Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1332-2010.pdf
PDF · 69.88 KB
Case nature
Subarea
6Er/1332/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému BESTA, s.r.o., so sídlom Široká 1034, Važec, IČO: 31 627 871, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom v Liptovskom Mikuláši, č. EX 1892/2010, o vymoženie 33,28 eur, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia s a z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie v sume 50,03 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5505 024104 vydaným dňa 3.12.2010 poveril Okresný súd Liptovský Mikuláš súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 33,28 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin, č. k.: PV 501/07594/2010 zo dňa 23. 8. 2010.
Dňa 31.7.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu písomné podanie, ktorým podal podnet na zastavenie exekúcie voči povinnému, z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň súdu predložil na nahliadnutie aj exekútorsky spis, v ktorom bol zažurnalizované podanie oprávneného, ktorým vyslovil súhlas so zastavením exekúcie. Podanie oprávneného bolo do sídla exekútorského úradu povereného súdneho exekútora doručené dňa 24.7.2015.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku: Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku: Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, keď zastavil exekúciu voči povinnému. Z predloženého spisového materiálu súdneho exekútora vyplýva nemajetnosť povinného, keď tento najneskôr od roku 2006 nevykonáva odvody za žiadnych zamestnancov a taktiež nevykonáva ani žiadnu ekonomickú činnosť. Do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie nebola uhradená vymáhaná pohľadávka oprávneného a to ani čiastočne. O týchto skutočnostiach informoval súdny exekútor aj oprávneného, listom zo dňa 13.7.2015.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
S poukazom na dotknuté právne normy Exekučného poriadku, súd druhým výrokom rozhodol o povinnosti oprávneného na nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky pre nedostatok majetku povinného.
Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie celkovo v sume 52,31 eur. Zároveň predložil exekučnému súdu aj exekútorsky spis č. EX 1892/2010, za účelom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie.
V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti len v minimálnej sume 33,19 Eur. Priznaná odmena za výkon exekučnej činnosti pozostáva z úkonov odmeňovaných paušálnou sumou vo výške 3,32 eur/úkon. Súd priznal odmenu za nasledovné úkony exekučnej činnosti v zmysle § 15 vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie. Zároveň aj súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu odmenu v minimálnej výške, preto mu ju súd priznal v plnej výške.
Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 5 M Cdo/12/2004 z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“
S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 8,50 Eur, ktoré súdny exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie (žiadosť o udelenie poverenia (1,30 €), upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému (2 x 1,30 €), doručovanie exekučného príkazu (3 x 1,30 eur). Išlo o náhradu preukázateľne vynaloženého poštovného. Zvyšné uplatnené poštové výdavky súd nepriznal s poukazom na to, že tieto nevyplývali z predloženého exekučného spisu, k písomnostiam založeným v exekučnom spise neboli pripojené potvrdenia o doručení („doručenky“), ktoré by preukazovali vykonanie doručenia písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa. Súd nemôže priznať náhradu poštových výdavkov, v prípade ak táto zo strany súdneho exekútora nie je riadne vydokladovaná príslušnými potvrdeniami o tom, že jednotlivé písomnosti exekučného konania boli súdnym exekútorom doručované prostredníctvom poštového doručovateľa. Súdny exekútor má v procese rozhodovania o náhrade trov konania postavenie účastníka konania. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na nedávne odpublikované rozhodnutie Ústavného súdu SR, spis. zn.: PLz. US/1/2014, v ktorom Ústavný súd SR, poukazuje na paralelu v rámci dokazovania medzi exekučným konaním a občianskym súdnym konaním. V smere naznačeného možno poukázať na „analógiu iuris“, keď v zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa aj na exekučné konanie primerane použijú predchádzajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, medzi inými aj ustanovenia o dokazovaní v občianskom súdnom konaní. Súdny exekútor svoju dôkaznú povinnosť pri uplatňovaní vyčíslených trov exekúcie v časti neuniesol, keď súdu riadne nepreukázal vyúčtované trovy exekúcie. V predloženom exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy odôvodňujúce uplatňovanú výšku hotových výdavkov v uvedenej výške a taktiež súd môže v zmysle vyššie citovanej vyhlášky priznať len náhradu skutočne vynaložených hotových výdavkov, ktoré sú vynaložené na vlastný výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur a z priznaných náhrad hotových výdavkov 8,50 Eur, a to v sume 8,34 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 50,03 eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde. (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.