Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/819/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Česká sporiteľňa a.s., so sídlom v Prahe, Olbrachtová 1929/62, IČ: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Romanem Majerem, advokátom so sídlom v Prahe, Vyskočilova 1326/5, korešpondenčná adresa v Českej republike, Plzeň, Úslavská 33, proti odporkyni: N. N., nar. X.XX.XXXX, bytom v U., N. XXX, v konaní o zaplatenie úrokov z úveru, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.4.2014 č.k. -22 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z úveru vo výške 13,6% ročne z čiastky 206.928,36 Kč, počnúc od 20.7.2009 do zaplatenia. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal zaplatenia úrokov z úveru z dôvodu, že v pôvodnom návrhu, ktorým sa domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, pozabudol tento nárok uplatniť. Potom, ako požiadal o pripustenia rozšírenia návrhu zo dňa 20.8.2013 rozšírenie pripustil.

Súd prvého stupňa s prihliadnutím na to, že nárok navrhovateľa je dôvodný, a že Európskym platobným rozkazom bolo rozhodnuté o istine, o ročnom úroku z omeškania, o nákladoch konania, teda o trovách konania účastníka, rozhodol o návrhu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 13,6% ročne z dlžnej sumy počnúc od 20.7.2009 do zaplatenia. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ má nárok na tento úrok na základe zákona, uzatvorenej zmluvy o úvere a v súlade s judikatúrou, preto tomuto návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že o trovách konania bolo rozhodnuté v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu a tieto trovy navrhovateľovi vznikli iba z dôvodu, že opomenul tento nárok uviesť v pôvodnom návrhu. V tej súvislosti poukázal na ust. .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa a a odvolacieho súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a nárok navrhovateľa v tomto rozsahu zamietol. Uplatnila trovy konania. V dôvodoch odvolania poukázala na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o jednoznačne premlčaný nárok, preto vzniesla námietku premlčania. Súd prvého stupňa podľa jej názoru

nemohol vychádzať len z tej skutočnosti, že navrhovateľ v konaní o európskom platobnom rozkaze zabudol uplatniť úroky. Je isté, že navrhovateľ tento nárok neuplatnil v zákonnej premlčacej lehote. V tomto konaní podľa jej názoru navrhovateľ len skúsil, či mu bude priznaný aj premlčaný nárok a svoje tvrdenia oprel len o tú skutočnosť, že „v základnom“ konaní o vydanie európskeho platobného rozkazu pozabudol uplatniť úroky z úveru. Namietla aj výšku priznaných úrokov, ktorá nezodpovedá právnym predpisom a navrhla ich opätovné prehodnotenie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že s rozsudkom sa plne stotožňuje a podľa jeho názoru nárok nie je premlčaný. Zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle zák.č. 513/1991 Sb., ktorý v ust. § 397 stanovuje premlčaciu lehotu v dĺžke 4 rokov. Táto do rozšírenia žaloby nebola dovŕšená. Podľa jeho názoru nárok nie je premlčaný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu danom ust. , a zistil, že odvolanie je opodstatnené.

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania, pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. .

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením , pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Odvolaním napadnutý rozsudok nemá všetky uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplýva, o aké skutkové zistenia súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel a ani to, podľa akých právnych noriem daný nárok posudzoval.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, či súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci ohľadom prisúdeného nároku, aké skutkové závery z vykonaného dokazovania vyvodil, z ktorého dôvodu možno takéto rozhodnutie považovať podľa názoru odvolacieho súdu za svojvoľné. V tej súvislosti sa súd prvého stupňa dopustil aj vady konania, keď vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie vo veci, čím porušil ustanovenia upravujúce konanie. Za závažné pochybenie súdu prvého stupňa možno považovať aj tú skutočnosť, že svoje rozhodnutie neoprel o žiadne zákonné ustanovenie.

Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa v zmysle súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vo veci rozhodnúť po vykonaní náležitého dokazovania a rozsudok odôvodniť v súlade s tak, aby bol preskúmateľný. Zároveň bude nutné sa vyporiadať s námietkami odporkyne.

V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania účastníkov, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.