Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-24-2014.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičová 8, 821 08 Bratislava proti odporcovi: V. U., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 202,28 eur takto
rozhodol:
Návrh z a m i e ta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 202,28 eur spolu s príslušenstvom a trovy konania z dôvodu neuhradenia splátok poskytnutého úveru.
Svoj návrh odôvodňoval tým, že navrhovateľ uzavrel dňa 21.02.2008 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 1005960512, na základe ktorej poskytol odporcovi úver v sume 663,88 eur. Následne dňa 27.09.2012 bola postúpená pohľadávka z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa, pričom toto oznámenie bolo zaslané aj dlžníkovi. Pohľadávka ku dňu postúpenia činila sumu 289,82 eur a úrok z omeškania z tejto sumy od 20.12.2008 až do zaplatenia. Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 09.12.2012 dohodu o uznaní dlhu č. 7312244073, v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi v celej výške a zaviazal sa to splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných podľa termínov určených v dohode, pričom ku dňu spísaniu žalobného návrhu vykonal odporca úhrady v sume 90 eur, čiže navrhovateľ tak žaluje sumu 202,28 eur spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania. Keďže odporca sa dostal do omeškania so splácaním splátky o viac ako tri mesiace, vznikol žalobcovi návrh aj na zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z nesplatenej istiny úveru za každý deň omeškania, a teda navrhovateľ žiada aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie istiny, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne zo sumy 289,82 eur od 21.03.2013 do 07.04.2013, zo sumy 269,82 eur od 08.04.2013 do 21.04.2013, zo sumy 239,82 eur od 22.04.2013 do 19.05.2013, zo sumy 209,382 eur od 20.05.2013 do 21.07.2013, zo sumy 199,82 eur od 22.07.20123 di zaplatenia, ako aj úrok z omeškania tak aby spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 t.j. - 8,7250% ročne od 21.03.2013 do zaplatenia, a ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia výšku poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy, odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy sa uplatňuje len 5%r očný úrok z omeškania zo sumy 199,82 eur do zaplatenia.
Odporca si prevzal návrh dňa 22.01.2014 vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje vyjadrenie.
Podľa ust. § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200 ea) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor. V danom prípade predmet sporu činí 317,14 eur, teda v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ide o drobný spor, v ktorom v zmysle § 115 ods. 2 nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Súd mal za to, že v danom prípade ide o drobný spor, preto pojednávanie vo veci nenariaďoval.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobným návrhom a jeho prílohami, zmluvou o revolvingovom úvere, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Z vykonaného dokazovania a predložených listín súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom v dňa 21.02.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. 1005960512 v zmysle tejto zmluvy mu poskytol úver vo výške úverového rámca 20.000 Sk t.j. 663,88 eur, s výškou splátky 5% z hodnoty čerpaných prostriedkov ku 4 dňu toho - ktorého mesiaca, úroky, RPMN ani iné poplatky v zmluve dohodnuté neboli. Odporca riadne a včas tento úver nesplácal, svojimi splátkami sa dostal do omeškania o viac ako tri mesiace a preto právny predchodca navrhovateľa dňa 19.12.2008 zosplatnil úver a dlh odporcu k tomuto dátumu činil sumu 289,82 eur. Dňa 04.01.2013 uzavrel navrhovateľ s odporcom dohodu o uznaní dlhu č. 7312244073 a aj splátkový kalendár. Nakoľko ani tento splátkový kalendár nedodržal, uhradil len sumu 90 eur, navrhovateľ zosplatnil dňa 11.10.2013 aj splátkový kalendár.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte „OZ“), zákona č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa čo sa do obsahu zmluvy týka, aj nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. čo sa do obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku týka.
Podľa ust. § 37 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 533 ods. 2 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísaniu zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bol poskytnutý úver ten ho aj vyčerpal, ale nedodržal podmienky zmluvy, keďže neuhrádzal splátky pravidelne. S platbou jednotlivých splátok sa dostal do omeškania viac ako tri mesiace.
Dohodou o uznaní dlhu č. 7312244073 so splátkovým kalendárom (ďalej v texte len „dohoda“) zo dňa 04.01.2013, odporca uznal svoj dlh voči navrhovateľovi, kde uviedli, že účastníci dohody prehlasujú, že túto dohodu uzatvárajú podľa svojej slobodnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni, ani za inak nevýhodných podmienok. Na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami tejto Dohody pripájajú účastníci tejto Dohody svoje podpisy. Zároveň je v dohode uvedené, že neoddeliteľnú súčasť tejto dohody tvoria zmluvné dojednania na zadnej strane tohto listu.
V dohode nie je uvedené, či strany uzatvorili dohodu podľa Občianskeho alebo podľa Obchodného zákonníka, pričom tieto dva kódexy upravujú inštitút uznania záväzku. Podstata rozdielu inštitútu uznania záväzku úpravou v Obchodom a Občianskom zákonníku spočíva v tom, že v prípade uznania záväzku podľa občianskeho zákonníka musí byť v samotnom akte uznania uvedený aj dôvod takéhoto uznania záväzku.
Podľa § 558 OZ, v znení účinnom v čase podpísania dohody, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení účinnom v čase podpísania dohody, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa jednotlivých náležitosti dohody tak možno vyvodiť, že vzhľadom na dôvod uznania záväzku ide o dohodu uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka, a teda aj celý právny vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi občianskoprávnymi predpismi, pričom síce zmluva bola podpísaná v zmysle ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že ide o tzv. spotrebiteľské vzťahy, ktoré spadajú pod úpravu tzv. spotrebiteľských úverov, ktorých náležitostí upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, v tomto prípade je pre spotrebiteľa priaznivejšie, ak sa v tomto prípade tieto právne vzťahy spravujú podľa ustanovení občianskoprávnych predpisov.
Podľa § 110 ods. 1 OZ Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 2 písm. p. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, sa obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
Podľa § 2 písm. r. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, sa podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, sa odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,
Podľa § 4 ods. 1-4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody, Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvárania dohody Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Súd preskúmal túto dohodu a zistil, že pri jej uzatváraní došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany navrhovateľa keď v podstate sám za odporcu uznal, že jeho dlh je premlčaný a to s odkazom na zmluvné
ustanovenia, v bode 2.2 všeobecných ustanovení, pod marginálnou rubrikou záväzok a uznanie záväzku dlžníkom, kde je uvedené, že toto vyhlásenie dlžník robí s vedomím, že záväzok alebo jeho časť sú v zmysle právnych predpisov premlčané. Dlžník si je vedomý skutočnosti, že ani premlčaním záväzok alebo jeho premlčaná časť nezanikol, trvá naďalej a chce celý záväzok uhradiť. Dlžník si je vedomý právnych dôsledkov premlčaného záväzku alebo jeho premlčanej časti.
Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že navrhovateľ tieto praktiky vykonáva na vopred pripravených, predtlačených formulároch kde sa jednotlivé náležitosti zmlúv, ktoré sa menia podľa potreby vpisujú rukou, do ktorých spotrebiteľ nemôže zasiahnuť a svojím konaním mu tak vnucuje iný právny úkon, ktorý má v tomto prípade dosť vážne následky spočívajúce v tom, že už premlčaný dlh sa tak považuje za nepremlčaný, a navrhovateľovi sa tak predlžuje premlčacia lehota o ďalších 10 rokov a teda môže si v prípade nedodržania platobnej disciplíny odporcu uplatniť toto svoje právo na súde, aj napriek vedomiu že nekonal v súlade so zásadou poctivého podnikateľského styku.
Tento názor súdu ohľadom nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa sa stotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove, ktorý v konaní sp.zn. 11Co/37/2012 uviedol, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie v r. 2004 sa Slovenská republika stala súčasťou Európskej únie a vznikla jej povinnosť dodržiavať aj právne normy európskej únie, a preto je potrebné v prípade dohody vziať do úvahy aj smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V čl. 3 ods.. 1 a 2 je definovaná nekalá zmluvná podmienka ako zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Na základe uvedeného považuje dohodu o uznaní dlhu za neplatnú a tým aj následky s tým spojené, preto pristúpil ex offo k preskúmaniu, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný.
Novelou č. 102/2014 Z.z. sa znovelizoval aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vložené nové ustanovenie a to § 5b, a to: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa znovelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “
Navrhovateľ vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 19.12.2008, pričom nasledujúcim dňom mu vzniklo právo domáhať sa svojho nároku na súde, avšak toto svoje právo využil na súde až dňa 24.10.2013 t.j. dňom kedy návrh došiel súdu, súd preto v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na túto skutočnosť, a z dôvodu uplynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby, tento nárok žalobcu ex offo v celom rozsahu zamietol. Súd sa tak nevenoval analýze uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere, pretože vzhľadom na premlčanosť nároku navrhovateľa to považoval za bezpredmetné.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, súd preto vyslovil, že náhradu trov konania mu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.