by súd narazil okrem rozporu s vlastným vedomím a svedomím súčasne na rozpor so zákonnou úpravou upravujúcou účel, ktorý sa má trestom dosiahnuť, ktorým nie je „stredoveká pomsta“ spoločnosti za spáchaný trestný čin, ktorou by v tomto konkrétnom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nepochybne bolo, ale najmä ochrana spoločnosti a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd má za to, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by mal na osobnosť obžalovaného vo vzťahu k závažnosti jeho konania neprimerane negatívny dopad a neviedol by nijakým spôsobom k jeho náprave v tom smere, že by sa v budúcnosti už nedbanlivostného trestného činu na úseku dopravy nedopustil /navyše, keď s výnimkou predmetného skutku nebol nikdy účastníkom dopravnej nehody, a dokonca nebol ani pre priestupok na úseku dopravy prejednávaný/. U obžalovaného sa v danom prípade jednalo o exces z riadneho spôsobu života, navyše v nedbanlivostnej forme, pričom v tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že zavinené nedbanlivostné spôsobenie dopravnej nehody nemožno u nikoho ani pri maximalizácii snahy o komplexné dodržiavanie dopravných predpisov vylúčiť. Vzhľadom na zistené pomery obžalovaného, teda okolnosti, ktoré ho charakterizujú ako objekt trestu, a tiež možnosti jeho nápravy má súd tiež za to, že v danom prípade by nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovaným vzhľadom na jeho relatívnu predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku, ako aj na časový odstup od jeho spáchania bol nepochybne vnímaný citeľnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých porušovanie dopravných predpisov s trestnoprávnymi následkami nie je neobvyklé a výnimočné. Navyše podľa názoru súdu, a to bez ohľadu na trest, ktorý bol obžalovanému za jeho konanie uložený, z ľudského hľadiska je v takýchto prípadoch za týchto okolností aj tak najvyšším trestom pre obžalovaného samotná skutočnosť, že svojou nedbanlivosťou zavinil smrť človeka.
Súd preto dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho nedbanlivostného konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do doposiaľ bezúhonného života obžalovaného a jeho spoločenských väzieb jeho izoláciou od spoločnosti.
Keďže mal súd za nepochybne preukázané, že k dopravnej nehode a jej následku došlo v príčinnej súvislosti so zavineným porušením dopravných predpisov obžalovaným pri vedení motorového vozidla, uložil mu popri podmienečnom treste odňatia slobody aj okolnostiam skutku, následkom a času, ktorý od dopravnej nehody uplynul, primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu nakoľko to súd považoval tak z individuálno-preventívneho hľadiska ako aj z hľadiska vplývania uloženého trestu na ostatných členov spoločnosti, za potrebné. Pri určení dĺžky trvania trestu zákazu činnosti súd prihliadol najmä k závažnosti spôsobeného následku ako aj k nepochybne dobrým vodičským skúsenostiam obžalovaného /obžalovaný nemá žiaden záznam v karte vodiča/.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky, ktoré súd považuje za dostatočné, adekvátne a spravodlivé a ktoré splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.