Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/148/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľky: I.. F. G., T.. X.X.XXXX, H. D. Y., W. X, proti odporcovi: V.. D. G., T.. XX.X.XXXX, H. D. K. C., G. XX, v konaní o predĺženie doby poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručením tunajšiemu súdu dňa 31.3.2015 žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 100 eur. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli v roku 1998 manželstvo a v roku 1999 sa im narodila dcéra Stanislava. Po narodení dcéry si našla zamestnanie na detašovanom pracovisku UPJŠ v Rožňave ako vysokoškolský pedagóg. Po rozchode s manželom, ktorý si našiel mimomanželskú známosť, bola nútená z dôvodu psychických a fyzických atakov zo strany odporcu zanechať prácu pedagóga a presťahovať sa s dcérou do Košíc, pričom mu nechala všetok ich spoločne nadobudnutý majetok. Nejaký čas ešte dochádzala do zamestnania v Rožňave, ale nakoľko starostlivosť o dcéru a jej záujmová činnosť si vyžadovala viac času, nebolo možné naďalej dochádzať. Po tomto si adekvátne zamestnanie aj napriek svojmu aktívnemu hľadaniu vo svojom odbore nenašla. Absolvovala množstvo školení a kurzov pre zvýšenie kvalifikácie a možnosť zamestnať sa aj v podobnom odbore. Okrem príležitostných dohôd nič stabilné nenašla, čo sa odrazilo na jej nepriaznivej situácii. V roku 2013 si založila živnosť, aby sa mohla venovať mediácii a zároveň občianske združenie Informačný a vzdelávací inštitút s nádejou, že prostredníctvom projektovej činnosti sa jej podarí zamestnať sa. Okrem menších grantov, ktoré získali na vzdelávacie aktivity a tiež nedostatku klientov pre mediáciu, ani tieto pokusy nevyvážili jej finančnú situáciu. Následne si otvorila obchod so second handom, kde vysoké nájomné priestorov ju posunulo nielen k strate, ale aj k obrovským dlhom u celej jej rodiny, ktorá jej pomáhala podľa svojich možností. V súčasnosti sa situácia zmenila. Jej rodičia sú na dôchodku a nie je v ich silách podporovať navrhovateľku. Naopak u odporcu, ktorý poberá výsluhový dôchodok ako profesionálny vojak a prosperuje v podnikaní, je finančná situácia diametrálne odlišná. Okrem toho profituje z prenájmu spoločného bytu, využíva ich auto a disponuje všetkými spoločnými úsporami, ktoré ešte účelovo pred rozchodom previedol na svoje účty. Ponechal celé bremeno výchovy ich dcéry na navrhovateľku bez akéhokoľvek kontaktu a záujmu o ňu. Starostlivosť o dieťa je pre navrhovateľku prioritná aj pri hľadaní práce. Napriek absolvovaní výberového konania v Bratislave, či možnosťou zamestnať sa v zahraničí, nemôže dcéru nechať odkázanú samú na seba. Odporca sa podaním doručením súdu dňa 31.7.2015 (čl.25) vyjadril k návrhu na začatie konania, ktorým žiadal, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol a priznal mu všetky trovy konania, ktoré účelne vynaloží na obranu svojich práv. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 26.8.2014 sa domáhal na Okresnom súde Košice II, aby súd s účinnosťou od 1.1.2014 zrušil jeho vyživovaciu

povinnosť voči navrhovateľke určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.42C/23/2009 zo dňa 9.11.2009, ktorým rozsudkom bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľke ako bývalej manželke sumou 80,- eur mesačne od 12.2.2009 do budúcna. V tom čase bola navrhovateľka evidovaná na úrade práce. Od 1.5.2013 navrhovateľka podniká, preto mal za to, že sa dokáže sama uživiť a zabezpečovať si primeranú výživu. O tomto jeho návrhu rozhodol Okresný súd Košice II rozsudkom č. zo dňa 30.3.2015 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ktorá bola určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.11.2009 č. konania počnúc dňom 14.1.2014. Ďalej uviedol, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené ku dňu 13.1.2009. Lehota 5 rokov určená ust. §72 ods. 3 Zákona o rodine, pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela uplynula 13.1.2014, čím bol splnený zákonný predpoklad tejto vyživovacej povinnosti. Teda uplynula doba, počas ktorej môže byť príspevok na výživu rozvedenej manželke priznaný. Navrhovateľka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, žeby splnila zákonné podmienky na poberanie tohto príspevku dlhšiu dobu ako vyplýva z ustanovenia §72 ods.3 druhej vety Zákona o rodine. Zdravotný stav odporkyne nie je dlhodobo nepriaznivý a nevyžaduje sústavnú opateru, rovnako ako zdravotný stav maloletej dcéry nie je dlhodobo nepriaznivý. Navrhovateľka je schopná sama sa živiť, pretože je samostatne zárobkovo činná osoba. Vzhľadom na uvedené aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice II č.42C162/2014 zo dňa 30.3.2015, voči ktorému navrhovateľka v zákonnej lehote nepodala odvolanie a teda je právoplatný, považuje jej návrh za neopodstatnený a bezpredmetný. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave č. zo dňa 29.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2009, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletá dcéra účastníkov G. G. bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti navrhovateľky a odporca bola zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 5.000,- Sk mesačne vždy do pätnásteho dňa každého mesiaca od právoplatnosti rozsudku do rúk navrhovateľky. Z obsahu rozsudku vyplýva, že návrh vo veci podával V..D. G., teda v tomto konaní odporca. Súd zo zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené. Bolo preukázané, že účastníci už pred prerušením spolužitia v apríli 2007 nežili harmonickým životom. Navyše navrhovateľ bol v tom čase už ovplyvnený svojou mimomanželskou známosťou (čl.10) Okresný súd Košice II rozsudkom č.42C/162/2014 zo dňa 30.3.2015 vo veci navrhovateľa V.. D. G. a odporkyne I.. F. G. o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky rozhodol tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.10.2009 č.k.: počnúc dňom 14.1.2014 a prevyšujúcej časti návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na tunajšom súde bolo pod sp. zn.: vedené konanie o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorou sa navrhovateľka (v procesnom postavení navrhovateľky) domáhala, aby súd zaviazal odporcu (v procesnom postavení odporcu) prispievať na jej výživu sumou 331,94 eur. Rozsudkom zo dňa 9.11.2009 bol odporca zaviazaný poskytovať navrhovateľke príspevok na jej výživu počnúc dňom 12.2.2009 do budúcna vo výške 80,- eur mesačne a vo zvyšku súd návrh zamietol. Návrhom vo veci sa odporca domáhal, aby súd s účinnosťou od 1.1.2014 zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č. konania . Súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 13.1.2009. Lehota 5 rokov určená zákonom (ust. §72 ods.3 Zákona o rodine) pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela uplynula 13.1.2014 čím bol splnený zákonný predpoklad zániku tejto vyživovacej povinnosti. V ďalšom sa súd preto zaoberal otázkou či v prejednávanom prípade existujú také objektívne dôvody, pre ktoré by navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť a ktoré by odôvodňovali predĺženie vyživovacej povinnosti na čas dlhší ako 5 rokov od rozvodu manželstva účastníkov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporkyňa je schopná sama sa živiť s ohľadom na jej vzdelanie, aktívny vek a zdravotný stav, jej možnosti uplatnenia nie sú objektívne obmedzované. V konaní nevyšli najavo dôvody, ktoré by opodstatňovali predĺženie inak limitovanej doby poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela (čl.28) Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľka je zapísaná pod obchodným menom I.. F. G., s miestom podnikania Y. W. X, V.: XXXXXXXX, v predmete podnikania: činnosť podnikateľských organizačných a ekonomických poradcov od 1.5.2013 a kúpa tovaru na účely predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) od 23.6.2014 (čl.10). Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľka od 10.3.2015 je zamestnaná v Nadácii pre deti Slovenska na dohodu o vykonaní práce, bez uvedenia vymeriavacieho základu (čl.13). Navrhovateľka vo svojich podaniach zo dňa 28.4.2015 a 13.8.2015 (čl.8 a 54) uviedla, že k rozpadu rodiny a následne rozvodu manželstva nedošlo jej vinnou, ale dôvodom bol dlhodobý mimomanželský pomer odporcu a jeho fyzické a psychické ataky voči navrhovateľke, čím bola nútená odísť s dcérou

z Rožňavy do Košíc a opustiť výhodné dlhodobé zamestnanie na detašovanom pracovisku UPJŠ. V súčasnosti jej vypomáhajú rodičia poskytovaním pôžičiek pre zabezpečenie základných životných potrieb navrhovateľky a jej dcéry. Výživné na dcéru od odporcu vo výške 130,- eur nepostačuje ani na pokrytie úhrady školy a záujmovej činnosti, nakoľko len poplatok v základnej umeleckej škole je 66,- eur. V minulosti sa snažila zabezpečiť životnú úroveň sebe aj svojej dcére podnikaním i podávaním projektov. Dostala sa do patovej situácie s dlhmi, preto musela túto činnosť ukončiť. Aj v súčasnosti si hľadá prácu, avšak trh práce v našom kraji jej neumožňuje zamestnať sa a prácu v inom kraji či zahraničí musí vylúčiť z dôvodu starostlivosti o dcéru, ktorá tu navštevuje strednú školu. Jej príjem v súčasnosti je vo výške 130,- eur titulom výživného na dcéru. Z výpisu živnostenského registra vyplýva, že odporca je zapísaný pod obchodným menom V.. D. G.V. eKONTROL, s miestom podnikania Gemerská Poloma, Súlovská 94/0, IČO: 46509259 od 1.2.2012 (čl.9). Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - Ing. Vladimíra Spišiaka za rok 2014 vyplýva, že základ dane bol vykázaný vo výške 3 725,88 eur, daňová povinnosť vznikla vo výške 707,91 eur (čl.32). Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 9.1.2015, odporca v marci, apríli a v máji 2014 vykonával závislú činnosť u zamestnávateľa Nemocnica s poliklinikou Sv. Barbory Rožňava a.s. a čiastkový základ dane bol vykázaný vo výške 3 725,88 eur a úhrn preddavkov na daň zrazených bez uplatnenia daňového bonusu bol vo výške 707,91 eur (čl.49). Podľa Rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 16.6.2015 odporcov výsluhový dôchodok bol od 1.7.2015 zvýšený zo sumy 393,07 eur na sumu 393,25 eur mesačne (čl. 50). Navrhovateľka na pojednávaní dňa 22.9.2015 upresnila svoj návrh tak, že žiada, aby súd zaviazal odporcu na platenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, teda na navrhovateľku vo výške 100,- eur mesačne od januára 2014. Vo svojej výpovedi uviedla, že pred podaním toho návrhu sa pokúšala cez mediátorku S.. S., ktorá zaslala odporcovi výzvu na dohodu a následne aj telefonicky sa pokúšala dohodnúť s odporcom, avšak odporca na výzvy nereagoval. S.. S. odporca telefonicky povedal, že nemá záujem o žiadnu dohodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela od odporcu poberala do januára 2014. Je zdravá a jej zdravotný stav nie je prekážkou v tom, aby sa zamestnala. Navštevuje zubára, kde mesačne platí okolo 100,- eur. Z ich manželstva s odporcom pochádza maloletá dcéra. V súčasnosti má 16 rokov a je zdravá. Jediným príjmom navrhovateľky je 130,- eur, ktoré platí odporca titulom výživného na maloletú dcéru. Dcéra je talentovaná a preto má zvýšené výdavky aj v súvislosti s jej mimoškolskou činnosťou. Podala na súd návrh na zvýšenie výživného a pred 2 týždňami súd rozhodol tak, že zvýšil výživné na maloletú dcéru zo strany odporcu na 170,- eur mesačne. Avšak ani toto výživné jej nebude postačovať na úhradu všetkých nákladov pre dcéru. Uviedla, že vie že je potrebné, aby aj ona zo svojho príjmu uhrádzala náklady dcére, preto potrebuje, aby jej prispieval odporca. Okrem toho má výdavky na nájomné za byt vo výške 160,- eur mesačne a ďalšie životné náklady. Doposiaľ je vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník, pretože keď začala podnikať v máji 2013 čerpala z úradu práce nenávratný finančný príspevok na podnikanie a pokiaľ by pred uplynutím 3 rokov ukončila podnikanie, musela by tento finančný príspevok vrátiť. Nevykonáva však žiadnu činnosť. Platí povinné odvody vo výške 57,- eur mesačne, na úhradu ktorých tiež nemá finančné prostriedky a preto si požičiava od svojej rodiny. S Nadáciou pre deti Slovenska má uzavretú dohodu o vykonaní práce od 10.3.2015 až doposiaľ, ale z tejto dohody nemá žiadny príjem. Prácu si nepretržite hľadá avšak neúspešne. Ukončila rôzne kurzy a školenia vrátane kurzu mediátora. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore vzdelávanie dospelých a sociálna práca. Preto sa snažila prioritne si nájsť zamestnanie v tomto odbore. V tomto roku sa uchádzala o prácu v agentúre VAV Slovakia ako lektor vzdelávania, ďalej ako sociálny pracovník v detskom domove v Košiciach, v občianskom združení Živica v oblasti vzdelávania enviromentalistiky, v Otvorenej spoločnosti ako projektový manažér, v TV NAŠA ako redaktorka, v spoločnosti SINERVIA ako lektor vzdelávania a v mediačnom centre ako mediátorka. Ďalej uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou dvojizbového bytu v Košiciach a garáže. Ďalším podielovým spoluvlastníkom je jej stará mama. V byte v súčasnosti býva navrhovateľka so svojou dcérou. Tieto nehnuteľnosti nevie predať, pretože ich má v podielovom spoluvlastníctve a jej stará mama nesúhlasí s ich predajom, dokonca ani s predajom, ani s prenájmom garáže. Ďalej poukázala na to, že s odporcom mali v bezpodielovom spoluvlastníctve byt, garáž, auto aj úspory, ktoré pred rozvodom manželstva odporca previedol na svojich rodičov a doposiaľ nie je skončené konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Má za to, že vďaka tomu, že sa s odporcom rozviedli, v dôsledku jeho nevery, prišla o dobrú prácu, ktorú vykonávala v Rožňave a to o miesto vysokoškolského učiteľa, kde učila sociálnu prácu. Keďže ju donútil odísť z Rožňavy ešte následne 2 roky dochádzala do Rožňavy, ale vzhľadom na to, že ich dcéra je talentovaná, venuje sa hudbe a bolo ju treba doprevádzať na rôzne

aktivity súvisiace s týmto jej záujmom, musela odísť zo svojej práce. A preto žiada, aby odporca prispieval na jej výživu. Odporca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.9.2015 uviedol, že niekedy v minulom roku mu volala S.. S. a chcela si s ním dohodnúť stretnutie ohľadom výživného na dcéru. Odporca uviedol, že v súčasnosti má príjem z výsluhového dôchodku a príjem z podnikateľskej činnosti porovnateľný ako za rok 2014. Má vyživovaciu povinnosť voči 2 deťom a to voči dcére Stanislave pochádzajúcej z manželstva s navrhovateľkou, ktorej doposiaľ uhrádzal výživné vo výške 130,- eur mesačne a posledným rozsudkom bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 170,- eur mesačne. Tento rozsudok nie je doposiaľ právoplatný. Ďalej má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére Diane pochádzajúcej z iného vzťahu, ktorej je povinný prispievať na výživu sumou 80,- eur mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére Stanislave riadne plní. Počas 6 alebo 7 rokov sa pokúšal stýkať sa so svojou dcérou Stanislavou podľa úpravy v rozsudku súdu avšak navrhovateľka mu to neumožňovala a preto po takto dlhom snažení sa prestal o to aj zaujímať. S maloletou dcérou od rozvodu manželstva sa mu nepodarilo doposiaľ stretnúť ani raz. Odporca ďalej uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľkou patrilo jedine auto a dlhy. Nemali spoločný byt, ani garáž. S navrhovateľkou stále bývali v podnájmoch v Štúrove, v Rožňave asi v 2 podnájmoch, bývali aj u jej rodičov aj u rodičov odporcu. Vlastný byt nemali. Podľa ustanovenia -3 Zákona o rodine (), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. V tomto konaní navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne od januára 2014. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.6C/32/2007 zo dňa 29.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2009. Maloletá dcéra účastníkov konania G. G. T. XX.X.XXXX bola zverená do starostlivosti matky a naposledy právoplatne určené výživné zo strany otca je vo výške 130,- eur mesačne. Okresný súd Košice II na základe návrhu navrhovateľky rozsudkom č.42C/23/2009 zo dňa 9.11.2009 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- eur mesačne od 12.2.2009 do budúcna. Okresný súd Košice II na základe návrhu, v tomto konaní odporcu rozsudkom č. zo dňa 30.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2015 zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ktorá bola určená rozsudkom tunajšieho súdu č.42C/23/2009 od 14.1.2014, teda po uplynutí zákonnej päťročnej lehoty v zmysle ustanovenia Zákona o rodine. V súčasnosti, ako uviedla navrhovateľka je jej jediným príjmom výživné, ktoré uhrádza odporca na maloletú dcéru vo výške 130,- eur mesačne. Navrhovateľka je samostatne zárobkovo činnou osobou od 1.5.2013 doteraz, avšak nevykonáva žiadnu činnosť. Od 10.3.2015 má uzavretú dohodu o vykonaní práce, z ktorej dohody tiež nepoberá žiadny príjem. Aj s maloletou dcérou býva v dvojizbovom byte, ktorý patrí do jej podielového spoluvlastníctva. Zároveň je podielovou spoluvlastníčkou aj garáže. Obe nehnuteľnosti má v podielovom spoluvlastníctve so svojou starou matkou. Garáž nevie predať ani prenajať nakoľko s tým nesúhlasí jej stará matka ako podielová spoluvlastníčka. Navrhovateľka aj jej dcéra sú zdravé. Navrhovateľka sa snaží nájsť si prácu avšak neúspešne. Odporca vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník, z ktorej má príjem cca 400,- eur mesačne a má príjem z výsluhového dôchodku vo výške 393,25 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť voči dcére pochádzajúcej z manželstva s navrhovateľkou vo výške 130,- eur mesačne, ktoré bolo zvýšené, zatiaľ neprávoplatne, na 170,- eur mesačne a voči dcére pochádzajúcej z iného vzťahu vo výške 80,- eur mesačne. Zo znenia ust. Zákona o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela a to: manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a súlad s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke zanikla 13.1.2014, pričom navrhovateľka tento návrh podala 31.3.2015, v ktorom žiada o predĺženie doby poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu piatich rokov. Predĺžiť však možno len lehotu, ktorá trvá. V tomto prípade predĺženie lehoty na poskytovanie príspevku už neprichádza do úvahy, lebo zákonnom stanovená 5 ročná lehota skončila dňa 13.1.2014. Podľa názoru súdu takýto návrh by mal byť podaný v priebehu plynutia 5 ročnej lehoty. Okrem uvedeného, návrhu na predĺženie lehoty na poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela môže súd vyhovieť, ak sú splnené nasledujúce podmienky a to: musí ísť o výnimočný prípad, t.z., že súd v konkrétnom prípade prihliadne na určitú okolnosť vybočujúcu z rámca iných prípadov poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela, rozvedenému manželovi bol už príspevok priznaný (poberal ho v čase podania návrhu na predĺženie lehoty), z objektívnych dôvodov rozvedený manžel nebude schopný sám sa živiť ani po uplynutí doby 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Zákon o rodine v ustanovení §72 ods. 3 uvádza dva prípady, keď súd môže výnimočne dobu piatich rokov predĺžiť a to ak povinným je manžel rodiča, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo ak oprávneným je manžel s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka je zdravá a rovnako aj dcéra pochádzajúca z jej manželstva s odporcom je zdravá. Teda ani navrhovateľka, ani jej dcéra nemajú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Dôvodom pre ktorý tento návrh navrhovateľka podala bolo to, že dlhodobo si nevie nájsť zamestnanie, v dôsledku čoho si nevie zabezpečiť príjem na živobytie pre seba a pre svoju dcéru, v čom videla výnimočnosť svojho prípadu. Súd zistil, že navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie a samotná navrhovateľka uviedla, že absolvovala rôzne kurzy a školenia za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie. Z uvedených skutočností je podľa názoru súdu zrejmé, že navrhovateľka v žiadnom prípade nie je z objektívnych dôvodov neschopná sa sama živiť. Ako samotná navrhovateľka uviedla, prioritne sa snaží zamestnať sa vo svojom odbore, resp. v podobných odboroch a podľa toho sa aj uchádza o prácu (redaktorka, opatrovateľka, školiteľka, mediátorka a pod.) Súd má za to, že pokiaľ je navrhovateľka v takej ťaživej finančnej situácii ako to prezentovala a pokiaľ ide o zabezpečenie základných životných potrieb pre ňu a pre jej dcéru, objektívne sa mala a mohla uchádzať, minimálne na prechodné obdobie, o akúkoľvek prácu, aj mimo jej dosiahnutého vzdelania a takýmto spôsobom si zabezpečiť svoju finančnú situáciu. Navrhovateľka sa však snaží presúvať ekonomickú zodpovednosť na bývalého manžela v tak dlhom časovom horizonte a to 6 rokov po rozvode ich manželstva. Navrhovateľka sa snažila presvedčiť súd o tom, že to, že si nevie nájsť zamestnanie súvisí s jej bývalým manželom v tom, že kvôli tomu, že sa rozviedli musela odísť zo svojho trvalého zamestnania v Rožňave. Súd poukazuje na to, že od rozvodu manželstva účastníkov konania v roku 2009 (rozsudok právoplatný dňa 13.1.2009) uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby si navrhovateľka našla zamestnanie a fakt, že sa jej doposiaľ nepodarilo zamestnať objektívne nemôže byť v príčinnej súvislosti s rozvodom ich manželstva, resp. s konaním (s neverou) jej bývalého manžela, teda odporcu. Na základe uvedených skutočností súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnej navrhovateľke náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.